V lonely planet pisu, ze mas prechod hranic zacat skoro rano. Ze najprv bus Sylhet-Tamabil 2.5h, potom 15minut hike na hranicu, potom riksa do Dawki na indickej strane a bus Dawki-Shillong ide posledny vraj o 11am, inak si zaplatis drahy taxik. A ako ta uradnici budu chcet skasnut za importovany cash a blbosti. A ze niektori cestovatelia reportovali, ze boli zmateni kade maju ist..ze prechod sa pouziva hlavne na import strku z Indie a obcas tade prejde zopar cestujucich..
Aka je prax?
V hoteli som sa este pytala, kedy ide prvy bus a odkial. Povedal mi, ze tak o 7mej. Nejako mi to nevychadzalo a prislo mi to dost neskoro na krajinu, kde uz o 5.30 je kopa ludi na ulici.
Tak som sa vytrepala z hotela rano o 6tej, tuktuk ma odviezol na stanoviste busu, na klasickej ulici pri otvarajucich sa stankoch postavalo asi 10 chlapov. Pytam sa jedneho ze bus Tamabil? YES. What time? Ukazujem na hodinky..YES. What time the first bus? YES
YES, dozvedela som sa toho vela. Niekto tam vypotil ze o 7mej, no bolo asi 6.10. Tak cakam cakam..za 5minut dosiel bus, naplneny na 95% iba chlapmi. Zvysne sedacky som zaplnila ja a chlapi zo zastavky. Jeden prisediaci tam spal, hlava mu padala na mna, potom sa zobudil, siel fajcit, otvoril si okienko a kudol dymu siel naspat do busu. Takto spraskal asi 3 cigarety. O 8mej som uz vystupovala.
Ano, vsade naokolo je kopa nakladiakov, tazi sa tam strk. Ale kazdy jeden vam pri otazke India povie kade mate ist. Boli len dve moznosti. Na rozdvojke do prava, prejst par rokov a uz vidite budu Emmigration alebo thank you for visit, Bangladesh.
Takze 15minutovy hike sa nekonal. Nemaju otvorene od rana ako pise LP, ale az od 10tej, cize som mohla 2 hodiny cakat. Nejaky vyssie postaveny uradnik ma pozval na caj, dala som si teda caj so 4 chlapmi a rozpraval prevazne on, ze tu mame moslima, hindu a on je budhist. Ustedril este vtipky na adresu moslimov aj hinduistov. Ako kazdy vzdelanejsi sa pytal mimo toho odkial som, na profesiu. Ked som povedala, pochvalil sa svojimi dvomi dcerami a ich diplomami. Cas pomalicky ubiehal, objavil sa tam dalsi „pan na holenie“, ktory isiel crossovat hranice, asi dosiel dalsim busom.
Kusok pred 10tou nas poslali do emigration check post budy oproti, kde si chlapik do kroniky napisal udaje a bachol vystupnu peciatku do pasu. Potom ma zapisal do knihy aj chlapik, ktory predtym s nami pil caj. Dal sa rovno so mnou do reci chalan, ktory prechadzal tiez a sli sme na indicku stranu, kde mali tiez tazky fajront. Uradovat zacali tak 10.40, kedy sa dovalil chlapik, zapisal do knihy, dal peciatku..a tetuska na import/export, v knihe som si precitala, ze naposledy tam siel nejaky poliak 18.3. tj 2 tyzdne dozadu. Takze evidentne hranica nie je moc frekventovana. Celkovo v Bangladesi stretnut turistu je zazrak.
Uz sa privtirol aj taxikar, chlapik ktory vyzeral skor ako Thajcan. Moj spolucestujuci z Bangladesa s nim vyjednaval, za kolko nas vezme do Shillongu. Vyvolavacia cena bola 2000 rupii, co mi prislo echt vela, cakala som max 1000(14€). Ja teda vravim, ze je to moc a ak by sme boli iba dvaja tak tolko nedam. Strasne dlho sa tam dohadovali..
Vzal nas teda na Dawki bazaar, co je prva dedina 2km od hranic. Tam nakoniec chalan z Bangladesa vravi, ze za 1800 to spravi. A ze on to zaplati, ze si nemam robit starosti. Pytam sa ho ci je taky bohaty, ked aj mne to prislo vela..on ze nie, ale nauctuje to na firmu:) ze vraj ta cesta je super scenik a chce si to uzit. Tak fajn..
Cesta bola ozaj super, mietami som mala dojem, ze som vo Svajciarsku. Aj ked fotky nevyzeraju idealne, bola hmla.
Kopce, fajn nadmorska vyska, super klima..co viac si priat. Mali sme aj par zastavok, porobili sme fotky. Bangladesan si vypytal moj facebook, inak bol velmi mily a gentleman. Priam neobvykle na tamojsie pomery, nie ze by neboli mili aj ostatni, ale su ovela doternejsi
Dorazili sme do Shillongu, kde to vyzeralo dost odlisne od toho na aku Indiu som zvyknuta. Ludia ineho etnickeho povodu, modernejsi, vsade kopa mladych bab..zaujimave.
Sla som na net, bookla si vlak do New Jalpaiguri na dalsi den. V Jalpaiguri budem musiet mat stastie a chytit dalsi vlak niekam pod Nepal. Idem teda pohladat nejaky odvoz zo Shillongu do Guwahati, kde budem muset prespat, rano 7.50 mam vlak.
Hm, chcem stihnut baby, ktore su uz v Kathmandu..zrusila som teda vylet na Cherapungee, root bridges, na ktore som sa tesila viac ako na hocico ine. Samota v Sylhete na mna nejako dolahla. Strajk, ziadni turisti, sami chlapi na uliciach, nikto mi nerozumie.. chcela som teda ist za babami asap. Alebo aspon niekam, kde su nejaki turisti. Baby boli v Cherapungee, kym som bola v Bangladesi. Tak, vzdy si v nejakej krajine nechavam nejake resty, aby som mala dovod sa vracat. Do vychodnej Indie sa rozhodne oplati ist na dlhsie, je to tam velmi zaujimave. Pravdupovediac, lutujem, ze som zabila tolko casu a energie niekde na juhu a pod..ale tak minulost uz nezmenim. Nabuduce idem rovno do vychodnych statov.
Takze teda v Shillongu beriem sumo(ich nazov pre shareovany jeep). Je to rychlejsie ako bus a nie o moc drahsie.
Cesty su ozaj vo velmi zlom stave, tuktuky v tejto oblasti su iba vynimocne, prevladaju tu taxiky.
Vecer o 7mej sme v Guwahati. Hlavna dvojprudovka a miliarda modernych obchodov. Som to vlastne v Indii? Hned vedla stanice je ulica posiata hotelmi. Vleziem do asi 6tich, vsetko je full. To sa mi tu tiez este nestalo. Skusam nejaky 2**, izba za 25$, idem sa pozret zo srandy. Izba pekna, ale dvojpostelovka a kupelka plesniva. Tak za take prachy, nech to je uz tip top:) iba dufam, ze sa tam nebudem musiet vratit a najdem nieco lacnejsie. Skusim este dalsie 2-3, v nejakom zastrcenom maju izbu. 350rupiek za single izbu s kupelkou. Jasne, berem. Izba bola v pohode, aj s telkou, pri ktorej som zaspala asi o 22.
