1. Tvoj život tu je iba práca. Pracuješ 200 hodín mesačne (6 dní v týždni po 8,5 hod). Kto ste doma a pracujete od pondelka do piatka, predstavte si, že zrazu vám zrušia víkendy. Ten 1 deň voľna máme iba každé 2 týždne, nakoľko nás je tu málo a keď má 1 voľno, 1 ju zastupuje. Je nás tu 10, cez víkendy nemá voľno nikto, lebo je vela roboty, preto na vás voľno vyjde raz za 2 týždne. Všetci ostatní, ktorí nemajú až takú ťažkú robotu – čašníci, kuchári, údržbári atď majú voľno každý týždeň.

2. Zimmerka tu za tých 200 hodín v hrubom zarobí skoro 2 000 eur. Čo myslíte koľko stojí pobyt pre 2 hostí na týždeň s polpenziou? No je to viac ako tých 2000 euro. Myslíte, že by hotel prestal profitovať ak by zamestnal ďalšiu osobu, aby ste mohli mať každý týždeň 1 deň voľna a ráno sa vyspať? Ak by tu niekto v sobotu skolaboval od vyčerpania, asi by to nikoho netrápilo. Však tu máš makať a nechať sa zneužívať, za to ťa predsa platia. Ľudia prídu radšej sem, lebo tu zarobia bez zapojenia svojho mozgu, hlavne, že majú aj vysoké školy a zabili tam 5 rokov života, aby mohli makať od rána do večera tu. Na Slovensku okrem dretia sa treba vedieť obracať aj predať – to je zrejme príliš žlozité.

3. Boli by ste vy doma ochotní pracovať nadčasy a mať 1 deň voľna každé 2 týždne, aby ste zarobili ďalšie 3-4 stovky? Ak ste odpovedali áno, niečo robíte zle.

4. Ak nie ste dostatočne rýchly, prípadne ste niekomu nepohodlní, nikto nemá problém poslať vás domov. A je jedno, či je to na začiatku sezóny v skúšobnej, alebo po vianociach potom ako vás využili na sviatky, kedy bolo veľa roboty, alebo 3 týždne pred koncom sezóny, aby potom nemuseli vyplácať bonusy za sviatky a vianoce. Koľko ľudí vo vašom okolí dostalo výpoveď a v akom časovom horizonte? Na Slovensku z čias HP to bol iba 1 môj bývalý kolega, ktorý spôsobil dosť značnú škodu. Tu tých ľudí za 5 mesiacov bolo asi 10.

5. Všetko musí byť tip top, ale keď spraví chybu vedenie, to sa nepočíta. Za každú maličkosť vás tu buzerujú, ale keď napríklad slečna z recepcie pošle hostí do inej izby, ktorú potom vy musíte upratať, lebo nakoniec spia inde, to nikomu nevadí, alebo iné veci.

6. Je to business ako každý iný a vy ste iba otrok. Viete v čom spočíva úspech vybookovaného hotela na 100 % – 120 % po celú sezónu? V tom, že niektorí hostia sa sťahujú sa týždeň aj 3x do inej izby. Nakoľko žiadna izba nebola voľná týždeň, recepcia spraví čachre machre a je. Kto si to opäť odserie, že má 3 x tolko roboty? zimmerky. Najvtipnešie je, že tú robotu nám pridávajú hlavne vtedy, keď už aj bez tak je jej veľa. V sobotu sa tu človek nabehá a naposiluje ako závodný športovec. Poobede vás tak všetko bolí, že neraz zaspíte aj pred večerou, a v nedeľu vás čaká to isté, len trochu viac light verzia. Checkin je tu o 14tej. No ak je pekné počasie, hostia prichádzajú skor a z recepcie vám volajú iba na mobil, že ktorú izbu treba ísť okamžite!! upratať lebo tí magori sú už dole. Vy na poschodí beháte ako splašená koza a neviete čo skôr. Začnite si sťažovať a môžete ísť domov, lebo na vaše miesto príde iný zúfalý Slovák, alebo Maďar. Maďarky nie sú také dôkladné, ale aj tak sem chodia a iste prídu aj ďalšiu sezónu.

7. Ponorka tu robí svoje. Kolektív – záleží kto má kde koľko šťastia na akých ľudí. No stále sa tu niekto ohovára, kto čo spravil, nespravil, ideálne v jeho neprítomnosti. Však inak by popri žehlení nebolo o čom sa baviť.

8. Voľný čas tu ľudia trávia spaním, praním (na otázku, čo si dnes robila častokrát niekto odpovie „prala som“, v praxi to znamená idem dole k práčke, strčím prádlo, prášok a stlačím gombík – záležitosť na 5 minút), občas vleziete do hotelového bazéna alebo sauny (čo je úspech, lebo vo väčšine hotelov tam nemá personál povolený vstup), ešte môžete ísť lyžovať (čo tu využívam ako jedna z mála, nakoľko tu dokopy nikto nelyžuje), ak máte auto, tak idete aj nakúpiť (chodiť na výlety sa tu moc nedá, nakoľko tu v okolí nič nie je), no a po večeroch tu veľa ľudí od nudy chlastá (čo naopak mne pripadá v danej spoločnosti vcelku nudné a tak sa realizujem na svojom webe, vrhla som sa do blogovania a vymýšľania aktivít, čo budem robiť po návrate domov).

9. Tento problém pozorujem viacmenej iba na sebe, nie u svojich kolegýň. Manuálna robota síce prečistí myseľ, oslobodí, ale po pol roku ste tak prečistený a slobodný, že vás to deptá, ste unudený k smrti, chýba vám intelektuálna činnosť. Robota sa zautomatizuj a vy aj počas dňa naozaj seriózne premýšľate nad business plánmi. Potom sa po večeroch (keď vaši kolegovia chlastajú) veľmi ľahko chopíte príležitostí a neviete ani ako, zrazu máte program, spoluprácu a ďalších X projektov, ktoré vás čakajú na tom „hnusnom“ Slovensku, odkiaľ by všetci radi išli do paže. A to ste ani nemuseli dvihnúť telefón.

10. Niektorí ľudia sú takí chudobní, že jediné, čo majú, sú peniaze. Nemajú však čas si ich užiť, chuť a energiu s nimi nejak rozumne naložiť. Môžete ísť do nákupného centra kúpiť si v ošiali 5 handier, ktoré aj tak nevynosíte, lebo v lete máte dohodnutý job na sezónu inde, alebo do potravín si kúpiť milku v akcii, dobrú na nervy. Alebo nakupovanie cez internet je tu veľmi obľúbené. Alebo si nechať peniaze na účte a šetriť na niečo. Viete koľko ľudí tu trávi 5, 10 alebo aj 20 sezón, nemajú žiadny osobný život, deti odrastené niekde inde, možno postavený barák v svojej domovine, ktorý si však nemajú kedy užiť?

Skúsila som, potila som tu krv, ale keď sa ma šéfka spýta, či prídem budúcu sezónu, moja odpoveď bude jasná: NIE. Nemám záujem počítať týždne do konca sezóny, do dôchodku, do konca svojho života. Bola to jednorázová fuška a dovidenia. Ušetrené peniaze využijem na príjem ďalších peňazí, na sebarealizáciu a na vytváranie ďalších možností. Nebudem mať každý rok nový iPhone ani tablet, ani každý mesiac nové handry, ale tie sú mi už tak nejak ukradnutné Teším sa na Slovensko!

Mojim cieľom a víziou je v budúcnosti realizovať zopár vlastných podnikateľkých plánov, no zatiaľ k nim postupujem iba pomaly. Keď som sa minulý rok vrátila nečakane domov v lete, dostala som takú ideu, ze keď sa v novembri vrátim zo Zélandu, mohla by som ísť na sezónu do Rakúska do Álp. Hory, sneh, vo voľnom čase brázdiť svahy. Jasne, idem do toho!

Háčik bol jedine v tom, že keď som v polke septembra 2013 začala rozposielať životopisy, ničoho iného, ako odpovedi, že ďakujeme, ale miesto sme obsadili niekym iným, som sa nedočkala. Výsledok = nula bodov. 

Potom som odletela k protinožcom, pobudla chvíľu v Austrálii a mesiac na Zélande. Keď som sa vrátila domov, hľadala som niečo urýchlene, lebo som si domov priniesla sekeru. Bola som v rovnakej pasci ako už x-krát predtým. Zase som si hľadala job pod časovým tlakom a vo finančnej tiesni, kedy človek berie čokoľvek. Možnosť vrátiť sa do starej office práce som zatiaľ zavrhla. Vrhla som sa na slovenský pracovný trh. Poslala som maily do všetkých cestoviek, ktoré produkovali aj niečo iné ako Egypt a Tunis, s výnimkou CK Bubo (som alergická na p. Fellnera a on na batôžkárov, ktorí mu asi kradnú business, takže táto alergia je vzájomná). Na pohovor ma pozvali viacerí, no ponuku som dostala iba od jednej, kde o týždeň končím. Že prečo? To je tiež iný a oveľa dlhší príbeh. Vlastne za posledné 2 roky mám toľko príbehov, že by to bolo už na knihu!

Zmeniť pracovisko som sa tento rok pokúšala už viackrát. No už ma nechceli ani v tých korporáciach, kde som ešte nerobila. (bola som už v IBM, HP, Accenture) Na pohovore som už nikoho nedokázala presvedčiť, že ma daná robota bude baviť, bodaj by aj, keď dobre viem, že nebude. A povedať im do očí, že potrebujem job, lebo potrebujem peniaze, mi prišlo ako dosť prízemná motivácia. To by im bolo jasné, že ako náhle zarobím nejaký budget, tak im ujdem. Pritom to nie je pravda. Ušla by som asi z iných dôvodov Chcela som len job, ktorý by ma ako tak uživil a popri ktorom by som pomaly mohla rozbiehať vlastné veci. Začala som však nadobúdať dojem, že som nezamestnateľná. Terajšia robota v CK ma aj bavila, no boli tam iné problémy a veľa problémov.

Takže Rakúsko – pokus číslo 2 – August 2014. Ešte som sa mohla snažiť o francúzske, talianske či švajčiarske alpy, ale po francúzsky viem 5 slov, po taliansky (keď si domyslím zo španielčiny) možno aj 8. Z nemčiny toho neviem viac, naposledy som sprechovala v 5.tej triede na ZŠ, čo už je tých 20 rokov ale k našim susedom ma to asi lákalo najviac, nie je to domov tak ďaleko a keď sa naučím niečo po nemecky, v budúcnosti to zúročím.

Sezónna práca ma nesporne svoje výhody. Po skončení sezóny idete domov, alebo kam len chcete a nemusíte nikomu vysvetľovať, že to nie je zrovna to, čo ste hľadali. Dôležité je iba vydržať! Vydržať makať, robiť manuálnu robotu, lebo bez jazyka nič lepšie asi človek nemôže čakať. Manuálnu robotu, kde za mesiac zarobíte 1350 € v čistom, bonusy a sviatky preplácané na konci. Nielen, že ako upratovačka zarobím viac ako stredný manažment na Slovensku, ale je dosť pravdepodobné, že nebudem mať ani kde mínať. Maximálne tak na šnicle na svahu. Ubytko a stravu mám zadarmo, celosezónny skipass za 200 €, taktiež hotelové vymoženosti mozem využívať for free. A vedzte, že 4* spa hotel uprostred svahu v nadmorskej výške 2200 m má tých vymožeností dosť! Ale aby ste mi nezávideli, tak budem mať na starosti čistotu cca 20 izieb, ktoré treba obehať za doobedie, lebo poobede sa robí už niečo iné, takže to nebude žiadne leháro.

Upratovanie na fulltime som si vyskúšala už aj v Sydney 5 rokov dozadu. A kombinácia fyzickej záťaže cez deň a psychickej (pri PC) po večeroch mi vyhovuje asi najviac. Večery budem mať voľné, takže okrem tých spominanych aktivít sa môžem venovať tomu pomalého rozbiehaniu vlastných projektov, na čo sa už teším

A čo bude potom, to sa uvidí. Vždy je ľahšie venovať sa vlastným veciam, keď má človek z čoho financovať réžiu a bez výčitiek svedomia dumať, vymýšľať, realizovať a zase dumať nad realizáciou.

A konečne si kúpim potom ten karavan!