1. víza, prechádzanie hraníc do susedných štátov
– víza nie sú potrebné, na turistickú cestu do 90 dní stačí pas
– nakoľko je to ostrovný štát, nemá hranice so žiadnym štátom
2. počasie, podnebie
Zimy sú vraj tuhé. sezóna na hlavnom ostrove Honshu je koniec marca-máj, kedy postupne kvitnú cherryblosom, resp okt-november. jún až polka júla – je na Honshu monzún. prázdniny, začínajú v polke júla, vtedy začínajú cestovať domáci, ale ako sme sa dozvedeli, sú verní svojej práci a nikdy nemajú voľno viac ako týždeň vkuse. Sezóna na Hokkaide začína oficiálne koncom augusta a trvá až do prvého snehu – niekedy koncom októbra. My sme tam boli v júli, kedy bol na vrcholkoch ešte posledný sneh, a bolo fajn. V lete je na Honshu dost neznesiteľné teplo a vlhko.
3. mena, bankomaty, cash, platba kartou
Mena je japonský yen. Hotovosť s nejaponskou platobnou kartou možno vyberať v bakomate v 7/11 alebo na pošte. Inde naše karty nie sú akceptované. Čo sa týka platby kartou, v obchodoch bežne možno platiť, v hoteloch však málokedy, aspoň v tých menších lacnejších, kde sme bývali, karty nebrali.
4. jazyk, možnosti dohovorenia sa
Oficiálny jazyk je japončina. Po anglicky hovorí málokto. Aj v turistických informačných stánok to bolo skôr výnimka ako pravidlo. V mestách sa zaobídete aj bez dohovárania sa s miestnymi. Horšie je to na horách, na vidieku, v kempe, v autobuse, ktorý ide cez hornú dolnú a dúfate, že ide aj tam, kam mierite.
5. elektrina, zástrčky, wifi hotel/verejná
zástrčky sú ako v USA – dvojkolík. Na každom hoteli-hosteli bola wifi, niekedy chytíte nezaheslovanú aj na ulici. V kempoch sme wifi nemali.
6. ubytovanie
Najlacnejšie ubytko v hoteli, alebo hosteli sme väčšinou našli okolo 18-20 eur s raňajkami na osobu. Hotel odporúčam rezervovať vopred, hlavne ak idete cez ich peak season, Japoncov je veľa, hotelov nie zas toľko. Hotely nájdete klasicky cez booking napríklad. Vo veľkých mestách sú aj capsulle inn – niečo na štýl hostela, je to jedna veľká miestnosť, kde každý má svoju krabičku – na spanie. Sú delené na mužské alebo ženské. Ideálne, ak niekto cestuje sám, a nechce platiť za double bed izbu.
Spať sa dá aj v kempoch v stane. Kempy sú buď pod lesom, kde je nejaká toaleta, umývadlá a tým to končí. Také sú aj zdarma. Alebo také obyčajnejšie, kde je v hlavnej budove už aj sprcha. Napr. pod Fuji, platili sme 7 eur na hlavu. Alebo na Hokkaide aj luxusnejšie Karavan parky so zelenou trávou mäkkou ako koberec, kde je všetko od práčovne, spŕch, bike rental zdarma, barbeque pod strechou atď, tam sme platili 500 yenov na hlavu. Kempy nájdete v Google maps, alebo na oficiálnej stránke. Nie sú však moc po ruke, takže z autobusu či vlaku k nim treba prejsť pešo pár 100 metrov až vyše kilometra, je to však dobrý spôsob ako neminúť za izbu 2×3 metre, kam sa prídete iba vyspať, mailand.
Na každom rohu je onsen, tradičné japonské kúpele, vstup (od 100 yenov). Voda je horúca, miestni skôr ako do kúpelov samotných tam chodia sa poriadne vydrhnúť. Pred vstupom do onsenu, odporúčam naštudovať manuál. Onseny sa dajú využívať v kombinácií s kempami, kde nie sú sprchy. Japonci chodia zrejme skôr do onsenu ako do obyčajnej sprchy.
Ryokan – ubytovanie tradičného spôsobu.
Kde sme spali:
Tokyo – Asakusa Fukudaya 5000 yenov / double room
pod Mt. Fuji – kemp Yamanakako 800 yenov / osoba, teplá sprcha za poplatok
Mt. Fuji – Lodge na 8. stanici 6500 yenov / osoba.
Kyoto – Peace house sakura 4000 yenov / double room
Miyajima – Tsusumigaura Nature Park 600 yenov / osoba, sprchy boli otvorené iba v nejakom skorom čase, kedy sme ich nestíhali.
Kumamoto – GR Suidocho 5500 yenov / double room s raňajkami
Beppu – Spa hostel Khaosan 1400 yenov / dorm bed
Matsumoto – Ace inn 7000 yenov / double room s raňajkami
Kamikochi – kemp 800 yenov / osoba
Yamagata – Guesthouse Mintaro Hut 6000 yenov / double room s raňajkami. Veľmi príjemné ubytko, majiteľ vie po anglicky, aj jeho kamoši. Raňajky si robíš sám, v chladničke je toho požehnane.
Asahidake village – kemp pár metrov od dolnej stanice lanovky 500 yenov / osoba
Kamifurano – Kamifurano Hinode park 500 yenov / osoba. Odporúčam! Veľa facilities, a bike rental free.
Tokyo – Capsulle Inn Kinshicho 2800 yenov / osoba. Hneď vedľa stanice Kinshicho.
7. strava, pitie
V mestách je kopec reštaurácií, kde sa dá najesť za primerané ceny (500-1000 yenov za porciu). Menu je buď obrázkové, alebo iba textové – tutovka. Ryža, ryby, všetko možné, zelenina, miso soup. Na paličky si treba zvyknúť. Ku každému jedlu vám prinesú v cene studený čaj, prípadne voda. Ak nestíhate obed pri stole, na staniciach metra či vlakových, všade majú malé „lahôdky“, kde možno kúpiť snacky ako ryža v riasovom obale, niečím plnené – moje obľúbené. Alebo lunch boxy, ktoré si vezmete do vlaku a najete sa tam. Na každom rohu je aj 7/11, kde majú skoro všetko za normálne ceny.
Smädom tiež neumriete, v civilizácií na každom rohu je automat s nápojmi, ice kafe, čaje, džúsy, voda. Všetko okolo 120-200 yenov.
8. doprava
doprava na letisko – záleží, kde budete mať ubytovanie. Rýchly je Skyliner, Narita Express je dosť drahý, alebo klasicky pomalšie JR vlakom (v cene rail passu).
doprava po krajine:
metro, mestský vlak – vo väčších mestách. Funguje tak, ako všade inde na svete. Lístok na jednu jazdu stojí okolo 120 – 150 yenov. Alebo možno využiť denný lístok.
bus – busmi sme sa prepravoali iba tam, kde sa nedal použiť vlak (ten sme mali predplatený). Na stanici býva napísané pri tom, ktorom bude, kam ide, prípadne sú tam informácie. Nastupuje sa zadnými dverami, kde si z takého stroja vezmete lístok (číslo zastávky). Pri vystupovaní idete cez vodiča, lístok hodíte do jeho mašiny, ukáže sumu a vy platíte. Niekedy sa lístky dajú kúpiť aj vopred na stanici, pri spiatočných býva zľava. Cestovné poriadky a ceny frekventovanejších trás nájdete aj cez google.
vlak – populárny JR-pass, ktorý platí na JR vlaky okrem nejakých výnimiek. Možno kúpiť iba mimo Japonska, čiže ho treba kúpiť vopred. My sme ho kupovali TU, prišiel za pár dní. Japonské vlaky by si zaslúžili samostatnú kapitolu, možno next time. Niečo si možno preštudovať aj na seat61, cestovný poriadok aj ceny jednotlivých lístkov na stránke hyperdia. Jediný nočný vlak na Hokkaido bez príplatkov je Hamanasu.
prenájom auta – asi v závislosti od dĺžky, sezóny atď, aspoň 35 €/deň za malé auto. Pripočítajte palivo, mýto a čas strávený v aute. Shikanseny chodia oveľa rýchlejšie a môžete si aspoň pospať. Nakoľko sme mali v pláne veľké vzdialenosti, tak sme o tom ani neuvažovali a doprava by sa značne predražila.
9. možnosti turistiky, turistické mapy
Turistické možnosti sú bohaté, nakoľko krajina je dosť hornatá. Ak prídete v lete, vyššia nadmorská výška je super schladenie.
Hokkaido – spomínaný Daisetsuzan NP, obrovský park, dá sa tam trekovať od 1dňových po dlhý traverz.
Mt. Fuji – kapitola sama o sebe
Alpy – Kamikochi ako base camp, odtiaľ robiť výlety, ak počasie praje.
Kyushu – Mt.Aso lokalita
Viac zdrojov:
http://www.lonelyplanet.com/japan/travel-tips-and-articles/76878
https://japanhike.wordpress.com
http://www.hokkaidonokuma.com/rando.htm
Lonely planet Hiking in Japan
Mapy: Edícia turistických máp vyzerá takto. Každá mapa vyzerá na prvý pohľad rovnako, líšia sa v čísle. Sú síce v japončine, ale keď si zakrúžkujete vrcholy a trasu, časové údaje sú už čitateľné. Mapy majú v lepších kníhkupectvách aj na staniciach, prípadne v obchodných domoch. Treba si však zistiť, aké číslo korešponduje tej oblasti, kam idete. Keď poviete predavačke Kamikochi, bude na vás pozerať ako blázon, lebo o tom nikdy nepočula. Na Fuji mapu netreba, niet sa kde stratiť. Mapky miest a letáky dostať aj všade v informačných stánkoch.
10. čo sme videli
Tokyo
Mt. Fuji – výstup na vrchol fotoblog
Nagoya
Kyoto
Hiroshima
Miyajima – fotoblog
Beppu
Mt.Aso – fotoblog
Japonské Alpy – Kamikochi trekking fotoblog
Sendai – Mt. Zao – neúspešný sightseeing
Aomori
Hokkaido: Daisetsuzan national park, Mt.Asahidake traverz fotoblog
Furano, Kamifurano fotoblog
Otaru – náhodne tam bol práve v ten deň jarmok
11. cenové relácie, budget
Osobne som čakala, že to bude horšie. Strava stojí približne ako u nás. Ubytko – záleží, čo chcete, kemp od 0 do 8 eur, hotel/hostel od 18 eur vyššie. Najvyššia položka je doprava. Railpassom na vlaky sa dá ušetriť značnú časť, no ak chcete ísť aj do oblastí, kde sú iba busy, treba zase platiť. My sme prešli za 3 týždne od Tokya na juh do Kyushu a naspäť, na sever na Hokkaido a nazad do Tokia. Priemerný denný budget bol 52 eur, z čoho 30 eur bola doprava. Samozrejme plus letenka.
Finančný report z našej cesty možno nájsť tu.
12. zdroje kde čerpať info
Ak nenájdete informácie tu: http://www.japan-guide.com, čo je najrozsiahlejší sprievodca online, prípadne klasicky cez google, ostáva vám jedine si preložiť dotaz do japončiny a hľadať tak. Veľmi veľa info je iba po japonsky, tiež stránky hotelov, kempov atď. Treba si nainštalovať chrome a automaticky prekladať. Jednoduchšie je to english-japanish, ako cez slovenský jazyk.
