Prvá aj posledná sezóna v Alpách

Kto sleduje moje články, tak sa asi dočítal, že od novembra 2014 trčím na kopci v nadmorskej výške 2200 m /nad morom a muklujem tu v hoteli ako zimmermadchen, slangovo zimmerka. Kopa mladých ľudí sa vypytuje, kam odísť zo Slovenska za lepším životom. Moja osobná rada je takáto: život v zahraničí nie je lepší, je iba jednoduchšie sa uplatniť, ak nič okrem muklovania neviete. Čo však našťastie nie je môj prípad. Vyskúšala som Sydney, Španielsko pred krízou a teraz rakúske alpy. Na Slovensku som sa vždy dokázala adekvátne uplatniť a z tohoto a iných dôvodov sa tam mile rada opäť vrátim. K susedom som odišla, lebo som potrebovala instatný cashflow bez nutnosti dávať niekde po pol roku výpoveď a chcela som byť v horách – toto sa aj splnilo, ale povedzme, že som mala aj väčšie očakávania, no kým človek neskúsi, tak žije iba v ilúziach. Prečítajte si, prečo tu väčšina ľudí iba počíta dni či týždne do konca sezóny a prečo to bola moja prvá aj posledná sezóna v alpách.

1. Tvoj život tu je iba práca. Pracuješ 200 hodín mesačne (6 dní v týždni po 8,5 hod). Kto ste doma a pracujete od pondelka do piatka, predstavte si, že zrazu vám zrušia víkendy. Ten 1 deň voľna máme iba každé 2 týždne, nakoľko nás je tu málo a keď má 1 voľno, 1 ju zastupuje. Je nás tu 10, cez víkendy nemá voľno nikto, lebo je vela roboty, preto na vás voľno vyjde raz za 2 týždne. Všetci ostatní, ktorí nemajú až takú ťažkú robotu – čašníci, kuchári, údržbári atď majú voľno každý týždeň.

2. Zimmerka tu za tých 200 hodín v hrubom zarobí skoro 2 000 eur. Čo myslíte koľko stojí pobyt pre 2 hostí na týždeň s polpenziou? No je to viac ako tých 2000 euro. Myslíte, že by hotel prestal profitovať ak by zamestnal ďalšiu osobu, aby ste mohli mať každý týždeň 1 deň voľna a ráno sa vyspať? Ak by tu niekto v sobotu skolaboval od vyčerpania, asi by to nikoho netrápilo. Však tu máš makať a nechať sa zneužívať, za to ťa predsa platia. Ľudia prídu radšej sem, lebo tu zarobia bez zapojenia svojho mozgu, hlavne, že majú aj vysoké školy a zabili tam 5 rokov života, aby mohli makať od rána do večera tu. Na Slovensku okrem dretia sa treba vedieť obracať aj predať – to je zrejme príliš žlozité.

3. Boli by ste vy doma ochotní pracovať nadčasy a mať 1 deň voľna každé 2 týždne, aby ste zarobili ďalšie 3-4 stovky? Ak ste odpovedali áno, niečo robíte zle.

4. Ak nie ste dostatočne rýchly, prípadne ste niekomu nepohodlní, nikto nemá problém poslať vás domov. A je jedno, či je to na začiatku sezóny v skúšobnej, alebo po vianociach potom ako vás využili na sviatky, kedy bolo veľa roboty, alebo 3 týždne pred koncom sezóny, aby potom nemuseli vyplácať bonusy za sviatky a vianoce. Koľko ľudí vo vašom okolí dostalo výpoveď a v akom časovom horizonte? Na Slovensku z čias HP to bol iba 1 môj bývalý kolega, ktorý spôsobil dosť značnú škodu. Tu tých ľudí za 5 mesiacov bolo asi 10.

5. Všetko musí byť tip top, ale keď spraví chybu vedenie, to sa nepočíta. Za každú maličkosť vás tu buzerujú, ale keď napríklad slečna z recepcie pošle hostí do inej izby, ktorú potom vy musíte upratať, lebo nakoniec spia inde, to nikomu nevadí, alebo iné veci.

6. Je to business ako každý iný a vy ste iba otrok. Viete v čom spočíva úspech vybookovaného hotela na 100 % – 120 % po celú sezónu? V tom, že niektorí hostia sa sťahujú sa týždeň aj 3x do inej izby. Nakoľko žiadna izba nebola voľná týždeň, recepcia spraví čachre machre a je. Kto si to opäť odserie, že má 3 x tolko roboty? zimmerky. Najvtipnešie je, že tú robotu nám pridávajú hlavne vtedy, keď už aj bez tak je jej veľa. V sobotu sa tu človek nabehá a naposiluje ako závodný športovec. Poobede vás tak všetko bolí, že neraz zaspíte aj pred večerou, a v nedeľu vás čaká to isté, len trochu viac light verzia. Checkin je tu o 14tej. No ak je pekné počasie, hostia prichádzajú skor a z recepcie vám volajú iba na mobil, že ktorú izbu treba ísť okamžite!! upratať lebo tí magori sú už dole. Vy na poschodí beháte ako splašená koza a neviete čo skôr. Začnite si sťažovať a môžete ísť domov, lebo na vaše miesto príde iný zúfalý Slovák, alebo Maďar. Maďarky nie sú také dôkladné, ale aj tak sem chodia a iste prídu aj ďalšiu sezónu.

7. Ponorka tu robí svoje. Kolektív – záleží kto má kde koľko šťastia na akých ľudí. No stále sa tu niekto ohovára, kto čo spravil, nespravil, ideálne v jeho neprítomnosti. Však inak by popri žehlení nebolo o čom sa baviť.

8. Voľný čas tu ľudia trávia spaním, praním (na otázku, čo si dnes robila častokrát niekto odpovie „prala som“, v praxi to znamená idem dole k práčke, strčím prádlo, prášok a stlačím gombík – záležitosť na 5 minút), občas vleziete do hotelového bazéna alebo sauny (čo je úspech, lebo vo väčšine hotelov tam nemá personál povolený vstup), ešte môžete ísť lyžovať (čo tu využívam ako jedna z mála, nakoľko tu dokopy nikto nelyžuje), ak máte auto, tak idete aj nakúpiť (chodiť na výlety sa tu moc nedá, nakoľko tu v okolí nič nie je), no a po večeroch tu veľa ľudí od nudy chlastá (čo naopak mne pripadá v danej spoločnosti vcelku nudné a tak sa realizujem na svojom webe, vrhla som sa do blogovania a vymýšľania aktivít, čo budem robiť po návrate domov).

9. Tento problém pozorujem viacmenej iba na sebe, nie u svojich kolegýň. Manuálna robota síce prečistí myseľ, oslobodí, ale po pol roku ste tak prečistený a slobodný, že vás to deptá, ste unudený k smrti, chýba vám intelektuálna činnosť. Robota sa zautomatizuj a vy aj počas dňa naozaj seriózne premýšľate nad business plánmi. Potom sa po večeroch (keď vaši kolegovia chlastajú) veľmi ľahko chopíte príležitostí a neviete ani ako, zrazu máte program, spoluprácu a ďalších X projektov, ktoré vás čakajú na tom „hnusnom“ Slovensku, odkiaľ by všetci radi išli do paže. A to ste ani nemuseli dvihnúť telefón.

10. Niektorí ľudia sú takí chudobní, že jediné, čo majú, sú peniaze. Nemajú však čas si ich užiť, chuť a energiu s nimi nejak rozumne naložiť. Môžete ísť do nákupného centra kúpiť si v ošiali 5 handier, ktoré aj tak nevynosíte, lebo v lete máte dohodnutý job na sezónu inde, alebo do potravín si kúpiť milku v akcii, dobrú na nervy. Alebo nakupovanie cez internet je tu veľmi obľúbené. Alebo si nechať peniaze na účte a šetriť na niečo. Viete koľko ľudí tu trávi 5, 10 alebo aj 20 sezón, nemajú žiadny osobný život, deti odrastené niekde inde, možno postavený barák v svojej domovine, ktorý si však nemajú kedy užiť?

Skúsila som, potila som tu krv, ale keď sa ma šéfka spýta, či prídem budúcu sezónu, moja odpoveď bude jasná: NIE. Nemám záujem počítať týždne do konca sezóny, do dôchodku, do konca svojho života. Bola to jednorázová fuška a dovidenia. Ušetrené peniaze využijem na príjem ďalších peňazí, na sebarealizáciu a na vytváranie ďalších možností. Nebudem mať každý rok nový iPhone ani tablet, ani každý mesiac nové handry, ale tie sú mi už tak nejak ukradnutné 🙂 Teším sa na Slovensko!