Tento článok je v duchu toho, čo mi prinieslo cestovanie. Ako som vďaka životnej etape, kedy som iba cestovala, zmenila pohľad na isté veci a profitujem z nich aj v súčasnosti, keď žijem každodenný život. Na zistenie veľa z nich samozrejme netreba cestovať alebo meniť svoj životný štýl, avšak pokiaľ nie ste nútený meniť svoj stereotyp a z prvotných nútení sa do niečoho vybudovať zvyk, je ťažké sa dokopať k nejakým trvalým zmenám.
-
vzťah k peniazom
Napriek tomu, že som nikdy peniaze nijako nerozhadzovala a vedela som, že peniaze si treba zarobiť od útleho mládí, nebola som naučená si ich šetriť. Fungovala som vždy spôsobom, že ak niečo chcem, našetrím si na to. Avšak nikdy to neboli také sumy, aby som na to šetrila rok, alebo dva, maximálne pár mesiacov. Práve naopak, išla som na dovolenku do južnej ameriky, kde som si letenky a vyššie položky zaplatila kreditkou, ktorú som až po návrate splácala.
Keď som sa vďaka vyššiemu príjmu rozhodla, že chcem investovať do cestovania po svete, musela som začať šetriť vopred a peniaze reálne odkladať. Aby som ich odkladala čo najviac, začala som si písať denník výdavkov. Po pár mesiacoch som videla, ktoré položky predstavujú koľko desiatok eur a neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu, iba momentálne uspokojenie potrieb alebo lenivosti. Napríklad také vedenie účtu v dobe, kedy môžete mať účty aj zadarmo. Take away káva, drahý spoločenský život, pravidelné nakupovanie zbytočného oblečenia, mobilný paušál na nekonečné hovory, ktoré nemám šancu prevolať a iné mesačné poplatky. Keď si to spočítate za rok, môže to byť celkom slušná suma, za ktorú už v dnešnej dobe lacných leteniek môžete pekné 2-3 týždne niekde lowcost cestovať.
Takže som prestala míňať bez rozmyslu. V rovnakej nálade sa to nieslo aj počas samotnej cesty, kde tiež nie je problém si dopriať na drahé jedlo, ubytovanie alebo dopravu. Treba si však strážiť denný rozpočet, ktorý nepustí.
Zlom nastal po návrate domov, keď som bola nútená pokračovať v tomto režime. Našla som si „prácu snov“, ktorá bola slabo platená a prvá výplata mi meškala 2 mesiace a tie ďalšie sa niesli tiež v podobnom duchu. V tom čase som tiež rozbiehala vlastný projekt a nakúpila materiál za pár sto eur.
Tých pár mesiacov bolo vcelku zaťažkávajúca skúška životom. Kamaráti mi nadávali, či som normálna a že či som sa na cestách tak zmenila, že som ochotná pracovať zadarmo (výplata neprichádzala). Zatlačila som potom na pílu a veci sa trochu pohli.
Bývala som vtedy u rodičov, ale náklady na dopravu, stravu a zdravotné aj sociálne odvody som ako živnostník platiť samozrejme musela. Takže to bol šetriaci mód vyššieho levelu. Platiť, aj keď nie sú príjmy. Udržať sa v psychickej pohode a nepraštiť s tou „prácou snov“ za trest bolo dosť ťažké. Viem však, že keby ma takáto situácia zastihla pár rokov dozadu, asi by som to zvládala oveľa horšie.
2. too good to be true
Ako sa vraví, „znie to príliš dobre na to, aby to bola pravda“. Počas ciest sme zažili veľmi veľa takýchto momentov. Buď nám chceli predať niečo strašne úžasné za IBA pár peňazí, alebo nasľubovali hory doly tipu priamy transfer (rozumej prestup v hlavnom meste a ešte na hraniciach). Ale to sme vedeli z príručiek, že to tak je a máme to brať s rezervou. Tiež sa na to hodí príslovie: nie sme takí bohatí, aby sme kupovali lacné veci. Občas sa nájde letenka za pár € alebo naozaj nejaká akcia, ale v ázijskom svete, kde všetko funguje na základe dohody, to tak nefunguje. Tam funguje pravidlo „YOU’VE GOT WHAT YOU’VE PAID FOR“. Ak je niečo šialene lacné, tak za tým nečakaj žiadny luxus, služby ani to, že bude klíma v buse fungovať.
Toto by mal mať človek na pozore aj v iných oblastiach života. Pár krát som sa nechala takto nalákať pri pracovnom pohovore. Nasľubovali mi hory doly, ale realitu zistíte až neskôr. Všetko má aj svoje úskalia, moja chyba bola, že som sa neskúšala informovať skôr ako som niečo akceptovala. A možno som tie negatíva počuť vopred ani nechcela, lebo by som do toho nešla. Čo by bolo keby… Človek však získava skúsenosti až vtedy, keď nastanú.
3. urobiť niečo navyše má vysokú pridanú hodnotu
Niekedy stačí naozaj málo. Stačí urobiť viac, ako to, čo robí priemer. Stačí to robiť s väčším nasadením a nenechať sa odradiť. Byť aktívny.
Niekedy je však problém vedieť odlíšiť to, čo robí priemer a čo má byť to navyše. K tomu by som však povedala to, že ak robíte viac, tak určite nebude dlho trvať a budete v danej oblasti úspešný.
Chcete lepšie platenú prácu? tak ju začnite hľadať a nečakajte, že vám ju niekto ponúkne na základe toho, že máte vyplnený LinkedIn profil. Pošlite nie 5 CV, ale desiatky CV. V prípade zahraničia aj stovky CV. Musíte však mať čo ponúknuť. Ak nemáte, tak na tom pracujte. Existuje hromada online vzdelávacích kurzov na zvýšenie kvalifikácie.
Skúste miesto priemernej večere pre svojho milého každý týždeň navariť niečo špeciálne a bude vás nosiť na rukách. Pritom si poviete, že jedlo ako jedlo.
Skúste predtým, než si niečo kúpite a v niečom zaviažete, urobiť si predtým na internete prieskum. Zrazu prídete na to, že tak môžete ušetriť stovky € výberom vhodnejšieho produktu alebo výmenou predajcu alebo poskytovateľa služieb.
Pri cestovaní v lacných krajinách sa dá ušetriť tým, ak si lístky na dopravu vybavím sám. Miesto toho aby som to kúpil na recepcii hotela s províznym príplatkom si odkráčam na stanicu a kúpim priamo. Niekedy majú sprostredkovatelia aj výhodné balíčky. Aby som však vedel, čo je výhodné, musím si predtým spraviť nejaký prieskum – spravím teda niečo navyše.
4. dopyt vytvára ponuku
Nemáte s kým cestovať? Alebo hľadáte partnera do života? Alebo chcete prácu, kde nemáte žiadne skúsenosti? Vďaka internetu máte neobmedzené možnosti.
Keď som hľadala sparing partnera na cestovanie, prešla som XY inzerátov. Nikoho schopného som nenašla. Tak som miesto toho zverejnila svoju ponuku, kde ľudia odpisovali priamo na moju ponuku a tak som si vyberala ja. Ako si vybrať parťáka na cestovanie som spísala v článku.
Dlho som hľadala toho pravého. Vďaka cestovaniu som si uvedomila tie najdôležitejšie hodnoty a charakterové vlastnosti, ktoré od partnera požadujem a čo viem na oplátku ponúknuť ja. Začala som hľadať a našla som niekoho, kto mi sedí ako „riť na šerbel“. V tomto prípade to však bola skôr náhoda, ako cielený zásah do čierneho.
Po návrate som chcela pracovať v cestovnom ruchu. Lebo to bolo to, čo ma baví. Takých pracovných ponúk je na nete však ako šafranu. A väčšinou na ne reaguje stovky ľudí. Tak som rozposlala svoje CV do všetkých CK, ktoré som našla. Nemala som žiadnu prax v CK. Mohla som zaujať jedine špecifickou praxou z organizácie a plánovania a nacestovanými kilometrami. Vďaka tomu, že môj mail nikto neočakával, dostala som sa do komunikácie s asi 7 cestovkami. Jedna mi dokonca odpísala 2,5 roka po tom. V danom čase nikoho nehľadali, ale môj mail si odložili a ponúkli mi spoluprácu neskôr. Prečo sa však pracovať v cestovnom ruchu neoplatí by bolo na samostatný článok, takže ten nabudúce.
5. flexibilita
Tento pojem používa veľmi rád azda každý pri vypĺňaní pozitívnych vlastností v CV. Keď však príde na lámanie dreva, veci sa majú inak. Pekný príklad flexibility človeka je aj počas cestovania.
Keď chcete cestovať lacno po svete, flexibilita je pravidlo číslo jedna. Prispôsobujete sa stále cenám. Podľa toho volíte dopravu, ubytovanie, stravovanie a iné záležitosti. Na úkor kvality služieb cestujem dlhšiu dobu. A práve tie najhoršie služby si s úsmevom na tvári zapamätáte až do konca života.
Nočný presun vlakom znamená vyhnúť sa teplu, ale aj posteli a sprche. Zároveň ušetrím čas, peniaze za nocľah, ale ocitnem sa v meste o 4tej ráno.
6. všetkého veľa škodí a to čo trvá nonstop prestáva byť vzácne
Nonstop cestovanie ako aj nonstop spoločnosť s milovanou osobou môže viesť k úplne bežnej rutine. Počiatočnú extázu strieda po čase bežný jav. Občas sa stalo aj mne, že daný trip nedopadol úplne podľa predstáv a tak som sa aj tešila domov. Alebo minimálne na zmenu klímy bez komárov, 90% nej vlhkosti a všadeprítomnej špiny. Ale to nič nevypovedá o tom, že Indiu som si zamilovala a zajtra by som sa tam vrátila znova. Aby som z niečoho mala potešenie, potrebujem k tomu tie zmeny a výzvy. Mať možnosť z toho vypadnúť a opäť sa na to tešiť. Mať x mesiacov booknutú letenku a potom sa tešiť na deň D. Keď som si vyhradila rok výhradne na cestovanie, zopár leteniek mi aj prepadlo. Zmenili sa plány a keďže som mala cestovania koľko som chcela, nechala som to tak.
7. užívať si svoju vlastnú spoločnosť
Poznáte ľudí, ktorí nevedia byť sami? Nie sú v stave prejsť sa sám po parku, sadnúť na vlak a ísť niekam, ísť sám na obed, kúpiť si letenku a vyraziť niekam sám. Niektorí zájdu tak ďaleko, že majú nejaký vzťah, len aby neboli sami.
Chcieť byť sama ma donútili open space kancelárie v bývalých prácach. Celý deň tam okrem čumenia do monitora absorbujete informácie, ktoré počujete a vôbec sa vás netýkaju. Záleží od kolektívu a hustoty osadenia. Na obedy som chodila sama, aby som mala aspoň tú hodinu kľud.
Absolvovala som veľa akcií s rôznymi ľuďmi od lyžovačiek, roadtripov, predĺžených eurovíkendov po backpackerské tripy. Nikto nie je dokonalý a s málokým si sadnete na 100 % bez toho, aby vás po pár dňoch niečo iritovalo. Ak je však v skupine viac ľudí, aspoň predídete ponorke. 4 ľudia je podľa mňa už veľa.
Tak som veľakrát miesto užívania si daného tripu počúvala niekoho sťažnosti, zabíjala nejaké šváby (lebo veď nebola som jediná, čo chcela ísť lowcost), prípadne hľadala nejakú lepšiu reštiku lebo niekto mal problém s miestnym jedlom, apd.
Nakoniec som došla k tomu, že sa mi už nechcelo nikomu sa prispôsobovať a chcela som si to vyskúšať sama. Výsledok: perfektná akcia, stretnutie nových ľudí, pokecanie v inom jazyku než slovenskom a čo bolo hlavné – nabrala som tak kopec sebavedomia. Nikto ma v ničom neobmedzoval, volila som služby v cenových kategóriach, ktoré som nikomu nemusela obhajovať, prečo práve takto. Prišla som do štádia, že radšej sama, ako v zlej spoločnosti. (Pre vysvetlenie, prečo som potom hľadala spolucestujúcich na tú dlhú cestu, lebo myšlienka „viac hláv, viac rozumu“ resp. lepšia dobrá spoločnosť, ako žiadna vo mne bola stále živá. )
Myslím, že zoznam by mohol byť ešte oveľa dlhší.
Čo vnímate ako významné, čo dalo cestovanie vám? Píšte do komentov.
