Naspäť do Kathmandu [Nepal]

Rano mam ‚cestovnu horucku‘, neda sa mi spat. O nejakej 6tej zacinam balit paksametle, nataly spi, vo vedlajsej izbe baby. Nikoho nebudim, pomaly sa vytratim, na stole jej necham 3 stovky za ubytko. Lucili sme sa uz vcera, ze sa vidime o 2-3 dni v kathmandu.

Na ulici uz pobehuju predavaci s pekarenskymi sladkymi kolacmi – vyhoda turistickej pokhary a kathmandu, kde na ranajky okrem miestnych chapatti a podobnych veci, dostat aj na ulici nieco europske.
Odchytim taxik, moc som ho veru nezjednala, bol neodbytny, co uz, a o chvilu uz sedim v buse. Opat na poslednej patke, ale nastastie na kraji. Vzadu to totiz strasne natriasa a na tych ich skvelych cestach, minule mi bolo statne zle:D nie je tu nic neobvykle ked sa niekto dogrcia, kontrolori listkov maju sacky vzdy po ruke.
Cesta ubieha, po tych par vecernych burkach uz nie je take hrozne sucho ako predtym, takze mozno mat otvorene okienko bez toho aby som bola cela od prachu.
Pauzu mate kazde cca 3 hodiny, miesto kde su wecka a kde maju aj nieco na jedenie.
Po 3tej sme uz v Kathmandu, autobus obkolesia taxikari. Jeden sa na mna nacapil, snazim sa zjednat na 150 len nieco si tam somre popod nos..keby mi nezblbla google mapa v mobile a tusila som ze som iba par blokov od Paknajol, tak mu poviem maximalne 50 rupiek, resp si tam odslapem aj peso:/ smola
Na hoteli ma uz vitaju, vravim, ze zatial som sama, baby dojdu neskor. Tak som vyfasovala nejaku double room, aspon mam viac miesta na vyvesenie pradla. Ked som davala naposledy prat do laundry, nedopadlo to najlepsie. Sice to vyprali, ale flaky a cernota ostala:)
Naposledy som domov volala este zo sri lanky, tak ze skusim skypovat segre, ked je stabilnejsi net, aspon uvidim neter vo webcamere. No nebol to najlepsi napad, skoncilo to tym, ze matka mi zacala hovorit, kam mam a kam nemam ist, kde je ‚aka‘ situacia..a ze ona si mysli, ze o mesiac som doma a fotrik ze o 3.. Ach rodicia. Ked mi najdu dovod vratit sa predcasne domov, potom nad tym mozno budem uvazovat..ale pokial mam peniaze na cestovanie a neumieram, moj slovensky stereotyp je iba strata casu a mrhanie zivotom.

Autor:

Jana Bartovicová

A tak som si začala písať denníček zo svojich výletov, neskôr z toho vznikol blog, nech je na čo spomínať, keď ku mne dorazí Alzheimer

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *