Za posledné 4 roky som zistila toto:

Pozn. Je to čisto subjektívne, založené na moijch skúsenostiach, nemusí vôbec zodpovedať tomu, ako to vidia ostatní.

1. mohla som precestovať krajín, koľko som len chcela, pokiaľ som sa vracala do práce, ktorú nemám rada, tak je to oničom. Počítať precestované krajiny či navštívené letiská. Striehnuť ako sup po lacných letenkách. Cesty boli iba útekom od reality a defacto som neriešila hlavný problém a tým bola: konkrétna práca.

2. cestovať sa dá rôzne. Draho, primerane, lacno, alebo aj zadarmo. Každý primerane svojej peňaženke. Vždy mi však prišlo divné, keď sa my európania snažíme šetriť za každú cenu a využívať služby „zadarmo“ práve v chudobných ázijských krajinách, kde ľudia zarábajú 100 $ za mesiac a podobne. Cestovať teda rozumne. Ak by pohostinnosť týchto ľudí začali zrazu využívať všetci turisti, ktorí tam prídu, tak „po mne potopa…“.

3. mať cestovateľský blog, je fajn, ale robiť to x rokov úspešne môže byť zničujúce. Samozrejme aj ja som sa pohrávala s myšlienkou mať svoj blog, vedieť si ním financovať cestovanie a byť nezávislá od lokality. Problémy sa začali vynárať hneď od začiatku. Nebaví ma písanie na povel. Mám častokrát slinu, ale rada filozofujem. Nebavia ma články typu kam sa ísť pozrieť, kde ubytovať a kým sa nechať okradnúť. Toto nečítam, ani nepíšem. Bolo mi jasné, že sa tak nedá fungovať natrvalo. Aby si si udržal príjem, musíš cestovať, písať, postovať a cestovať a písať. Už som vám vravela, že neznášam stereotyp? Môžete vymyslieť záložný plán. Alebo môžete budovať ten záložný plán od začiatku.

4. Nie je ťažké našetriť si 5000 € na cestovanie. Podarilo sa mi to viackrát. Paradoxne na cestovanie som to využila iba prvýkrat, tie ďaľšie som investovala už lepšie. Veľa z vás sumu 5000 nikdy nevidela pohromade a zdá sa vám to nemožné. Keď je nemožné uskromniť sa na Slovensku, prestať chodiť na pivo, na žúrky, prestať dotovať každý mesiac xyz vecí, ktoré by sa dali vyškrtať, potom je tu ďalšia možnosť: peniaze sa dajú zarobiť aj v zahraničí. Tam na to netreba ani žiadne špeciálne zručnosti, iba MAKAŤ. Ale môže sa ti ľahko stať, že aj keď zarobíš 3x toľko, zrazu budeš mať nový iPhone, novú značkovú budnu, auto, a tak zase to pre teba reálne nebude. Nie je problém v príjme, ale v schopnosti naučiť sa peniaze odkladať. A ak to čítajú študenti, tak hej, keď si študent, musíš sa uskromniť. Ja som tiež začala cestovať vo veľkom až keď som začala pracovať a nemám pocit, že by mi niečo uniklo.

5. Peniaze sú dobrý motivátor, ale od istej hranice nemotivujú, pokiaľ sú to JEDINÝ motivátor. Mala som dostatok peňazí, išla som cestovať, ale aj tak mi stále niečo chýbalo. Vrátila som sa domov, začala robiť naoko niečo čo by ma mohlo baviť, ale dostala som málo zaplatené. Keď mi šéfka zvýšila plat, zistila som, že vydržať s ňou v jednej kancelárií ma stojí toľko sebazaprenia, že aj keby mi platila 5-násobok, tak tam neostanem. Odišla som do zahraničia na sezónnu prácu do welness hotela priamo na svahu. Super plat, sebarealizácia manuálnou prácou, ale psychicky som upadala. Bol čas, naozaj začať makať na svojom!

6. Po pár rokoch cestovania, práce v zahraničí, makania pre seba je veľmi ľahké napísať srdcervúci životopis tak, že vás pozve na pohovor 5 firiem z 10. Nie je ťažké sa opäť zamestnať, mať dobrý príjem, gastráče, 20-25 dní dovolenky ročne a byť zase v kolotoči práce a hľadania lacných leteniek. Čo je ťažké, je presvedčiť sám seba, že to tak chcem a som spokojný s tým, že nebudem chodiť každý večer deprimovaný domov. Že budem zase čakať na víkend, dovolenku, alebo dôchodok, aby som sa mohol venovať tomu, čo ma baví a pri čom nepozerám na hodinky.

7. Byť sám je skvelé, ale byť dvaja môže byť ešte lepšie. Vďaka tomu, že som bola dlho bez partnera, mohla som si „dovoliť“ robiť hocičo. nemusela som sa s nikým radiť, či je to dobré rozhodnutie, či môžem ísť na polroka do Álp, alebo nechám prepadnúť letenku a pôjdem inam. Sloboda je skvelá. Ale niekedy je ťažké, keď sa chcete aj poradiť, ale niet s kým. Keď nemusíte v stane v lese spať sám. Nájsť mne primeraného chlapa, ktorý bude okrem tých partnerských kvalít spĺňať aj to, že  bude dobrým oponentom v profesionálnej oblasti a budeme sa navzájom inšpirovať mi prišlo tak nemožné, že som to už skoro vzdala. A bum. Hľadala som, našla som.

8. Veľa vecí, ktoré sa zdajú nereálne, sa môžu stať skutočnosťou. Vyžaduje to „len“:
– veľkú námahu (čo ľudí odradí),
– dlhý čas (väčšina z nás chce mať všetko do týždňa),
– začať malými krôčikmi (ťažko si predstaviť, že ak dám dnes do šporkasky 5 eur, o rok a pol tam môžem mať xy tisíc)
– nevzdať sa pri každom neúspechu, ale hľadať riešenie (platí rovnako pri hľadaní partnera alebo ideálnej práce)

9. Ak s niečím nie si spokojný, zmeň to, alebo zmeň svoj pohľad na vec. Nemá zmysel donekonečna frfľať nad tým, aký je náš partner, alebo náš šéf a ako nás nebaví robota a v nedeľu večer mám stiahnutý žalúdok.Buď hľadaj na ľudoch pozitíva a toleruj negatíva, alebo ich vymeň za také, ktoré ti budú vyhovovať viacej. Zmieriť sa s tým, že niečo je také aké je, nemá dlhodobú perspektívu. Poviem ti tajomstvo: práca snov ani ideálny šéf neexistuje. Ak o takej práci snívaš, musíš si spraviť vlastný business a zamiešať ingrediencie tak, že činnosti, ktoré ťa nebavia, bude robiť niekto iný. Staneš sa svojím šéfom a posúdiš, či ťa tvoja vlastná spoločnosť motivuje.

10. Začať budovať zmysluplný business môžeš aj keď nevlastníš kapitál. Máš komoditu a tá sa volá čas. Je len na tebe, či sa vo voľnom čase budeš vzdelávať, učiť, zabávať, chlastať, alebo cestovať, alebo sa vzdelávať počas cestovania a potom to pretavíš v niečo ďalšie. Samozrejme tu tiež platí pravidlo, že to vyžaduje námahu, čas a skúšať a padať a vymýšlať niečo čo funguje, čo nás baví, čo sme schopní predať a tak nás môže aj živiť.

Takže na záver:

Áno, do zahraničia už toľko necestujem, 1-2x ročne, keď mám vo firme uhorkovú sezónu. Chodíme viacej po Slovensku, je to flexibilnejšie, venujeme sa skôr turistike a počas každej akcie robíme aj nejaký marketing pre moju značku merino oblečenia Froggywear. Pracujem častokrát 10 hodín denne 6 dní v týždni. Keď ma nebaví šiť produkty, tak riešim marketing. Keď sme vonku, točíme videá a vymýšľame nové produkty. Takže cestovanie má pre mňa hlbší zmysel, ako keď sa len tak niekde poflakujem. Ono inač, keď človek vidí 385ty vodopád, tak to už prestáva byť zaujímavé A takisto nerozlišujem pracovný a voľný čas, lebo si defacto celý deň robím, čo chcem a zároveň pracujem. Takže si idem spísať zoznam čo mám robiť dnes, lebo Vianoce sú moja žatva

Ak si sa dočítal až sem, budem rada, keď sa pozrieš aj do môjho obchodíku -> http://froggywear.sk keďže sú tam termotričká na zimu a takisto tenké tričká do tropických krajín, ktoré môžeš nosiť x dní po sebe a vďaka špeciálnemu materiálu merino – zázračne nesmrdia, preto sú obľúbené hlavne medzi turistami na viacdňových trekoch alebo u cestujúcich s príručnou batožinou.

Národný park Plitvické jazerá

Tyrkysové jazierka s priesvitnou vodou, mostíky, vodopády, lodičky, to je národný park Plitvice.

Na svoje si prídu deti, milovníci prírodných krás alebo aj pamätníci Vinetuoviek. Nachádzajú sa tu aj turistické chodníky, počas horúcich letných dní dajú iste zabrať.

Poplatky, trasy: http://np-plitvicka-jezera.hr/en/plan-your-visit/operating-hours-and-prices/

Národný park Paklenica

Množstvo kilometrov turistických chodníkov, stovky lezeckých ciest. Pískajúce cikády alebo prírodné jazierka na schladenie po aktívnom pohybe.

Kaňony Malá a Veľká Paklenica vás teleportujú do Chorvátska, o akej sa vám nesnívalo.

Hneď v úvode Veľkej Paklenice vás ostré skalky zavedú na najvyššie skalné bralo Anica Kuk (712 m). Vrchol vás odmení panoramatickým výhľadom a pofukujúcim vánkom v inak horúcom letnom dni.

Poplatky: http://www.np-paklenica.hr/en/index.php/park/price-list

Národný park Kamenjak

Pre milovníkov adrenalínu odporúčame skákanie z útesov. Na výber je viac levelov, v závislosti od odvahy. Pre tých, čo radšej pobudnú vo vode, nezabudnite šnorchlovaciu výbavu. Stovky rybičiek, vlny a útesy pod vodou vám zaručia nepremárnený deň.

Kto vydrží aj pod vodou, môže ísť objavovať podmorskú jaskyňu a jej zákutia.

Poplatky: vjazd do NP platia iba autá. Bicyklom alebo peši je to free. http://www.kamenjak.hr/en/Info.aspx

Národný park Brijuni

Ostrovčeky kúsok od pobrežia s bohatou históriou. V súčasnosti jedinou možnosťou, ako sa dostať na ostrovy sú komerčné tours s východiskom vo Fažana. Na výber sú väčšie či menšie loďky, výber treba zvoliť podľa želaných aktivít.

Záujemcovia o históriu ocenia x-hodinový tour s výkladom po najväčšom ostrove, zatiaľ čo vyznávači šnorchlovania nastúpia na menšiu loďku, oboplávajú ostrovy s výkladom a na pár hodín zakotvia na ostrovčeku Otok Sveti Jerolim. Ten ponúka plytké brehy aj pre deti, dno bohaté na morské krásy a jemné vlnky.

Poplatky: obojsmerný transfer z prístavu Fažana okolo 150-200 Kn (najlepšie prísť ráno o 8mej do prístavu a zajednať rovno na mieste). http://www.np-brijuni.hr/en/

Amsterdam, Holandsko

O Amsterdame ste už toho počuli veľa. Hlavné mesto Holandska je miestom absolútneho relaxu a inšpirácie. Napríklad taký Majk Spirit tu natočil svoj klip k piesni Feel Alright.

Amsterdam má plno múzeí a keďže prichádzate iba na víkend, vyberajte s prehľadom. Ak vás zaujíma židovská história jednoznačne musíte navštíviť Dom Anny Frankovej, ktorá sa tu skrývala s celou rodinou počas druhej svetovej vojny a spísala o tom denník. Na návštevu sa odporúča skorá raná hodina, inak si v rade na lístok počkáte. Ďalej sú tu Van Goghove múzeum, Národné múzeum (Rijksmuseum), Múzeum Heinekenu, Rembrandtove múzeum, Múzeum Diamantov.

V múzeách však nechcete stráviť celý deň. Prenajmite si bicykel a vydajte sa objavovať zákutia amsterdamských uličiek, iba tak poriadne zapadnete medzi miestnych. Bicyklov je tu viac ako ľudí. Do Amsterdamu sa tiež oplatí zaletieť si kvôli UNESCOm chránenej sieti kanálov obkolesenej farebnými domčekmi. Tento jedinečný výhľad nikde inde v Európe nenájdete. A čo robiť v noci? Do baru na pivo, živú hudbu alebo okúsiť známy red light district.

Dĺžka letu: 1:30

Barcelona, Španielsko

Čo je lepšie, Barcelona, alebo Madrid? Najlepšie urobíte ak navštívite obe a presvedčíte sa sami. Tento raz však ponúkame dôvody prečo si vybrať hlavné mesto Katalánska, Barcelonu. Ak už hovoríte po španielsky, možno bude zaujímavé „okúsiť“ katalánčinu, jazyk regiónu, a vyskúšať si či by ste porozumeli. Ulica La Rambla v centre mesta je populárna medzi turistami aj miestnymi. Je strediskom umelcov, kultúrnych akcií, reštaurácií a barov a obchodíkov so suvenírmi. Nájdete tu aj miestne trhovisko Mercat de la Boqueria, kde môžete ochutnať katalánsku kuchyňu. Futbaloví nadšenci, niečo pre vás. Zatiaľ čo v Madride máte štadión Realu Madrid Santiago Bernabéu, v Barcelone je Camp Nou, ktorý je domovom pre futbalový klub Barcelona. Barcelona je veľké mesto, nie však natoľko, aby ste jej štvrte nemohli objavovať na pešo (nezabudnite si pohodlné topánky). Mnoho múzeí a pamiatok je sústredených v starom meste Ciutat Vella. V neposlednom rade, Barcelona má niečo čo jej Madrid musí závidieť – more a prístav Port Vell, ktoré dodávajú atmosfére úplne inú dimenziu. Víkend v Barcelone? Nezabúdajte, že nie je nadarmo považovaná za jedno z najkrajších miest Európy.

Dĺžka letu: 2 hodiny

Gdansk, Poľsko

Prístavné mesto na severe krajiny leží na pobreží Baltického mora. Vedeli ste, že Gdansk je práve mestom, cez ktoré prišla nemecká armáda do krajiny a začala tak druhú svetovú vojnu?

Do začiatku vojny bol Gdansk samostatným štátom. Väčšina obyvateľstva boli Nemci. Práve spory o správu územia boli jedny z dôvodov napadnutia krajiny. Prvé stretnutie vojsk nastalo pri polostrove Westerplatte, ktorý je dnes navštevovaným pamätným miestom. Okrem stôp, ktoré zanechala krvavá história, si vás Gdansk získa očarujúcim starým mestom s kostolmi a katedrálami poľskej a holandskej architektúry. Úzke uličky s červenými tehličkami ponúkajú rôzne možnosti európskych kuchýň. Ak ste však raz v Poľsku, chcete ochutnať tie pravé pirohy. Kúsok od Gdanska sa nachádza letisko, ktoré je však menej frekventované. Priamy let vás preto môže vyjsť drahšie. Ďalšou možnosťou je preto let do Varšavy, z ktorej sa môžete dostať do Gdanska za necelých päť hodín autobusom Polskibus – azda najznámejšou poľskou spoločnosťou. Cena jedného lístka je len vyše 5 eur.

Dĺžka letu: 1 hodina

Kodaň, Dánsko

Hlavné a najznámejšie mesto Dánska má populáciu podobnú Bratislave, necelých 600 tisíc obyvateľov. Kodaň je zmesou modernej a historickej architektúry, zároveň biznis a kultúrnym strediskom. Podobne ako v Amsterdame, bicykel je jedným z top prostriedkov dopravy. V Kodani je veterno, o účes sa teda príliš nestarajte, alebo si zoberte čiapku. Tri dni na návštevu musia byť tak akurát. Tivori Gardens, zábavný park neďaleko mesta je centrom divadla, baletu, koncertov a festivalov. Turistická sezóna je v lete, počas roka sa otvára iba na tri týždne počas sviatkov. Kodaň je pre našincov drahá. Vyhľadávajte preto reštaurácie mimo centra. Je tu množstvo parkov a kanálov, ani zďaleka sa tu necítite ako v hlavnom meste. V Kodani preto nie je nič lepšie ako si užiť deň, než si zájsť do parku, alebo k jazeru. Peblinge lake je perfektným na prechádzku, piknik, alebo absolútny chill pod slnkom.

Dĺžka letu: necelé 2 hodiny

Krk, Chorvátsko

Chorvátsko nie je ani treba predstavovať. Našich domácich sem chodí každoročne toľko, že pri dovolenke máte pocit akoby ste sa ocitli pri česko-slovenskom mori. Sami však uznáte, že chorvátske more za to stojí. Najväčší ostrov Krk na severe krajiny v Jadranskom mori ponúka bohatú prírodnú scenériu od hrebeňov, cez lety až po skalnaté hory. Vďaka kamienkovej pláži je more priezračne čisté. Najobľúbenejšie pláže sú Konobe, Zgribnica a Potovošće obkolesené lagúnami a zálivmi. Ak vás more o chvíľu omrzí, v rovnomennom meste na ostrove je niekoľko kláštorov, kostolíkov a bazilík, ktoré môžete navštíviť. Krk sa nachádza neďaleko mesta Rijeka, ktoré má letisko a môžete sem preto letieť. Samotný ostrov je z pevniny dostupný mostom.

Dĺžka letu: 1 hodina

Londýn, Anglicko

Multi-kultúrne stredisko Európy je obľúbenou voľbou pre predĺžený víkend. V poriadnom predstihu si viete zakúpiť letenky za veľmi nízke ceny. Hoci je Londýn vďaka enormne vysokému nájmu jedným z najdrahších miest na život, ako turista až takú drahotu nepocítite. Londýn má toľko atrakcií, že sa budete musieť poponáhľať, aby ste ich všetky stihli. Alebo sa sem zase vrátite. Spomedzi mnohých vyberáme napr. Buckinghamský palác, vyhliadkové koleso London Eye, sídlo parlamentu Westminsterský palác, Tower Bridge, historickú pamiatku v centre Londýna – Tower of London, Westminsterské opátstvo (Westminster Abbey) – gotický kostol a pohrebisko anglických panovníkov. Ak ste náhodou stihli všetky miesta obehať, to už je aspoň nedeľa obed a zostal vám čas akurát tak na výlet do Camdenu, ktorý nemôžete vynechať! V Camdenskom mestečku to žije živou hudbou, kultúrou, bazármi a umením. Určite vás upútajú extravagantne poobliekaní miestni a až vtedy si uvedomíte, že aha, tak toto je ten pravý Londýn. Zvykli sem chodiť také hviezdy ako Amy Winehouse, ktorú si nedávno poctili sochou jej podobizne.

Dĺžka letu: 2 hodiny

Piran, Slovinsko

Už sa vám stalo, že si v zahraničí vašu domovinu pomýlili so Slovinskom? Obe krajiny majú podobný názov, vlajku, sčasti aj jazyk. Čo však našim takmer-menovcom môžeme závidieť je more. A práve preto sa sem oplatí odskočiť si na víkend. Na juhozápade Slovinska sa nachádza prímorské mestečko Piran. Nazýva sa Benátkami Slovinska. Centrum mesta s námestím a palácom je vystavané v benátskom štýle z 15. storočia. Stredoveká architektúra mu dodáva šmrnc, o ktorom mnohé prímorské strediská len snívajú. Len 20 minút peši od mesta nájdete vodný park Laguna, ktorý budú vaše deti milovať. Park ponúka vodný hrad či trampolínu nad hladinou vody. Ak vám to stále nestačí, neďaleko mesta môžete navštíviť 20 km dlhú Postojnskú jaskyňu, druhú najväčšiu v Európe. Ak sa chcete prísť na víkend okúpať, určite si zamilujete priezračné more so skalnatou plážou.

Neziderské jazero

Za jeden víkend toho viete stihnúť veľa, ak sa však nechce náhliť a hľadáte blízke miesto na oddych, čo tak si zájsť k Neziderskému jazeru. Jazero na hraniciach Maďarska a Rakúska sa nachádza len necelých 40 km od Bratislavy. V rakúskej časti si vo vode bohužiaľ nezaplávate. Hĺbka dosahuje maximálne okolo jedného metra. Vďaka plytkej vodnej ploche sa však jazero  v lete rýchlo zahreje na príjemnú teplotu aj 25 stupňov Celzia. Okrem ničnerobenia si môžete vyskúšať windsurfing, alebo vodný bicykel. Áno, vraj aj na takej plytkej ploche sa to dá. Okolo jazera sú vystavané cyklistické trasy, kúpaliská, prírodné rezervácie. Nezabúdajte preto na bicykel, s ktorým najlepšie objavíte okolitú prírodnú scenériu.

Zdroje:

Dĺžka letu na dovolenka.sme.sk

Fotky a informácie: dovolenka.sme.sk

Táto téma je dosť rozsiahla, dalo by sa písať o rôznych dobrovoľníckych prácach priamo počas cestovania, alebo aj aké sú možnosti lepších zárobkov na Slovensku, resp ako peniaze vedieť ušetriť. Aby ste článok dočítali do konca, tak vypichnem len tú Austráliu a schválne tam pridávam Rakúsko.

Nie je to úplne nereálne. Ale má to zopár úskalí, na ktorých to môže veľmi ľahko stroskotať. V Austrálii som pracovala v roku 2009 5 mesiacov, takže sa k tomu môžem zľahka vyjadriť. Odvtedy išlo všetko hore. Platy, nájom aj doprava.

A bola som tam na turistické víza a pracovala som tam na čierno, čo samozrejme nikomu neodporúčam, lebo keď na vás prídu, tak vás čaká okamžité vyhostenie a kopec problémov.

S hľadaním práce v Sydney je to asi ako všade inde. Záleží od schopností, dravosti, vašej schopnosti sa predať a od šťastia. Niekto si hľadá hocikde prácu 2 týždne, iný je prieberčivý a tak sedí aj rok na zadku. V Sydney aj v iných veľkých mestách je strašné kvantum prisťahovalcov z ázijských krajín. Berú lacnú prácu a idú aj pod cenu, za ktorú vy pracovať nechcete. Neoplatí sa hľadať prácu v ázijských reštauráciach ani v ničom podobnom pokiaľ neovládate mandarínčinu a nemáte dostatočne šikmé oči. Je to strata času, berú len svojich. Naopak, veľa reštaurácií, kaviarní, barov atď pozná Slovákov a ako sú ochotní makať, takže nás prijímajú radi.

• Počítaj však s tým, že ti to pár týždňov môže trvať. A vôbec sa ti nemusí podariť zohnať prácu na 5 dní v týždni a dostatočný zárobok. Veľa ľudí pracuje v jednom bare piatky a soboty a niečo iné robí cez týždeň, prípadne má ešte tretiu robotu.
• Pre predstavu hodinovej mzdy si pozri napríklad ponuku práce na gumtree. Spočítaj, koľko týždňov budeš musieť pracovať, aby si zarobil iba na ubytovanie, stravu, týždennú električenku a odložil na ďalšie cestovanie. Zdieľaná izba stojí okolo 150-200 AUD na týždeň. To je dôvod, prečo kopec mladých Nemcov, ktorí sú tam na working holiday žijú x mesiacov v hosteloch. Lebo je to lacnejšie.
• Ak sa ti podarí to spočítať, odrátaš úspory, ktoré si minul za prvé 2 týždne pobytu, kým si hľadal robotu, zistíš, že budeš potrebovať viac ako 3 mesačný pobyt. Ty máš však víza len na 3 mesiace. To znamená buď odletieť z krajiny na visa run, alebo predĺžiť víza (komplikovanejšie, nutnosť dokladovať peniaze na účte atď atď)

Ešte ostáva možnosť pracovať aj na Novom Zélande, kde máme oficiálne working holiday visa. Či sa dá zarobiť na nejaké nabaľovanie peňaženiek, to neviem, ale minimálne je to spôsob ako vidieť a precestovať túto úžasnú krajinu.

Čo však odporúčam z vlastnej skúsenosti, ako sa pomerne rýchlo a jednoducho dostať k obnosu peňazí je sezónna práca v Rakúsku. Ideálne v Alpách v hoteli, kde neplatíte ubytko, ani jedlo a muklujete o 106. Takže zarobíte celkom dosť na slovenské pomery aj bez špeciálnych znalostí a ušetríte väčšinu z toho. Chodia tam robiť aj Nemci, lebo sa tam zarába viac. Aby som teda bola konkrétna za 5,5 mesiaca som zarobila cca 9 000 €, plus cez 700 tringelty (tie som minula na jedlo, lebo hotelový repertoár sa po pár týždňoch nedal jesť) a 1500 vrátenie daní. Z toho sa dá cestovať dooosť dlho.

Články o hľadaní práce v Alpách a čo obnášala moja práca ale aj aká otročina to bola nájdete tu:

http://backpackeri.sk/category/rakusko-2/

Ak máš skúsenosť, alebo otázku, s ktorou sa chceš podeliť, napíš do komentára, alebo mi pošli mail.

Chceš niekam vyraziť, ale chýba ti potrebné know-how a sám si netrúfaš, čítaj ďalej…

Stále je medzi vami kopec ľudí, ktorí sa chodia inšpirovať na cestovateľské prezentácie, ale reálne zatiaľ nikde neboli.

Ak si sa v tom texte našiel a chceš to zmeniť ->> čítaj ďalej

Ja som Jana. Za posledných 10 rokov som nazbierala kopec know-how z cestovania po svete. Navštívila som 350 miest v 35 krajinách prevažne mimo Európy a pracovala som v 3 štátoch okrem Slovenska. Na svoje výjazdy som však poväčšine zháňala parťákov na internete. Až kým som nestretla JEHO.

On je Tomáš. Je pre zmenu odborník na turistické vybavenie, prešiel všetky kúty Slovenska po svojich a prevažne sám. Až kým nestretol mňa.

Spolu by sme sa s vami chceli podeliť o skúsenosti a znalosti, ktoré sme nadobudli.

A keďže sami vieme, že úspech akcie veľakrát záleží od dobrej spoločnosti, a parťáka je vhodné vopred spoznať a otestovať, vymysleli sme si akciu, kde sa nielen že spoznáte v teréne bez rizika, ale dostanete aj kopec užitočných informácií pred cestou.

KEDY? 24.6. (piatok po práci) – 26.6.2016 (nedeľa večer)

KDE? náš base camp bude v novopostavenej drevenici vo Vrátnej doline/Malá Fatra.

KOHO HĽADÁME? ak nemáš parťáka, si jednotlivec vo veku 25 – 35 rokov s chuťou cestovať a chceš spoznať nových ľudí rovnakej krvnej skupiny, poď s nami. (Vôbec nemaj obavy, ak sa budeš hlásiť sám. Rovnaký problém ako ty majú ďalší XYZ. )

Program:

Piatok podvečer individuálny príchod medzi 15:00 – 22:00 (po skompletizovaní zoznamu ľudí sa dohodneme kto ide ako auto/vlak)

Pobyt začína grill party a úvodným zoznámením medzi sebou.

Sobota

Po raňajkách začneme prednáškou o vybavení. Od cestovateľského po to turistické. (čo nesmie chýbať, čo nepodceniť a ako sa baliť na ľahko. všetko s názornými ukážkami a rekvizitami).

Pred obedom sa presunieme do terénu do sedla Medziholie, kde budeme pokračovať v praxi. Uvaríme si obed, porovnáme rýchlosť zovretia vody v rôznych hrncoch a ukážeme si, ako bezpečne postaviť stan, aj keď je napríklad bez podlahy.

Po večeri pokračujeme diskusiou o výhodách a nevýhodách cestovania sólo alebo s niekým ďalším.

Nedeľa

Po raňajkách začneme prednáškou o lowcost cestovaní (doprava, ubytovanie, stravovanie, plánovanie budgetu).

Pred obedom sa presunieme k Jánošíkovým dieram, po ceste bude metodika práce s mapou a kompasom. Povieme si niečo aj o mobilnej navigácií v teréne.

Po návrate na base camp – rozchod smerom domov. Pevne veríme, že si aspoň niektorí povymieňajú kontakty aj za iným účelom ako výmeny fotiek z tejto akcie. Napríklad spolu vyrazia aj niekam ďalej

Povinná výbava: topánky na ľahkú turistiku a nepremokavú bundu. V prípade nepriaznivého počasia sa program prekombinuje. Škaredší deň budeme vnútri a krajší pôjdeme určite von, aj keby mrholilo.

ÚČASTNÍCKY POPLATOK: 59 €.
v cene je 2 x ubytovanie v drevenici, úvodná BBQ grill party a náklady na organizáciu.

v cene nie je doprava, raňajky a sobotňajšia večera (drevenica má vlastnú kuchyňu a v dedine je viacero reštaurácií), doprava (spoločne autami alebo vlakom podľa dohody)

->>> CHCEM SA PRIHLÁSIŤ. Prihláška je záväzná až po uhradení zálohy 29 € na účet.

 FB event:
24.-26.6.2016 https://www.facebook.com/events/1041070635976156/

1. vzťah k peniazom

Napriek tomu, že som nikdy peniaze nijako nerozhadzovala a vedela som, že peniaze si treba zarobiť od útleho mládí, nebola som naučená si ich šetriť. Fungovala som vždy spôsobom, že ak niečo chcem, našetrím si na to. Avšak nikdy to neboli také sumy, aby som na to šetrila rok, alebo dva, maximálne pár mesiacov. Práve naopak, išla som na dovolenku do južnej ameriky, kde som si letenky a vyššie položky zaplatila kreditkou, ktorú som až po návrate splácala.

Keď som sa vďaka vyššiemu príjmu rozhodla, že chcem investovať do cestovania po svete, musela som začať šetriť vopred a peniaze reálne odkladať. Aby som ich odkladala čo najviac, začala som si písať denník výdavkov. Po pár mesiacoch som videla, ktoré položky predstavujú koľko desiatok eur a neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu, iba momentálne uspokojenie potrieb alebo lenivosti. Napríklad také vedenie účtu v dobe, kedy môžete mať účty aj zadarmo. Take away káva, drahý spoločenský život, pravidelné nakupovanie zbytočného oblečenia, mobilný paušál na nekonečné hovory, ktoré nemám šancu prevolať a iné mesačné poplatky. Keď si to spočítate za rok, môže to byť celkom slušná suma, za ktorú už v dnešnej dobe lacných leteniek môžete pekné 2-3 týždne niekde lowcost cestovať.

Takže som prestala míňať bez rozmyslu. V rovnakej nálade sa to nieslo aj počas samotnej cesty, kde tiež nie je problém si dopriať na drahé jedlo, ubytovanie alebo dopravu. Treba si však strážiť denný rozpočet, ktorý nepustí.

Zlom nastal po návrate domov, keď som bola nútená pokračovať v tomto režime. Našla som si „prácu snov“, ktorá bola slabo platená a prvá výplata mi meškala 2 mesiace a tie ďalšie sa niesli tiež v podobnom duchu. V tom čase som tiež rozbiehala vlastný projekt a nakúpila materiál za pár sto eur.

Tých pár mesiacov bolo vcelku zaťažkávajúca skúška životom. Kamaráti mi nadávali, či som normálna a že či som sa na cestách tak zmenila, že som ochotná pracovať zadarmo (výplata neprichádzala). Zatlačila som potom na pílu a veci sa trochu pohli.

Bývala som vtedy u rodičov, ale náklady na dopravu, stravu a zdravotné aj sociálne odvody som ako živnostník platiť samozrejme musela. Takže to bol šetriaci mód vyššieho levelu. Platiť, aj keď nie sú príjmy. Udržať sa v psychickej pohode a nepraštiť s tou „prácou snov“ za trest bolo dosť ťažké. Viem však, že keby ma takáto situácia zastihla pár rokov dozadu, asi by som to zvládala oveľa horšie.

2. too good to be true

Ako sa vraví, „znie to príliš dobre na to, aby to bola pravda“. Počas ciest sme zažili veľmi veľa takýchto momentov. Buď nám chceli predať niečo strašne úžasné za IBA pár peňazí, alebo nasľubovali hory doly tipu priamy transfer (rozumej prestup v hlavnom meste a ešte na hraniciach). Ale to sme vedeli z príručiek, že to tak je a máme to brať s rezervou. Tiež sa na to hodí príslovie: nie sme takí bohatí, aby sme kupovali lacné veci. Občas sa nájde letenka za pár € alebo naozaj nejaká akcia, ale v ázijskom svete, kde všetko funguje na základe dohody, to tak nefunguje. Tam funguje pravidlo „YOU’VE GOT WHAT YOU’VE PAID FOR“. Ak je niečo šialene lacné, tak za tým nečakaj žiadny luxus, služby ani to, že bude klíma v buse fungovať.

Toto by mal mať človek na pozore aj v iných oblastiach života. Pár krát som sa nechala takto nalákať pri pracovnom pohovore. Nasľubovali mi hory doly, ale realitu zistíte až neskôr. Všetko má aj svoje úskalia, moja chyba bola, že som sa neskúšala informovať skôr ako som niečo akceptovala. A možno som tie negatíva počuť vopred ani nechcela, lebo by som do toho nešla. Čo by bolo keby… Človek však získava skúsenosti až vtedy, keď nastanú.

3. urobiť niečo navyše má vysokú pridanú hodnotu

Niekedy stačí naozaj málo. Stačí urobiť viac, ako to, čo robí priemer. Stačí to robiť s väčším nasadením a nenechať sa odradiť. Byť aktívny.

Niekedy je však problém vedieť odlíšiť to, čo robí priemer a čo má byť to navyše. K tomu by som však povedala to, že ak robíte viac, tak určite nebude dlho trvať a budete v danej oblasti úspešný.

Chcete lepšie platenú prácu? tak ju začnite hľadať a nečakajte, že vám ju niekto ponúkne na základe toho, že máte vyplnený LinkedIn profil. Pošlite nie 5 CV, ale desiatky CV. V prípade zahraničia aj stovky CV. Musíte však mať čo ponúknuť. Ak nemáte, tak na tom pracujte. Existuje hromada online vzdelávacích kurzov na zvýšenie kvalifikácie.

Skúste miesto priemernej večere pre svojho milého každý týždeň navariť niečo špeciálne a bude vás nosiť na rukách. Pritom si poviete, že jedlo ako jedlo.

Skúste predtým, než si niečo kúpite a v niečom zaviažete, urobiť si predtým na internete prieskum. Zrazu prídete na to, že tak môžete ušetriť stovky € výberom vhodnejšieho produktu alebo výmenou predajcu alebo poskytovateľa služieb.

Pri cestovaní v lacných krajinách sa dá ušetriť tým, ak si lístky na dopravu vybavím sám. Miesto toho aby som to kúpil na recepcii hotela s províznym príplatkom si odkráčam na stanicu a kúpim priamo. Niekedy majú sprostredkovatelia aj výhodné balíčky. Aby som však vedel, čo je výhodné, musím si predtým spraviť nejaký prieskum – spravím teda niečo navyše.

4. dopyt vytvára ponuku

Nemáte s kým cestovať? Alebo hľadáte partnera do života? Alebo chcete prácu, kde nemáte žiadne skúsenosti? Vďaka internetu máte neobmedzené možnosti.

Keď som hľadala sparing partnera na cestovanie, prešla som XY inzerátov. Nikoho schopného som nenašla. Tak som miesto toho zverejnila svoju ponuku, kde ľudia odpisovali priamo na moju ponuku a tak som si vyberala ja. Ako si vybrať parťáka na cestovanie som spísala v článku.

Dlho som hľadala toho pravého. Vďaka cestovaniu som si uvedomila tie najdôležitejšie hodnoty a charakterové vlastnosti, ktoré od partnera požadujem a čo viem na oplátku ponúknuť ja. Začala som hľadať a našla som niekoho, kto mi sedí ako „riť na šerbel“. V tomto prípade to však bola skôr náhoda, ako cielený zásah do čierneho.

Po návrate som chcela pracovať v cestovnom ruchu. Lebo to bolo to, čo ma baví. Takých pracovných ponúk je na nete však ako šafranu. A väčšinou na ne reaguje stovky ľudí. Tak som rozposlala svoje CV do všetkých CK, ktoré som našla. Nemala som žiadnu prax v CK. Mohla som zaujať jedine špecifickou praxou z organizácie a plánovania a nacestovanými kilometrami. Vďaka tomu, že môj mail nikto neočakával, dostala som sa do komunikácie s asi 7 cestovkami. Jedna mi dokonca odpísala 2,5 roka po tom. V danom čase nikoho nehľadali, ale môj mail si odložili a ponúkli mi spoluprácu neskôr. Prečo sa však pracovať v cestovnom ruchu neoplatí by bolo na samostatný článok, takže ten nabudúce.

5. flexibilita

Tento pojem používa veľmi rád azda každý pri vypĺňaní pozitívnych vlastností v CV. Keď však príde na lámanie dreva, veci sa majú inak. Pekný príklad flexibility človeka je aj počas cestovania.

Keď chcete cestovať lacno po svete, flexibilita je pravidlo číslo jedna. Prispôsobujete sa stále cenám. Podľa toho volíte dopravu, ubytovanie, stravovanie a iné záležitosti. Na úkor kvality služieb cestujem dlhšiu dobu. A práve tie najhoršie služby si s úsmevom na tvári zapamätáte až do konca života.

Nočný presun vlakom znamená vyhnúť sa teplu, ale aj posteli a sprche. Zároveň ušetrím čas, peniaze za nocľah, ale ocitnem sa v meste o 4tej ráno.

6. všetkého veľa škodí a to čo trvá nonstop prestáva byť vzácne

Nonstop cestovanie ako aj nonstop spoločnosť s milovanou osobou môže viesť k úplne bežnej rutine. Počiatočnú extázu strieda po čase bežný jav. Občas sa stalo aj mne, že daný trip nedopadol úplne podľa predstáv a tak som sa aj tešila domov. Alebo minimálne na zmenu klímy bez komárov, 90% nej vlhkosti a všadeprítomnej špiny. Ale to nič nevypovedá o tom, že Indiu som si zamilovala a zajtra by som sa tam vrátila znova. Aby som z niečoho mala potešenie, potrebujem k tomu tie zmeny a výzvy. Mať možnosť z toho vypadnúť a opäť sa na to tešiť. Mať x mesiacov booknutú letenku a potom sa tešiť na deň D. Keď som si vyhradila rok výhradne na cestovanie, zopár leteniek mi aj prepadlo. Zmenili sa plány a keďže som mala cestovania koľko som chcela, nechala som to tak.

7. užívať si svoju vlastnú spoločnosť

Poznáte ľudí, ktorí nevedia byť sami? Nie sú v stave prejsť sa sám po parku, sadnúť na vlak a ísť niekam, ísť sám na obed, kúpiť si letenku a vyraziť niekam sám. Niektorí zájdu tak ďaleko, že majú nejaký vzťah, len aby neboli sami.

Chcieť byť sama ma donútili open space kancelárie v bývalých prácach. Celý deň tam okrem čumenia do monitora absorbujete informácie, ktoré počujete a vôbec sa vás netýkaju. Záleží od kolektívu a hustoty osadenia. Na obedy som chodila sama, aby som mala aspoň tú hodinu kľud.

Absolvovala som veľa akcií s rôznymi ľuďmi od lyžovačiek, roadtripov, predĺžených eurovíkendov po backpackerské tripy. Nikto nie je dokonalý a s málokým si sadnete na 100 % bez toho, aby vás po pár dňoch niečo iritovalo. Ak je však v skupine viac ľudí, aspoň predídete ponorke. 4 ľudia je podľa mňa už veľa.

Tak som veľakrát miesto užívania si daného tripu počúvala niekoho sťažnosti, zabíjala nejaké šváby (lebo veď nebola som jediná, čo chcela ísť lowcost), prípadne hľadala nejakú lepšiu reštiku lebo niekto mal problém s miestnym jedlom, apd.

Nakoniec som došla k tomu, že sa mi už nechcelo nikomu sa prispôsobovať a chcela som si to vyskúšať sama. Výsledok: perfektná akcia, stretnutie nových ľudí, pokecanie v inom jazyku než slovenskom a čo bolo hlavné – nabrala som tak kopec sebavedomia. Nikto ma v ničom neobmedzoval, volila som služby v cenových kategóriach, ktoré som nikomu nemusela obhajovať, prečo práve takto. Prišla som do štádia, že radšej sama, ako v zlej spoločnosti. (Pre vysvetlenie, prečo som potom hľadala spolucestujúcich na tú dlhú cestu, lebo myšlienka „viac hláv, viac rozumu“ resp. lepšia dobrá spoločnosť, ako žiadna vo mne bola stále živá. )

Myslím, že zoznam by mohol byť ešte oveľa dlhší.

Čo vnímate ako významné, čo dalo cestovanie vám? Píšte do komentov.

]]> https://backpackeri.sk/co-mi-dalo-cestovanie/feed/ 0 https://backpackeri.sk/sprievodca-na-cestach/ https://backpackeri.sk/sprievodca-na-cestach/#comments Tue, 15 Mar 2016 11:18:08 +0000 http://backpackeri.sk/?p=5975 Pokračovať v čítaní: Sprievodca na cestách]]> Robím doma poriadky. Poličky praskajú a na knižky sadá prach. Netvrdím, že žiadnu z nich už nevyužijem, ale kým sú ako tak aktuálne, nech poslúžia iným.

Vyber si sprievodcu od Lonely planet, Rough Guide, alebo slovník z mojej zbierky.

Pod facebook post napíš, ktorá knižka by sa ti hodila a v piatok 18.3.2016 vyžrebujem 2 výhercov.

S: Ahoj Jani, prosím ťa mohla by si mi povedať ako to vlastne funguje? Ja som len dnes objavila tvoju stránku, pozerala som recenzie, vyzerajú úžasne super
J: Ďakujem, no ono to nefunguje úplne tak priamočiaro a jednoducho, ako to na prvý pohľad možno vyzerá. Takže ti to skúsim v skratke vysvetliť. Ja cestujem do vzdialenejších destinácií zhruba posledných 7 rokov. Vždy som všetko organizovala, nie že by sa mi chcelo, ale preto, že sa nikdy nikto ničoho dobrovoľne nechytil. Takže o recenzie som poprosila známych, ktorí v tom čase boli na akciách so mnou, neboli to vtedy klienti. Dala som to na stránku, aby ani cudzí ľudia nemali obavy so mnou niekam ísť.

Mala som víziu organizovať niečo aj pre cudzích, proste som zistila, že mňa samotný ten proces organizovania niečoho naozaj strašne baví. To, do čoho sa väčšina ľudí musí nútiť, alebo to radšej nechajú na niekoho iného. A keďže väčšina mojich známych do exotiky nechodí, tak som si povedala, že musím rozšíriť okruh ľudí. Vyskúšam, uvidím, chcela som si založiť vlastnú cestovku a robiť to so všetkou byrokraciou, ktorú to nutne obnáša. Od začiatku mi ale bolo jasné, že by mi skôr vyhovovalo niečo ako „poradca cestovateľa“. Lenže niečo také zatiaľ nie je zaužívané, aj poradcovia žijú nakoniec iba z provízií od hotelov a iných poskytovateľov služieb. Pokiaľ človeku nepredáte niečo hmotné, ale iba „balíček know-how“ (ktoré ste pracne nazbierali a zaň aj zaplatili) na to, aby si z dovolenky odniesol iba to naj, tak má pocit, že na ňom ryžujete.

Tak som vyskúšala Nepál v apríli 2015, kedy presne bolo zemetrasenie a tak sa to muselo odložiť. Skončili sme ako sme najlepšie mohli. Nikam sme nevycestovali, nikto z klientov nemusel čeliť tej situácií priamo na mieste. Flydubai nám ponúkol zdarma prebookovanie, alebo výmenu za voucher. Niektorým som rovno prebookovala lety na oktober, niektorí si vypýtali voucher. Robila som to za náklady (letenka+ubytovanie a nejaká doprava). Žiadny zisk, tobôž odmena za hodiny zabitého času vypisovaním mailov ľuďom, sedením pri pc, potom hľadanie náhradného termínu, vypisovaním či idú/nejdú. Vždy sa snažím nájsť riešenie tak, aby vyhovovalo každému. Len väčšinou si toho naložím viac, ako som schopná odniesť. Resp. človek dopredu nepočíta so všetkými katastrofami, ktoré môžu nastať. Lebo keby počítal, tak by radšej nikam nešiel a čakal predsa doma na smrť.

Cestovka by vám v danej situácií dala náhradný termín a ak by ste sa nemohli zúčastniť, je to iba váš problém. Ja som ľuďom vrátila peniaze a teraz sa snažím nájsť náhradníkov za tie letenky (vouchery), aby sa im vrátili peniaze aj za lety a neprepadlo to. Vypisujem si s Flydubai, lebo stále od nich niečo potrebujem (nie ja osobne, ale situácia si to vyžaduje). Vlastne už polroka mi ten Nepál leží v žalúdku. A to iba kvôli jednej dotyčnej, ktorá tam strašne chcela ísť a že nech to zorganizujem. Ja som sa teda na to podujala, začala som zháňať ďalších. Samozrejme dotyčná to zrušila, lebo jej sponzor, ktorý to mal platiť z toho vycúval. Akurát, že ja som už mala nalomených ďalších ľudí a keď niečo začnem, tak proste necúvam. Takže prvý trip sa skončil zemetrasením.

Ďalší trip Azory sa skončil síce lepšie, ale jednej klientke počas toho pobytu zomrela mama v Bratislave, takže museli odletieť predčasne domov. Boli sme malá skupinka, čiže sa to dotkne v podstate všetkých. Čiže ďalšia katastrofa. Takže som zvedavá, čo ma čaká v tom Nepále verzia – druhý pokus.

Takže áno zistila som, že toto pre mňa nie je. Proste nemám na to nervy. Asi by mi po čase preplo. Vedela som, že to bude náročné, ale aby z toho človek niečo mal a mohol z toho aj žiť, musela by som robiť zájazdy každý mesiac, s vyššou cenou a to by som už asi neustála. A ako cestovka máš ceny ešte vyššie, lebo máš vyššie náklady. Ľudia chcú však lowcost cenu, ale požadujú služby Bubo, česť výnimkám. Nemajú veľmi šajnu o tom, čo kde koľko stojí. Každého by som poslala na školenie niekam do Indie nech každý vidí ako funguje princíp „You’ll get what you’ve paid for“. Chceš izbu za euro, dovedú ťa do kutice, ktorá tomu zodpovedá. Klient si neuvedomuje, že aj keby išiel sám, prípadne vo dvojici, vyjde ho to minimálne toľko, ak nie viac, ako skupinová cena s full organizáciou odo mňa. Skupina sa rozráta do auta, na benzín, do domu, na taxík, atď.. A jednotlivcovi odpadá robota so zháňaním spolucestujúcich, čo sú ďalšie zabité hodiny. Dáš klientovi zľavu, lebo potrebuješ zaplniť posledné miesto v aute a posteľ na ubytku, cena letenky medzitým stúpne. Ale ja už som cenu vyslovila, takže prípadné straty znášam ja. Takže nakoniec ide aj klient za náklady a vy z neho máte iba v konečnom výsledku menšiu stratu. Ale on je klient a ja mám proste zase raz smolu.

A to nevravím o zodpovednosti, ktorú som si viacmenej naložila tiež iba z vlastnej blbosti. Mali sme kúpené Ryanair letenky s prestupom v Londýne. Každý, kto občas lieta Ryanom vie, že každá letenka je samostatná a keď má prvý let meškanie a nestihnete ďalší, máte smolu. Čo myslíte, kto by to asi zaplatil. No klient zrejme nie. Ja som bola organizátor a kupovala som aj všetky letenky. Ryanair posunul jeden let na ceste domov, na prestup v Londýne sme mali hodinu. Takže som sa modlila, aby sme nemali meškanie. A našťastie som si mohla povedať, že kebyže sa stane čokoľvek, tie prachy na vykrytie svojej naivnej blbosti na účte mám. Bolo by to drahé ponaučenie kupovať letenky s odletom na zajtra.

Takže ak sa chcete do niečoho podobného púšťať, buď si to zmluvne s klientom ošetrite, alebo budete mať dobrý adrenalín. Alebo to treba brať menej vážne, viac anarchisticky tým štýlom „you’ll get what you’ve paid for“. Ja beriem veci moc seriózne. Tiež si uvedomujem, že nie som ten typický guide z cestovky, napriek tomu, že mám na to preukaz. Neovládam históriu, architektonické slohy ani nič podobné ako Bubo sprievodcovia. Som človek, parťák, môžeme sa baviť o lacných letenkách, transferoch z letiska, trekových botách, ryži byriani, ako sa zbaliť do malého ruksaku na cestu neurčitú, indických vlakoch, prenájmoch auta, japonských horách, pláži v Bangladéši, poviem im kopec historiek z ciest a pošlem ich tam kľudne aj na vlastnú päsť, ale nechce sa mi s nimi chlastať do polnoci a ráno o 6.30 tých druhých vítať na raňajkách. Od toho sú tie Bubo all-inclusive zájazdy s 3-násobnou cenou, kde si za tieto služby zaplatia a aj sprievodcovia dostanú za to zaplatené.

Nepál mi tam teda zostal, letenky sú kúpené, ľuďia čo mi ostali sa tešia, ja s nimi, lebo tú krajinu milujem. Takže ešte idem do toho, bude tam pár mojich známych, nejakí ďalší nekonfliktní, budeme viacmenej iba na treku a v Káthmandu a Pokhare, čo nie je tak psychicky náročné ako poznávačka s neustálym presúvaním sa. Verím, že to bude fajn, vlastne mi nič iné neostáva

S: Annapurnu určite chcem, ale momentálne ma láka Ázia – ako Kambodža a okolie, prípadne Indonézia atd …len rada by som mala viac info prípadne nejaký termín, že by som vedela, že s tým môžem rátať alebo či si mám skúšať hľadať niekoho na fórach… pretože tiež nemôžem byť nezamestnaná do nekonečna – peniaze sa raz minú a ja by som ich rada minula na cestovanie
J: Áno a presne to je ten problém pri organizovaní niečoho s niekým ďalším. Neviem či si to zažila, ale toto je problém číslo jedna. „Aby som vedela, že s tým môžem rátať“. Pokiaľ si niekto nekúpi letenku, tak vedz, že s ním rátať nemôžeš A pri takejto organizovanej skupinovke kupovať letenky nemá zmysel kým vás nie je toľko, aby sa ti oplatilo s tou skupinou vôbec ísť. Takže kým ty nazbieraš 5-6 ľudí, tak 2-3 si to medzičasom rozmyslia lebo zatiaľ prachy minú, niekto ich niekde zavolá a blablabla. Letenky medzičasom pôjdu hore, takže komunikuješ stále dokolečka, či sú s tým okey atď. Ľudia majú kopec výhovoriek a je jedno či sú to tvoji kamoši, alebo cudzí, proste skutek utek. Napíšu inzerát na fórum v nejakej strašnej eufórií a kým príde na realizáciu, googlenie, vybavovanie, tak väčšinou ich tá eufória opustí. A ten kto chce naozaj niečo zrealizovať, tak to vie spraviť aj sám. Česť výnimkám, ktorí keď niečo povedia, tak to aj platí, ale chýba im ten parťák. Nebudeme si klamať, je to náročný proces spoznať niekoho takého, kto má nejaké vyčlenené peniaze, čas a nejde ťa z neho poraziť za 2 dni

S: Ak nebudem priveľmi osobná, tvoja pracovná náplň je cestovanie a sprevádzanie alebo máš popritom aj niečo iné a toto máš kvázi ako hobby a termíny vypisuješ podľa toho, ako ti to vyhovuje aj v rámci tvojej mimocestovateľskej práce?
J: Moja pracovná náplň je momentálne to, že sa snažím budovať vlastnú značku merino oblečka na cestovanie a turistiku http://frogywear.com a popri tom upratujem baráky zazobaným zaneprázdneným ľuďom, ktorých je pri Bratislave požehnane. Upratovanie ma baví a fyzická práca je fajn na prečistenie hlavy, samozrejme všetko s mierou, preto je fajn to kombinovať s niečím iným. Po návrate z Álp na konci apríla som si nechala pár mesiacov na utrasenie priorít a ďalšieho smerovania. Akurát že som zistila, že keď chcem mať vlastný business a stálych klientov napr. na tie baráky, nemôžem si 4x za rok odísť na dvojtýždňový zájazd, z ktorého mám kopec stresu, plánujem a zháňam ľudí minimálne 2 mesiace vopred.

Takisto objednávky na merino treba vybavovať okamžite, keď som týždeň mimo, mám stres z ušlých klientov, ktorí chcú mať všetko o 2 dni. Nemám na to už kapacitu. Robím si všetko sama, som všestranný človek, čiže ušetrím na veľa veciach, ale nedá sa to robiť v x odlišných oblastiach naraz. Potom človek robí 10 vecí a žiadnu poriadne. Tak si treba určiť priority. Potom si človek radšej spraví aktívnu dovolenku s niekým, koho má overeného ako spolucestujúceho a kam nepôjde pracovať.

S: Ja tiež stále rozmýšľam ako zarábať cestovaním, aj keď ja by som to skôr asi robila tak z času na čas, asi nie vyslovene ze byť 10 mesiacov z roka preč, ale zas človek nikdy nevie.
J: Možno som trochu pesimista, ale podľa mňa „zarábať cestovaním“ sa v skutočnosti nedá. Ak ideš ako guide, tak tam makáš, pracuješ, si tam pre tých ľudí nonstop. Vidíš síce miesta, ale z iného uhlu a cestovanie to teda nie je. Musíš mať nervy z ocele, lebo práca s ľuďmi je najhoršia. Je iné s nimi komunikovať po telefóne (čo tiež vie byť frustrujúce) a oveľa horšie je ísť niekam do podmienok tretieho sveta, kde ťa prekvapí aj najlepší kamarát, a nie v pozitívnom svetle :)) Obdivujem všetkých sprievodcov, ktorí sú nadupaní informáciami, zvládajú organizáciu a ešte sú aj nad vecou pri idiotoch, ktorí sa na zájazde vždy nejakí nájdu.

A ak si nejaký travel blogger, tak zase robíš kopec vecí, ktoré sú tiež na míle vzdialené cestovaniu – vypisovanie mailov, administratíva, trávenie času pri pc, presúvanie sa, musieť absolvovať milión atrakcií, z čoho sa človek tiež prežere asi ako všetkého, čoho má neobmedzené množstvo. Odporúčam ale každému, ktorý po niečom túži, začnite to robiť čo najskôr. Pustite sa do toho. Možno nakoniec zistíte, že idea a realita sú dve rôzne veci a vy to vlastne robiť nechcete. Veľakrát práve malé detaily zavážia a dostatočne vás od niečoho odradia. Vždy je však lepšie prísť na to hneď, ako roky sa na niečo pripravovať, šetriť a potom zistiť, že to bola iba strata času.

S: Dúfam, že som ťa neodstrašila toľkými otázkami, len som totálne excited, že som našla túto stránku, tak teda čakám, že či to bude niečo na ten štýl ako som si predstavila
J: Takže som ťa asi sklamala hehe Vieš ako, sklamania pramenia práve z tých očakávaní. Veľa ľudí ide niekam na dovolenku s dákymi predstavami, ktoré si vykonštruujú na základe niečoho a svojho zmýšľania. A realita je inde a potom sú sklamaní a nadávajú. Pokiaľ idú na vlastnú pasť, nadávajú si medzi sebou, ale pokiaľ im to organizuje niekto iný, ešte ti dajú vyžrať, že si za to zaplatili a že on tým lacným vlakom nepôjde, lebo si predstavoval niečo iné. Takže tak. Je to sranda, ale iba do určitej miery. Držím palce na cestách aj v živote. Prípadne ak chceš, môžeme dať niekedy dáke stretko v BA, rada sa stretnem takto s ľuďmi s podobným zmýšľaním a pokecám. Vďaka blogu som spoznala už kopec super ľudí, takže o dôvod naviac, začať písať blog.

Takže, kto chce ísť so mnou do toho Nepálu, bude to zrejme druhá a posledná akcia tohoto druhu. Alebo aspoň odkúpiť 2 x voucher na lety Flydubai v hodnote 510 eur, za cenu 480 eur (ušetríš 30 eur a ja si budem dopisovať s Flydubai, aby zmenili meno a po tých všetkých mailoch ma už asi aj zaradia na blacklist klientov.

Ale odvtedy doba mierne pokročila. Účtovníctvo na cestách sa dá ľahko zautomatizovať.

Aplikácií je iste kvantum. Ak cestujete sám, určite vám postačí aj nejaká náhodne nájdená aplikácia, ktorá má kategórie na jedlo, ubytovanie, dopravu atď, rôzne meny a potom vám vyhodí štatistiky.

No ak vás je viac, ste kamoši a platíte spôsobom, aký som predviedla vyššie, tak nájsť funkčnú aplikáciu nie je až také jednoduché. Ja mám Androida, takže ak máte iPhone, musíte si nájsť nejakú alternatívu sami.

Vyskúšala som všetky, ktoré som našla, bolo ich v tom čase (2 roky dozadu) asi 5 – 6. No najlepšie sa mi osvedčila Travel Money od Marbot Apps. Prvých 50 položiek je free, čo je dostatok na otestovanie. Ak chcete viac, treba si dokúpiť Travel Money Unlocker za nejaké 2-3 eurá.

Ovládanie je jednoduché aj keď podľa mňa predošlá verzia bola ešte jednoduchšia, v tejto novšej mi niekedy trvá, kým nájdem danú funkciu.

Pridávanie transakcii je veľmi jednoduché. Hore je účastník, ktorý platí a suma koľko DAL, v strede „kategória výdavkov“ a dole kto MAL koľko DAŤ. Čo je v reštaurácií úplne bežný jav, že každý platí inú sumu za seba, všetci platia spolu, ale nikto nemá presnú sumu drobných za seba. Takže v praxi dá každý niečo a na konci nikto nevie koľko komu kto dlží.

Čiže zaplatenú sumu môžete rozdeliť medzi 1. jedného, 2. všetkých rovným dielom, 3. rovným dielom medzi zvyšok

Zoznam transkacií bude potom vyzerať takto. Samozrejme si medzičasom môžete pozapisovať, čo ste kupovali sebe samému bez spoluúčasti ostatných, respektíve ak Michaela medzičasom vrátila Nataly 100 rupii v hotovosti, dlhšie pokliknete na účastníka a hore sa zjavia možnosti, medzi ktorými je aj „Give money“ kde udáte komu, akú sumu, v akej mene kto dal.

Štatistiky vyzerajú takto:

Samozrejme v kategóriach môžete filtrovať ľubovoľne a vypočítať, koľko ste minuli napr na ubytovanie a dopravu v Indii, prípadne podľa dátumu a selektovať aj podľa osôb.

Výsledok účtovníctva bude „kto má komu koľko vrátiť“.

Zopár nastavení nájdete v SETTINGS.
Dáta môžete zálohovať na SD kartu a na cloud. Všetky transakcie viete vyexportovať aj do Excelu. (v záložke Statistics kliknite na „MAIL“. Vytvorí sa mail s prílohami, kde jedna je .CSV – tú otvoríte v Exceli.)

Poznámka. Osoby nie sú výmyslené, ale výdavky sú iba ilustračné.

Takže cestujem vždy iba s jedným ruksakom. Ten je však veľký na to, aby som ho nosila aj ako daypack. Keď sa nepresúvam, mám niekde pár dní základňu, potrebujem aj nejaký daypack na doklady, peniaze, flašu s vodou, foťák, mobil, nejaké tričko/mikinu na prioblečenie.

Vyskúšala som už rôzne kabely cez plece, väčšie ladvinky vzadu alebo v predu, ale výsledok bol, že po celodennom chodení ma z toho iba boleli kríže. Ako jediná možnosť mi teda ostal klasický menší ruksak na chrbát. Ruksakov som už postriedala celkom slušné množstvo. Buď ešte počas školských čias, na denné pojazdy v lyžiarskych strediskách, alebo na turistiku. Predtým, ako som však vyrazila na x-mesačnú cestu som sa až tak nezapodievala skladnosťou a hmotnosťou týchto daypackov, nakoľko to nebolo nikdy nutné.

Na trhu sa potom objavili také vtipné látkové ruksaky zbaliteľné do malého vrecka. Sú síce super malé ale chrbát nemá vôbec žiadne vystuženie, takže všetky zakrivenia cítite. Ak to niekomu nevadí, budiž. Ja som do toho nebola ochotná ísť

Tak som hľadala čo najľahšie turistické ruksaky na trhu. Sú väčšinou okolo 20-litrové a vážia okolo 500 gramov. Takže celkom OK. A keďže sú turistické, možno ich využiť aj na 1-dňové túry bez toho, aby trpel váš chrbát.

Ak sa však nechystáte na tie 1-dňové túry, ale na mestský sightseeing, prípadne roadtrip, ako vhodná alternatíva je 10 litrový Daypack od Quechua. Vďaka rozmerom ho veľmi jednoducho zbalíte aj do väčšej hlavnej batožiny. Má mierne vystužený chrbát, takže nebudete cítiť každé zakrivenie foťáku či iných vecí. Malé vrecko na vrchu, pre ľahký prístup k často používaným veciam. Váha 170 gramov hovorí sama za seba a cena 2.79 € je tiež bezkonkurenčná, aj keby ste ho zrovna použili iba raz za rok.

Tento daypack si môžete zakúpiť v 4 farebných prevedeniach v novootvorenom Decathlone v Bratislave.