Viete si predstavit, ze by ste vymenili svoj stereotypny zivot traveny v praci od pondelka do piatka na zrazu neustale sa presuvanie z miesta na miesto, trcanie v dopravnych prostriedkoch a prespavanie v pofidernych hoteloch?
Doteraz moje cestovatelske vyjazdy trvali max mesiac. Ci uz to bola prepychova cesta po australskom pobrezi, 3 tyzdnove kempovanie v kanade, alebo klasicka backpacker gringo trasa po juznej amerike. Vedela som, ze mesiac je moj limit, resp maximum. Po mesiaci ma to prestalo vacsinou bavit, hlavne ak na programe neboli kazdy den nejake vychytavky. Ked ma kamaratka este davnejsie nahovarala, nech idem do sveta, ze tam aj skor stretnem „toho praveho“, oponovala som jej tym, ze by ma to nebavilo a ze si to ani neviem predstavit a bodka.
Dalsi problem boli samozrejme peniaze. Nic nie je zadarmo. Aj ked priemerny denny budget v azii je tak 20eur, niekde sa da v pohode prezit aj za 10, stale to bola dost vysoka suma, ktora sa v mojom rozpocte nenachadzala. Takze napriklad ked som dala vypoved v HP, pretoze som to tam uz psychicky nevydrzala, bol vhodny cas dvihnut kotvy. No nebol kapital, nie som clovek co si odklada vyplaty. Vzdy som peniaze precestovala, prejazdila na snowboardovackach atd. Vtedy som sa nastvala sama na seba…
Potom postupom casu prisla opat praca, tentokrat lepsie platena, v ktorej som vedela vela usetrit. A nejako ruka v rukave prisla aj myslienka, co tak skusit nejaku tu cestu okolo sveta, resp uvidi sa kam az dojdem. Ani neviem ako, skratka zrazu som bola na tej vlne, dospela som do stadia, vedela som si predstavit fungovat zo dna na den, flakat sa po svete, k tomu sa pridali nejake vizie a vedela som, ze to je to, co chcem.
Takze ked som mala ciel, zacala som odkladat peniaze, prestala minat na hluposti, fancy oblecenie, ktoreho mam plnu skrinu. Posledna vec, ktoru bolo treba vyriesit bolo najst sparing partaka/cku. Sama som ist nechcela.
Dlhodobe cestovanie – mam dojem, ze je to skor stav mysle. Musis sa naladit na spravnu frekvenciu a potom si v klude nech sa deje cokolvek. Cestovat bez ocakavani. Bez zoznamu pamiatok a miest, ktore musis navstivit. Lebo to je to, z coho je clovek vyflusnuty a co dlhodobo nedava. Potom zacne nadavat na vsetko naokolo a tesi sa domov ako male decko. Na styl turistu sa dlho cestovat neda. Na styl cestovatela, ktoreho unasa skor osud ako jeho itinerar, rozhodne dlhsie:) netvrdim, ze aj ja nemam slabe chvilky, ale je to iba kratkodobe..
