V prvej časti seriálu som sa venovala Letenkám. V druhej časti Vám poviem, ako ušetriť na ubytovaní. Najlacnejšie formy sú spanie na pláži pod širákom, na opustenom pozemku, bivakovanie v snehovom záhrabe, alebo couchsurfing. No tomuto sa venovať nebudem. Reč bude o platených formách. Doteraz som nevyužila airBnB – v krajinách, kde som hľadala mi to cenovo neprišlo lacnejšie. Štandard ubytovania nie je pre mňa rozhodujúci, nakoľko sa na izbu chodím väčšinou iba vyspať a osprchovať a to je štandardom aj v 3 eurovej izbe v Indii, aebo v 10 dolárovom kempe.
Klasické delenie podľa typov ubytovania nahradím delením podľa lokality.
Drahé vyspelé krajiny (západná Európa, Kanada, USA, Austrália, Nový Zéland, Japonsko)
1. Kempy (camping, campsite, campground)
Ak vám pri slove KEMP hneď napadne „preboha, to mám akože spať v stane“? So správnym vybavením kempovanie vôbec nemusí byť nič nepohodlné. Je to zábava, ja osobne si pripadám ako malé dieťa vo svojom bunkri. Na trhu je kopec nafukovacích karimatiek, ktoré spríjemnia Váš spánok. Navyše, v krajinách, kde sú lákadlami prírodné zaujímavosti, alebo zverstvo si neviem predstaviť lepšie miesto na spanie ako je práve kemp. Práve tam si užijete najkrajšie východy, či západy slnka, nakoľko ste priamo v centre diania, alebo vašimi spoločníkmi budú miestne zvieratá a tak nemusíte chodiť do ZOO, ale ich vidíte ako žijú na divoko.
V krajinách od Španielska, Portugalska, Talianska, Francúzska, Nemecka, Anglicka až po Škandináviu či Island funguje celkom dobre kempovacia kultúra. Ľudia cestujú buď s karavanom, obytným prívesom, či kempervanom, alebo aj osobným autom a v kempe rozbalia stan (kombináciu vlastné alebo požičané auto + kempovanie, považujem v týchto krajinách za najlacnejšiu, v prípade, že je vás v aute viac a shareujete náklady na palivo. A je to aj najflexibilnejšie.) Kempy stoja zhruba 5 – 15 eur na hlavu na noc. Ich vybavenie je rôzne, ale vo väčšine nájdete čisté toalety a sprchy. Spať v stane môžete nahradiť aj spaním v bungalowe, je to o trochu drahšie. Kempy hľadám v googli štýlom „camping portugal“. Alebo na mieste, má ich každá navigácia, prípadne vám poradia v informačnom centre.
V krajinách ako je Kanada, USA, Austrália, Zéland, ak prídete do kempu s osobným autom, budete tam dosť pravdepodobne jediní. Kempovacia kultúra v Kanade je vysoko rozvinutá a tak v kempe sa jeho návštevníci zvyknú predháňať tým, kto má „väčší“. Samozrejme obytný príves. V kempoch Britskej Kolumbie či národných parkoch Alberty nájdete okrem miestnej zvery (medvede, jelene, elky) štandardne vybavené toalety, sprchy väčšinou na štvrťdolár za 2 minúty horúcej vody, kuchynku – miesto na varenie na vlastnom variči. Cena za site je okolo 25 CA$. Čiže koľko ľudí, toľkými vydelíš cenu. Lacné, nie? Ponuku kempov nájdete buď na googli, alebo v brožúrkach v infocentrách v národných parkoch, alebo aj v GPS.
V Austrálií to neplatí, tam má každý k prívesu ešte aj motorový čln, takže sa večer pri pive a kartách dohadujú, kto má väčší a lepší čln. Keď prídete do kempu s 3-dverovým 20 ročným Suzuki swift, môžeme to prirovnať k ťahaniu káčera. Ponuka kempov je rôzna. Od socka kempov, kde žijú väčšinou nejakí miestni roboši po celý rok a sú lacnejšie, cez nejaký zlatý stred, až po Holiday parky, kde je všetko na čo si dokážete spomenúť, ale ceny sú dosť vysoké. Väčšinou sa platí za site=2 osoby, cena za site okolo 20-30 AUD. V priemernom kempe je všetko od toaliet, spŕch, wifi aj keď obmedzenej, práčovne, kuchynky a nesmie chýbať samozrejme barbeque. Zoznam nájdete v GPS, na nete, no najlepšie v informačných brožúrach v infocentrách na každom rohu. Austrálske kempy sú mnohokrát lepšie a čistejšie ako tamojšie hostely alebo lacné hotely. Vašimi spoločníkmi sú kengury a ráno o 5tej nezabudnite na vtáčí orchester priamo nad vašou hlavou. Bush kempy za pár dolárov – miesto na postavenie stanu, prípadne aj zdroj pitnej vody sú v národných parkoch, na turistických chodníkoch alebo aj na niektorých z Whitsunday islands, kde je ubytovanie v hoteloch niečo, čo si bežný Slovák dovoliť nemôže.
Na Novom Zélande je to zase o kúsok iné, väčšina ľudí si požičá kempervan a s ním aj cestuje, v ňom aj spia. Treba Vám však elektrickú prípojku a powered sites sú o čosi drahšie ako tie unpowered pre stany. Na Zélande sú 2 typy kempov. Prvé, komerčné, kde máte plnú výbavu od spŕch, toaliet, práčovní, kuchyne – nazývané Holiday park alebo Kiwi holiday park. Platí sa buď za site, počet osôb, ale priemerne sa dá takto kempovať za cca 15 NZD / osoba / noc. V každom infocentre majú brožúru s kempami, adresami, cenami atď. Druhý typ sú bush kempy, alebo kempovanie na divoko. Sú väčšinou na trase nejakého treku, pri jazere, v lese, skrátka priamo v prírode. K dispozícií je suché wc, voda nebýva samozrejmosť, sprchy už duplom. Bush kempy sú štátne spravované. Stoja od 0 po pár dolárov, ktoré chodí ráno vyberať správca, alebo sa hádžu do obálky na tabuli s vypísanými iniciálami. Brožúru s týmito kempami nájdete tiež v infocentrách. Kempy alebo hutty na trekoch počas sezóny treba bookovať vopred, nakoľko sú miesta obmedzené! Treba sa informovať v i-Site (infocentrum.)
Kempovanie v takom Japonsku má veľa podôb. Spravidla sme však neplatili viac ako 8 eur za osobonoc. Čo je slušné šetrenie financií v krajine, kde inak za ubytovanie môžete zaplatiť značnú časť budgetu. Japonci sú taktiež národ turistický, kempy majú hlavne pod horami, v národných parkoch, atď. Za teplú sprchu sa niekedy pripláca. Na ostrove Hokkaido je kemping ešte o čosi lacnejší, za plne vybavený komerčný kemp typu austrálsky holiday park sme zaplatili 2 eurá na osobonoc v stane. Zoznam kempov možno nájsť tu, alebo cez google maps. Majú aj bush kempy, kde je toaleta, umývadlo, alebo aj absolútne nič, v takom sme spali 1x bol zadarmo.
USA – nemám osobnú skúsenosť, ale princíp funguje asi všade rovnako, rozdiel môže byť vo facilities dostupných v kempe.
2. strecha nad hlavou – hostel, hotel, lodge a iné
Kto by chcel v menovaných krajinách radšej spať s pevnou strechou nad hlavou, môže to skúsiť. V Európe je všade drahšie v lete ako samozrejme v zime, keď nie je sezóna. V európskych hosteloch stretnete poväčšine fajn ľudí či už na pokec, alebo aj spoločný program. Okrem „dormu„, kde platíte za posteľ a býva tam aj „locker“ – skrinka na uloženie cenností, si môžete priplatiť aj za „private“ izbu. Kto chce niečo lanejšie, treba bookovať vopred. Portály na bookovanie ako aj recenzie: http://hostelbookers.com, Hotelscombined, alebo Trivago. Z mojich skúseností Španielsko, Portugalsko, Taliansko (ako kde), je lacnejšie. Samozrejme záleží vždy od lokality. Za centrum hlavných miest si priplatíte. Hostel alebo lacný hotel stojí okolo 10-15 eur na osobonoc. V takom Holandsku, Francúzsku, Belgicku, Nemecku alebo UK v sezóne je aj 20-25 € za osobonoc v hosteli málo. A do centra musíte dochádzať. O Škandinávií nehovoriac. V Sydney som za najlacnejší hostel platila dákych 15 eur, ale bol to negatívny zážitok, nakoľko v hosteloch na shareovaných izbách spí kopa mladých nemcov alebo britov, ktorí tam vlastne žijú, pracujú na working holiday visa a v izbe je strašný bordel. Skoro som si ľahla do cudzej postele, nakoľko tá moja „voľná“ bola zahádzaná dákymi haraburdami. No proste, aj hostel v Indii za euro bol lepší ako tamto. V ostatných lokalitách AU stoja hostely alebo lacné hotely zhruba rovnako. V Melbourne majú asi aj mimosezónu, keď je zima. V Sydney majú tiež mimo sezónu cca od júna do septembra. Queensland alebo Severné teritórium má teplo počas celého roka.
Kanadské lodges alebo hostely, ktoré sú alternatívou pre kempy v národných parkoch stoja toľko, že sme o tom ani neuvažovali, ak si dobre pamätám cca 40 CAD v sezóne. A ísť mimo sezónu do Kanady – asi tam človek umrzne. Na Zélande majú v kempoch aj cabins (bungalowy), prípadne tiež fungujú lodge, hostel apd. Ceny sa pohybujú okolo 25-30 NZD a viac, atmosféra je však super, lodge sme využili 2x, keď strašne pršalo vo Franz Jozefovi a mali sme mokrý stan z predošlej noci a keď napadlo asi 10cm snehu pod Mt.Cookom, tak sme skončili v lodge, kde mali sústredenie lezci, hlavná podívaná bola v spoločenskej miestnosti resp. kuchyni. Na zélande sú tiež ceny nižšie v takom októbri, kedy iba začína sezóna, v porovnaní s dec-marec.
Japonsko je vcelku pestré, najlacnejšie ubytko v meste v jednoduchom hoteli, alebo hosteli sme väčšinou našli okolo 18-20 eur s raňajkami na osobu. Hotel odporúčam rezervovať vopred, hlavne ak idete cez ich peak season (apríl-máj, resp. okt-nov), Japoncov je veľa, hotelov nie zas toľko. Hotely nájdete klasicky cez booking napríklad. Vo veľkých mestách sú aj capsulle inn – niečo na štýl hostela, je to jedna veľká miestnosť, kde každý má svoju krabičku – na spanie. Sú delené na mužské alebo ženské. Ideálne, ak niekto cestuje sám, a nechce platiť za double bed izbu. Ubytovanie v horských oblastiach, v národných parkoch je v Lodges. Buď na privátnej izbe, alebo v izbe typu turistická nocľaháreň s ďalšími. Ceny sa pohybujú od 50 eur/osobonoc v tej nocľahárni. Toľko zaplatíte aj za nocľah na hore Fuji. Takže ak sa dá, je ekonomickejšie spať v kempe v stane.
Lacnejšie krajiny (JV Ázia, India, Srí Lanka, Malajzia, Indonézia)
1. kemp, stanovanie ako také
Stanovanie v lacných krajinách v mestkých zastavaných častiach nie je moc bežné. Navyše, ubytovanie v guesthousoch alebo hosteloch zoženiete dosť lacno, takže je zbytočné sa obťažovať stanovaním, keď na ubytovaní máte aj sprchu, v trópoch aj ventiláror.
Za zmienku stoja horské oblasti, národné parky (napr. oblasť indických Himalajii, prípadne menej komerčné treky v Nepále, kde nie je možné ubytovanie u miestnych), džungle (Taman Negara národný park v Malajzii, alebo ďalšie treky na Borneu) kde idete po svojich a ubytovania je minimum, tam je lepšie vopred si zistiť, čo kde očakávať a čo mi treba so sebou.
Kempovanie v južnej amerike sme vyskúšali v národnom parku Torres del paine v Chile. Chile je spomedzi svojich susedov tou drahšou krajinou. Národný park Torres je dosť turistický a spať sa dá v ubytovniach – lodges, je to však predražené a tak môžete pokojne spať aj v stane, za zlomok sumy. Stan aj výbavu si požičáte na mieste, nie je nutné to vláčiť so sebou, ak nejdete kempovať aj zvyšok pobytu.
2. strecha nad hlavou – guesthouse, hostel, lodge a iné
S hostelmi v južnej amerike (Peru, Bolívia, Chile, Argentína) mám len výborné skúsenosti. Stretli sme milých a priateľských ľudí, či už zpomedzi personálu, alebo aj ako spolubývajúcich v dormoch. Ceny sa pohybovali okolo 5 – 10 €/ osoba v dorme alebo aj na private izbe. Myslím, že veľmi podobné je to aj v centrálnej amerike. Kto chce ušetriť, nech bookuje vopred, aspoň pár dní predtým, než dorazí na dané miesto.
V tropických krajinách, kde je teplo a máte na výber izbu s A/C alebo iba s ventilátorom. Tie s klímou sú poväčšine drahšie, klíma nie je zdravá a osobne uprednostním izbu s ventilátorom, nakoľko keď človek vyjde z vychladenej izby na ulicu kde je 40 stupňov, môže dostať šok a celkovo sa ťažšie telo vyrovná s toľko stupňovými rozdielmi. Izba s ventilátorom je na spanie úplne postačujúca aj pre človeka ako som ja, ktorý má rád zimu.
V Indii je kopec ubytovania rôzneho štandardu od 2 eur za najlacnešie ubytko na 2-lôžkovej izbe. S hostelom s typom ubytovania „dorm“ sme sa stretli iba v Bombai, kde to bolo aj tak rozdelené na ženy/muži, neubytovávali spoločne. Z tých drahších miest to bolo spomínane Bombai, alebo Chennai, kde noc vyšla na 9 eur/osoba. Či rezervovať vopred, alebo riešiť aj na mieste, je už na vás. Ak mám príchod do mesta v neskorých nočných hodinách, je lepšie rezervovať vopred. Ak ma vyhodí vlak ráno, môžem sa nechať odviesť niekam tuktukom. Heslo pre tuktukára znie, cheap guesthouse. Ak vás niekam odvezie a vám sa to nepáči, kľudne mu povedzte nech vás odvezie inde. Je fajn mať v zálohe nejakú adresu alebo názov ubytovania z netu (hostelbookers.com atď), kde vás odvezie, ak mu dôjdu všetky nápady. Nie všetky dediny či malé mestá majú ubytovanie aj na nete, vtedy treba využiť buď kolesá tuktuka alebo vlastné nohy a nájsť niečo na mieste. Ak sa vám zdajú ceny hotelov na bookovacích portáloch moc vysoké, tak nebookujte nič, na mieste to v tom istom ubytku bude lacnejšie.
Na Srí lanke sú menšie mestečká a ihneď ako vystúpite z vlaku či autobusu, tuktukár sa vás snaží odviesť ku svojmu spriatelenému ubytovaniu, kde dostane možno aj províziu. Treba vyskúšať, treba zjednávať, tváriť sa lowcost. Na sri lanke sme priemerne za ubytko platili azda najmenej z tých všetkých krajín. Samozrejme často cene zodpovedal aj štandard a na niektoré máme veľmi čerstvé a farbisté spomienky, ale kým je na čo spomínať, tak je dobre.
Bangladéš – trochu drahšie ubytko ako vo vedľajšej Indii. Na nete je toho veľmi málo a drahé. Treba sa nechať odviesť tuktukárom. Cena za single izbu okolo 5 eur, ale na niektorých miestach boli aj lacnejšie, napr. Cox bazar – 1,50 €. Na „koralovom“ ostrove Sant Martin bol hotel za 20 eur na 2-lôžkovú izbu. Elektrika iba na generátory.
Nepál – slušný guesthouse v Kathmandu, Pokhare od 3 eur. Zoženiete aj na mieste. Ubytovanie na známejších trekoch (okolo Annapurny, ABC, Langtang, atď) okolo 1 – 2 €.
Thajsko/Laos/Vietnam/Kambodža/Malajzia – nájdete dostatok ubytovania. Mimo sezónu samozrejme lacnejšie, cestovali sme v máji-júni kedy už poobede zvykne byť búrka (nič strašné) a ceny boli prívetivé, okolo 4 – 6 eur na osobu/noc, v Thajsku v luxusnom rezorte s bazénom na pláži na Koh-Lanta za 5 eur (ale bola tam dosť nuda).
Maroko – rôzne druhy a možnosti ubytovania. Riad – viacposchodový tradičný dom alebo hotel od 10 €, alebo lacné ubytovanie od 5 €. Ceny mimosezónu sú nižšie, ceny na internete sú s príplatkom, na mieste sa dá zjednať hlavne ak je mimosezóna a buď im ostane posteľ prázdna, alebo ju predajú aspoň lacnejšie. Mimosezóna = napr. na jar alebo október. O tom či bude teplo, netreba pochybovať.
Kto by chcel doplniť informácie o možnostiach lacného ubytovania napr. v Rusku, Číne, v Strednej Ázií alebo Afrike, prosím ozvite sa.
Ďalšia časť seriálu „Ako lacno cestovať“ bude o doprave.
