zabíjanie času vo Vancouvri [Kanada]

Noc bola desna. Nemohla som spat, svrbeli ma stipance, bolo mi teplo, cele zle..Potom som ledva vstala.
Co budeme robit dnes? pocasie bolo vselijake, zas prsalo, ale ze ideme do mesta. Neviem ci pofotim aj nejaky ten downtown, ale ciel bol M.E.C. outdoor store. Kebyze si mam vybrat obchod, kde by ma na noc zamkli, bol by to tento. Platilo sa parkovne, optimisticky sme si dali iba na hodinu. Cas tam ubiehal nejako rychlo. V oddeleni s obleckom to cenovo az take priaznive nebolo. Ale dostavam sa k featurkam typu flasky hrnceky tasticky celovky uteraciky nepremokave vrecia spacaky karimatky vlozky do spacakov, atd atd..no uz som si len spisovala zoznam co si v akom oddeleni vyzdvihnem. Nemala som kosik..


Po hodine sa stretavam s jurom a kikou, davame dokopy drobne na dalsi parking..ble. Chcem odtialto vsetko. Pacila sa mi reklama co tam mali – There’s always reason, if you have a gear. Co je mrte pravda. S kupou vsetkych tych hluposti ma clovek chut rovno niekam vyrazit, ako ked mas spacak do 20st a ides do snehu – komu by sa chcelo ist, vsakze..keby tak shipping do EU nestal melon.. Tak som sa pekne pleskla po vacku, ale lepsie nakupit tam za lacno, ako doma by som za to dala 2x tolko.
Zo strechy obchodaku fotim este mrakodrapy, to mi musi stacit.
Zastavujeme sa este v klasickom Poluse, kde je miliarda ludi, hlavne sikmookych. Moja naivna predstava o Vancouvri ako meste, kde ma byt najlepsi zivot sa rychlo vytraca. Pripadam si ako v Sydney.
Poobede sa balime, priprava na odlet. Kika s Jurom triedia veci, ktore vyhodia a co si nechaju..

Autor:

Jana Bartovicová

A tak som si začala písať denníček zo svojich výletov, neskôr z toho vznikol blog, nech je na čo spomínať, keď ku mne dorazí Alzheimer

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *