Ale odvtedy doba mierne pokročila. Účtovníctvo na cestách sa dá ľahko zautomatizovať.

Aplikácií je iste kvantum. Ak cestujete sám, určite vám postačí aj nejaká náhodne nájdená aplikácia, ktorá má kategórie na jedlo, ubytovanie, dopravu atď, rôzne meny a potom vám vyhodí štatistiky.

No ak vás je viac, ste kamoši a platíte spôsobom, aký som predviedla vyššie, tak nájsť funkčnú aplikáciu nie je až také jednoduché. Ja mám Androida, takže ak máte iPhone, musíte si nájsť nejakú alternatívu sami.

Vyskúšala som všetky, ktoré som našla, bolo ich v tom čase (2 roky dozadu) asi 5 – 6. No najlepšie sa mi osvedčila Travel Money od Marbot Apps. Prvých 50 položiek je free, čo je dostatok na otestovanie. Ak chcete viac, treba si dokúpiť Travel Money Unlocker za nejaké 2-3 eurá.

Ovládanie je jednoduché aj keď podľa mňa predošlá verzia bola ešte jednoduchšia, v tejto novšej mi niekedy trvá, kým nájdem danú funkciu.

Pridávanie transakcii je veľmi jednoduché. Hore je účastník, ktorý platí a suma koľko DAL, v strede „kategória výdavkov“ a dole kto MAL koľko DAŤ. Čo je v reštaurácií úplne bežný jav, že každý platí inú sumu za seba, všetci platia spolu, ale nikto nemá presnú sumu drobných za seba. Takže v praxi dá každý niečo a na konci nikto nevie koľko komu kto dlží.

Čiže zaplatenú sumu môžete rozdeliť medzi 1. jedného, 2. všetkých rovným dielom, 3. rovným dielom medzi zvyšok

Zoznam transkacií bude potom vyzerať takto. Samozrejme si medzičasom môžete pozapisovať, čo ste kupovali sebe samému bez spoluúčasti ostatných, respektíve ak Michaela medzičasom vrátila Nataly 100 rupii v hotovosti, dlhšie pokliknete na účastníka a hore sa zjavia možnosti, medzi ktorými je aj „Give money“ kde udáte komu, akú sumu, v akej mene kto dal.

Štatistiky vyzerajú takto:

Samozrejme v kategóriach môžete filtrovať ľubovoľne a vypočítať, koľko ste minuli napr na ubytovanie a dopravu v Indii, prípadne podľa dátumu a selektovať aj podľa osôb.

Výsledok účtovníctva bude „kto má komu koľko vrátiť“.

Zopár nastavení nájdete v SETTINGS.
Dáta môžete zálohovať na SD kartu a na cloud. Všetky transakcie viete vyexportovať aj do Excelu. (v záložke Statistics kliknite na „MAIL“. Vytvorí sa mail s prílohami, kde jedna je .CSV – tú otvoríte v Exceli.)

Poznámka. Osoby nie sú výmyslené, ale výdavky sú iba ilustračné.

Takže cestujem vždy iba s jedným ruksakom. Ten je však veľký na to, aby som ho nosila aj ako daypack. Keď sa nepresúvam, mám niekde pár dní základňu, potrebujem aj nejaký daypack na doklady, peniaze, flašu s vodou, foťák, mobil, nejaké tričko/mikinu na prioblečenie.

Vyskúšala som už rôzne kabely cez plece, väčšie ladvinky vzadu alebo v predu, ale výsledok bol, že po celodennom chodení ma z toho iba boleli kríže. Ako jediná možnosť mi teda ostal klasický menší ruksak na chrbát. Ruksakov som už postriedala celkom slušné množstvo. Buď ešte počas školských čias, na denné pojazdy v lyžiarskych strediskách, alebo na turistiku. Predtým, ako som však vyrazila na x-mesačnú cestu som sa až tak nezapodievala skladnosťou a hmotnosťou týchto daypackov, nakoľko to nebolo nikdy nutné.

Na trhu sa potom objavili také vtipné látkové ruksaky zbaliteľné do malého vrecka. Sú síce super malé ale chrbát nemá vôbec žiadne vystuženie, takže všetky zakrivenia cítite. Ak to niekomu nevadí, budiž. Ja som do toho nebola ochotná ísť

Tak som hľadala čo najľahšie turistické ruksaky na trhu. Sú väčšinou okolo 20-litrové a vážia okolo 500 gramov. Takže celkom OK. A keďže sú turistické, možno ich využiť aj na 1-dňové túry bez toho, aby trpel váš chrbát.

Ak sa však nechystáte na tie 1-dňové túry, ale na mestský sightseeing, prípadne roadtrip, ako vhodná alternatíva je 10 litrový Daypack od Quechua. Vďaka rozmerom ho veľmi jednoducho zbalíte aj do väčšej hlavnej batožiny. Má mierne vystužený chrbát, takže nebudete cítiť každé zakrivenie foťáku či iných vecí. Malé vrecko na vrchu, pre ľahký prístup k často používaným veciam. Váha 170 gramov hovorí sama za seba a cena 2.79 € je tiež bezkonkurenčná, aj keby ste ho zrovna použili iba raz za rok.

Tento daypack si môžete zakúpiť v 4 farebných prevedeniach v novootvorenom Decathlone v Bratislave.

1. otázky k letenkám:
Kedy mám kúpiť letenku?
Kde mám hľadať letenky?
Koľko stojí letenka tam a tam?
Ktoré aerolinky odporúčate do hornej dolnej?
Hľadám lacnú letenku do Španielska, kde mám hľadať?

Ceny leteniek sú veľmi variabilné. Zatiaľ, čo letenky na mimo sezónu netreba riešiť v tak veľkom predstihu, letenky na sezónu je fajn kúpiť asap, keď je cena dobrá. Kde hľadať letenky? Nuž, nie je letenka ako letenka. Kde hľadáte topánky? Keď chcem turistické, nepôjdem do obchodu, kde majú iba spoločenskú obuv. Takisto značkové čižmy nebudem kupovať medzi papučami v hypermarkete. Takže kým nepoviete, kam a kedy chcete letieť, nikto vám konkrétne neodpovie. Koľko stojí letenka? No tie čižmy budú v lete asi lacnejšie ako pred vianocami. V jednom obchode budú stáť tie isté menej ako v druhom. Ale kým nepoviete, aké čižmy chcete, nikto vám neporadí. Ktoré aerolinky? Hádam nečakáte, že vám niekto bude menovať 10 aeroliniek, ktoré do danej destinácie lietajú. Nikto nemá vešteckú guľu, aby vedel, či je nejaká akcia v dátume, kým ho nevyslovíte. Hľadám letenky do Španielska – najlacnejšie. Super. Ja hľadám tie čižmy, tiež chcem najlacnejšie. Prídem do obchodu: Dobrý deň, aké máte najlacnejšie čižmy? Predavačka mi niečo ponúkne, je to jej práca. Človek položí otázku, že chce lacnú letenku a čaká toľko isto ponúk, avšak zadarmo, za cenu vášho zabitého času. A nakoniec vám ešte povie, že veď on chcel letieť z Mníchova  a nie z Viedne a že vie, čo tam lieta, len hľadal nejakú lacnejšiu stránku. A vlastne nechcel ísť s 2 prestupmi, takže berie radšej tú drahšiu alternatívu..

Ľudia začali nadávať, že niektorí sú neochotní a že o čom je také fórum/skupina, keď každý začiatočníkov posiela najprv na google. Nie je to neochota, avšak každý sme boli kedysi nováčik. A facebookové skupiny a fóra, kde bol každý zcestovaný, vtedy neexistovali. Každý sme si pracne hľadali informácie sami. A keď sme položili otázku, vedeli sme aspoň základy dostupné na internete. Dnes je doba iná, cestovanie a prístup k informáciam sa oveľa zjednodušil. Až tak, že minimálne polovicu vecí si každý vie nájsť sám za pár minút na googli. Ani to však niekomu nestačí. Potrebuje to isté počuť od niekoho osobne. Ľudia dávajú otázky bez toho, aby strávili pol hodinu základnou prípravou a chcú všetko od A po Z naservírované na tanieri a zadarmo.

2. koľko peňazí budem potrebovať?
Odpoveď znie: 0 až 10 000 €. Prečo niektorí cestujú s budgetom 2 €/deň a niektorí s 200 €/deň?
No lebo tí ultralowcost viac nemajú a tí posh-travelleri zase na ničom nešetria. A kto má vešteckú guľu na to, aby uhádol, do akej kategórie spadáte vy? Predtým, ako položím túto otázku, by som mal špecifikovať – čo budem v danej krajine robiť (pamiatky so vstupným, poflakovanie sa mestom, turistika v horách, chodiť po baroch, absolvujem miestne tours), ako veľmi sa presúvať, forma stravovania, forma ubytovania, atď..

Problém však neraz spočíva v tom, že človek, ktorý položí otázku veľakrát zatiaľ netuší, čo bude v danej krajine robiť, lebo netuší, čo daná krajina ponúka, ako a za koľko sa môže stravovať, kde a za koľko ubytovať. Netuší, čo všetko sa v danej krajine dá vidieť a tak nevie, koľko sa bude musieť presúvať. Je to taký zamotaný kolotoč. Predtým, ako z dotyčného vydolujete, na aký budget sa cíti, musíte mu vlastne ponúknuť všetko, čo by ho teoreticky mohlo zaujímať. Ideálne ak mu spravíte výcuc z guidebooku a on si niečo vyberie. Ak ho pošlete do cestovnej kancelárie, tak sa chudáčik cíti ešte urazený, že mu nechcete pomôcť. 3. prosím vás, máte niekto skúsenosť s hornou dolnou? príp. otázka, kto žije v hornej dolnej, potreboval by som poradiť.
No skúsenosti s niečím určite niekto má. Otázka však je, aké? Opäť strašne nedomyslená otázka. Tieto otázky väčšinou ostávajú nezodpovedané, nakoľko je málo ľudí ochotných dolovať z dotyčného, čo vlastne potrebuje.
Žije niekto v hornej dolnej? Napíšte radšej rovno, čo potrebujete. Na to aby vám niekto poradil, nemusí nutne niekde žiť. Zároveň, ten čo niekde žije sa nemusel nutne stretnúť s danou situáciou, v ktorej potrebujete poradiť. Píšte konkrétne otázky, dostanete konkrétne odpovede.

4. prosím vás, kto bol v hornej dolnej, potrebujem tipy, triky a rady.
Tak vám teda poradím, otvorte si ten Google, otvorte si wikipediu, wikitravel, hocičo. Otvorte si oči a čítajte. A keď budete mať prečítané, potom môžete pokladať otázky k tomu, čo vám nebolo jasné. A hlavne, budete mať o tom šajnu a nebudete dávať stupídne otázky Peace.

Ja neviem, je toto iba môj pocit? Prečo keď prídem na Lonely planet fórum, nájdem presne to, čo hľadám a tak nemusím ani len zakladať danú tému. Ľudia dávajú konkrétne otázky a dostanú aj konkrétne odpovede, ktoré využijú aj ďalší.

Kopec rád na cesty a cestopisy: http://dobrodruh.sk

1. víza, prechádzanie hraníc do susedných štátov

– víza nie sú potrebné, na turistickú cestu do 90 dní stačí pas
– nakoľko je to ostrovný štát, nemá hranice so žiadnym štátom

2. počasie, podnebie

Zimy sú vraj tuhé. sezóna na hlavnom ostrove Honshu je koniec marca-máj, kedy postupne kvitnú cherryblosom, resp okt-november. jún až polka júla – je na Honshu monzún. prázdniny, začínajú v polke júla, vtedy začínajú cestovať domáci, ale ako sme sa dozvedeli, sú verní svojej práci a nikdy nemajú voľno viac ako týždeň vkuse. Sezóna na Hokkaide začína oficiálne koncom augusta a trvá až do prvého snehu – niekedy koncom októbra. My sme tam boli v júli, kedy bol na vrcholkoch ešte posledný sneh, a bolo fajn. V lete je na Honshu dost neznesiteľné teplo a vlhko.

3. mena, bankomaty, cash, platba kartou

Mena je japonský yen. Hotovosť s nejaponskou platobnou kartou možno vyberať v bakomate v 7/11 alebo na pošte. Inde naše karty nie sú akceptované. Čo sa týka platby kartou, v obchodoch bežne možno platiť, v hoteloch však málokedy, aspoň v tých menších lacnejších, kde sme bývali, karty nebrali.

4. jazyk, možnosti dohovorenia sa

Oficiálny jazyk je japončina. Po anglicky hovorí málokto. Aj v turistických informačných stánok to bolo skôr výnimka ako pravidlo. V mestách sa zaobídete aj bez dohovárania sa s miestnymi. Horšie je to na horách, na vidieku, v kempe, v autobuse, ktorý ide cez hornú dolnú a dúfate, že ide aj tam, kam mierite.

5. elektrina, zástrčky, wifi hotel/verejná

zástrčky sú ako v USA – dvojkolík. Na každom hoteli-hosteli bola wifi, niekedy chytíte nezaheslovanú aj na ulici. V kempoch sme wifi nemali.

6. ubytovanie

Najlacnejšie ubytko v hoteli, alebo hosteli sme väčšinou našli okolo 18-20 eur s raňajkami na osobu. Hotel odporúčam rezervovať vopred, hlavne ak idete cez ich peak season, Japoncov je veľa, hotelov nie zas toľko. Hotely nájdete klasicky cez booking napríklad. Vo veľkých mestách sú aj capsulle inn – niečo na štýl hostela, je to jedna veľká miestnosť, kde každý má svoju krabičku – na spanie. Sú delené na mužské alebo ženské. Ideálne, ak niekto cestuje sám, a nechce platiť za double bed izbu.
Spať sa dá aj v kempoch v stane. Kempy sú buď pod lesom, kde je nejaká toaleta, umývadlá a tým to končí. Také sú aj zdarma. Alebo také obyčajnejšie, kde je v hlavnej budove už aj sprcha. Napr. pod Fuji, platili sme 7 eur na hlavu. Alebo na Hokkaide aj luxusnejšie Karavan parky so zelenou trávou mäkkou ako koberec, kde je všetko od práčovne, spŕch, bike rental zdarma, barbeque pod strechou atď, tam sme platili 500 yenov na hlavu. Kempy nájdete v Google maps, alebo na oficiálnej stránke. Nie sú však moc po ruke, takže z autobusu či vlaku k nim treba prejsť pešo pár 100 metrov až vyše kilometra, je to však dobrý spôsob ako neminúť za izbu 2×3 metre, kam sa prídete iba vyspať, mailand.
Na každom rohu je onsen, tradičné japonské kúpele, vstup (od 100 yenov). Voda je horúca, miestni skôr ako do kúpelov samotných tam chodia sa poriadne vydrhnúť. Pred vstupom do onsenu, odporúčam naštudovať manuál. Onseny sa dajú využívať v kombinácií s kempami, kde nie sú sprchy. Japonci chodia zrejme skôr do onsenu ako do obyčajnej sprchy.
Ryokan – ubytovanie tradičného spôsobu.

Kde sme spali:

Tokyo – Asakusa Fukudaya 5000 yenov / double room
pod Mt. Fuji – kemp Yamanakako 800 yenov /  osoba, teplá sprcha za poplatok
Mt. Fuji – Lodge na 8. stanici 6500 yenov / osoba.
Kyoto – Peace house sakura 4000 yenov /  double room
Miyajima – Tsusumigaura Nature Park 600 yenov / osoba, sprchy boli otvorené iba v nejakom skorom čase, kedy sme ich nestíhali.
Kumamoto – GR Suidocho 5500 yenov / double room s raňajkami
Beppu – Spa hostel Khaosan 1400 yenov / dorm bed
Matsumoto – Ace inn 7000 yenov / double room s raňajkami
Kamikochi – kemp 800 yenov / osoba
Yamagata – Guesthouse Mintaro Hut 6000 yenov / double room s raňajkami. Veľmi príjemné ubytko, majiteľ vie po anglicky, aj jeho kamoši. Raňajky si robíš sám, v chladničke je toho požehnane.
Asahidake village – kemp pár metrov od dolnej stanice lanovky 500 yenov / osoba
Kamifurano – Kamifurano Hinode park 500 yenov / osoba. Odporúčam! Veľa facilities, a bike rental free.
Tokyo – Capsulle Inn Kinshicho 2800 yenov / osoba. Hneď vedľa stanice Kinshicho.

7. strava, pitie

V mestách je kopec reštaurácií, kde sa dá najesť za primerané ceny (500-1000 yenov za porciu). Menu je buď obrázkové, alebo iba textové – tutovka. Ryža, ryby, všetko možné, zelenina, miso soup. Na paličky si treba zvyknúť. Ku každému jedlu vám prinesú v cene studený čaj, prípadne voda. Ak nestíhate obed pri stole, na staniciach metra či vlakových, všade majú malé „lahôdky“, kde možno kúpiť snacky ako ryža v riasovom obale, niečím plnené – moje obľúbené. Alebo lunch boxy, ktoré si vezmete do vlaku a najete sa tam. Na každom rohu je aj 7/11, kde majú skoro všetko za normálne ceny.
Smädom tiež neumriete, v civilizácií na každom rohu je automat s nápojmi, ice kafe, čaje, džúsy, voda. Všetko okolo 120-200 yenov.

8. doprava

doprava na letisko – záleží, kde budete mať ubytovanie. Rýchly je Skyliner, Narita Express je dosť drahý, alebo klasicky pomalšie JR vlakom (v cene rail passu).
doprava po krajine:
metro, mestský vlak – vo väčších mestách. Funguje tak, ako všade inde na svete. Lístok na jednu jazdu stojí okolo 120 – 150 yenov. Alebo možno využiť denný lístok.
bus – busmi sme sa prepravoali iba tam, kde sa nedal použiť vlak (ten sme mali predplatený). Na stanici býva napísané pri tom, ktorom bude, kam ide, prípadne sú tam informácie. Nastupuje sa zadnými dverami, kde si z takého stroja vezmete lístok (číslo zastávky). Pri vystupovaní idete cez vodiča, lístok hodíte do jeho mašiny, ukáže sumu a vy platíte. Niekedy sa lístky dajú kúpiť aj vopred na stanici, pri spiatočných býva zľava. Cestovné poriadky a ceny frekventovanejších trás nájdete aj cez google.
vlak – populárny JR-pass, ktorý platí na JR vlaky okrem nejakých výnimiek. Možno kúpiť iba mimo Japonska, čiže ho treba kúpiť vopred. My sme ho kupovali TU, prišiel za pár dní. Japonské vlaky by si zaslúžili samostatnú kapitolu, možno next time. Niečo si možno preštudovať aj na seat61, cestovný poriadok aj ceny jednotlivých lístkov  na stránke hyperdia. Jediný nočný vlak na Hokkaido bez príplatkov je Hamanasu.

prenájom auta – asi v závislosti od dĺžky, sezóny atď, aspoň 35 €/deň za malé auto. Pripočítajte palivo, mýto a čas strávený v aute. Shikanseny chodia oveľa rýchlejšie a môžete si aspoň pospať. Nakoľko sme mali v pláne veľké vzdialenosti, tak sme o tom ani neuvažovali a doprava by sa značne predražila.

9. možnosti turistiky, turistické mapy

Turistické možnosti sú bohaté, nakoľko krajina je dosť hornatá. Ak prídete v lete, vyššia nadmorská výška je super schladenie.
Hokkaido – spomínaný Daisetsuzan NP, obrovský park, dá sa tam trekovať od 1dňových po dlhý traverz.
Mt. Fuji – kapitola sama o sebe
Alpy – Kamikochi ako base camp, odtiaľ robiť výlety, ak počasie praje.
Kyushu – Mt.Aso lokalita
Viac zdrojov:
http://www.lonelyplanet.com/japan/travel-tips-and-articles/76878
https://japanhike.wordpress.com
http://www.hokkaidonokuma.com/rando.htm
Lonely planet Hiking in Japan

Mapy: Edícia turistických máp vyzerá takto. Každá mapa vyzerá na prvý pohľad rovnako, líšia sa v čísle. Sú síce v japončine, ale keď si zakrúžkujete vrcholy a trasu, časové údaje sú už čitateľné. Mapy majú v lepších kníhkupectvách aj na staniciach, prípadne v obchodných domoch. Treba si však zistiť, aké číslo korešponduje tej oblasti, kam idete. Keď poviete predavačke Kamikochi, bude na vás pozerať ako blázon, lebo o tom nikdy nepočula. Na Fuji mapu netreba, niet sa kde stratiť. Mapky miest a letáky dostať aj všade v informačných stánkoch.

10. čo sme videli
Tokyo

Mt. Fuji – výstup na vrchol fotoblog

Nagoya

Kyoto

Hiroshima

Miyajima – fotoblog

Beppu
Mt.Aso – fotoblog

Japonské Alpy – Kamikochi trekking fotoblog
Sendai – Mt. Zao – neúspešný sightseeing
Aomori

Hokkaido: Daisetsuzan national park, Mt.Asahidake traverz fotoblog

Furano, Kamifurano fotoblog

Otaru – náhodne tam bol práve v ten deň jarmok

11. cenové relácie, budget
Osobne som čakala, že to bude horšie. Strava stojí približne ako u nás. Ubytko – záleží, čo chcete, kemp od 0 do 8 eur, hotel/hostel od 18 eur vyššie. Najvyššia položka je doprava. Railpassom na vlaky sa dá ušetriť značnú časť, no ak chcete ísť aj do oblastí, kde sú iba busy, treba zase platiť. My sme prešli za 3 týždne od Tokya na juh do Kyushu a naspäť, na sever na Hokkaido a nazad do Tokia. Priemerný denný budget bol 52 eur, z čoho 30 eur bola doprava. Samozrejme plus letenka.
Finančný report z našej cesty možno nájsť tu.

12. zdroje kde čerpať info
Ak nenájdete informácie tu: http://www.japan-guide.com, čo je najrozsiahlejší sprievodca online, prípadne klasicky cez google, ostáva vám jedine si preložiť dotaz do japončiny a hľadať tak. Veľmi veľa info je iba po japonsky, tiež stránky hotelov, kempov atď. Treba si nainštalovať chrome a automaticky prekladať. Jednoduchšie je to english-japanish, ako cez slovenský jazyk.