Chcela som mať vlastnú cestovku, nie cestovať

Možno ste si všimli to, že sa snažím nájsť nejakých ľudí na trip do Nepálu. Je to jedna v súčasnosti z dvoch organizovaných akcií, ktoré robím aj pre cudzích ľudí. Napísala mi Soňa, ktorá mala zopár otázok a keďže nie je jediná, ktorá sa zaujíma ani nie tak o samotné tripy, ale aj o moje fungovanie z hľadiska živobytia vs. cestovania, rozhodla som sa o tom napísať článok formou „rozhovoru“.

S: Ahoj Jani, prosím ťa mohla by si mi povedať ako to vlastne funguje? Ja som len dnes objavila tvoju stránku, pozerala som recenzie, vyzerajú úžasne super 🙂
J: Ďakujem, no ono to nefunguje úplne tak priamočiaro a jednoducho, ako to na prvý pohľad možno vyzerá. Takže ti to skúsim v skratke vysvetliť. Ja cestujem do vzdialenejších destinácií zhruba posledných 7 rokov. Vždy som všetko organizovala, nie že by sa mi chcelo, ale preto, že sa nikdy nikto ničoho dobrovoľne nechytil. Takže o recenzie som poprosila známych, ktorí v tom čase boli na akciách so mnou, neboli to vtedy klienti. Dala som to na stránku, aby ani cudzí ľudia nemali obavy so mnou niekam ísť.

Mala som víziu organizovať niečo aj pre cudzích, proste som zistila, že mňa samotný ten proces organizovania niečoho naozaj strašne baví. To, do čoho sa väčšina ľudí musí nútiť, alebo to radšej nechajú na niekoho iného. A keďže väčšina mojich známych do exotiky nechodí, tak som si povedala, že musím rozšíriť okruh ľudí. Vyskúšam, uvidím, chcela som si založiť vlastnú cestovku a robiť to so všetkou byrokraciou, ktorú to nutne obnáša. Od začiatku mi ale bolo jasné, že by mi skôr vyhovovalo niečo ako „poradca cestovateľa“. Lenže niečo také zatiaľ nie je zaužívané, aj poradcovia žijú nakoniec iba z provízií od hotelov a iných poskytovateľov služieb. Pokiaľ človeku nepredáte niečo hmotné, ale iba „balíček know-how“ (ktoré ste pracne nazbierali a zaň aj zaplatili) na to, aby si z dovolenky odniesol iba to naj, tak má pocit, že na ňom ryžujete.

Tak som vyskúšala Nepál v apríli 2015, kedy presne bolo zemetrasenie a tak sa to muselo odložiť. Skončili sme ako sme najlepšie mohli. Nikam sme nevycestovali, nikto z klientov nemusel čeliť tej situácií priamo na mieste. Flydubai nám ponúkol zdarma prebookovanie, alebo výmenu za voucher. Niektorým som rovno prebookovala lety na oktober, niektorí si vypýtali voucher. Robila som to za náklady (letenka+ubytovanie a nejaká doprava). Žiadny zisk, tobôž odmena za hodiny zabitého času vypisovaním mailov ľuďom, sedením pri pc, potom hľadanie náhradného termínu, vypisovaním či idú/nejdú. Vždy sa snažím nájsť riešenie tak, aby vyhovovalo každému. Len väčšinou si toho naložím viac, ako som schopná odniesť. Resp. človek dopredu nepočíta so všetkými katastrofami, ktoré môžu nastať. Lebo keby počítal, tak by radšej nikam nešiel a čakal predsa doma na smrť.

Cestovka by vám v danej situácií dala náhradný termín a ak by ste sa nemohli zúčastniť, je to iba váš problém. Ja som ľuďom vrátila peniaze a teraz sa snažím nájsť náhradníkov za tie letenky (vouchery), aby sa im vrátili peniaze aj za lety a neprepadlo to. Vypisujem si s Flydubai, lebo stále od nich niečo potrebujem (nie ja osobne, ale situácia si to vyžaduje). Vlastne už polroka mi ten Nepál leží v žalúdku. A to iba kvôli jednej dotyčnej, ktorá tam strašne chcela ísť a že nech to zorganizujem. Ja som sa teda na to podujala, začala som zháňať ďalších. Samozrejme dotyčná to zrušila, lebo jej sponzor, ktorý to mal platiť z toho vycúval. Akurát, že ja som už mala nalomených ďalších ľudí a keď niečo začnem, tak proste necúvam. Takže prvý trip sa skončil zemetrasením.

Ďalší trip Azory sa skončil síce lepšie, ale jednej klientke počas toho pobytu zomrela mama v Bratislave, takže museli odletieť predčasne domov. Boli sme malá skupinka, čiže sa to dotkne v podstate všetkých. Čiže ďalšia katastrofa. Takže som zvedavá, čo ma čaká v tom Nepále verzia – druhý pokus.

Takže áno zistila som, že toto pre mňa nie je. Proste nemám na to nervy. Asi by mi po čase preplo. Vedela som, že to bude náročné, ale aby z toho človek niečo mal a mohol z toho aj žiť, musela by som robiť zájazdy každý mesiac, s vyššou cenou a to by som už asi neustála. A ako cestovka máš ceny ešte vyššie, lebo máš vyššie náklady. Ľudia chcú však lowcost cenu, ale požadujú služby Bubo, česť výnimkám. Nemajú veľmi šajnu o tom, čo kde koľko stojí. Každého by som poslala na školenie niekam do Indie nech každý vidí ako funguje princíp „You’ll get what you’ve paid for“. Chceš izbu za euro, dovedú ťa do kutice, ktorá tomu zodpovedá. Klient si neuvedomuje, že aj keby išiel sám, prípadne vo dvojici, vyjde ho to minimálne toľko, ak nie viac, ako skupinová cena s full organizáciou odo mňa. Skupina sa rozráta do auta, na benzín, do domu, na taxík, atď.. A jednotlivcovi odpadá robota so zháňaním spolucestujúcich, čo sú ďalšie zabité hodiny. Dáš klientovi zľavu, lebo potrebuješ zaplniť posledné miesto v aute a posteľ na ubytku, cena letenky medzitým stúpne. Ale ja už som cenu vyslovila, takže prípadné straty znášam ja. Takže nakoniec ide aj klient za náklady a vy z neho máte iba v konečnom výsledku menšiu stratu. Ale on je klient a ja mám proste zase raz smolu.

A to nevravím o zodpovednosti, ktorú som si viacmenej naložila tiež iba z vlastnej blbosti. Mali sme kúpené Ryanair letenky s prestupom v Londýne. Každý, kto občas lieta Ryanom vie, že každá letenka je samostatná a keď má prvý let meškanie a nestihnete ďalší, máte smolu. Čo myslíte, kto by to asi zaplatil. No klient zrejme nie. Ja som bola organizátor a kupovala som aj všetky letenky. Ryanair posunul jeden let na ceste domov, na prestup v Londýne sme mali hodinu. Takže som sa modlila, aby sme nemali meškanie. A našťastie som si mohla povedať, že kebyže sa stane čokoľvek, tie prachy na vykrytie svojej naivnej blbosti na účte mám. Bolo by to drahé ponaučenie kupovať letenky s odletom na zajtra.

Takže ak sa chcete do niečoho podobného púšťať, buď si to zmluvne s klientom ošetrite, alebo budete mať dobrý adrenalín. Alebo to treba brať menej vážne, viac anarchisticky tým štýlom „you’ll get what you’ve paid for“. Ja beriem veci moc seriózne. Tiež si uvedomujem, že nie som ten typický guide z cestovky, napriek tomu, že mám na to preukaz. Neovládam históriu, architektonické slohy ani nič podobné ako Bubo sprievodcovia. Som človek, parťák, môžeme sa baviť o lacných letenkách, transferoch z letiska, trekových botách, ryži byriani, ako sa zbaliť do malého ruksaku na cestu neurčitú, indických vlakoch, prenájmoch auta, japonských horách, pláži v Bangladéši, poviem im kopec historiek z ciest a pošlem ich tam kľudne aj na vlastnú päsť, ale nechce sa mi s nimi chlastať do polnoci a ráno o 6.30 tých druhých vítať na raňajkách. Od toho sú tie Bubo all-inclusive zájazdy s 3-násobnou cenou, kde si za tieto služby zaplatia a aj sprievodcovia dostanú za to zaplatené.

Nepál mi tam teda zostal, letenky sú kúpené, ľuďia čo mi ostali sa tešia, ja s nimi, lebo tú krajinu milujem. Takže ešte idem do toho, bude tam pár mojich známych, nejakí ďalší nekonfliktní, budeme viacmenej iba na treku a v Káthmandu a Pokhare, čo nie je tak psychicky náročné ako poznávačka s neustálym presúvaním sa. Verím, že to bude fajn, vlastne mi nič iné neostáva 😀

S: Annapurnu určite chcem, ale momentálne ma láka Ázia – ako Kambodža a okolie, prípadne Indonézia atd …len rada by som mala viac info prípadne nejaký termín, že by som vedela, že s tým môžem rátať alebo či si mám skúšať hľadať niekoho na fórach… pretože tiež nemôžem byť nezamestnaná do nekonečna – peniaze sa raz minú 🙁 a ja by som ich rada minula na cestovanie 🙂
J: Áno a presne to je ten problém pri organizovaní niečoho s niekým ďalším. Neviem či si to zažila, ale toto je problém číslo jedna. „Aby som vedela, že s tým môžem rátať“. Pokiaľ si niekto nekúpi letenku, tak vedz, že s ním rátať nemôžeš 🙂 A pri takejto organizovanej skupinovke kupovať letenky nemá zmysel kým vás nie je toľko, aby sa ti oplatilo s tou skupinou vôbec ísť. Takže kým ty nazbieraš 5-6 ľudí, tak 2-3 si to medzičasom rozmyslia lebo zatiaľ prachy minú, niekto ich niekde zavolá a blablabla. Letenky medzičasom pôjdu hore, takže komunikuješ stále dokolečka, či sú s tým okey atď. Ľudia majú kopec výhovoriek a je jedno či sú to tvoji kamoši, alebo cudzí, proste skutek utek. Napíšu inzerát na fórum v nejakej strašnej eufórií a kým príde na realizáciu, googlenie, vybavovanie, tak väčšinou ich tá eufória opustí. A ten kto chce naozaj niečo zrealizovať, tak to vie spraviť aj sám. Česť výnimkám, ktorí keď niečo povedia, tak to aj platí, ale chýba im ten parťák. Nebudeme si klamať, je to náročný proces spoznať niekoho takého, kto má nejaké vyčlenené peniaze, čas a nejde ťa z neho poraziť za 2 dni 🙂

S: Ak nebudem priveľmi osobná, tvoja pracovná náplň je cestovanie a sprevádzanie alebo máš popritom aj niečo iné a toto máš kvázi ako hobby a termíny vypisuješ podľa toho, ako ti to vyhovuje aj v rámci tvojej mimocestovateľskej práce?
J: Moja pracovná náplň je momentálne to, že sa snažím budovať vlastnú značku merino oblečka na cestovanie a turistiku http://frogywear.com a popri tom upratujem baráky zazobaným zaneprázdneným ľuďom, ktorých je pri Bratislave požehnane. Upratovanie ma baví a fyzická práca je fajn na prečistenie hlavy, samozrejme všetko s mierou, preto je fajn to kombinovať s niečím iným. Po návrate z Álp na konci apríla som si nechala pár mesiacov na utrasenie priorít a ďalšieho smerovania. Akurát že som zistila, že keď chcem mať vlastný business a stálych klientov napr. na tie baráky, nemôžem si 4x za rok odísť na dvojtýždňový zájazd, z ktorého mám kopec stresu, plánujem a zháňam ľudí minimálne 2 mesiace vopred.

Takisto objednávky na merino treba vybavovať okamžite, keď som týždeň mimo, mám stres z ušlých klientov, ktorí chcú mať všetko o 2 dni. Nemám na to už kapacitu. Robím si všetko sama, som všestranný človek, čiže ušetrím na veľa veciach, ale nedá sa to robiť v x odlišných oblastiach naraz. Potom človek robí 10 vecí a žiadnu poriadne. Tak si treba určiť priority. Potom si človek radšej spraví aktívnu dovolenku s niekým, koho má overeného ako spolucestujúceho a kam nepôjde pracovať.

S: Ja tiež stále rozmýšľam ako zarábať cestovaním, aj keď ja by som to skôr asi robila tak z času na čas, asi nie vyslovene ze byť 10 mesiacov z roka preč, ale zas človek nikdy nevie.
J: Možno som trochu pesimista, ale podľa mňa „zarábať cestovaním“ sa v skutočnosti nedá. Ak ideš ako guide, tak tam makáš, pracuješ, si tam pre tých ľudí nonstop. Vidíš síce miesta, ale z iného uhlu a cestovanie to teda nie je. Musíš mať nervy z ocele, lebo práca s ľuďmi je najhoršia. Je iné s nimi komunikovať po telefóne (čo tiež vie byť frustrujúce) a oveľa horšie je ísť niekam do podmienok tretieho sveta, kde ťa prekvapí aj najlepší kamarát, a nie v pozitívnom svetle :)) Obdivujem všetkých sprievodcov, ktorí sú nadupaní informáciami, zvládajú organizáciu a ešte sú aj nad vecou pri idiotoch, ktorí sa na zájazde vždy nejakí nájdu.

A ak si nejaký travel blogger, tak zase robíš kopec vecí, ktoré sú tiež na míle vzdialené cestovaniu – vypisovanie mailov, administratíva, trávenie času pri pc, presúvanie sa, musieť absolvovať milión atrakcií, z čoho sa človek tiež prežere asi ako všetkého, čoho má neobmedzené množstvo. Odporúčam ale každému, ktorý po niečom túži, začnite to robiť čo najskôr. Pustite sa do toho. Možno nakoniec zistíte, že idea a realita sú dve rôzne veci a vy to vlastne robiť nechcete. Veľakrát práve malé detaily zavážia a dostatočne vás od niečoho odradia. Vždy je však lepšie prísť na to hneď, ako roky sa na niečo pripravovať, šetriť a potom zistiť, že to bola iba strata času.

S: Dúfam, že som ťa neodstrašila toľkými otázkami, len som totálne excited, že som našla túto stránku, tak teda čakám, že či to bude niečo na ten štýl ako som si predstavila 🙂
J: Takže som ťa asi sklamala hehe 🙂 Vieš ako, sklamania pramenia práve z tých očakávaní. Veľa ľudí ide niekam na dovolenku s dákymi predstavami, ktoré si vykonštruujú na základe niečoho a svojho zmýšľania. A realita je inde a potom sú sklamaní a nadávajú. Pokiaľ idú na vlastnú pasť, nadávajú si medzi sebou, ale pokiaľ im to organizuje niekto iný, ešte ti dajú vyžrať, že si za to zaplatili a že on tým lacným vlakom nepôjde, lebo si predstavoval niečo iné. Takže tak. Je to sranda, ale iba do určitej miery. Držím palce na cestách aj v živote. Prípadne ak chceš, môžeme dať niekedy dáke stretko v BA, rada sa stretnem takto s ľuďmi s podobným zmýšľaním a pokecám. Vďaka blogu som spoznala už kopec super ľudí, takže o dôvod naviac, začať písať blog.

Takže, kto chce ísť so mnou do toho Nepálu, bude to zrejme druhá a posledná akcia tohoto druhu. Alebo aspoň odkúpiť 2 x voucher na lety Flydubai v hodnote 510 eur, za cenu 480 eur (ušetríš 30 eur a ja si budem dopisovať s Flydubai, aby zmenili meno a po tých všetkých mailoch ma už asi aj zaradia na blacklist klientov.