Lucia chce vyraziť, ale nemá s kým

Dnes mi prišiel do „redakcie“, rozumej do môjho osobného mailboxu mail od neznámej dievčiny. Nakoľko si myslím, že odpoveď by mohla pomôcť viacerým, tak som sa rozhodla odpovedať verejne.

ahoj Jani,
čítala som tvoj článok Prečo vyraziť na cestu okolo sveta, vďaka za to, pre mňa teraz veľmi aktuálna téma, lebo som dala výpoveď v práci a presne takéto niečo zvažujem. Len mám takú dilemu, doteraz som bola zvyknutá cestovať iba vo dvojici s kamoškou, také mesačné výlety raz do roka…

kamoška má frajera a nechce ísť a ja práve mám chuť íst aj na neurčito dlho, len neviem ci je to zvládnuteľné aj pre holku samu…pýtam sa preto, či máš vlastnú skúsenosť cestovať sama, alebo s ľuďmi? …mne príde fajn cestovať s niekým, len horšie to je, keď človek nemá toho parťáka a má veľkú túžbu ísť..tak preto zvažujem ísť aj osamote…alebo prípadne, či vieš o nejakých možnostiach kde, ako nájsť ďalšieho súpútníka 🙂

vďaka, Lucia.

Ahoj Lucia,
ďakujem za mail a gratulujem k takému odvážnemu činu, ako je dať výpoveď v práci. Oslobodzujúci pocit, že?
Ale k veci. Pýtaš sa, či je to zvládnuteľné pre samotnú ženu. Myslíš z hľadiska bezpečnosti? Vzhľadom na to, že si neuviedla, do akých krajín by si rada zavítala, budem odpovedať skôr všeobecne. Siahodlhé romány som popísala v info o bezpečnosti. Čo sa týka ľudí samotných, ak sa človek riadi nejakou prirodzenou opatrnosťou, dodržiava dresscode v krajinách, kde by v zlom oblečení mohol provokovať (napr. v Indii najlepšie zapadneš, keď si kúpiš tie ich šaty, hocikde na ulici za pár šupiek. Ženy chodia veľmi pestrofarebne oblečené, takže farbám sa medze nekladú). Veľa teda záleží od toho kam pôjdeš. V krajinách, kde je kopec turistov s batohmi (napr. JV ázia, južná/stredná amerika)  ľahko zapadneš a nemáš problém stretnúť ďalších ľudí, ktorí idú tvojim smerom, prípadne ťa inšpirujú kam ísť a môžeš sa k nim pridať. Kopec ľudí cestuje sám a má presne také isté pohnútky ako ty, chce sa zoznámiť s ďalšími. Najlepšie miesta na zoznámenie sú hostely alebo guesthousy. Je to iné ako cestovať s niekým koho dlho poznáš, ale ak si na cestách dlhšie, aspoň s danou osobou netrpíš ponorkovou chorobou. Keď si sama, tak ty rozhoduješ o tom, či ideš s niekým ďalším, alebo si chceš pár dní oddýchnuť a ísť iba sama. Počas svojich potuliek som, resp. sme stretli kopec jedincov, čo cestovali sami, a prekvapivo, väčšina z nich boli mladé ženy.

Trekking Annapurna Base camp
Na treku je lepšie byť viacerí, mať sa na koho spoľahnúť

Akú mám skúsenosť? Aj takú aj takú. Asi 3 roky dozadu, keď som sa rozhodla, že si našetrím prachy, odídem z roboty a pôjdem na tú „cestu okolo sveta“, z ktorej bola nakoniec iba cesta cez pol sveta, ale to je už teraz úplne jedno, som tiež mala ten istý problém. Vedela som, že to chcem, no ísť sama ma ani nenapadlo. Tak som si dala inzerát do cestozoznamky. Výberové kolo bolo naozaj vtipné. Najprv sa mi prihlásil nejaký čech, ktorý tvrdil, že má o 10 rokov menej, lebo sa tak „cítil“. Potom som si vymenila zopár mailov ešte s nejakými exotmi, ktori to však nemysleli moc vážne, resp. mali iné predstavy ako ja. Jeden mal vo vrecku možno pár sto eur a chcel ísť ako crew zo Španielska do južnej ameriky, tam stopovať gauchov na koňoch..

Kaňoning, Pyreneje. v španielskom Jaca na jazykovom kurze, cez víkendy som mala o zábavu postarané.

No ale nakoniec som zohnala jednu super parťáčku, ktorá síce išla medzičasom na working holiday do kanady, ale že potom by sme to zrealizovali. Medzičasom sa mi ozvala aj stará známa, že by sa pridala aspoň na pár mesiacov na začiatok cesty. Vždy chcela ísť do Indie. Asi 3 mesiace pred plánovaným odchodom sa teda spolucestujúca č.1 vrátila z kanady, dali sme si druhé stretko v živote, pár dní na to som chcela ísť kupovať letenky a mať nejakú istotu. Ona bola nejaká zaneprázdnená, neodpisovala na maily (no to je u nej klasika, nič viac, nič menej, ale vtedy sme sa nepoznali, nevedela som čo čakať). Bola som vcelku v strese, čo sa deje. Niečo, o čom som snívala asi rok a pol bolo zrazu celé v oblakoch. Tak som sa naštvala a kúpila si letenku sama. Nechcela som, aby môj osud  – moje šťastie,  bolo závislé od niekoho ďalšieho. Celý ten čas som nechcela ísť sama, ale ku koncu už som mala veci tak premyslené a naplánované a bola som tak nažhavená, že mi to bolo úplne jedno. Mám letenku, idem nech sa deje čokoľvek. Samozrejme nakoniec si letenku kúpili obe tie ženské, takže sme boli tri, neskôr sa pridala ešte jedna, a nejaké 2 mesiace sme cestovali zase len dve. O tom ako nájsť parťáka a že je dôležité ujasniť si vopred hlavne budget, stupeň komfortu a či sa bude ležať na pláži, behať po horách, po pamiatkách, alebo mix všetkého, prikladám článok tu.

Monte Perdido national park
Parťákov do španielskych Pyrenejí som spoznala po ceste v autobuse. Izraelčan a Angličanka.

Možno nájdeš také super osoby ako ja, každopádne treba byť pripravený na všetko, napr. aj na to, že aj keď spolu vycestujete, po pár dňoch si budete liezť na nervy a rozdelíte sa. Taký je život. Ale vieš ako, keď ti niekto lezie na nervy, nakoniec zistíš, že si radšej sama a permanentnú spoločnosť už hľadať nebudeš. Ako partia sa mne osvedčilo to číslo 3. Vyhneš sa ponorke a je viac zábavy. Ale aj menej sa socializuješ s miestnymi. Alebo si môžeš podohadovať ľudí iba na dané krajiny jednotlivo. Nie každý má čas x mesiacov vkuse cestovať. Toto sa mi však vôbec neosvedčilo, nakoľko človek čo cestuje vkuse má inak nastavený budget a nepotrebuje v každej krajine vidieť všetko. Napríklad keď si už vo 4tej krajine s budhistickými chrámami, tak nemusíš vidieť každý. Nechce sa ti ísť kúpať na prepchatú pláž v Thajsku, lebo si si užila už pláž s bielym pieskom na Koh Rongu v Kambodži. Človek, čo príde z domu na 3-týždňovú dovolenku si chce užívať, nepočíta každé euro ako ty, čo chceš cestovať dalších x mesiacov. Takže touto cestou výberu travel buddyho asi nie.

IMG_3476
Tu si užívam svoju vlastnú spoločnosť, stan a cestu autom po Great Ocean Road, Australia.

Cestovať sám – ak máš obavy a nezohnala si nikoho normálneho, čo by sa k tebe pridal, ešte môžeš skúsiť ísť do danej krajiny napr. na jazykový kurz (cez deň je výuka, potom je tematický večer a cez víkendy sa robia výlety), alebo dobrovoľníctvo, kde aj niečo pocestuješ, spoznáš lepšie miestnu kultúru, môžeš si zabookovať x hostov na rôznych miestach, takže uvidíš z danej krajiny viac a hlavne tam máš nejaký záchytný bod, za kým ideš a nebudeš teda sama. Napríklad cez https://www.helpx.net/

Takže odpoveď znie, skús niekoho nájsť a keď nevydá, vyraz sama. Iste nebudeš ľutovať svoje rozhodnutie. Veľa šťastia a zážitkov na cestách. Jana

Autor:

Jana Bartovicová

A tak som si začala písať denníček zo svojich výletov, neskôr z toho vznikol blog, nech je na čo spomínať, keď ku mne dorazí Alzheimer

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *