Tieto dve krajiny su velmi blizko a napriek tomu medzi nimi neexistuje spojenie ine ako letecke. Ako je to mozne?
Vraj po vela vela rokoch spojazdnili nejaku pravidelnu lodnu dopravu z colomba, ale po asi polroku prevadzku zrusili. Anyway, stalo to nejakych 60e a ludia pisali aky zmatok tam bol pri nalodovani a vylodovani, trvalo to skoro celu noc.
Medzi severnou castou Sri Lanky a nejakym indickym pristavom na juhu je iba cca 30km. Vedie tam pomyselny adamov most. V minulosti pocas odlivu bola hladina tak nizko, ze sa dalo prejst aj peso (ak ste to stihli do prilivu).
Ale posledne info su, ze vraj tam postavia zeleznicu, India dala Sri Lanke peniaze na vystavbu, tak mozno raz sa dockame.
Po vyluceni vsetkych hypotetickych moznosti ostane ta posledna – klasicky prelet.
Najlacnejsie lety z Colomba su do Chennai a este nejakych 2 miest na juhu. Stoji to okolo 40-70e, v zavislosti od akcii a ake aerolinky si vyberiete. V tychto krajinach sa neoplati az tak setrit kazde euro a brat najlacnejsi let, nie vsetky spolocnosti su spolahlive a splnaju bezpecnostne normy. Uplne najlacnejsiu Air India Express za 40e som vylucila potom co som si precitala vo wikipedii. Spicejet bol minuly rok nejaky najlepsi lowcost a letenka vysla dakych 54e, takze sme vzali ten.
Z Galle sme sa na letisko v Colombe trepali skoro cely den. Jednak nam domaca povedala, ze vlak ide o 10tej a siel az 11.15. Trval asi 3 hodiny, stali sme cely cas v ulicke. Celu cestu vlakom sa tam straduju predavaci jedla a inych hluposti, takze im treba stale uhybat. Je ich tam vela, navzajom si konkuruju a po chvili toho u mate po krk. V ulicke sa sem tam objavi aj svab, miestni maju vo zvyku stat tak, aby vam dychali na chrbat, aj ked inde maju miesto. Z colomba ide na letisko bus 187, z hlavnej dvojprudovky pri autobuske. Uzivam si teda posledny prepoteny ceylonsky autobus aj s hudbou na plne pecky.
Na letisku su 3 skenery. Jeden rovno pri vstupe do terminalu, dalsi pred checkinmi, vraj miestni zvykli chodievat sa iba pozerat. A treti je uz pri gate-e. Privita vas aj napis, ze na letisko mozu ist iba dvaja navstevnici k jednemu pasazierovi. Asi sa chodievala lucit cela 50 clenna rodina. Po 3 tyzdnoch klima, fuuu, konecne raj. Zacina byt priam zima. Leti nam to az o 3 tej, takze mame asi aj 9 hodin do odletu. Vytahujem zatuchnute oblecenie, ze snad ta klima z neho vytiahne smrad. Cim neskorsia hodina, tym vacsi trmol na letisku.
Na checkine najprv kontroluju cislo kreditky s tou, ktorou som bookovala letenky. Potom kontroluju Indicke viza. Nakoniec nam vezmu tasku s nebezpecnymi vecami (kozmetika,noziky atd) a mozme ist.
Samozrejme ta posta, ktora mala byt na letisku (maju to na stranke) neexistuje. Chcela som rovno poslat domov moj tazkovyjednany suvenir spolu s hrubymi ponozkami. Suvenir – dreveny rybar ala symbol Sri Lanky. Ked som sa pytala na cenu, ze 2800. Nehrozi. Aj tak sme mali viacmenej posledne rupie a nechceli sme uz tahat z bankomatu. Vravim, ze tak za 1000. Ten zdeseny, ze to je rucna praca, ze za 2000 mozno. Tak idem prec, ze viac nemam. Ide za mnou ze 1800, 1600, „nechapes, ze viac nemam“? Tak mi daj eura, dolare… No cash at all. Presla som dalsich 20 metrov krici „madaaam! 1200! Smejem sa a idem dalej. Ako sa tak prechadzame ulickami, o par minut sme sli okolo obchodnika znova, ten uz na mna ukazuje.. Kracame dalej a za chvilu dobehol jeho spolocnik za 1000, a uz to mal aj zabalene v sacku. Tak som to nakoniec vzala. Suveniry netreba zhanat, pridu za vami aj sami, ako aj ubytko vo vacsine pripadov.
Letiet sme mali o 3tej, ale nejaky let do Chennai so Sri Lankan airlines posunuli ku nam kedze ani jeden z nich sa nenaplnil a lietadlo dokopy bolo obsadene asi na 30%. 2.40 uz odlietame, sympaticky letus predvadza technicky uvodnik. Inak sme dost rozbite, minimalne ja, chodime spavat tak o polnoci, vstavame okolo 8mej, takze uz robim nadcasy par hodin. Spomenula som si na nocne v HPcku..nastastie je to za mnou a teraz mam najlepsie obdobie zivota.
Po nejakej hodke a pol pristavame v chennai. Let prebehol velmi hladko, aj pristavanie. O 4tej v noci sme vystupili do vykurenej truby, v buse co nas vezie na terminal je plno komarov. A ze najlepsia prevencia proti malarii aj horucke dengue je nenechat sa postipat. To mi pride ako scifi. Na imigracnom uz stoji par stoviek ludi s pasmi, no asi jedina tam mam kratke gate, tak sa vsetky komare vrhnu na mna. Pred halou vytahujeme rupie z bankomatu, do hotela chceme ist prepaid taxi, akurat ze nas tam strasne doleziti policajti odmietaju znovu pustit, lebo tade sa iba vychadza. No vysvetli mu, ze sme si museli najprv predsa vytiahnut prachy.
S ustrizkom o zaplateni a adresou ideme uz k taxikarom, kde beha nejaky organizator a naviguje ludi metodou FIFO. Dockali sme sa aj my, nastupujeme do stareho anglickeho auta (autickari by hned vedeli) a navigator uz nacahuje ruku, se chce tringelt. Jesus maria, som v tomto state/meste 5minut dokopy a uz ma zacinaju vytacat. Od ostatnych/miestnych nic nepytal..clovek aby chodil vo vreci ako moslimovia, nik neuvidi ze ste turisti.
Nakoniec sme sa dostali na hotel, vcelku luxus s klimou, ale aj za patricnu cenu, ale nic lacnejsie s akymi/takymi recenziami nebolo. 9e na hlavonoc. Na indiu dost. A to som requestla extra bed, kedze vsade mali iba dvojky. Nakoniec nam povedali, ze izba je moc mala a tu tretiu postel nemaju kam dat. Este ze bol za nu priplatok.
No nic, o 5tej uz spime.
