Tak som tu zas s ďalším dielom seriálu „Ako lacno cestovať„. Počas cestovania minie priemerný človek okolo 30% budgetu na presúvanie sa po krajine, samozrejme pokiaľ nesedí mesiac na tom istom mieste a pokiaľ nechodí stopom, pešo, alebo na bicykli – to je zdarma. Možnosti presúvania sa sú rôzne. Od verejnej dopravy, cez taxík, rikšu, tuk tuk, trajekt, auto z požičovne, auto so šoférom, po lietadlo.
Opäť by sa tu dalo zovšeobecniť. V Európe su drahšie vlaky ako autobusy, a tie sú drahšie ako prenajaté auto skupinkou ľudí. Verejná doprava však funguje dobre vo väčšine miest. V USA, Kanade, Austrálii – vlaky ponúkajú skôr niečo ako zážitkové cestovanie za veľa peňazí, kde sedíte pár dní vo vlaku a prejdete x tisíc km, nie je to taká klasická verejná doprava, že sadnem na vlak v Bratislave a o 50 minút som v Trnave. MHD vo veľkých mestách funguje dobre, ale diaľkové autobusy napr. Greyhound v týchto krajinách majú značne obmedzené možnosti, nakoľko každý domáci má auto (stoja v mestách, chodia pár krát za deň a posledné, kam by vás to odviezlo je nejaký scenic spot za mestom ala pozorovanie tučniakov). Najflexi a najlacnejšia možnosť cestovania je teda požičať si auto v skupinke.
Čo sa týka lacných ázijských krajín – auto majú iba bohatí, zvyšok osadenstva cestuje verejnou dopravou, ktorá pokrýva všetky kúty a chodí často. Autobusy sú zväčša naplnené na 100% – 130%, s menším počtom ľudí sa vodičovi neoplatí ani naštartovať. Na menšie vzdialenosti vrámci mesta dobre funguje tuktuk, taxík, prípadne mototaxi, pričom cenu treba zjednať vopred, v hlavných mestách občas nájdete aj metro. Vlaková sieť je hojne využívaná hlavne v takej Indii. Prenajať si auto nie je také jednoduché ako vo vyspelých krajinách, väčšinou vám ho bez miestneho vodiča neprenajmú, cena je samozrejme o dosť vyššia ako v prípade verejnej dopravy. Za zmienku možno stojí ešte požičanie motorky, ale možno skôr na vidieku, kde to nie také nebezpečné ako v mestách.
Latinská amerika – verejná doprava funguje dobre, nie je však taká lacná ako v tej ázii. Auto si turisti zvyknú požičiavať v Chile alebo Argentíne, ktoré sú tie vyspelejšie, takisto to však nie je lacná záležitosť a vzdialenosti sú tam obrovské. Väčšinou ani nemožno s požičaným autom prekračovať hranice do susedných štátov, kvôli poistkám.
Maroko – autobusy fungujú dobre, vlaky tiež, na menej dostupné miesta chodí shareovaný taxík, ktorý neodíde, pokiaľ nie je plný. Ak ste viacerí a trúfate si šoférovať, auto sa dá slušne zjednať na mieste bez nutnosti platiť deposit, ako je to u medzinárodných car rental companies (avis, budget, atď).
Japonsko – všetko funguje tip top, akurát rozdiel je v cenách. Najlepšie je kúpiť turistický railpass, na veľa miest sa však vlakom aj tak nedostanete takže treba platiť naviac. Požičanie auta je tiež možnosť, avšak vzdialenosti, mýto, a benzín dokopy nie sú moc lákavou ponukou.
Rady všeobecne:
Doprava z letiska – všade na svete sa rozmáhajú nejaké turistické shuttle busy. Sú možno rýchlejšie, občas sa hodia, no ak máte hlboko do kapsy, treba využiť nejakú miestnu MHD. Ešte aj v takom Sydney sa z letiska so slušnou prehliadkou mesta a jeho periférií dostanete busom 400 až na Bondi za cca 6$, ale trvá to tak aspoň hodinu a pol. Ako sa hovorí, čas sú peniaze, kto nemá čas, volí rýchlejšiu cestu. Kto má kopu času a menej peňazí, sadne na MHD. Je taká super stránka so zlým designom, ale o to užitočnejšia „To and from the airport„, kde je prehľad všetkých letísk a možností, ako z nich/na ne. Ak si vyberiem najlacnejší spoj vopred, ušetrím peniaze. Ak letím v šialených ranných alebo nočných hodinách, niekedy jediná možnosť je práve ten taxík, alebo potom prespať rovno na letisku.
Konkrétne informácie o tom ako sa najlepšie prepravovať v danej krajine, aj s nejakými orientačnými cenami za ten daný spoj väčšinou nájdete na Wikitravel v časti „Get around“ – tam je dobre spraviť si prehľad, čo budem preferovať, či autobusy (prípadne konkrétne spoločnosti), vlaky, prípadne to požičané auto. Môžem si spraviť aj miestny prelet, no po zemi by to bolo na 99% lacnejšie, ale ako som už písala, nech rozhodne za vás čas vs peniaze.
Vlaková doprava – najlepší zdroj vlakových info na jednej kope je Seat61. Veľmi komplexná stránka od cestovných poriadkov, linky na lokálne weby železníc, možnosti bookovania zo zahraničia, cestovné poriadky, ceny, vzdialenosti, fotky danej cestovnej triedy atď. Ak sa chystáte napr. do tých lacných ázijských krajín, vedzte, že vlaky bez klímy stoja minimálne o polovicu menej ako tie s A/C. Tie bez klímy sa dajú celkom slušne prežiť, nakoľko tam vždy fučí vietor z okien a v noci je tiež chladnejšie, takže ak idete nočákom, budete sa ešte aj prikrývať a ešte k tomu ušetríte aj za nocľah, nakoľko v tých vlakoch sa spí celkom pohodlne. Zbytočne platiť za klímu navyše a keď vystúpite z vlaku do 40 stupňových horúčav, čaká vás šok. Aj keď v niektorých krajinách trieda bez klímy ani nie je. A keď tam býva ako v mrazáku, je to fun. Najvymakanejší bookovaci systém má India, možnosti lístkov sú nekonečné.
Autobusová doprava – veľmi špecifické od krajiny ku krajine. Autobusy sú však lacnejšie ako vlaky, ale aj menej pohodlné a menej bezpečné, no dostanú sa aj tam, kde koľajníc niet.
Prenájom auta – lacnejšie je mimo sezónu, alebo treba bookovať vopred aspoň mesiac dva, podobne ako pri letenkách. Nemusíte riešiť dopravu z letiska, ktorá môže byť aj 20 dolárov, toľko vás stojí aj auto na celý deň. Ideálne kombinovať s kempovaním, kde zase ušetríte na ubytku a v kempe nemusíte riešiť parkovanie (čo môže byť v meste vcelku problém). Prenájom menšieho economy auta od 9 eur na deň niekde na kanároch po 80-100 eur na deň niekde na Islande. Ideálne je použiť porovnávače ako Expedia alebo Kayak. Ak chcem auto v USA, najviac možností nájdem v americkej lokalizácii porovnávača. Ak chcem auto v EU, pozerám nemeckú lokalizáciu. Pre porovnanie cien si ešte hodím do googlu konkrétnu krajinu, napr. „new zealand car rental“ pre overenie, či nie je dáka lokálna požičovňa mimo tých globálnych AVIS, Budget, Thrifty.. Už pár krát sa mi stalo, napr. na spomínanom Zélande, alebo v Malage, že lokálna požičovňa bola ad1 lacnejšia a ad2 nepožadovala ani platbu vopred. Lacnejšie sú aj požičovne, ktoré nie sú priamo na letisku (má to logiku, nemusia toľko platiť). Ak si auto booknete vopred, zadáte čas príletu a niekto vás príde vyzdvihnúť. Office mávajú tak do 5 minút od letiska, čiže vám to môže byť defacto jedno, až na to, že platíte menej.
Na čo dať pozor pri bookovaní auta – minimálny vek vodiča sa môže líšiť; niekde za druhého šoféra doplácate, niekde je zadarmo; je treba ručiť kreditkou, kde vám buď zablokujú istú sumu, alebo aj nie; niekde akceptujú aj debetky, ale môžu požadovať deposit v cash; ten, na koho je auto písané= ten kto ručí kreditkou, je automaticky hlavný šofér, ak ten človek nechce riadiť, je treba nahlásiť druhého (ak ten napríklad nedisponuje kreditkou); ohľadom poistenia je lepšie sa informovať priamo, alebo vyčítať zo stránky, čo pokrýva základné poistenie; poistenie naviac som nikdy nekupovala, nakoľko bolo drahé (dôverujem si). Niekde vám dajú plnú nádrž, vraciate plnú alebo prázdnu, niekde vám dajú polku, za ktorú aj rovno platíte, vraciate prázdnu. To je asi tak všetko, čo ma napadá.
