V nadmorskej výške 2200 metrov občas dosť tažko. Fujavice a snehové záveje sa tu striedajú s azúrom. No keď sa sneh pred hotelom na parkovisku začína topiť, keď prebehnete z personal hausu do jedálne iba v tričku úplne v pohode a v izbe je celý deň otvorené okno a aj napriek tomu je tam teplo, asi naozaj došla jar. Bodaj by nie, veď za týždeň je koniec sezóny.
Tak som si dnes išla posledný krát natankovať dole do 15 km vzdialenej dediny Solden. Cestou domov som ešte chcela skočiť do potravín, pre nejaké neštandardné pitie, na ktoré som mala strašnú chuť. Rakušáci však v nedeľu moc nemávajú otvorené, ale keď má otvorené náš miniobchod v Obergurgli, kvôli turistom, tak som tam išla ako na hotové. Solden je predsa megaveľké stredisko, niekam turisti chodia nakupovať aj v nedeľu. Trt makový. Už keď som na parkovisku našla iba jedno auto, bolo mi to podozrivé. Išla som však ku vchodu..a jasné obchod bol zavretý, ale asi tak 4 metre od vchodu bol suspension bridge, ktorý som si nikdy predtým nevšimla. Most, 55 metrov nad zemou, idem teda naň, hmm dole sa radšej nekukám. V Nepále denne prejdete x mostíkmi, ktoré vyzerajú menej bezpečne, ale tento bol fakt dosť vysoko.
No a ako poznám, že došla tá jar? Potoky zurčia ako bláznivé, fajnový horský vzduch ulahodí každému astmatikovi, ako som ja.
Po snehu v dedine ostal iba mastný flak.
Lesík je príjemné miesto na prechádzku aj o 6tej večer.
Lavička však po zime potrebuje natrieť aj opraviť.
A vykukli prvé kvetinky, koľká to romantika…
Všetko sa topí, tráva je premočená, kukám okolo seba, fotím a ani sa nenazdám, stojím v blate, ponožky mokré…
Keď je lúka posiata týmto a neviete kam šlapiť, aby ste ich nezničili…
A potom sa to stane! Láska na prvý pohľad. Drevenica sťaby z rozprávky…
Lyžiarske stredisko Solden…vyzerá zdola ako Talianske letovisko na konci septembra…
A začína kvitnúť aj mach obecný
A na stromoch sú nové šišky, skôr iba také šištičky
A potôčik žblnkoce kam sa len pozrieš…
Som sa vraj ocitla na nejakom turistickom chodníku? Veď som išla iba do obchodu…
Podľa čoho vieme, že prišla jar? Že táto značka je dávno za zenitom
A miestni vytiahli okrem stateboardov aj motorku. Narúbané drevo sa ešte zíde na chladné večery alebo rána…Ale tie lopaty mohli ozaj zbaliť do šopy…
A podľa čoho teda vieme, že došla jar keď vedľa cesty sú furt tie 2-metrové záveje?
Toľko na dnes. Ospravedlňujem sa za nekvalitné fotky mojím starým mobilom, no išla som si iba kúpiť pitie do obchodu…akurát bol zavretý, tak som si našla lepší program 🙂
