Mozno si niektori z vas vsimli, ze som sa v poslednej dobe viac zacala sustredovat na kopce. Zeby zmena osobnosti? Asi skor iba prirodzeny vyvoj udalosti. Nazrime do davnej minulosti..
Ako sa vravi, deti treba viest k laske k prirode, horam, resp k hocicomu, co chceme, aby sa tomu venovali neskor. No niekedy si to najde cestu aj samo. K comu viedli mna moji rodicia?
Matka ucitelka a otec absolvent konzervatoria, specializacia lesny roh, resp neskor veduci brigadnikov v inchebe? No hory to neboli;) Hudobny sluch sme teda zdedili, bol to teda ten klavir, na ktory sa mi chodit nechcelo, miesto toho som si radsej brnkala na gitare a jednu elektricku dodnes vlastnim (pozdravujem clenky kapely Madam chaos, obe su na materskej;) Potom zacal otec podnikat, 20 rokov nebol na dovolenke, takze s rodicmi sme ako decka nikam nechodili, maximalne na chatu, takze ako veduci brigadnikov nas viedol k manualnym zrucnostiam v inchebe a uz ked som mala 10 rokov som tazko makala. Dakujem aj za toto, myslim, ze aj vdaka tomu mam dnes pozitivny pristup k praci akehokolvek druhu.
No ale aby sme sa dostali k jadru..k sportovym cinnostiam typu snowboarding som sa dostala cez segru 15 rokov dozadu, a ona bola ta, co ma prvykrat vytiahla na Velky Krivan v Malej Fatre. Snezne aktivity som si ponechala, no na tie turisticke v poslednych rokoch akosi nebol cas, resp spravna spolocnost. A moje cestovanie bolo take z kazdeho rozku trosku. Na poslednej 5 mesacnej ceste v Azii sme navstivili vela miest, vysledkom coho bol jedine poznatok, ze miesta moc zaujimave nie su. Dobre, nepojdem na prvykrat do indickych himalaji so samymi babami, tak sme sli aspon do nepalskych, co bol dobry tah. Co ma ale trochu teraz stve, ze v JV azii sa dalo prirodnych zaujimavosti vidiet viac, ale vdaka zdravotnym problemom sme to iba prefrcali a moc nematurovali nad tym, kde sa co este da vidiet.
Po navrate domov som sa dala dokopy, spravili sme s Luciou malu hrebenovku na Kralovej holi, na dalsi vyjazd Vratnu zase s inymi ludmi. Musim povedat, ze Nepal vo mne opat nastartoval turisticku vasen. Jednak som sa po celej ceste domov vratila o 7kg lahsia a po x rokoch sedenia v office som sa citila konecne fit.
Kladla som si iba otazku, preco som docerta nezacala objavovat krasy Slovenska skor! No preco..asi preto, preco vela ludi necestuje, ale chcelo by. Chyba im motivacia a odrazovy mostik, ktory som si ja vybudovala az tento rok.
Az potom som si zacala uvedomovat, ze vyslap na nejaky kopec, resp celodenna tura mi dava tolko energie a pocitu zadostucinenia, co mi neda tucet azijskych miest, ktore iba navstivim, pofotim, ochutnam miestnu kuchynu.
Vramci zmeny planu na leto som si do programu zaradila kurz spanielciny, ale lokalita jedine hory, cize mestecko pod Pyrenejami. A uz to islo. Posledny tyzden hikovanie. Najprv sa mi nechce, fucim, nevladzem, ale ked dojdem na vrchol, je to najuzasnejsi pocit..usmev od ucha k uchu, nepotrebujem alkohol ani ine omamne latky:) zboznujem pocit unavy po fyzicky narocnom dni.
A teraz ma caka Zeland. Priznam sa, keby som sa mala vracat niekam, kde by ma necakalo to, co na Zelande, asi by som sa na to vykaslala. Na zeland som chcela ist uz pred tymi 5rokmi ked som bola v Sydney, no nikoho som vtedy nezohnala, tak som sa na to vybodla. A teraz to hodnotim pozitivne, ze to nevyslo. V tom case som bola iba taky cestovatelsky zelenac, bez skusenosti, bez vnutorneho hnacieho motoru. Keby mi to vtedy vyslo, asi by to bol iba nejaky roadtrip, netusila som, ake paradne treky sa tam daju robit..a neskor by ma to stvalo. Takze som rada, ze si ma ten zeland pockal a nasiel prave teraz.
