Istanbul [Turecko]

Po hostelovych ranajkach, hor sa do mesta. Vecer nam to opat leti o dum dal.

Vyrazame teda do ulic, klasicka prechadzka cez Hagia Sofia, Blue Mosque, Bazaar, pesom cez most cez modernu cast mesta na Taksim square a naspat. Je 0stupnov, mietami dost fuci, miestami je teplejsie. Na obed sme si dali popularny fishburger za 5lir, ktory servirovali priamo z lode do vasich ruk a islo to tam na dracku. Celkovo v okoli pristavu a v restikach pod mostom nemali nic len ryby. Takze na veceru sme volili opat kebab. Skocit po veci do hostela a dopravit sa zase na letisko. Kedze je pondelok vecer, dopravna spicka graduje.
Bus E10 ma dve rozne trasy takze nam chvilu trvalo najst tu spravnu zastavku. Nakoniec sa holka na zastavke pytala nejakeho sofera a potom tlmocila nam. Potom sa nam sofer snazil predat
listok za 5 lir namiesto 4. Aj to si na to zavolal nejakeho kumpana, pointu som nepochopila. Davam mu 12 LTR za 3 osoby a kumpan pyta viac, ze 5 na osobu. Tvari sa, ze nevie ani slovo po anglicky. No a vysvetluj mu, ze platis 4. Nastastie mal cennik za kabinou, bola tam cena za single ticket 4 liry. Tak mu ukazujem, ze co tu na nas skusa. Zobral 12 LTR, bolo mu trapne, ze sme ho vymakli, tak sa s nami viac nebavil.
Dorazili sme na letisko Sabiha, uz pri vstupe na terminal bol prvy skenner. To sme tiez dost dobre nepochopili aku mal pointu, kedze sme nepresli checkinom, vsetky nebezpecne veci sme mali v ruksakoch a skenerom sme presli bez problemov.
Na letisku sa zacinaju zhromazdovat ludia roznych narodnosti, zeny v burkach atd. Na checkine chlapik najprv ci ideme do Kathmandu. Ze nie, Colombo, Sri Lanka. Najprv zacal zistovat ci mame viza. Kupila som cez net klasicke e-visa, takze sme mali vytlaceny papier. Som zvedava co by povedal, keby sme si viza kupovali az na letisku ako dalsich xy ludi. Potom zistoval ci mame letenku domov. Na to vravime ze nie, letime odtial do Indie a viza mame v pase. Tak ci nemame uz letenku do Indie? Potom zavolal nejaku tetusku, ktora mala asi lepsi prehlad o tom, kto kam potrebuje viza, ta sa pytala rovnake otazky..no zacinali sme byt mierne nervozni, ci vlastne odletime bez toho aby nas donutili kupit si daku letenku do indie. Nakoniec to bolo ok.
V gate-e sme stretli slovenku Katku, ktora sa nam prihovorila, ked nas pocula sa rozpravat. Letela s nami do emiratu Sharjah, tam prestupovala do Kathmandu. Vymenili sme si aspon kontakty, ze ked sa dotrepeme do Nepalu, ozveme sa jej. Vysedavali sme tam este asi hodinu a pol, let stale posuvali. Nakoniec sme nasadli do lietadla a ficali prec. Pilot sa ospravedlnoval za meskanie, vraj v Sharjah pri pristavani by bola hmla, tak ze radsej pockali. Aspon budeme menej trcat na letisku.

Autor:

Jana Bartovicová

A tak som si začala písať denníček zo svojich výletov, neskôr z toho vznikol blog, nech je na čo spomínať, keď ku mne dorazí Alzheimer

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *