Majitel uruguajcan mal zvlastny zmysel pre humor, ale koniec koncov bol velmi mily a zvyknuty ze ludi tam vyprdne bus v skorych hodinach, v skorych aj odchadzaju, takze izba bola hotova asi o 9tej. Dovtedy som spala pred telkou v spolocenskej miestnosti. Ubytovali sme sa, a sli sme spat jak po nocnej. Budicek o 3tej, aby sme z toho dna a mestecka, aspon nieco mali, kedze dalsi den sme uz museli ist dalej. Smer Titicaca a plavajuce ostrovy. V pristave su toury od vymyslu sveta, nastastie tam bol aj taky kratky tour co jazdil o 5tej, akurat pre nas. Nakoniec sme vyrazili asi o 6tej, potom skapal motor, potom to prechlastali, tak to opravovali dokolecka. Viac sme stali ako fyzicky isli. Na ostrove sa z nas snazili vyzobrat vsetky peniaze tym, ze by sme si od nich kupili suveniry. By sme si aj boli byvali kupili, ale mali sme iba par drobnych, nestihli sme bankomat.. Cestou na pevninu sa nam ta barka pokazila zas asi 2krat, ten druhy to uz vyzeralo vselijak, oprava trvala dost dlho..Ale za tych par drobnych, co by clovek chcel, vsakano. Vecer sme sa sli najest do mesta a stretli na ulici chlapsku grupu 5 slovakov. Tak sme sa s nimi dali do reci, a isli do restiky spolu. Kazdy si objednal kura s hranolkami za par korun a piva. Potom prezrati sme sli domov, bus na dalsi den nam siel 7,30. Majitel hostalu nam este doporucoval, aby sme urcite nesli vlakom z La Pazu do Uyuni, ale preco, to sme sa nedozvedeli.

CO SME VIDELI:
Puno, pristav, Los uros-plavajuce ostrovy na najshitnejsej barke za S/.10

DOPRAVA:
Po pune sa da povozit na tzv. batmanoch. Riksa, alebo zapriahnuty bicykel za par korun. Inak je to vacsina blizko aj pesibusom.

POTRAVA:
Lokalna restika, kurata s hranolkami, pivko Cusquena, za lacny peniaz.

UBYTKO:
Velmi ochotny majitel, zrekostruovany hostel Inka’s Rest, tepla voda, prijemna postel, internet, ranajky a skvela kava. hlavne nas nechal ubytovat sa uz rano o 9tej a tak sme dospali noc v autobuse.

Mame teda cely den na sightseeing po Cuzcu. Je to male historicke pekne mestecko. V ten den je akurat nejaka fiesta, takze vidime tancujucich v maskach na namesti vo vsakovakych farbach. Na miestnom markete si kupujeme peruanske tasky, sveter, bea capice atd.. cenovky nikde nie su, takze kseftovat sa oplati. Jedina smola je, ze sme iba na zaciatku cesty a uz teraz nemame kam davat suveniry. Iba si vravime, ze nabuduce prideme s prazdnym ruksakom. Nocak do Puna ide az o 22tej, takze sa poobede vraciame na hostel, kde sedime na nete, kukame telku a so zapadajucim slnkom zaciname mrznut, teplota rapidne klesa. Taxikom ideme na busovu stanicu, tu sa nalodime do busu. Tych 6 ci 7hodin sa zda byt nekonecnych. Snazim sa spat no akosi to nejde, este sa aj okosilo. Cesta je strkovita, derava, okna su zarosene a vlastne vonku ani nic nevidim. Hadam to dako prezijeme.

CO SME VIDELI:
Namestie v cuzcu, trhy, fiesta.

DOPRAVA:
Vecer sa presuvame nocakom do Puna, od podomoveho predavaca kupujeme listky na autobus TourPeru za S/.45. Na stanici by sme ich kupili za 25, ale to by sme museli byt informovani, aku proviziu z nas ma henten trt. Na autobusku ideme taxikom za par korun.

POTRAVA:
V cuzcu miestna restauracia, menu za par solov. Na nocny presun busov zasoba McPollo.

UBYTKO:
nocujeme v buse.

Je krasne pocasie, vsetko vychadza. Je aj dost teplo a pomaly, ale isto nas zacinaju zrat nejake miestne musky. Nohy mame jak posiate bodancami a zacina to pekelne svrbiet. Poobede ideme naspat do dediny, aby sme stihli vlak do Ollantaytamba o 17tej. Dorazili sme za tmy a otazka znie, ako sa dostaneme naspat do Cuzca tych 65km. Pri vlaku caka zase miliarda taxikarov, aka je pravdepodobnost, ze akurat ten nas je ‚falosny‘ a preda nas niekam za prostitutky?.. Isli sme nejakym tranzitom este s dalsim manzelskym parom, za 20SOL na osobu. Som taka unavena, ze kaslem na to, kam nas vezu, zaspavam.. Beine katastrofalne scenare sa nenaplnili a ocitame sa v cuzcu na namesti, kde sa zrovna odohrala kovbojka, nejaky miestny ospliechal policajske auto a v Ticu uteka prec, policajti za nim. Na namesti je taky kruhovy objazd v tvare stvorca, rychlo sa zorientujem a ideme na hostel Pirwa. Na recepcii je nejaky vyhuleny sympaticky latino boy, ktory mi dava kluce od izby. V izbe je celkom kosa, okna moc netesnia, 15stupnov, ale je tam dost perin, a v mojom spacaku nemam problem. Ideme sa este prejst na namestie, snazime sa zamknut izbu. Akurat sme nepochopili ze kluc od izby nie je kluc od izby. Zamok sa zasekava a preto sa izby zamykaju prilozenym visiacim zamkom. To sme ale zistili, az ked sme mali zablokovanu izbu. Tak idem za fesim na recepciu, ten sa hra s maciatkom, kuka na mna, ze co chcem, ukazuje mi haldu klucov, ze nevie ktory je od coho, lebo tam robi iba jeden den v tyzdni. No ale poskusal vsetky kluce, snazil sa okno vypacit, ale nic. Nakoniec sa rudy zahral na Magyvera a niecim tie dvere otvoril. Na namesti sme si dali McPollo -McKura, nieco pofotili a sli domov spat. Cesticka do hostela bola kopcovita, vo vyske 3330 to dalo celkom zabrat.

CO SME VIDELI:
Skoro celodenny vylet na Machu Picchu. Vstupne S/.124. Listky sa daju kupit v turistickom office v dedine. Vecer navrat do centra Cuzca, za tmy sme si pozreli namestie.

DOPRAVA:
Z aguas calientes vedie 8km serpentinova cesta pred vchod Machu picchu.
Spiatocny listok na bus stoji 14$. Listky sa daju kupit dole v dedine.
Naspat z aguas calientes opat vlacikom do Ollantaytamba, odtial taxikom do centra Cuzca za S/.20 na osobu.

POTRAVA:
V aguas calientes si davame nejake poobedne menu a v cuzcu na namesti neminieme McDonald.

UBYTKO:
Skromne, lacne, za to ciste ubytko v Cuzcu v hosteli Pirwa par minut od centra. No nie moc vhodne pre zimomrivych, v izbe sa nekuri, za to je k dispozicii vela perin.

Cuzco je v nadmorskej vyske 3330m/nm a ani pristavanie neni bohvie co, kedze vsade naokolo su 6tisicove Andy. Ale pilot ma zjavne prax. Letisko je malinke, ale plne turistov a taxikarov. Tak sme splasili jedneho z nich nech nas odvezie do officu perurail, kde sme si mali vyzdvihnut listky. Nahodil nejaku sumu..a nezdalo sa nam to vela, tak ze dobre. A ze ma nejakeho znameho v tom office, boli tam hufy ludi, cakacie listocky ako na nasom dopravnom, ale vybavil nam prednost. Problem ale bol, ze miesto odkial ide vlak bolo dalsich 65km. Tamten ‚nas osobny‘ taxikar nam ponukal super odvoz aj so zastavkami. Ze bezna cena je 80SOL na osobu, ale ze nam to da za 60SOL;)..o taxikaroch a ich zjednavani som sa co to nacitala uz predtym, takze sme to viac menej ignorovali. V office sme sa spytali ako sa dostaneme do Ollantaytambo, odkial siel ten vlak. Typek vravi ze collectivom-minubusom s dalsimi xy ludmi, 20SOL(~3€) na osobu. Nas taxikar si nas ale pockal na ulici a stale otravoval, ze je lepsie ist s nim, lebo collectivo nezastavuje, nemozes fotit points of interest a ruksak mas na streche a blablabla. My sme vsak povedali ze mu dame 100SOL za cele auto, inak dovi. To sa mu zdalo malo. Boli sme neoblomni, vravime, ze kasleme na teba, ideme na collectivo. Nakoniec suhlasil. Bol to nejaky ‚supervisor‘ co vedel aj po anglicky a zjednaval. Lebo do auta nam dal uz miestneho sofera co vedel len po spanielsky. Ten sa snazil byt vtipny, ked tvrdil, ze zajtra na machu picchu bude prsat. Cesta zacala byt iba teraz zaujimava. Prechadzali sme chudobne dediny s hlinenymi domami, kravy krizovali cestu a Tico bol najcastejsi taxik, prave kvoli uzkym ulickam. V dedinke 3800 m/nm sme sa citili jak nahuleni. Nakoniec sme dorazili do dediny, kde uz mali slusne turisticke ceny a opravovali namestie. Nazrali sme sa v restike, dali caj z listov cocy-inak odporucam, a pobrali sa na vlak. Stanica aj vsetko okolo je dost zmodernizovane, nasa najlacnejsia trieda backpacker, spiatocny listok stal na osobu 76$. Nuz, musia z niecoho zit. 2 hodiny sme sa trmacali vlacikom udolim a dorazili sme do Aguas Calientes, kam sa inak ako vlakom ani neda dostat. Dedina ma tiez turisticke ceny. Zabookovany sme mali utulny hostel Pirwa. Mali aj net (ten bol vlastne vsade, vacsinou aj free), aj nam poradili co a ako. Ranajky boli o 4tej kvoli turistom co idu rano na machu picchu. Kupili sme si listky na pevnost machu picchu, ako aj na autobus, ktory vas odveze 8km serpentin z dediny rovno ku vchodu. Mam pocit ze dni tu maju 50hodin a ze som z domu prec minimalne tyzden. Pozerame na nete kedy svita, aby sme zajtra stihli ‚vychod slnka‘ na machu picchu. To bude zase vstavanie..

CO SME VIDELI:
Cestou z Cuzca do Ollantaytamba sme mali viacero zastavok. Az vtedy mi doslo ze sme v nefalsovanej juznej amerike. Hlavne mesto vystriedali dedinski ludia odeti v handrach, typickych farebnych quechua krojoch. 3hodinova cesta vlakom do aguas calientes tiez stala za to. V dedine su aj horuce pramene- podla nich je pomenovana ‚aguas calientes‘.

DOPRAVA:
Lima->Cuzco 45min let spolocnost TACA, 60eur.
letisko Cuzco->office Perurail -taxik S/.20
office->Ollantaytambo -taxik S/.100 (100 solov) vlak ide aj z dediny Poroy, ktora je blizsie ale ak si to nezarezervujete nacas, budete mat smolu ako my. Najlacnejsia trieda backpacker je uplne normalny vlak, spiatocny vyjde zhruba na 76$.
Ollantaytambo->Aguas calientes vlak www.perurail.com
Inak ako vlakom sa clovek do udolia nedostane. Samozrejme este peso, vedie tam turisticka cesta pre tych co maju dostatok casu.

POTRAVA:
V aguas calientes je kopa restauracii, avsak su celkom drahe, no ked clovek nechce umret od hladu, nema na vyber. Typicky napoj Pisco sour a pivo Cuscuena na uhasenie smadu. pozn. v dedine je aj bankomat.

UBYTKO:
V dedinke Aguas calientes sa to rozrasta ubytovanim pre turistov. Samozrejme ze kazdy sa snazi zarobit. Byvali sme v hostali Pirwaktory bol skor utulnejsieho charakteru, ale personal bol mily a ranajky boli aj o 4tej rano kedze vacsina turistov ide rano na Machu Picchu.

Cely den behame po meste, zakotvime niekde na miestom pive, a na hostel sa rozhodneme ist MHDckou. MHDcka znamena bud autobus, alebo collectivo-minibus, kde je sofer a druhy typek, ktory vykrikuje ulice, kam bus ide a vybera prachy a potom ti da taky papierovy listocek od tomboly. Ako zazitok to rozhodne stoji za to. V miestnom tescu sme si kupili nieco na zranie a piva a vecer vegetime na hosteli. Lepsie povedane snazim sa zabookovat tie listky na vlak na dalsi den, lenze ta sajta je dole. Nefunguje. Tak tam rudy vola na nejake call centrum, nastastie su vyzbrojeni proti turistom a vedia aj po anglicky. zabookuje teda listky s tym, ze si ich vyzdvihneme aj zaplatime v ich office, ked dorazime do Cuzca. Zajtra bude narocny den. U slecny recepcnej objednam transfer na letisko, kedze lietadlo z Limy do Cuzca ide 5.45, taxikar nech je ready 3.00. Preboha, uz teraz mi je z toho na grcanie. Neviem ci sa nam vobec oplati ist spat. O 23 sa este balim, henti dvaja uz spia..za chvilu zvoni budik…

CO SME VIDELI:
Smer stare mesto-downtown, pondelkova zapcha, smog, celezle.
Vyhlad na favely, hlavne namestie obkolesene policajtmi, kostoly..

DOPRAVA:
opat sme zvolili pesibus, no domov uz ideme collectivom za 1/.S, niekde nas to snad vysadi a este kusok bludime kym najdeme nasu ulicku

POTRAVA:
obedovali sme tentokrat v niecom typickejsom ako vcera, stara krcmicka niekde v starom meste. Kusok na to sme museli ist do dalsej krcmy lebo som urgentne potrebovala ist na wecko! No a neskor sme nasli restiky kde sa dalo vpohode najest za 6/.S, cize 3krat lacnejsie ako to cinske menu vcera. V hypermarkete to tiez nebolo zrovna lacne, alebo to mozno bol nejaky turisticky?

UBYTKO:
druha noc v Malke v San isidro

My sme uz vcelku unaveni a iba sedime a cakame na odlet. Dufam, ze ten airbus nepadne..Zo Sao Paula do Limy je to dalsich 5hodin krizom cez cely juhoamericky kontinent. Sadam si rovno k oknu aby som mohla sledovat tu nadheru. Je obdobie sucha, cize nebo je modre a tam dole pod nami je nieco uzasne. Ranajky nam serviruju so sklenenymi poharmi, kovovym priborom a aj jedlo vyzera dobre. Rudy ochutnal rovno Inka colu, taku zltu zbrndu. Prelietame ponad najvyssie polozene jazero na svete -Titicaca, ktore je velke ako more a ponad Andy. Magnific. Az teraz si zacinam uvedomovat kam idem. Pristali sme v Lime, cakame na batozinu. Ako prvy dosiel moj ruksak, potom rudyho a potom cakame. S poctom letov a prestupov sa znasobuje aj pravdepodobnost stratenia batoziny. Bea je uz nervozna a nase srandicky jej moc nepomahaju. Nakoniec ale dorazil aj jej ruksak;) Dostali sme stempel do pasu a vyplnili nejaky vstupny listocek. Ubytko v Lime a aj transfer na hostel sme si bookli este doma, takze medzi davom taxikarov hladame niekoho s cedulou ‚bartovicova‘. Ano uz ho vidim. Nasadame do auta. Do hostelu je to nejakych 20-30 minut cez nie velmi privetivu vypadovku, kde ta na cervenej lahko okradnu. Takze doporucenie, ze veci schovat pod nohy som respektovala. A tusim ma aj prepadol zvlastny strach, ze ako my tu teraz prezijeme dalsi mesiac, v stalom strese, ze ti nieco ukradnu? noway..Turisti na chudobnych uliciach boli velmi napadni. Uz len kvoli farebnym ruksakom, obleceniu a aj tym, ze su bieli. Domaci su krpati latino. Vysoka zena ma tak 160 a vysoky chlap asi 170.
Na obed sme dorazili na hostel Malka, ubytovali sme sa vraj v slusnej stvrti San Isidro. Izba bola mala, opadavala trochu omietka v jednej casti, ale dalo sa. Svetlo na izbe 2 dni nesvietilo, rudy sa snazil opravovat, a v den odchodu sme zistili ze vypinac bol na chodbe.

Aby sme nestracali cas a sli podla planu, hor sa do ulic. Mali sme nejaku mapu, no zistili sme, ze tam chybaju tak dve tretiny ulic a to co pisali, ze hostel je 15minut od centra, mysleli asi mhdckou. Tak sme sli najprv peso, ale asi zlym smerom. V nejakej prazdnej stvrti nas domaci na motorke rovno upozornil, ze mame zbalit fotaky a ist odtial prec. Tak sme to otocili. Bohatsia stvrt Miraflores uz vyzera lepsie, aj sme sa citili bezpecnejsie. Presli sme sa k oceanu, kde bol kopec surferov a paraglidedistov. A potom sme sa pobrali aj domov, slapali sme asi dalsiu vyse hodinu. Do hostela sme dosli za tmy, aj to sme bludili po okoli, lebo ta mapa bola nepouzitelna. Tetusky na ulici nastastie poradili kde sme. Niet nad ako taku znalost spanielciny. S casovym posunom ani zaspavanim nemam ziadne problemy. Myslim ale na to, ze by sme si mali booknut vlacik z Cuzca do dediny pod Machu Picchu.

CO SME VIDELI:
Takze v lietadle ponad cely kontinent-nadhera. Vsetko fotime aj ked sa to len tazko da zachytit z okienka. Priamo v Lime modernu stvrt Miraflores, ocean, surferov, nejake pamiatky v danej lokalite, ale aj divne ulicky, trochu sme bludili kvoli zlej mape atd..

DOPRAVA:
z letiska na hostel booknutym taxikom vopred, aby sme predisli predrazenym taxikarom.
Po meste chodime vacsinou peso, lebo v minibusoch-collectivo sa nik nevyzna, ze kam to vlastne ide.

LETENKY:
Na dnes sme s lietanim skoncili.

POTRAVA:
Kusok od hostelu je nejake nakupne centrum, kde maju typicky food court a davame si nejake cinske sladkokysle menu. Iba rudy kostuje nieco typicke. Lomo saltado

UBYTKO:
Hostal malka skromna izba, ale vsetko potrebne jak ma byt. Ticha bezpecna lokalita.

Kamoska nakoniec prisla nie autom, ale metrom, kufor bol odovzdany a my sme sa mohli presunut na terminal 1 a absolvovat dalsi let londyn-sao paulo(brazilia). Bol v tom trochu bordel, kedze tieto letenky boli kupovane ako letenky spolocnosti BMI-British Midlands, no v praxi to bolo lietadlo brazilskych liniek TAM. Ked som vravela, ze tam idem TAM a LAN a naspat TAM a TAM, kukali na mna jak na madara:) a kedze sme na checkin dosli nie medzi prvymi, uz mali miesta len pre kazdeho v inom rade, aspon ze ja som bola pri ulicke. Sluzby super, filmy v pohode, aj vecera celkom usla. Rudy vypozeral asi vsetko co mali, lebo vzdy ked som sa zobudila a kukla na neho, stale cumel len do monitora. Bea prespala skoro celu cestu. A na palube bol cely cas celkom hic, nie ako to zvykne byt vo vacsina pripadov, ze clovek mrzne.
Sice nizsie uvadzam mojich 5P, ale vtomto pripade skor iba obligatorne.

CO SME VIDELI:
Ponad Slovensko az do Londyna, kde sa presuvame z terminalu 3 na terminal 4. V noci cez ocean do Brazilskeho Sao Paula kde pristavame rano o 6tej. Cize na otazku co sme videli? ako kto? Tie filmy na palube ma hned uspali.

DOPRAVA:
letecka:) iba v londyne sme museli pouzit metro medzi prestupmi z terminalov

LETENKY:
letenky pri tomto vylete by si vyzadovali samostatne studium na specializovanej fakulte.
Splasili sme nejaku vyhodnu kombinaciu za 635e. to v zatvorke je letecka spolocnost
londyn-sao paulo (TAM) sao paulo-lima (LAN)
buenos aires-sao paulo(TAM) sao paulo-londyn(TAM)
samozrejme, kedze nie sme z londyna, aj tam sa bolo nutne nejako dostat, co cinilo dalsich 200e so spolocnostou british airways. ano, mohli sme si kupit nejaky lowcost s batozinou za 100, ale potom este utekat zo Stansted prip. Lutonu na Heathrow za dalsich 20*2 za 2 cesty..a takisto som si povedala, ze ked budem letet domov, este pripadne nejake meskania..a ist na druhy den rovno do roboty..no amen tma. Nevymyslame teda, a ideme strajkami preslavenymi british airways.

POTRAVA:
najlepsia lietadlova. Britishairways nam dal kolacik, TAM uz klasicky servirovali, LAN na druhy den skvele ranajky so sklenenym tanierom, kovovym priborom a sklenenou salkou.

UBYTKO:
V lietadle sme sa vyspali celkom pohodlne.