Torres del paine – Backpackeri.sk

Patagonia – Torres del Paine deň 3 [Chile]

Jana Bartovicová — Sat, 24 Oct 2009 15:01:11 +0000

Ako obvykle balime stan, ranajkujeme a ide sa dalej. Rudy nas opusta s tym, ze pojde rychlejsie, v poslednom kempe postavi stan a bez veci chce stihnut dojst na koniec okruhu a uvidiet ladovec, kedze pocasie je fajn a na dalsi den by to nemusel stihnut. Po cca 2hodinach prichadzame do kempu italiano. Nevyzera to tam teda nic moc, je to tmave miesto pod stromami, vedla potoku, s jednymi kadibudkami.

Ked si predstavim, ze by som sem mala slapat vcera, radsej si nic take nepredstavujem a ideme dalej, az do posledneho kempu paine grande. Na miesto dorazime asi o 4tej, najdeme stan aj s odkazom, kedy sa Rudy vydal na cestu. Vybalime nejakeho zvysneho tuniaka, a za chvilu zaspime v stane od unavy. Budi ma Bea, nieco v predsienke suchoce..dosiel pasavec, zacitil tuniaka. Neskor nas zase budi Rudy a ukazuje aj fotky z ladovca. Zavidim. Vraj sa netreba trepat az na koniec, ale vsetko je vidiet uz z miradoru, ktory je od kempu cca 1h20min, ze on dlho bludil v kempe, lebo to bolo na chuja oznacene a nevedel kade sa vydat. Cesta viedla od horskej sluzby rovno hore. Takze sme si s beou povedali, ze to skusime dalsi den, ze si privstaneme. Katamaran -lod, vyplava z kempu o nejakej 14tej dovtedy sa to da stihnut. Chata, aj tackaren, aj obchod boli v dobrom stave. Az na tie sprchy, kde bol bordel. V tych predoslych kempoch, kde bol pomaly problem zohnat elektrinu, to bolo udrziavanejsie. Navarili sme veceru a sli spat. Tato posledna noc bola najchladnejsia, kedze bolo jasno. Ani vetrisko uz nehucal. Ale teplota klesla na 4st v rohu stanu.

CO SME VIDELI:
dalsiu cast narodneho parku, ladovce

DOPRAVA:
opat pesibus

UBYTKO:
kemp s velkou miestnostou na varenie, kupelka s teplou vodou, ale spinave.
4500 pesos/osoba

Patagonia – Torres del Paine deň 2 [Chile]

Jana Bartovicová — Fri, 23 Oct 2009 14:49:54 +0000

Rano sme zbalili stan, spravili sme si ranajky a hor sa dalej. Kiezby sme sa vytrepali skor ako o 13tej, ale dospavali sme tu bezsennu noc. Moje nohy trpia uz na zaciatku. To bude zas den. Inak je polooblacno, vyzera to zatial fajn. Slapeme dalej. Plan je dorazit do kempu Italiano, ktory je zadarmo, aj ked, nie su tam sprchy. Nebavi ma nic fotit, jedine na co sa sustredim su tie otrasne boty, ktore mi zneprijemnuju zivot. Tlacia ma na clenkoch, ktore som si uz vypchala vatou, oblepila leukoplastami, no tej tupej bolesti, sa nie a nie zbavit.

Kiezby som ich mala otestovane v inych ako sneznych podmienkach, a kiezby som si na hosteli nenechala moje milovane merrell tenisky. Takze trpim, som neprijemna, nechce sa mi nic fotit, ani pozovat na fotkach. Chce sa mi skratka teleportovat niekam prec. Ale kedze sa nachadzame niekde uprostred treku, nezostava mi nic ine, iba trpiet a slapat na dalsi koniec. K tomu vsetkemu sa dvihol este vetrisko, ktory fuka proti nam, poletuje sneh a cele mi to pripada ako nejaky zatazkavaci test prezitia v prirode. Asi o 4tej dorazime do Los cuernos, kde je chata, varia teply caj, a mozno postavit aj stan za kempovne. Zistujeme, ze nas ciel ‚italiano‘ je asi dalsia hodine-dve cesty dalej. Turista vravi, ze to tam vraj pachne a su tam potkany. S tym, ze naozaj strasne fuci, co chodzu stazuje a ja nie som schopna ist dalej bez psychickej ujmy. Bea sa tusim pridava na moju stranu, takze sme dve proti Rudymu, ktory chce ist dalej. Nakoniec tam zostavame, postavime stan, ktory ledva ze neodfukne, varime tradicne cestoviny s parkom, caj a ideme spat. Som stastna. Aspon do momentu, kym zacnem opat mysliet na to, co ma caka zajtra. Nic teda nejde podla planu, z dvojiteho W sa nas(alebo minimalne moj) okruh krati na jednoite U. Kasleme na Vale frances, nic ine nam ani neostava. Cas nepusti. V noci priserne fuka, palicky od stanu mi vetrisko prehyba nad hlavou, strasne to huci a neda sa zaspat. Ani tabletky na spanie nepomahaju. Zo spacaku mi netrci ani len nos. Je mozne, ze sa udusim na nedostatok kyslika. Co ma irituje najviac je, ze ten vecerny caj sa pyta von. A tak z krasne vyhriateho spacaku musim liezt von, obut si smrtelne topanky a ist to niekam ‚opriet‘.

CO SME VIDELI:
jazera, sneh, vietor, vid komentar vyssie:)

UBYTKO:
pesibus a pesibus

UBYTKO:
kemp 4000 pesos/osoba, kupelka a zachod na chate, ciste.

Patagonia – Torres del Paine [Chile]

Jana Bartovicová — Thu, 22 Oct 2009 14:48:59 +0000

Budicek skoro rano, cakaju nas vyborne ranajky a bus pristavuje rovno pred hostelom. Ide sa smer narodny park Torres del paine. Bus nas vysadi, musime zaplatit vstup do parku a ist este minibusom do kempu Torres. Pocasie je vselijake, fuka, viditelnost je sice fajn, ale otazne je ako to bude vyzerat tam, kam mame namierene. Spravca kempu, miestny pohladny typek z Puerto natales najprv pyta kempovne, potom sa snazi pomoct s postavenim stanu. Na druhy pokus sme zistili o aku konstrukciu ide.

Jedna palica je trochu nalomena, vietor je dost silny, stan musime upevnit o strom, dole poukladat kamene. Niekedy zhruba o 12-13tej vyrazame na highlight parku- Las Torres. Turisticky chodnik je okey, aj ked nie zrovna taky na aky je zvyknuty nasinec. Vsade je vela sutrov a vymolov. K torres sme dorazili, obklopuje nas hmla, zima, a co nevidiac bude aj tma. Rychlo sa fotime, cakame este chvilu kym oblaky odkryju prekrasne spicate vezicky, no nedockali sme sa. Ideme teda naspat do kempu. Zacinam citit, ze casove vzdialenosti miest v parku sme asi podcenili. V botach sa mi ide coraz viac neznesitelne a ked si predstavim ze v nich mam stravit celodennym slapanim este 3dni, je mi na grcanie. Vecer si uvarime cestoviny s parkom a teply caj. Kemp disponuje aj teplymi sprchami, kde je ovsem tma. Uzivame si horucu vodu, lebo vieme co nas caka, vcelku studena noc. Bea si sice pozicala aj spacak, svoj tenky zverila rudymu, ten mal teda dva, ale aj tak v noci mrzne. Mne sa moj spacak osvedcil, bea by potrebovala asi najskor ten co mam doma, co ma komfort do -20. Presunuli sme ju radsej do stredu stanu, aby mala z obidvoch stran niekoho. Vlastne si uz ani nepamatam kolko mohlo byt tie prve noci. Nejakych 5-6 st v rohu. Horsi bol ten vietor. Miesto stuplov do usi mam zapnuty mp3 player, no nepomaha. Moc sme sa veru nevyspali. Az rano, ked uz bolo teplejsie.

CO SME VIDELI:
Pol dna cestujeme do parku. Potom tura na ‚Las torres‘ v narodnom parku.

DOPRAVA:
bus z natales do vjazdu Torres del paine. spiatocny 15000 pesos
pokracovanie minibusom 2500 pesos
Vstupne do narodneho parku 15000 pesos

POTRAVA:
Nakupene potraviny v supermarkete ako zemle, pastety, cestoviny s parkom, caj na veceru.

UBYTKO:
kemp 4000 pesos/osoba cista kupelka s horucou vodou, odkial sa nam moc nechce vyliezt