Táto téma je dosť rozsiahla, dalo by sa písať o rôznych dobrovoľníckych prácach priamo počas cestovania, alebo aj aké sú možnosti lepších zárobkov na Slovensku, resp ako peniaze vedieť ušetriť. Aby ste článok dočítali do konca, tak vypichnem len tú Austráliu a schválne tam pridávam Rakúsko.

Nie je to úplne nereálne. Ale má to zopár úskalí, na ktorých to môže veľmi ľahko stroskotať. V Austrálii som pracovala v roku 2009 5 mesiacov, takže sa k tomu môžem zľahka vyjadriť. Odvtedy išlo všetko hore. Platy, nájom aj doprava.

A bola som tam na turistické víza a pracovala som tam na čierno, čo samozrejme nikomu neodporúčam, lebo keď na vás prídu, tak vás čaká okamžité vyhostenie a kopec problémov.

S hľadaním práce v Sydney je to asi ako všade inde. Záleží od schopností, dravosti, vašej schopnosti sa predať a od šťastia. Niekto si hľadá hocikde prácu 2 týždne, iný je prieberčivý a tak sedí aj rok na zadku. V Sydney aj v iných veľkých mestách je strašné kvantum prisťahovalcov z ázijských krajín. Berú lacnú prácu a idú aj pod cenu, za ktorú vy pracovať nechcete. Neoplatí sa hľadať prácu v ázijských reštauráciach ani v ničom podobnom pokiaľ neovládate mandarínčinu a nemáte dostatočne šikmé oči. Je to strata času, berú len svojich. Naopak, veľa reštaurácií, kaviarní, barov atď pozná Slovákov a ako sú ochotní makať, takže nás prijímajú radi.

• Počítaj však s tým, že ti to pár týždňov môže trvať. A vôbec sa ti nemusí podariť zohnať prácu na 5 dní v týždni a dostatočný zárobok. Veľa ľudí pracuje v jednom bare piatky a soboty a niečo iné robí cez týždeň, prípadne má ešte tretiu robotu.
• Pre predstavu hodinovej mzdy si pozri napríklad ponuku práce na gumtree. Spočítaj, koľko týždňov budeš musieť pracovať, aby si zarobil iba na ubytovanie, stravu, týždennú električenku a odložil na ďalšie cestovanie. Zdieľaná izba stojí okolo 150-200 AUD na týždeň. To je dôvod, prečo kopec mladých Nemcov, ktorí sú tam na working holiday žijú x mesiacov v hosteloch. Lebo je to lacnejšie.
• Ak sa ti podarí to spočítať, odrátaš úspory, ktoré si minul za prvé 2 týždne pobytu, kým si hľadal robotu, zistíš, že budeš potrebovať viac ako 3 mesačný pobyt. Ty máš však víza len na 3 mesiace. To znamená buď odletieť z krajiny na visa run, alebo predĺžiť víza (komplikovanejšie, nutnosť dokladovať peniaze na účte atď atď)

Ešte ostáva možnosť pracovať aj na Novom Zélande, kde máme oficiálne working holiday visa. Či sa dá zarobiť na nejaké nabaľovanie peňaženiek, to neviem, ale minimálne je to spôsob ako vidieť a precestovať túto úžasnú krajinu.

Čo však odporúčam z vlastnej skúsenosti, ako sa pomerne rýchlo a jednoducho dostať k obnosu peňazí je sezónna práca v Rakúsku. Ideálne v Alpách v hoteli, kde neplatíte ubytko, ani jedlo a muklujete o 106. Takže zarobíte celkom dosť na slovenské pomery aj bez špeciálnych znalostí a ušetríte väčšinu z toho. Chodia tam robiť aj Nemci, lebo sa tam zarába viac. Aby som teda bola konkrétna za 5,5 mesiaca som zarobila cca 9 000 €, plus cez 700 tringelty (tie som minula na jedlo, lebo hotelový repertoár sa po pár týždňoch nedal jesť) a 1500 vrátenie daní. Z toho sa dá cestovať dooosť dlho.

Články o hľadaní práce v Alpách a čo obnášala moja práca ale aj aká otročina to bola nájdete tu:

http://backpackeri.sk/category/rakusko-2/

Ak máš skúsenosť, alebo otázku, s ktorou sa chceš podeliť, napíš do komentára, alebo mi pošli mail.

Ale odvtedy doba mierne pokročila. Účtovníctvo na cestách sa dá ľahko zautomatizovať.

Aplikácií je iste kvantum. Ak cestujete sám, určite vám postačí aj nejaká náhodne nájdená aplikácia, ktorá má kategórie na jedlo, ubytovanie, dopravu atď, rôzne meny a potom vám vyhodí štatistiky.

No ak vás je viac, ste kamoši a platíte spôsobom, aký som predviedla vyššie, tak nájsť funkčnú aplikáciu nie je až také jednoduché. Ja mám Androida, takže ak máte iPhone, musíte si nájsť nejakú alternatívu sami.

Vyskúšala som všetky, ktoré som našla, bolo ich v tom čase (2 roky dozadu) asi 5 – 6. No najlepšie sa mi osvedčila Travel Money od Marbot Apps. Prvých 50 položiek je free, čo je dostatok na otestovanie. Ak chcete viac, treba si dokúpiť Travel Money Unlocker za nejaké 2-3 eurá.

Ovládanie je jednoduché aj keď podľa mňa predošlá verzia bola ešte jednoduchšia, v tejto novšej mi niekedy trvá, kým nájdem danú funkciu.

Pridávanie transakcii je veľmi jednoduché. Hore je účastník, ktorý platí a suma koľko DAL, v strede „kategória výdavkov“ a dole kto MAL koľko DAŤ. Čo je v reštaurácií úplne bežný jav, že každý platí inú sumu za seba, všetci platia spolu, ale nikto nemá presnú sumu drobných za seba. Takže v praxi dá každý niečo a na konci nikto nevie koľko komu kto dlží.

Čiže zaplatenú sumu môžete rozdeliť medzi 1. jedného, 2. všetkých rovným dielom, 3. rovným dielom medzi zvyšok

Zoznam transkacií bude potom vyzerať takto. Samozrejme si medzičasom môžete pozapisovať, čo ste kupovali sebe samému bez spoluúčasti ostatných, respektíve ak Michaela medzičasom vrátila Nataly 100 rupii v hotovosti, dlhšie pokliknete na účastníka a hore sa zjavia možnosti, medzi ktorými je aj „Give money“ kde udáte komu, akú sumu, v akej mene kto dal.

Štatistiky vyzerajú takto:

Samozrejme v kategóriach môžete filtrovať ľubovoľne a vypočítať, koľko ste minuli napr na ubytovanie a dopravu v Indii, prípadne podľa dátumu a selektovať aj podľa osôb.

Výsledok účtovníctva bude „kto má komu koľko vrátiť“.

Zopár nastavení nájdete v SETTINGS.
Dáta môžete zálohovať na SD kartu a na cloud. Všetky transakcie viete vyexportovať aj do Excelu. (v záložke Statistics kliknite na „MAIL“. Vytvorí sa mail s prílohami, kde jedna je .CSV – tú otvoríte v Exceli.)

Poznámka. Osoby nie sú výmyslené, ale výdavky sú iba ilustračné.

Na čom ďalšom sa dá teda ušetriť:

1. strava

Opäť by sa tu dalo generalizovať. Kým v drahých krajinách skôr obchádzam reštaurácie a navštevujem supermarkety, kde si kúpim niečo od hotových raňajok po suroviny na varenie obeda/večere. Zároveň však aj v tých drahých štátoch v každom meste nájdete miestne stravovanie pre domácich. Aj u nás sú jedálne lacnejšie ako turistické krčmy v centre. Pýtajte sa miestnych kam chodia, kde je to chutné. Majte oči otvorené. Ak je v lokále veľa miestnych, asi je to tam dobré. Ak tam nie je ani nohy, o niečom to značí.

V lacných krajinách Ázie tažko nájsť supermarket, no na ulici, v miestnych lokáloch sa najete za také ceny, že človek by sa naozaj neobťažoval s prípravou jedla sám. V supermarkete, kde nájdete tovar z dovozu, si za to aj priplatíte. Balený syr, jogurty, toastový chlieb, jablká atď.. Za to také banány, tropické ovocie, ryža na 4 tisíc spôsobov, to sú veci ktoré jedia aj miestni, je tam toho dostatok a ceny pre nás sú viac ako lákavé. Aj za obal si človek priplatí – turistická nóbl reštaurácia v centre Saigonu verzus miestna vývarovňa o 2 bloky vedľa. Chcete ísť tam, kde jedia miestni, alebo stráviť večer pri sviečkach?

2. výbery z bankomatov

Nepoznám nikoho, kto by chcel pri sebe nosiť nejakú väčšiu hotovosť. Nie je to bezpečné a je to zbytočne veľa zodpovednosti. Takže najmenej stresujúci spôsob ako sa človek dostane k peniazom je cez bankomat. Každý výber však niečo stojí. Ak máte účet v eurách a vyberáte v krajine mimo eurozóny, tak je to ešte drahšie. Kto teda stále výbery prepláca, odporúčam otvoriť si zdarma účet v Zuno alebo v mBank, kde sú výbery zadarmo po splnení aktívneho používania účtu, alebo za 1,20 €, čo je stále menej, ako keď som s bývalou kartou vyberala dirhamy v Maroku a každý výber ma stál 6 €. Ak nemáte trvalý pobyt na Slovensku, iste je aj vo vašej krajine nejaká banka, ktorá má poplatky nižšie. Ak cestujete dlhodobejšie, je lepšie mať karty aj dve. Nikdy neviete čo sa stane, kto vám prečo zablokuje kartu, prístup k účtu a vy ste zrazu bez peňazí a prúser je na svete. Nezabudnite tiež nastaviť si limity, aby v prípade dákej krádeže ste neprišli o celoživotné úspory.

3. miestne agentúry

Na veľa miest sa tak jednoducho bez miestnej agentúry nedostanete. Prípadne potrebuje výstroj, ktorú tam ako turista nemáte. Týchto agentúr je všade ako maku, je lepšie si teda obehať ich viacej, spraviť si prehľad predtým, ako akceptujem prvú najdrajšiu ponuku. Agentúry zvyknú fungovať aj ako predajcovia cestovných lístkov. Samozrejme za províziu. Prejdite sa pár 100 metrov ku najbližšej stanici a lístky kúpite lacnejšie priamo v pokladni. Prípadne nejaké tours, ktoré ponúkajú aj miestni tour operátori – ten istý tour možno mať aj cez turistickú informačnú kanceláriu, ktorá patrí pod správu mesta, avšak bez ďalších poplatkov. S čím súvisí hneď aj ďalší bod…

4. plánujte a študujte

Plánovanie a domáca príprava mi možno zabila čas doma, ale ušetrila peniaze na mieste. Hlavne, keď je človek unavený, v krízovej situácií, že sa napríklad ocitne o letisku o 1nej v noci, namiesto 22:00, kvôli meškajúcemu lietadlu. Potom beriete prvú možnosť, ktorá sa objaví a na druhý deň zistíte, že už drahšie sa to nedalo a ste vytočený druhý krát. Počítajte s tým, že internet nebudete mať rovno od momentu, keď pristanete na zem. Ak ste v krajine, kde sa na vás vrhne 30 taxikárov, vy také niečo zažívate prvý krát a ani nemáte šajnu ako sa dostanete do mesta, môžete ostať vcelku znechutený. Spravte si cenový prehľad predtým ako niekam vyrazíte, aby ste mali šajnu o tom, koľko čo reálne stojí a aby vás obchodníci neobtiahli za prvých 5 minút. Taktiež ceny suvenírov alebo ubytovania sú variabilné. Internet je studnica informácií a je veľká šanca, že nejaký človek už absolvoval to, čo sa chystáte práve vy. Ak sa pritom popálil, je veľká šanca, že o tom bude nejaká zmienka na zahraničných fórach. Neopakujte laické chyby ostatných, radšej sa z nich poučte vopred.

5. ušetrite si nervy

Toto uvediem ako posledný bod, ale z istého uhla pohľadu hádam najdôležitejší. Buďte k sebe fér a nájdite si toho pravého parťáka na cestovanie. Ušetríte si tak kopec nervov.

Všetko môže byť dokonalé, lacné, modrá obloha, výborné jedlo, ale niektorí ľudia vám budú za každých okolností robiť zo života peklo. Nie je to o zlom tripe, zlej dovolenke. Je to proste o nich. Neberte to osobne, nedajte si pokaziť náladu. Čo sa rozprávam s ľuďmi, hádam každý to raz niekedy v živote zažil a obvykle sa nám to stáva s ľudmi, ktorých poznáme dlhé roky, ale nikdy sme s nimi neboli na dovolenke. Ak nechcete ísť sami, výber spoločníka som popísala v tomto článku. Vedzte však, že pokiaľ vám niekto nie je sympatický už od začiatku, resp. nejaké maličkosti vo vás vyvolávajú obavy, tak neskôr v teréne to bude ešte oveľa horšie. Dobré zážitky pramenia hlavne z toho, ako je človek nastavený. Niekto sa bude sťažovať aj na to, že stena nie je biela. Iný aj z plesnivej steny vykúzli spomienky do konca života.

Cestovaniu zdar. Aké si to urobíš, také to máš.

Opäť by sa tu dalo zovšeobecniť. V Európe su drahšie vlaky ako autobusy, a tie sú drahšie ako prenajaté auto skupinkou ľudí. Verejná doprava však funguje dobre vo väčšine miest. V USA, Kanade, Austrálii – vlaky ponúkajú skôr niečo ako zážitkové cestovanie za veľa peňazí, kde sedíte pár dní vo vlaku a prejdete x tisíc km, nie je to taká klasická verejná doprava, že sadnem na vlak v Bratislave a o 50 minút som v Trnave. MHD vo veľkých mestách funguje dobre, ale diaľkové autobusy napr. Greyhound v týchto krajinách majú značne obmedzené možnosti, nakoľko každý domáci má auto (stoja v mestách, chodia pár  krát za deň a posledné, kam by vás to odviezlo je nejaký scenic spot za mestom ala pozorovanie tučniakov). Najflexi a najlacnejšia možnosť cestovania je teda požičať si auto v skupinke.

Čo sa týka lacných ázijských krajín – auto majú iba bohatí, zvyšok osadenstva cestuje verejnou dopravou, ktorá pokrýva všetky kúty a chodí často. Autobusy sú zväčša naplnené na 100% – 130%, s menším počtom ľudí sa vodičovi neoplatí ani naštartovať. Na menšie vzdialenosti vrámci mesta dobre funguje tuktuk, taxík, prípadne mototaxi, pričom cenu treba zjednať vopred, v hlavných mestách občas nájdete aj metro. Vlaková sieť je hojne využívaná hlavne v takej Indii. Prenajať si auto nie je také jednoduché ako vo vyspelých krajinách, väčšinou vám ho bez miestneho vodiča neprenajmú, cena je samozrejme o dosť vyššia ako v prípade verejnej dopravy. Za zmienku možno stojí ešte požičanie motorky, ale možno skôr na vidieku, kde to nie také nebezpečné ako v mestách.

Latinská amerika – verejná doprava funguje dobre, nie je však taká lacná ako v tej ázii. Auto si turisti zvyknú požičiavať v Chile alebo Argentíne, ktoré sú tie vyspelejšie, takisto to však nie je lacná záležitosť a vzdialenosti sú tam obrovské. Väčšinou ani nemožno s požičaným autom prekračovať hranice do susedných štátov, kvôli poistkám.

Maroko – autobusy fungujú dobre, vlaky tiež, na menej dostupné miesta chodí shareovaný taxík, ktorý neodíde, pokiaľ nie je plný. Ak ste viacerí a trúfate si šoférovať, auto sa dá slušne zjednať na mieste bez nutnosti platiť deposit, ako je to u medzinárodných car rental companies (avis, budget, atď).

Japonsko – všetko funguje tip top, akurát rozdiel je v cenách. Najlepšie je kúpiť turistický railpass, na veľa miest sa však vlakom aj tak nedostanete takže treba platiť naviac. Požičanie auta je tiež možnosť, avšak vzdialenosti, mýto, a benzín dokopy nie sú moc lákavou ponukou.

Rady všeobecne:

Doprava z letiska – všade na svete sa rozmáhajú nejaké turistické shuttle busy. Sú možno rýchlejšie, občas sa hodia, no ak máte hlboko do kapsy, treba využiť nejakú miestnu MHD. Ešte aj v takom Sydney sa z letiska so slušnou prehliadkou mesta a jeho periférií dostanete busom 400 až na Bondi za cca 6$, ale trvá to tak aspoň hodinu a pol. Ako sa hovorí, čas sú peniaze, kto nemá čas, volí rýchlejšiu cestu. Kto má kopu času a menej peňazí, sadne na MHD. Je taká super stránka so zlým designom, ale o to užitočnejšia „To and from the airport„, kde je prehľad všetkých letísk a možností, ako z nich/na ne. Ak si vyberiem najlacnejší spoj vopred, ušetrím peniaze. Ak letím v šialených ranných alebo nočných hodinách, niekedy jediná možnosť je práve ten taxík, alebo potom prespať rovno na letisku.

Konkrétne informácie o tom ako sa najlepšie prepravovať v danej krajine, aj s nejakými orientačnými cenami za ten daný spoj väčšinou nájdete na Wikitravel v časti „Get around“ – tam je dobre spraviť si prehľad, čo budem preferovať, či autobusy (prípadne konkrétne spoločnosti), vlaky, prípadne to požičané auto. Môžem si spraviť aj miestny prelet, no po zemi by to bolo na 99% lacnejšie, ale ako som už písala, nech rozhodne za vás čas vs peniaze.

Vlaková doprava – najlepší zdroj vlakových info na jednej kope je Seat61. Veľmi komplexná stránka od cestovných poriadkov, linky na lokálne weby železníc, možnosti bookovania zo zahraničia, cestovné poriadky, ceny, vzdialenosti, fotky danej cestovnej triedy atď. Ak sa chystáte napr. do tých lacných ázijských krajín, vedzte, že vlaky bez klímy stoja minimálne o polovicu menej ako tie s A/C. Tie bez klímy sa dajú celkom slušne prežiť, nakoľko tam vždy fučí vietor z okien a v noci je tiež chladnejšie, takže ak idete nočákom, budete sa ešte aj prikrývať a ešte k tomu ušetríte aj za nocľah, nakoľko v tých vlakoch sa spí celkom pohodlne. Zbytočne platiť za klímu navyše a keď vystúpite z vlaku do 40 stupňových horúčav, čaká vás šok. Aj keď v niektorých krajinách trieda bez klímy ani nie je. A keď tam býva ako v mrazáku, je to fun. Najvymakanejší bookovaci systém má India, možnosti lístkov sú nekonečné.

Autobusová doprava – veľmi špecifické od krajiny ku krajine. Autobusy sú však lacnejšie ako vlaky, ale aj menej pohodlné a menej bezpečné, no dostanú sa aj tam, kde koľajníc niet.

Prenájom auta – lacnejšie je mimo sezónu, alebo treba bookovať vopred aspoň mesiac dva, podobne ako pri letenkách. Nemusíte riešiť dopravu z letiska, ktorá môže byť aj 20 dolárov, toľko vás stojí aj auto na celý deň. Ideálne kombinovať s kempovaním, kde zase ušetríte na ubytku a v kempe nemusíte riešiť parkovanie (čo môže byť v meste vcelku problém). Prenájom menšieho economy auta od 9 eur na deň niekde na kanároch po 80-100 eur na deň niekde na Islande. Ideálne je použiť porovnávače ako Expedia alebo Kayak. Ak chcem auto v USA, najviac možností nájdem v americkej lokalizácii porovnávača. Ak chcem auto v EU, pozerám nemeckú lokalizáciu. Pre porovnanie cien si ešte hodím do googlu konkrétnu krajinu, napr. „new zealand car rental“ pre overenie, či nie je dáka lokálna požičovňa mimo tých globálnych AVIS, Budget, Thrifty.. Už pár krát sa mi stalo, napr. na spomínanom Zélande, alebo v Malage, že lokálna požičovňa bola ad1 lacnejšia a ad2 nepožadovala ani platbu vopred. Lacnejšie sú aj požičovne, ktoré nie sú priamo na letisku (má to logiku, nemusia toľko platiť). Ak si auto booknete vopred, zadáte čas príletu a niekto vás príde vyzdvihnúť. Office mávajú tak do 5 minút od letiska, čiže vám to môže byť defacto jedno, až na to, že platíte menej.

Na čo dať pozor pri bookovaní auta – minimálny vek vodiča sa môže líšiť; niekde za druhého šoféra doplácate, niekde je zadarmo; je treba ručiť kreditkou, kde vám buď zablokujú istú sumu, alebo aj nie; niekde akceptujú aj debetky, ale môžu požadovať deposit v cash; ten, na koho je auto písané= ten kto ručí kreditkou, je automaticky hlavný šofér, ak ten človek nechce riadiť, je treba nahlásiť druhého (ak ten napríklad nedisponuje kreditkou); ohľadom poistenia je lepšie sa informovať priamo, alebo vyčítať zo stránky, čo pokrýva základné poistenie; poistenie naviac som nikdy nekupovala, nakoľko bolo drahé (dôverujem si). Niekde vám dajú plnú nádrž, vraciate plnú alebo prázdnu, niekde vám dajú polku, za ktorú aj rovno platíte, vraciate prázdnu. To je asi tak všetko, čo ma napadá.

Klasické delenie podľa typov ubytovania nahradím delením podľa lokality.

Drahé vyspelé krajiny (západná Európa, Kanada, USA, Austrália, Nový Zéland, Japonsko)

1. Kempy (camping, campsite, campground)

Ak vám pri slove KEMP hneď napadne „preboha, to mám akože spať v stane“? So správnym vybavením kempovanie vôbec nemusí byť nič nepohodlné. Je to zábava, ja osobne si pripadám ako malé dieťa vo svojom bunkri. Na trhu je kopec nafukovacích karimatiek, ktoré spríjemnia Váš spánok. Navyše, v krajinách, kde sú lákadlami prírodné zaujímavosti, alebo zverstvo si neviem predstaviť lepšie miesto na spanie ako je práve kemp. Práve tam si užijete najkrajšie východy, či západy slnka, nakoľko ste priamo v centre diania, alebo vašimi spoločníkmi budú miestne zvieratá a tak nemusíte chodiť do ZOO, ale ich vidíte ako žijú na divoko.

V krajinách od Španielska, Portugalska, Talianska, Francúzska, Nemecka, Anglicka až po Škandináviu či Island funguje celkom dobre kempovacia kultúra. Ľudia cestujú buď s karavanom, obytným prívesom, či kempervanom, alebo aj osobným autom a v kempe rozbalia stan (kombináciu vlastné alebo požičané auto + kempovanie, považujem v týchto krajinách za najlacnejšiu, v prípade, že je vás v aute viac a shareujete náklady na palivo. A je to aj najflexibilnejšie.) Kempy stoja zhruba 5 – 15 eur na hlavu na noc. Ich vybavenie je rôzne, ale vo väčšine nájdete čisté toalety a sprchy. Spať v stane môžete nahradiť aj spaním v bungalowe, je to o trochu drahšie. Kempy hľadám v googli štýlom „camping portugal“. Alebo na mieste, má ich každá navigácia, prípadne vám poradia v informačnom centre.

V krajinách ako je Kanada, USA, Austrália, Zéland, ak prídete do kempu s osobným autom, budete tam dosť pravdepodobne jediní. Kempovacia kultúra v Kanade je vysoko rozvinutá a tak v kempe sa jeho návštevníci zvyknú predháňať tým, kto má „väčší“. Samozrejme obytný príves. V kempoch Britskej Kolumbie či národných parkoch Alberty nájdete okrem miestnej zvery (medvede, jelene, elky) štandardne vybavené toalety, sprchy väčšinou na štvrťdolár za 2 minúty horúcej vody, kuchynku – miesto na varenie na vlastnom variči. Cena za site je okolo 25 CA$. Čiže koľko ľudí, toľkými vydelíš cenu. Lacné, nie? Ponuku kempov nájdete buď na googli, alebo v brožúrkach v infocentrách v národných parkoch, alebo aj v GPS.

V Austrálií to neplatí, tam má každý k prívesu ešte aj motorový čln, takže sa večer pri pive a kartách dohadujú, kto má väčší a lepší čln. Keď prídete do kempu s 3-dverovým 20 ročným Suzuki swift, môžeme to prirovnať k ťahaniu káčera. Ponuka kempov je rôzna. Od socka kempov, kde žijú väčšinou nejakí miestni roboši po celý rok a sú lacnejšie, cez nejaký zlatý stred, až po Holiday parky, kde je všetko na čo si dokážete spomenúť, ale ceny sú dosť vysoké. Väčšinou sa platí za site=2 osoby, cena za site okolo 20-30 AUD. V priemernom kempe je všetko od toaliet, spŕch, wifi aj keď obmedzenej, práčovne, kuchynky a nesmie chýbať samozrejme barbeque. Zoznam nájdete v GPS, na nete, no najlepšie v informačných brožúrach v infocentrách na každom rohu. Austrálske kempy sú mnohokrát lepšie a čistejšie ako tamojšie hostely alebo lacné hotely. Vašimi spoločníkmi sú kengury a ráno o 5tej nezabudnite na vtáčí orchester priamo nad vašou hlavou. Bush kempy za pár dolárov – miesto na postavenie stanu, prípadne aj zdroj pitnej vody sú v národných parkoch, na turistických chodníkoch alebo aj na niektorých z Whitsunday islands, kde je ubytovanie v hoteloch niečo, čo si bežný Slovák dovoliť nemôže.

Na Novom Zélande je to zase o kúsok iné, väčšina ľudí si požičá kempervan a s ním aj cestuje, v ňom aj spia. Treba Vám však elektrickú prípojku a powered sites sú o čosi drahšie ako tie unpowered pre stany. Na Zélande sú 2 typy kempov. Prvé, komerčné, kde máte plnú výbavu od spŕch, toaliet, práčovní, kuchyne – nazývané Holiday park alebo Kiwi holiday park. Platí sa buď za site, počet osôb, ale priemerne sa dá takto kempovať za cca 15 NZD / osoba / noc. V každom infocentre majú brožúru s kempami, adresami, cenami atď. Druhý typ sú bush kempy, alebo kempovanie na divoko. Sú väčšinou na trase nejakého treku, pri jazere, v lese, skrátka priamo v prírode. K dispozícií je suché wc, voda nebýva samozrejmosť, sprchy už duplom. Bush kempy sú štátne spravované. Stoja od 0 po pár dolárov, ktoré chodí ráno vyberať správca, alebo sa hádžu do obálky na tabuli s vypísanými iniciálami. Brožúru s týmito kempami nájdete tiež v infocentrách. Kempy alebo hutty na trekoch počas sezóny treba bookovať vopred, nakoľko sú miesta obmedzené! Treba sa informovať v i-Site (infocentrum.)

Kempovanie v takom Japonsku má veľa podôb. Spravidla sme však neplatili viac ako 8 eur za osobonoc. Čo je slušné šetrenie financií v krajine, kde inak za ubytovanie môžete zaplatiť značnú časť budgetu. Japonci sú taktiež národ turistický, kempy majú hlavne pod horami, v národných parkoch, atď. Za teplú sprchu sa niekedy pripláca. Na ostrove Hokkaido je kemping ešte o čosi lacnejší, za plne vybavený komerčný kemp typu austrálsky holiday park sme zaplatili 2 eurá na osobonoc v stane. Zoznam kempov možno nájsť tu, alebo cez google maps. Majú aj bush kempy, kde je toaleta, umývadlo, alebo aj absolútne nič, v takom sme spali 1x bol zadarmo.

USA – nemám osobnú skúsenosť, ale princíp funguje asi všade rovnako, rozdiel môže byť vo facilities dostupných v kempe.

2. strecha nad hlavou – hostel, hotel, lodge a iné

Kto by chcel v menovaných krajinách radšej spať s pevnou strechou nad hlavou, môže to skúsiť. V Európe je všade drahšie v lete ako samozrejme v zime, keď nie je sezóna. V európskych hosteloch stretnete poväčšine fajn ľudí či už na pokec, alebo aj spoločný program. Okrem „dormu„, kde platíte za posteľ a býva tam aj „locker“ – skrinka na uloženie cenností, si môžete priplatiť aj za „private“ izbu. Kto chce niečo lanejšie, treba bookovať vopred. Portály na bookovanie ako aj recenzie: http://hostelbookers.com, Hotelscombined, alebo Trivago. Z mojich skúseností Španielsko, Portugalsko, Taliansko (ako kde), je lacnejšie. Samozrejme záleží vždy od lokality. Za centrum hlavných miest si priplatíte. Hostel alebo lacný hotel stojí okolo 10-15 eur na osobonoc. V takom Holandsku, Francúzsku, Belgicku, Nemecku alebo UK v sezóne je aj 20-25 € za osobonoc v hosteli málo. A do centra musíte dochádzať. O Škandinávií nehovoriac. V Sydney som za najlacnejší hostel platila dákych 15 eur, ale bol to negatívny zážitok, nakoľko v hosteloch na shareovaných izbách spí kopa mladých nemcov alebo britov, ktorí tam vlastne žijú, pracujú na working holiday visa a v izbe je strašný bordel. Skoro som si ľahla do cudzej postele, nakoľko tá moja „voľná“ bola zahádzaná dákymi haraburdami. No proste, aj hostel v Indii za euro bol lepší ako tamto. V ostatných lokalitách AU stoja hostely alebo lacné hotely zhruba rovnako. V Melbourne majú asi aj mimosezónu, keď je zima. V Sydney majú tiež mimo sezónu cca od júna do septembra. Queensland alebo Severné teritórium má teplo počas celého roka.
Kanadské lodges alebo hostely, ktoré sú alternatívou pre kempy v národných parkoch stoja toľko, že sme o tom ani neuvažovali, ak si dobre pamätám cca 40 CAD v sezóne. A ísť mimo sezónu do Kanady – asi tam človek umrzne. Na Zélande majú v kempoch aj cabins (bungalowy), prípadne tiež fungujú lodge, hostel apd. Ceny sa pohybujú okolo 25-30 NZD a viac, atmosféra je však super, lodge sme využili 2x, keď strašne pršalo vo Franz Jozefovi a mali sme mokrý stan z predošlej noci a keď napadlo asi 10cm snehu pod Mt.Cookom, tak sme skončili v lodge, kde mali sústredenie lezci, hlavná podívaná bola v spoločenskej miestnosti resp. kuchyni. Na zélande sú tiež ceny nižšie v takom októbri, kedy iba začína sezóna, v porovnaní s dec-marec.
Japonsko je vcelku pestré, najlacnejšie ubytko v meste v jednoduchom hoteli, alebo hosteli sme väčšinou našli okolo 18-20 eur s raňajkami na osobu. Hotel odporúčam rezervovať vopred, hlavne ak idete cez ich peak season (apríl-máj, resp. okt-nov), Japoncov je veľa, hotelov nie zas toľko. Hotely nájdete klasicky cez booking napríklad. Vo veľkých mestách sú aj capsulle inn – niečo na štýl hostela, je to jedna veľká miestnosť, kde každý má svoju krabičku – na spanie. Sú delené na mužské alebo ženské. Ideálne, ak niekto cestuje sám, a nechce platiť za double bed izbu. Ubytovanie v horských oblastiach, v národných parkoch je v Lodges. Buď na privátnej izbe, alebo v izbe typu turistická nocľaháreň s ďalšími. Ceny sa pohybujú od 50 eur/osobonoc v tej nocľahárni. Toľko zaplatíte aj za nocľah na hore Fuji. Takže ak sa dá, je ekonomickejšie spať v kempe v stane.

Lacnejšie krajiny (JV Ázia, India, Srí Lanka, Malajzia, Indonézia)

1. kemp, stanovanie ako také

Stanovanie v lacných krajinách v mestkých zastavaných častiach nie je moc bežné. Navyše, ubytovanie v guesthousoch alebo hosteloch zoženiete dosť lacno, takže je zbytočné sa obťažovať stanovaním, keď na ubytovaní máte aj sprchu, v trópoch aj ventiláror.

Za zmienku stoja horské oblasti, národné parky (napr. oblasť indických Himalajii, prípadne menej komerčné treky v Nepále, kde nie je možné ubytovanie u miestnych), džungle (Taman Negara národný park v Malajzii, alebo ďalšie treky na Borneu) kde idete po svojich a ubytovania je minimum, tam je lepšie vopred si zistiť, čo kde očakávať a čo mi treba so sebou.

Kempovanie v južnej amerike sme vyskúšali v národnom parku Torres del paine v Chile. Chile je spomedzi svojich susedov tou drahšou krajinou. Národný park Torres je dosť turistický a spať sa dá v ubytovniach – lodges, je to však predražené a tak môžete pokojne spať aj v stane, za zlomok sumy. Stan aj výbavu si požičáte na mieste, nie je nutné to vláčiť so sebou, ak nejdete kempovať aj zvyšok pobytu.

2. strecha nad hlavou – guesthouse, hostel, lodge a iné

S hostelmi v južnej amerike (Peru, Bolívia, Chile, Argentína) mám len výborné skúsenosti. Stretli sme milých a priateľských ľudí, či už zpomedzi personálu, alebo aj ako spolubývajúcich v dormoch. Ceny sa pohybovali okolo 5 – 10 €/ osoba v dorme alebo aj na private izbe. Myslím, že veľmi podobné je to aj v centrálnej amerike. Kto chce ušetriť, nech bookuje vopred, aspoň pár dní predtým, než dorazí na dané miesto.

V tropických krajinách, kde je teplo a máte na výber izbu s A/C alebo iba s ventilátorom. Tie s klímou sú poväčšine drahšie, klíma nie je zdravá a osobne uprednostním izbu s ventilátorom, nakoľko keď človek vyjde z vychladenej izby na ulicu kde je 40 stupňov, môže dostať šok a celkovo sa ťažšie telo vyrovná s toľko stupňovými rozdielmi. Izba s ventilátorom je na spanie úplne postačujúca aj pre človeka ako som ja, ktorý má rád zimu.

V Indii je kopec ubytovania rôzneho štandardu od 2 eur za najlacnešie ubytko na 2-lôžkovej izbe. S hostelom s typom ubytovania „dorm“ sme sa stretli iba v Bombai, kde to bolo aj tak rozdelené na ženy/muži, neubytovávali spoločne. Z tých drahších miest to bolo spomínane Bombai, alebo Chennai, kde noc vyšla na 9 eur/osoba. Či rezervovať vopred, alebo riešiť aj na mieste, je už na vás. Ak mám príchod do mesta v neskorých nočných hodinách, je lepšie rezervovať vopred. Ak ma vyhodí vlak ráno, môžem sa nechať odviesť niekam tuktukom. Heslo pre tuktukára znie, cheap guesthouse. Ak vás niekam odvezie a vám sa to nepáči, kľudne mu povedzte nech vás odvezie inde. Je fajn mať v zálohe nejakú adresu alebo názov ubytovania z netu (hostelbookers.com atď), kde vás odvezie, ak mu dôjdu všetky nápady. Nie všetky dediny či malé mestá majú ubytovanie aj na nete, vtedy treba využiť buď kolesá tuktuka alebo vlastné nohy a nájsť niečo na mieste. Ak sa vám zdajú ceny hotelov na bookovacích portáloch moc vysoké, tak nebookujte nič, na mieste to v tom istom ubytku bude lacnejšie.

Na Srí lanke sú menšie mestečká a ihneď ako vystúpite z vlaku či autobusu, tuktukár sa vás snaží odviesť ku svojmu spriatelenému ubytovaniu, kde dostane možno aj províziu. Treba vyskúšať, treba zjednávať, tváriť sa lowcost. Na sri lanke sme priemerne za ubytko platili azda najmenej z tých všetkých krajín. Samozrejme často cene zodpovedal aj štandard a na niektoré máme veľmi čerstvé a farbisté spomienky, ale kým je na čo spomínať, tak je dobre.

Bangladéš – trochu drahšie ubytko ako vo vedľajšej Indii. Na nete je toho veľmi málo a drahé. Treba sa nechať odviesť tuktukárom. Cena za single izbu okolo 5 eur, ale na niektorých miestach boli aj lacnejšie, napr. Cox bazar – 1,50 €. Na „koralovom“ ostrove Sant Martin bol hotel za 20 eur na 2-lôžkovú izbu. Elektrika iba na generátory.

Nepál – slušný guesthouse v Kathmandu, Pokhare od 3 eur. Zoženiete aj na mieste. Ubytovanie na známejších trekoch (okolo Annapurny, ABC, Langtang, atď) okolo 1 – 2 €.

Thajsko/Laos/Vietnam/Kambodža/Malajzia – nájdete dostatok ubytovania. Mimo sezónu samozrejme lacnejšie, cestovali sme v máji-júni kedy už poobede zvykne byť búrka (nič strašné) a ceny boli prívetivé, okolo 4 – 6 eur na osobu/noc, v Thajsku v luxusnom rezorte s bazénom na pláži na Koh-Lanta za 5 eur (ale bola tam dosť nuda).

Maroko – rôzne druhy a možnosti ubytovania. Riad – viacposchodový tradičný dom alebo hotel od 10 €, alebo lacné ubytovanie od 5 €. Ceny mimosezónu sú nižšie, ceny na internete sú s príplatkom, na mieste sa dá zjednať hlavne ak je mimosezóna a buď im ostane posteľ prázdna, alebo ju predajú aspoň lacnejšie. Mimosezóna = napr. na jar alebo október. O tom či bude teplo, netreba pochybovať.

Kto by chcel doplniť informácie o možnostiach lacného ubytovania napr. v Rusku, Číne, v Strednej Ázií alebo Afrike, prosím ozvite sa.

Ďalšia časť seriálu „Ako lacno cestovať“ bude o doprave.

Kde ich kupovať, kde ich hľadať a kedy ich kupovať?

Záleží kam chceme ísť. Lieta tam nejaký lowcost? Lietajú tam nejaké aerolinky, ktoré sú známe výhodnými ponukami? Čo kam lieta a či je tam dáka konkurencia aeroliniek si spravidla zisťujem cez wikipediu. Nie takto zložito, väčšinou už len cez google (napr. NRT wiki airport). Na vyhľadávanie kombinácií lowcostov používam www.azair.eu môžete dať odlet BTS+BUD+PRG a podľa cien sa rozhodnúť odkiaľ poletíte. Kto pozerá v prvom rade na cenu, rozhodne sa práve podľa cien, nehľadá podľa dátumu, ale časového rozpätia.

Ak neviem, kam ísť a hľadám iba najlacnejšiu letenku, môžem vyskúšať Skyscanner.net

Ceny ale nemusia byť aktuálne, ponuka najlacnejších letov je obvykle zostavená na základe iných vyhľadávaní. Pre „LIVE“ ceny je treba poodklikávať konkrétne dealy.

Ak hľadám niečo ako kombinovanú letenku, napr. 7 dní v Bangkoku, 7 dní v Tokyu, 7 dní v New Yorku a nazad, potom je to pravé orechové matrix.itasoftware.com od googlu. Problém matrixu však je, že nevyhľadáva lowcosty. Čiže napríklad na trase Kuala Lumpur – Bali – Sydney je viac ako pravdepodobné, že najlacnejší bude nejaký lowcost, resp. na každej route použijem iný (Airasia, Virgin Australia, Jetstar atď.) Ďalší ten, že sa v ňom nedá priamo bookovať, slúži iba ako informačný zdroj s funkciami, ktoré som zatiaľ inde neobjavila. Nájde konkrétne lety, ktoré si však musíte zakúpiť u niekoho iného.

Ale má aj takúto zaujímavú funkciu:

Pri vyhľadávaní s odledom Praha-Viedeň-Budapešť budete neraz prekvapení, že letenka napr. z Prahy, ale s návratom do Viedne bude lacnejšia ako s odletom aj príletom z jedného letiska.

Celkom použiteľný vyhľadávač je podľa mňa aj Kayak.de (prípadne lokalizácie .co.uk, alebo .com), niekedy stojí za to, si ceny vyhľadať v každej lokalizácií a zistíte, že ponuky aj ceny sa rôznia. Alebo flug.idealo.de, čo je tiež nemecký agregátor predajcov leteniek, veľakrát som tam našla dobré ceny. Samozrejme ceny v dátumoch, ktoré som našla ako najvýhodnejšie v matrixe. Je to taká skladačka a zároveň hra.

Takisto je dobre si ponuku daných letov nájsť aj u daných aeroliniek priamo na ich stránke, aj tam môže byť cena nižšia v prípade dákej promo akcie, atď.

Ako zelenáč som letenky kupovala aj cez studentagency alebo pelikan, čo už dnes nerobím, nakoľko sú vždy o minimálne pár desiatok eur drahší, lebo im platíte províziu. Tiež ich zákaznícke centrum nereaguje tak rýchlo, ako by som si predstavovala, takže využívam radšej lacnejšie služby nemeckých cestoviek, ktoré si navzájom dosť konkurujú a ceny tlačia dole.

Ďalej sa hovorí, že najlepší čas na nákup leteniek je pondelok večer alebo utorok, lebo vraj letecké spoločnosti nahadzujú nové ceny taríf práve v pondelok. Či na tom niečo je, neviem veľmi posúdiť. Každopádne potvrdzujem výrok, že ceny leteniek sú cez víkend najdrahšie (neplatí pre lowcosty). Párkrát sa mi stalo, že keď som sledovala ceny každý deň, na vikend išli hore a v pondelok opäť klesli.

Lowcosty sú ideálne pre jednosmerné lety, zatiaľ čo u klasických aeroliniek radšej spiatočne alebo multicity. To, že klasické lety s prestupom sú lacnejšie ako tie priame snáď už zistil každý.

Ďalší zaujímavý, aj keď mnou neoverený zdroj je https://flightfox.com/ čo je human based flight search. Princíp je jednoduchý, klient zadá čo hľadá a hociktorý z expertov hľadá najlepší deal. Expertom sa môže stať každý smrteľník, len teda, dodám, že sú tam naozajstní machri. Klienti sú skor z USA a podľa toho sa orientuje aj dopyt. Klient platí províziu expertovi.

Kedy kupovať?

Ideálne keď je nejaká akcia za 200 euro cez pol sveta. Takéto hotové tipy je dnes možno nájsť celkom ľahko, stránky s takou problematikou rastú ako huby po daždi a navzájom si konkurujú. Napríklad českí cestujlevne.com alebo slovenské stránky kadetade.com, letenkyzababku.sk a ďalšie. Niekedy je fajn sledovať aj fóra daných stránok, občas tam človek nájde lepšie ponuky ako to, čo propaguje stránka. Tieto akcie sa hodia pre tých, ktorí idú na dovolenku z bodu A do B, kde si spravia nejaký okruh, alebo sú na jednom mieste a potom letia nazad do bodu A. Akcie uvádzajú aj z iných európskych metropol. Niekedy sa dá cena výrazne znížiť, ak letím z hubu, odkiaľ to lieta ešte lacnejšie vzhľadom na konkurenciu. Hub je napr. Miláno (MXP), alebo Frankfurt (FRA), Mníchov (MUC), Londyn Heathrow (LHR), letenky do južnej ameriky bývajú lacnejšie práve zo Španielska. Keď pripočítam cenu letenky do hubu a prirátam zabitý čas, prípadne presun medzi letiskami, v konečnom dôsledku ma to môže stáť rovnako alebo aj viac a neušetrím nič. Ale niekedy môžem ušetriť aj pár stoviek a spraviť si po ceste stop-over v nejakom zaujímavom meste.

Keď sme leteli do Tokya, najlepší deal bol Praha-Viedeň-Tokyo s Austrian a naspäť s Lufthansou cez Frankfurt do Prahy. Trepali sme sa z Bratislavy do Prahy, aby sme si zaleteli do Viedne. Mali sme totiž viac času ako peňazí a vytrénované nervy. Spiatočná letenka Viedeň-Tokyo s Austrian stála o 4 stovky viac (to bola tá priama). Keby ste sa náhodou rozhodli vynechať route Praha-Viedeň a do lietadla sa nalodiť až vo Viedni, vedzte, že vaša letenka už bude neplatná. Vynechať – nevyužiť možno posledný route z letenky, no nie prvý.

Letenku treba kupovať, keď je dobrá cena. Čiže, mal by som si spraviť nejaký prieskum, čo tá dobrá cena je. Iné sú ceny cez Vianoce, iné cez letné prázdniny (vtedy chce letieť každý, ceny sú vysoké). Ďalej faktor vyšších cien je, kedy majú prázdniny domáci v danej krajine (chcú letieť aj oni), kedy je top sezóna, vtedy sú ceny vyššie. Nemá zmysel kupovať letenku rok či polroka vopred, aerolinky prichádzajú s promo akciami zhruba 4 až 3 mesiace pred odletom. Rok vopred sa oplatí kupovať, ak je cena fakt nízka, že „no a nekúp to“!

Máte nejaké ďalšie užitočné tipy? Môžete sa s nimi podeliť v komentároch.

V ďalšom dieli seriálu „Ako cestovať lacno“ sa budem venovať ubytovaniu.

Zdroj cestopisov: http://dobrodruh.sk