Rano o 8 nieco sme sa stretli pred cestovkou, kde uz cakali dvaja guidi, zlati chlapci vekovy priemer mozno 20rokov, tazko im typovat vek ked su taki malicki. Nasadli sme do minivanu a hor sa do vysky 4700m /nm, La cumbre. Tam ta vylozia, my sme mali akurat stastie na alpacy (bolivijske lamy co su ako pudle), tak sme sa pofotili. Potom slapes miernym stupanim kusok na rozohriatie, no v tej vyske s dychom naozaj nevladzes. A odtial dole kopcom. Prvych zhruba 20km je po peknej novej asfaltke. Z cias starej cesty tam ale na bralach vidno krize, napisy ‚dios te amo‘-boh ta miluje apd.
Najnebezpecnejsia cesta sveta je to preto, ze tam rocne zomrelo aj 200ludi. Avsak od roku 2006 je tam cesta nova, a ta cast vytesana v horach je pristupna uz len pre tieto bajkove zajazdy. Inak adrenalin jak ma byt, na bajku som nejaky ten cas nesedela, ale vychutnavala som si to v patricnej rychlosti medzi prvymi aj s rudym. Bea radsej pomalsie ale isto medzi poslednymi:) Typci nas fotili, jeden bol v predu, jeden vzadu spolu s minivanom so soferom. Dosli sme do Coroica, mestecka v tropickom pralese, kde rastu bananovniky, vo vyske 1200mnm. A teraz naspat zdolat cestu uz v minibuse. Isli sme sice hore kopcom, ale dostatocne rychlo. S fotakom v okne sme sa neraz ocitli nad priepastou stovky metrov hlbokou, nebolo mi vsetko jedno. Podvecer sme dorazili naspat do mesta. Bea sla na hotel, prislo jej nejak zle, horucky a ine..dufam ze bude vpohode. taketo trable na takejto ceste neprichadzaju do uvahy. My s rudym sme sli do hostela kde nas mali cakat listky na vlak, s tym ze sa este zastavime v cestovke po fotky z bajkovacky. Co cert nechcel, v hosteli nikto s listkami nebol, a zacala som byt patricne vytocena. Zenska z recepcie volala nejakej dalsej, ktora bola na letisku ci co, mali sme na nu pockat hodinu. Hodinu sme presedeli na pive, burgeri, a po hodine sme sa vratili, ze vraj na dalsi den rano to tam urcite bude. Bola som vcelku nervozna, ze nas vodia iba za nos, a ze tie listky su nevedno kde a my sa nedostaneme do uyuni. No vecer sme uz nic nezmohli. Sli sme na hostel a spat.
CO SME VIDELI:
Cesta smrti, neuveritelne scenerie, start vo vyske 4700m n/m. Exoticke Coroico na konci.
DOPRAVA:
cely trip stal 300Bs, cca 32eur. vratane mikrobusu, bikeove vybavy, desiaty, obeda, sprchy. Cestovka Barro biking.
UBYTKO:
opat sa vraciame do Cruz de los Andes.
