twentyfifteen bolo spustené príliš skoro. Toto je zvyčajne indikátor toho, že nejaký kód v plugine alebo téme sa vykonáva príliš skoro. Preklady by sa mali načítať pri akcii init alebo neskôr. Prosím pozrite si Debugovanie vo WordPress pre viac informácií. (Táto správa bola pridaná vo verzii 6.7.0.) in /home/backpackeri/public_html/wp-includes/functions.php on line 6114Nie je potrebn\u00e9, aby ste svoj zdravotn\u00fd stav sk\u00famali pod mikroskopom. To si mohol robi\u0165 doteraz. S\u00e1m vie\u0161 najlep\u0161ie, \u010di trp\u00ed\u0161 nejakou z\u00e1va\u017enou chorobou, ktor\u00e1 \u0165a obmedzuje pri cestovan\u00ed alebo aj v dennom \u017eivote a \u010di si schopn\u00fd opusti\u0165 svoje bydlisko na xy mesiacov so z\u00e1sobou liekov od doktora. Okrem absolvovania o\u010dkovan\u00ed (\u010d\u00edtaj \u010falej), by si mal ur\u010dite nav\u0161t\u00edvi\u0165 zub\u00e1ra. V\u0161eobecn\u00e9ho lek\u00e1ra n\u00e1jde\u0161 hocikde, ale dobr\u00e9ho zub\u00e1ra za relat\u00edvne norm\u00e1lnu cenu nie. Zubn\u00e9 z\u00e1kroky s\u00fa v zahrani\u010d\u00ed neskuto\u010dne drah\u00e9, preto nie je ni\u010d ne\u010dakan\u00e9, ke\u010f v rozvojovej krajine aj \u013eudia zo strednej vrstvy maj\u00fa chrup v katastrof\u00e1lnom stave. N\u00e1v\u0161teva zub\u00e1ra doma \u0165a vyjde lacnej\u0161ie ako letenka domov.<\/p>\n
\u010co by si mal absolvova\u0165 pred odchodom:<\/b><\/p>\n
V\u0161etko \u010do by si mal vybavi\u0165 pred odchodom si nenech\u00e1vaj na posledn\u00fa chv\u00ed\u013eu, hlavne v pr\u00edpade o\u010dkovan\u00ed, niektor\u00e9 pozost\u00e1vaj\u00fa z viacer\u00fdch injekcii, ktor\u00e9 je potreba preo\u010dkova\u0165 n\u00e1sledne po nejakej dobe, tak\u017ee to mus\u00ed\u0161 stihn\u00fa\u0165 pre odchodom. R\u00f4zne vakcin\u00e1cie nem\u00f4\u017eu by\u0165 o\u010dkovan\u00e9 naraz, lebo by sa mohli bi\u0165, alebo by mohla nasta\u0165 alergick\u00e1 reakcia a takisto \u0165a nezao\u010dkuj\u00fa, ak si \u010do i len trochu chor\u00fd. Tak\u017ee mysli na to minim\u00e1lne mesiac – dva vopred.<\/p>\n
Ak ti nebodaj doktor nie\u010do n\u00e1jde a m\u00e1\u0161 sa tam uk\u00e1za\u0165 za dva t\u00fd\u017edne, ke\u010f mu povie\u0161, \u017ee zajtra odlieta\u0161, asi bude neskoro. Ak nos\u00ed\u0161 okuliare, alebo \u0161o\u0161ovky, cho\u010f do optiky a mysli na to, aby si mal dostatok \u0161o\u0161oviek a roztoku. Ak nos\u00ed\u0161 v\u00fdlu\u010dne \u0161o\u0161ovky, vezmi si okuliare ako z\u00e1chranu, nikdy nevie\u0161 \u010di \u0161o\u0161ovky strat\u00ed\u0161, alebo v pra\u0161n\u00fdch podmienkach \u010di menej hygienickom prostred\u00ed bude ove\u013ea jednoduch\u0161ie nosi\u0165 okuliare.<\/p>\n
Mal by si ma\u0165 so sebou nejak\u00fd zoznam a na \u0148om uveden\u00e9:<\/p>\n
meno, priezvisko, telef\u00f3nne \u010d\u00edslo<\/i><\/p>\n
kontakt v n\u00fadzi, adresa, telef\u00f3nne \u010d\u00edslo<\/i><\/p>\n
typ krvi<\/i><\/p>\n
zoznam absolvovan\u00fdch vakcin\u00e1cii (o\u010dkovac\u00ed preukaz)<\/i><\/p>\n
zoznam alergii (hlavne na druhy liekov)<\/i><\/p>\n
zoznam chronick\u00fdch zdravotn\u00fdch probl\u00e9mov<\/i><\/p>\n
telef\u00f3nne \u010d\u00edslo na o\u0161etruj\u00faceho lek\u00e1ra doma<\/i><\/p>\n
kontakt na pois\u0165ov\u0148u aj s telef\u00f3nnym \u010d\u00edslom zo zahrani\u010dia<\/i><\/p>\n
zoznam liekov, ktor\u00e9 m\u00e1\u0161 pri sebe, k\u00f3pie receptov<\/i><\/p>\n
predpis na okuliare alebo \u0161o\u0161ovky<\/i><\/p>\n
O\u010cKOVANIE<\/b><\/p>\n
Mal by si si zisti\u0165, ak\u00e9 o\u010dkovania vy\u017eaduj\u00fa v tej danej krajine, do ktorej mieri\u0161. S\u00fa o\u010dkovania doporu\u010den\u00e9 a povinn\u00e9. Napr\u00edklad tak\u00fa \u017elta\u010dku A aj B dopor\u00fa\u010da LP aj na pobyt na Slovensku,. tak\u017ee si treba premyslie\u0165, \u010di je o\u010dkovanie naozaj nutn\u00e9, v\u00e4\u010d\u0161ina chor\u00f4b hroz\u00ed najm\u00e4 mimo miest, z\u00e1le\u017e\u00ed, \u010di idem niekam na t\u00fd\u017ede\u0148, kde je riziko mal\u00e9, alebo na rok, kde je riziko o to v\u00e4\u010d\u0161ie. Riziko nejakej choroby sa takisto men\u00ed v r\u00e1mci regi\u00f3nov danej krajiny a takisto aj s nadmorskou v\u00fd\u0161kou. Ak nevie\u0161 presne kde skon\u010d\u00ed\u0161, nemus\u00ed\u0161 si da\u0165 o\u010dkova\u0165 v\u0161etko \u010do existuje. O\u010dkova\u0165 sa d\u00e1 aj v cudzine, no uprednostni rozvinut\u00e9 krajiny, \u010dist\u00fa ambulanciu a steriln\u00fa ihlu. V niektor\u00fdch krajin\u00e1ch je nutn\u00e9 sa preuk\u00e1za\u0165 o\u010dkovac\u00edm preukazom s dan\u00fdm o\u010dkovan\u00edm, ak ide\u0161 z nejakej probl\u00e9movej krajiny, alebo do probl\u00e9movej krajiny. Nezabudni si ho vy\u017eiada\u0165.<\/p>\n
Ve\u013ea cestovate\u013eov ide na\u00a0kliniku cudzokrajn\u00fdch chor\u00f4b<\/a><\/b>, kde iba za vstupn\u00fa prehliadku zaplat\u00edte 20 eur. Poviete im kam idete, doktor na\u0165uk\u00e1 do po\u010d\u00edta\u010da Thajsko, Braz\u00edlia a po\u010d\u00edta\u010d vyp\u013euje zoznam v\u0161etk\u00fdch mo\u017en\u00fdch o\u010dkovan\u00ed, ktor\u00e9 v\u00e1m odporu\u010d\u00ed (ak m\u00e1 niekto lep\u0161iu sk\u00fasenos\u0165, z\u00e1vid\u00edm mu). Tu\u0161\u00edm aj ka\u017ed\u00e1 \u010fal\u0161ia konzult\u00e1cia stoj\u00ed xy eur. Zaplat\u00edte za injekciu plus vpichnutie. Doktorka pravdepodobne nikdy v nejakom Peru nebola, odporu\u010d\u00ed v\u00e1m bra\u0165 antimalarik\u00e1, lebo sa v\u00e1s nesp\u00fdta \u010di sa chyst\u00e1te aj do amazonsk\u00e9ho pralesu. Odpor\u00fa\u010dam teda podrobne na\u0161tudova\u0165 na internete, \u010do si potrebujete da\u0165 zao\u010dkova\u0165, ka\u017ed\u00e1 krajina o tom p\u00ed\u0161e v guidebooku. A\u00a0nezabudnite o\u010dkovac\u00ed preukaz, mali by ho vystavi\u0165, bud\u00fa ho po v\u00e1s chcie\u0165 v niektor\u00fdch krajin\u00e1ch, hlavne ak p\u00f4jdete priamo z\u00a0kraj\u00edn, kde je v\u00fdskyt \u017eltej zimnice, bud\u00fa po\u017eadova\u0165 potvrdenie, \u017ee ju m\u00e1te zao\u010dkovan\u00fa.<\/p>\n Tetanus\/diphtheria<\/b><\/p>\n Tetanus poznali ve\u013emi dobre gr\u00e9cki , r\u00edmski i egyptsk\u00ed lek\u00e1ri u bojovn\u00edkov s drobn\u00fdmi i v\u00e1\u017enej\u0161\u00edmi poraneniami. Aj v dne\u0161nej dobe je tetanus dobre zn\u00e1my p\u00f4rodn\u00edkom v rozvojov\u00fdch krajin\u00e1ch, kde na tetanus zomieraj\u00fa \u017eeny rodiace na udupanej hlinenej zemi alebo novorodenci. Po zaveden\u00ed o\u010dkovania ( u n\u00e1s v roku 1952) sa tetanus prakticky prestal vyskytova\u0165. Ojedinel\u00e9 pr\u00edpady s\u00fa u os\u00f4b star\u0161ieho veku, ktor\u00e9 neboli o\u010dkovan\u00e9. Svetov\u00e1 zdravotn\u00edcka organiz\u00e1cia hl\u00e1si ro\u010dne a\u017e mili\u00f3n pr\u00edpadov z rozvojov\u00fdch kraj\u00edn, viac ako 1\/3 ochoreniu pod\u013eahne.<\/p>\n Deti sa u n\u00e1s povinne o\u010dkuj\u00fa celkovo 5 d\u00e1vkami v kombinovanej vakc\u00edne (vi\u010f. o\u010dkovac\u00ed kalend\u00e1r). Dospel\u00ed sa preo\u010dkov\u00e1vaj\u00fa proti z\u00e1\u0161krtu a tetanu ka\u017ed\u00fdch 15 rokov.<\/p>\n P\u00f4vodca<\/b>\u00a0– Bakt\u00e9ria \u2013 Clostridium tetani<\/p>\n V\u00fdskyt<\/b>\u00a0– Celosvetovo<\/p>\n Prenos infekcie<\/b>\u00a0– Sp\u00f3rami Cl. tetani, ktor\u00e9 sa be\u017ene vyskytuj\u00fa v stolici zvierat, ale i \u010dloveka, v p\u00f4de, hrdzavom kove<\/p>\n Inkuba\u010dn\u00fd \u010das<\/b>\u00a0– Nieko\u013eoko dn\u00ed a\u017e mesiacov<\/p>\n Hlavn\u00e9 pr\u00edznaky ochorenia<\/b>\u00a0– Infekcia vyvol\u00e1va k\u0155\u010de svalov, poruchy preh\u013atania , d\u00fdchania , vedomia a\u017e \u00famrtie<\/p>\n Diagnostika<\/b>\u00a0– Typick\u00e9 klinick\u00e9 pr\u00edznaky, imunodiagnostika<\/p>\n Prevencia<\/b>\u00a0– O\u010dkovanie, v SR je s\u00fa\u010das\u0165ou plnenia N\u00e1rodn\u00e9ho imuniza\u010dn\u00e9ho programu povinn\u00e9, plo\u0161n\u00e9 o\u010dkovanie. Preockovanie kazdych 10 rokov. Vas obvodny lekar ma o tom zaznam v karte.<\/p>\n O\u010dkovacia l\u00e1tka<\/b>\u00a0– U det\u00ed s\u00fa\u010das\u0165ou kombinovan\u00fdch vakc\u00edn . Deti sa o\u010dkuj\u00fa 5 d\u00e1vkami , dospel\u00ed sa preo\u010dkov\u00e1vaj\u00fa ka\u017ed\u00fdch 10-15 rokov. V pr\u00edpade \u00farazu sa pod\u00e1v\u00e1 jedna d\u00e1vka vakc\u00edny pokia\u013e boli poranen\u00e9 osoby riadne o\u010dkovan\u00e9.<\/p>\n Lie\u010dba<\/b>\u00a0– Po\u010das hospitaliz\u00e1cie na jednotke intenz\u00edvnej medic\u00edny, aplikuje sa protitetanov\u00e9 s\u00e9rum.<\/p>\n O\u010dkovanie proti \u017elta\u010dke typu A – v\u00edrusov\u00fd z\u00e1pal pe\u010dene typ A, v\u00edrusov\u00e1 hepatit\u00edda typ A<\/b><\/p>\n Pod\u013ea Svetovej zdravotnej organiz\u00e1cie ro\u010dne na svete ochorie na \u017elta\u010dku typu A okolo 1,5 mili\u00f3na \u013eud\u00ed. Odhaduje sa, \u017ee nepoznan\u00fdch ochoren\u00ed je 4-10kr\u00e1t viac. Z\u00e1va\u017enos\u0165 ochorenia sa zv\u00e4\u010d\u0161uje s narastaj\u00facim vekom. Ove\u013ea viac \u013eud\u00ed najm\u00e4 v detskom veku z\u00edska infekciu a prekon\u00e1 ju bez ak\u00fdchko\u013evek \u0165a\u017ekost\u00ed, tak\u00e9to deti s\u00fa v\u0161ak nebezpe\u010dn\u00e9 z h\u013eadiska mo\u017en\u00e9ho prenosu infekcie na vn\u00edmav\u00e9 osoby. Na Slovensku je ro\u010dne hl\u00e1sen\u00fdch nieko\u013eko desiatok epid\u00e9mi\u00ed, v\u00e4\u010d\u0161inou z regi\u00f3nov s ni\u017e\u0161\u00edm hygienick\u00fdm \u0161tandardom. K rozsiahlym epid\u00e9mi\u00e1m m\u00f4\u017ee d\u00f4js\u0165 po konzum\u00e1cii kontaminovanej potravy, napr. epid\u00e9mia \u017elta\u010dky A v \u010ceskoslovensku v roku 1979, kedy ochorelo 32 000 \u013eud\u00ed. Ochorenie je roz\u0161\u00edren\u00e9 celosvetovo, viac v oblastiach subtr\u00f3pov a tr\u00f3pov.<\/p>\n O\u010dkuje sa 2 d\u00e1vkami vakc\u00edny, alebo kombinovanou o\u010dkovacou l\u00e1tkou proti \u017elta\u010dke A aj B 3 d\u00e1vkami. Ochrana je dlhodob\u00e1, najnov\u0161ie poznatky hovoria o celo\u017eivotnej ochrane. Preo\u010dkovanie nie je nutn\u00e9.<\/p>\n P\u00f4vodca<\/b>\u00a0– Hepatov\u00edrus<\/p>\n V\u00fdskyt<\/b>\u00a0– Celosvetovo<\/p>\n Prenos infekcie<\/b>\u00a0– Orofek\u00e1lnou cestou (kontaminovan\u00e1 voda, potraviny)<\/p>\n Inkuba\u010dn\u00fd \u010das<\/b>\u00a0– 2-6 t\u00fdd\u017ed\u0148ov<\/p>\n Hlavn\u00e9 pr\u00edznaky ochorenia<\/b>\u00a0– \u017dlt\u00e9 sfarbenie o\u010dn\u00fdch bielkov, ko\u017ee, teplota, tmav\u00fd mo\u010d, bled\u00e1 stolica, \u00fanava, nechutenstvo<\/p>\n Diagnostika<\/b>\u00a0– imunodiagnostika<\/p>\n Prevencia<\/b>\u00a0– O\u010dkovanie, odpor\u00fa\u010da sa pre v\u0161etk\u00fdch bez oh\u013eadu na cestovanie<\/p>\n O\u010dkovacia l\u00e1tka<\/b>\u00a0– Sch\u00e9ma :2 d\u00e1vky, po prvej d\u00e1vke n\u00e1stup ochrany za 10-14 dn\u00ed, druh\u00e1 d\u00e1vka za 6-12 mesiacov resp. 6-18 mesiacov (z\u00e1le\u017e\u00ed od druhu vakc\u00edny). \u010eal\u0161ie preo\u010dkovanie nie je potrebn\u00e9 \u2013 predpoklad\u00e1 sa celo\u017eivotn\u00e1 ochrana. Existuje aj kombinovan\u00e1 vakc\u00edna proti hepatit\u00edde A+B pre deti aj dospel\u00fdch s d\u00e1vkovacou sch\u00e9mou: 3 d\u00e1vky v sch\u00e9me de\u0148 0, mesiac 1 a 6, alebo v zr\u00fdchlenej sch\u00e9me: de\u0148 0,7,21 a \u0161tvrt\u00e1 d\u00e1vka v 12 mesiaci. Pre\u010dkovanie u imunokompetentn\u00fdch os\u00f4b nie je potrebn\u00e9<\/p>\n Lie\u010dba<\/b>\u00a0– Symptomatick\u00e1<\/p>\n O\u010dkovanie proti \u017elta\u010dke typu B – v\u00edrusov\u00fd z\u00e1pal pe\u010dene typ B, v\u00edrusov\u00e1 hepatit\u00edda B<\/b><\/p>\n Ochorenie spojen\u00e9 so \u017elt\u00fdm sfarben\u00edm ko\u017ee a o\u010dn\u00fdch bielkov u viacer\u00fdch \u013eud\u00ed naraz je spom\u00ednan\u00e9 u\u017e zo starovek\u00e9ho Gr\u00e9cka. A\u017e v 50. rokoch minul\u00e9ho storo\u010dia sa za\u010dal rozli\u0161ova\u0165 rozdiel medzi dvomi z\u00e1kladn\u00fdmi typmi hepatit\u00eddy A a B. Na hepatit\u00eddu \u010dastej\u0161ie ochoreli dospel\u00ed \u013eudia a zistil sa sp\u00f4sob prenosu krvnou cestou (prienik infikovanej krvi alebo telesn\u00fdch tekut\u00edn cez ko\u017en\u00fa bari\u00e9ru \u2013 transf\u00fazie, poranenie infikovan\u00fdmi n\u00e1strojmi, sexu\u00e1lny styk…). Vzh\u013eadom na pomerne \u010dast\u00fd prechod VHB do chronick\u00e9ho \u0161t\u00e1dia s n\u00e1slednou cirh\u00f3zou pe\u010dene a v\u00fdskytom rakoviny pe\u010dene sa pova\u017euje VHB za z\u00e1va\u017enej\u0161ie ochorenia ako v\u00edrusov\u00e1 hepatit\u00edda typu A. Existuj\u00fa na svete oblasti s n\u00edzkym, stredn\u00fdm a vysok\u00fdm v\u00fdskytom VHB. Slovensko patr\u00ed k oblastiam s n\u00edzkym v\u00fdskytom aj v\u010faka zavedeniu o\u010dkovania u det\u00ed a vybran\u00fdch skup\u00edn obyvate\u013estva. Na\u010falej v\u0161ak trv\u00e1 nebezpe\u010denstvo n\u00e1kazy u neo\u010dkovan\u00fdch \u013eud\u00ed pri pobyte v regi\u00f3noch sveta ako \u010ealek\u00fd v\u00fdchod, cel\u00e1 juhov\u00fdchodn\u00e1 \u00c1zia, Afrika, stredn\u00e1 a ju\u017en\u00e1 Amerika, Alja\u0161ka, Gr\u00f3nsko. Na Slovensku sa povinne o\u010dkuj\u00fa deti od roku 1994 a vybran\u00e9 profesijn\u00e9 skupiny \u013eud\u00ed (zdravotn\u00edctvo, pacienti v dialyza\u010dnom programe, z\u00e1chrann\u00fd syst\u00e9m \u2013 pol\u00edcia, hasi\u010di\u2026).<\/p>\n P\u00f4vodca<\/b>\u00a0– Hepadnav\u00edrus<\/p>\n V\u00fdskyt<\/b>\u00a0– Celosvetovo, viac v ju\u017en\u00fdch a v\u00fdchodn\u00fdch \u0161t\u00e1toch<\/p>\n Prenos infekcie<\/b>\u00a0– Krvou (narkomani \u2013 injek\u010dn\u00e9 ihly), pohlavnou cestou<\/p>\n Inkuba\u010dn\u00fd \u010das<\/b>\u00a0– 14 dn\u00ed a\u017e 6 mesiacov<\/p>\n Hlavn\u00e9 pr\u00edznaky ochorenia<\/b>\u00a0– \u017dlt\u00e9 sfarbenie o\u010dn\u00fdch bielkov, ko\u017ee, \u00fanava, nechutenstvo, pobolievanie pod prav\u00fdm rebrov\u00fdm obl\u00fakom, tmav\u00fd mo\u010d, bled\u00e1 stolica<\/p>\n Diagnostika<\/b>\u00a0– imunodiagnostika<\/p>\n Prevencia<\/b>\u00a0– O\u010dkovanie, stravovacie n\u00e1vyky<\/p>\n O\u010dkovacia l\u00e1tka<\/b>\u00a0– 3 d\u00e1vky v sch\u00e9me 0 de\u0148, 1 a 6 mesiac , pri zrychlen\u00fdch sch\u00e9mat \u2013 0,7,21 de\u0148, alebo 0 de\u0148 , 1 a 2 mesiac . Pri zr\u00fdchlen\u00fdch sch\u00e9mat je potrebn\u00e1 4 d\u00e1vka v 12 mesiaci .U trojd\u00e1vkovej sch\u00e9my alebo 4 d\u00e1vkov\u00fdch sch\u00e9mat o\u010dkovania nie je potreba \u010falej p\u0159eo\u010dkov\u00e1vat. Existuje aj kombinovan\u00e1 vakc\u00edna proti hepatit\u00edde A+B pre deti aj dospel\u00fdch s d\u00e1vkovacou sch\u00e9mou: 3 d\u00e1vky v sch\u00e9me de\u0148 0, mesiac 1 a 6, alebo v zr\u00fdchlenej sch\u00e9me: de\u0148 0,7,21 a \u0161tvrt\u00e1 d\u00e1vka v 12 mesiaci. Pre\u010dkovanie u imunokompetentn\u00fdch os\u00f4b nie je potrebn\u00e9<\/p>\n Lie\u010dba<\/b>\u00a0– Symptomatick\u00e1, ev imunoglobul\u00edny (v\u017edy pod veden\u00edm odborn\u00e9ho lek\u00e1ra)<\/p>\n O\u010dkovanie proti bru\u0161n\u00e9mu t\u00fdfusu<\/b><\/p>\n Bru\u0161n\u00fd t\u00fdfus spolu s parat\u00fdfusom A a B je najm\u00e4 v oblasti tr\u00f3pov ozna\u010dovan\u00fd aj ako \u010drevn\u00e1 hor\u00fa\u010dka (enteric fever), preto\u017ee najv\u00e4\u010d\u0161ie chorobn\u00e9 zmeny aj s mo\u017en\u00fdm ohrozen\u00edm \u017eivota nelie\u010den\u00e9ho t\u00fdfusu s\u00fa pr\u00e1ve na tenkom \u010dreve. Choroba je zn\u00e1ma u\u017e prad\u00e1vna, podrobnej\u0161ie bola pop\u00edsan\u00e1 v 19. storo\u010d\u00ed. V\u00fdskyt t\u00fdfusu sa dodnes odhaduje na 15-20 mil\u00f3nov chor\u00fdch s ro\u010dnou smrtnos\u0165ou okolo 600 000 \u013eud\u00ed, najm\u00e4 v oblastiach juhov\u00fdchodnej \u00c1zie, Afriky, Strednej a Ju\u017enej Ameriky. Ochorenie vznik\u00e1 po\u017eit\u00edm kontaminovanej vody alebo potrav\u00edn, ale aj pri kontakte s chor\u00fdm alebo bacilonosi\u010dom bakt\u00e9rie Salmonella typhi.<\/p>\n O\u010dkuje sa jednou d\u00e1vkou vakc\u00edny najmenej 14 dn\u00ed pred odchodom do rizikovej oblasti. Ochrana trv\u00e1 3 roky.<\/p>\n P\u00f4vodca<\/b>\u00a0– Bakt\u00e9ria Salmonella typhi<\/p>\n V\u00fdskyt<\/b>\u00a0– Po celom svete (ni\u017e\u0161\u00ed hygienick\u00fd \u0161tandart), hlavne v krajin\u00e1ch juhov\u00fdchodnej \u00c1zie, Afriky ( vr\u00e1tane Egypta a Tuniska), v Turecku , krajin\u00e1ch Stredenej a Ju\u017enej Ameriky<\/p>\n Prenos infekcie<\/b>\u00a0– orofek\u00e1lnou cestou (kontaminovan\u00e1 voda a potraviny)<\/p>\n Inkuba\u010dn\u00fd \u010das<\/b>\u00a0– 1-4 t\u00fd\u017edne<\/p>\n Hlavn\u00e9 pr\u00edznaky ochorenia<\/b>\u00a0– Bolesti hlavy, pretrv\u00e1vaj\u00faca hor\u00fa\u010dka, \u017elto-hned\u00fd povlak jazyka, Nelie\u010den\u00fd sa mo\u017ee komplikova\u0165 tvorbou vredov na \u010drevnej sliznici, ohrozenie \u017eivota pri perfor\u00e1cii \u010drevnej steny \u2013 z\u00e1pal pobru\u0161nice<\/p>\n Diagnostika<\/b>\u00a0– D\u00f4kaz p\u00f4vodcu, imunodiagnostika<\/p>\n Prevencia<\/b>\u00a0– O\u010dkovanie, stravovacie n\u00e1vyky<\/p>\n O\u010dkovacia l\u00e1tka<\/b>\u00a0– O\u010dkovanie 1 d\u00e1vkou najnesk\u00f4r 2 t\u00fd\u017edne pred odchodom do rizikovej krajiny, n\u00e1stup ochrany do 10 a\u017e 14 dn\u00ed, ochrana trv\u00e1 3 roky<\/p>\n Lie\u010dba<\/b>\u00a0– Okam\u017eit\u00e1 lie\u010dba odborn\u00fdm lek\u00e1rom (oby\u010dajne hospitaliz\u00e1cia)<\/p>\n O\u010dkovanie proti cholere<\/b><\/p>\n Cholera je ve\u013emi z\u00e1va\u017en\u00e9 hna\u010dkov\u00e9 ochorenie postihuj\u00face iba \u010dloveka, ktor\u00e9mu pod\u013eahli u\u017e mili\u00f3ny \u013eud\u00ed. Epid\u00e9mie cholery sprev\u00e1dzali \u013eudstvo od prad\u00e1vna , ale aj v 20. storo\u010d\u00ed do\u0161lo k \u0165a\u017ek\u00fdm epid\u00e9mi\u00e1m v Ju\u017enej Amerike , ale aj na Ukrajine. Men\u0161ia epid\u00e9mia bola na v\u00fdchodnom Slovensku v roku 1970. Cholera je st\u00e1le \u010dast\u00e1 v chudobn\u00fdch \u0161t\u00e1toch sveta s n\u00edzkym hygienick\u00fdm \u0161tandardom a s nedostatkom pitnej vody.<\/p>\n Ochorenie za\u010d\u00edna v\u00e4\u010d\u0161inou n\u00e1hle, so stup\u0148uj\u00facimi sa hna\u010dkami, ktor\u00e9 ved\u00fa k ve\u013ek\u00fdm strat\u00e1m vody a miner\u00e1lov. \u010clovek tak m\u00f4\u017ee bez lie\u010dby zomrie\u0165 behom nieko\u013ek\u00fdch hod\u00edn.<\/p>\n Cestovate\u013eom do rizikov\u00fdch oblast\u00ed sa odpor\u00fa\u010da peror\u00e1lna vakc\u00edna, ktor\u00e1 chr\u00e1ni aj proti \u010fal\u0161ej bakt\u00e9rii \u010dasto sp\u00f4sobuj\u00facej hna\u010dky \u2013 E. coli. Pod\u00e1vaj\u00fa sa tri d\u00e1vky a je nutn\u00e9 preo\u010dkovanie po dvoch rokoch.<\/p>\n P\u00f4vodca<\/b>\u00a0– Bakt\u00e9ria – Vibrio cholerae, viac typov<\/p>\n V\u00fdskyt<\/b>\u00a0– \u00c1zia, Afrika, Latinsk\u00e1 Amerika<\/p>\n Prenos infekcie<\/b>\u00a0– Orofek\u00e1lnou cestou<\/p>\n Inkuba\u010dn\u00fd \u010das<\/b>\u00a0– 3-6 dn\u00ed<\/p>\n Hlavn\u00e9 pr\u00edznaky ochorenia<\/b>\u00a0– Hna\u010dkov\u00e9 vodnat\u00e9 stolice, pri hor\u0161om priebehu r\u00fdchlo ved\u00face k strate ve\u013ek\u00e9ho mno\u017estva tekut\u00edn \u2013 ohrozenie \u017eivota, bez teploty, m\u00f4\u017ee by\u0165 pr\u00edtomn\u00e9 i zvracanie<\/p>\n Diagnostika<\/b>\u00a0– D\u00f4kaz p\u00f4vodcu<\/p>\n Prevencia<\/b>\u00a0– O\u010dkovanie, stravovacie n\u00e1vyky<\/p>\n O\u010dkovacia l\u00e1tka<\/b>\u00a0– Inaktivovan\u00e1 vakc\u00edna: 2 d\u00e1vky s odstupom minim\u00e1lne 1 t\u00fd\u017ede\u0148, preo\u010dkovanie po 2 rokoch (len pri dlhodob\u00fdch pobytoch v mieste v\u00fdskytu cholery). \u017div\u00e1 peror\u00e1lna vakc\u00edna: 2 d\u00e1vky s odstupom minim\u00e1lne 1 max.6 t\u00fd\u017ed\u0148ov, preo\u010dkovanie ka\u017ed\u00fdch 6 mesiacov. Kombinovan\u00e1 o\u010dkovacia l\u00e1tka cholera+enterotoxick\u00e9 E.coli<\/p>\n Lie\u010dba<\/b>\u00a0– N\u00e1hrada tekut\u00edn a miner\u00e1lov, antibiotik\u00e1 (v\u017edy pod veden\u00edm odborn\u00e9ho lek\u00e1ra)<\/p>\n O\u010dkovanie proti besnote ( z angl. rabies)<\/b><\/p>\n Besnota je doposia\u013e jedin\u00e9 infek\u010dn\u00e9 ochorenie, ktor\u00e9 v\u017edy kon\u010d\u00ed smr\u0165ou. Takmer v\u0161etky cicavce s\u00fa vn\u00edmav\u00e9 k tejto infekcii, predov\u0161etk\u00fdm v\u0161ak psovit\u00e9 \u0161elmy (vlci, psi, l\u00ed\u0161ky) a ma\u010dkovit\u00e9 \u0161elmy. N\u00e1kazu m\u00f4\u017eu \u0161\u00edri\u0165 napr\u00edklad aj opice a netopiere. \u010clovek sa nakaz\u00ed uhryznut\u00edm infikovan\u00e9ho zviera\u0165a, po\u0161kriaban\u00edm alebo slinami besn\u00e9ho zviera\u0165a. Virus sa dost\u00e1va pozd\u013a\u017e nervov\u00fdch vl\u00e1ken do mozgu, \u010do m\u00f4\u017ee trva\u0165 t\u00fd\u017edne a\u017e mesiace. V\u00edrus sa mno\u017e\u00ed v mozgu a postupne postihuje v\u0161etky d\u00f4le\u017eit\u00e9 centr\u00e1 a postihnut\u00fd zomiera.<\/p>\n Besnota je roz\u0161\u00edren\u00e1 po celom svete , hlavne v \u00c1zii, Ju\u017enej Amerike, Afrike , ale aj v rade \u0161t\u00e1tov Eur\u00f3py vr\u00e1tane Slovenska.<\/p>\n O\u010dkovacia l\u00e1tka proti besnote patr\u00ed s\u00fa\u010dasne aj medzi terapeutick\u00e9 vakc\u00edny , preto\u017ee len zav\u010dasu podan\u00e1 vakc\u00edna m\u00f4\u017ee zachr\u00e1ni\u0165 \u013eudsk\u00fd \u017eivot. U os\u00f4b, ktor\u00e9 s\u00fa poranen\u00e9 alebo uhryznut\u00e9 zviera\u0165om sa mus\u00ed okam\u017eite za\u010da\u0165 s o\u010dkovan\u00edm 5-6 d\u00e1vkami vakc\u00edny a z\u00e1rove\u0148 sa aplikuje imunoglobul\u00edn. Pre cestovate\u013eov do \u0161t\u00e1tov s vysok\u00fdm v\u00fdskytom besnoty, najm\u00e4 v\u0161ak pre turistov spiacich v pr\u00edrode pod stanom sa odpor\u00fa\u010da prevent\u00edvne o\u010dkovanie tromi d\u00e1vkami vakc\u00edny.<\/p>\n P\u00f4vodca<\/b>\u00a0– Rhabdov\u00edrusy<\/p>\n V\u00fdskyt\u00a0<\/b>– celosvetovo okrem \u010dasti Eur\u00f3py, Karibiku a Oce\u00e1nie<\/p>\n Prenos infekcie<\/b>\u00a0– Uhryznutie nakazen\u00fdm zviera\u0165om (prakticky v\u0161etky cicavce) nechr\u00e1nen\u00fd kontakt so slinami a sliznicou nakazen\u00e9ho zviera\u0165a<\/p>\n Inkuba\u010dn\u00fd \u010das\u00a0<\/b>– 1-3 mesiace<\/p>\n Hlavn\u00e9 pr\u00edznaky ochorenia<\/b>\u00a0– Svrbenie v mieste infekcie, t\u0155pnutie svalov (typicky \u017euvac\u00edch), agresivita, hydrof\u00f3bia \u2013 odpor k vode, k\u0155\u010de, ochrnutia; rozvinut\u00e9 ochorenie kon\u010d\u00ed v\u017edy smr\u0165ou<\/p>\n Diagnostika\u00a0<\/b>– Pr\u00edznaky ochorenia, d\u00f4kaz p\u00f4vodcu, imunodiagnostika<\/p>\n Prevencia\u00a0<\/b>– O\u010dkovanie pred poranen\u00edm- preexpozi\u010dn\u00e1, po kontakte s chor\u00fdm zviera\u0165om- postexpozi\u010dn\u00e1<\/p>\n O\u010dkovacia l\u00e1tka<\/b>\u00a0– Preexpozi\u010dn\u00e1 sch\u00e9ma o\u010dkovania: 3 d\u00e1vky v de\u0148 0,7, 21 alebo 28, prv\u00e1 posil\u0148uj\u00faca d\u00e1vka 1 rok po 3 d\u00e1vke z\u00e1kladn\u00e9ho o\u010dkovania, potom ka\u017ed\u00fdch 5 rokov 1 d\u00e1vka. Postexpozi\u010dn\u00e1: jedna d\u00e1vka v d\u0148och 0,3,7,14 a 28 (5 d\u00e1vok)<\/p>\n Lie\u010dba\u00a0<\/b>– Po tesnom kontakte s nakazen\u00fdm zviera\u0165om podanie \u0161pecifick\u00e9ho antirabick\u00e9ho globul\u00ednu s\u00fa\u010dasne s 5 d\u00e1vkami vakc\u00edny v postexpozi\u010dnej sch\u00e9me<\/p>\n O\u010dkovanie proti \u017eltej zimnici (z angl. yellow fever)<\/b><\/p>\n \u017dlt\u00e1 zimnica je infek\u010dn\u00e9 v\u00edrusov\u00e9 ochorenie \u010dasto so smrte\u013en\u00fdmi n\u00e1sledkami. Pren\u00e1\u0161an\u00e9 je kom\u00e1rmi. O\u010dkovanie proti \u017eltej zimnici je dnes jedin\u00e9 povinn\u00e9 o\u010dkovanie pod\u013ea Medzin\u00e1rodn\u00e9ho zdravotn\u00edckeho poriadku. Z neo\u010dkovan\u00fdch cestovate\u013eov pri manifestnom priebehu infekcie zomiera cel\u00e1 polovica. O\u010dkovanie je povinn\u00e9 pre v\u0161etk\u00fdch \u013eud\u00ed prich\u00e1dzaj\u00facich z regi\u00f3nov v\u00fdskytu \u017eltej zimnice. V s\u00fa\u010dasnosti existuje v Afrike 33 a v Ju\u017enej Amerike 9 oblast\u00ed, kde sa \u017elt\u00e1 zimnica vyskytuje. O\u010dkuje sa jednou d\u00e1vkou najmenej 10 dn\u00ed pred vstupom do endemickej oblasti, ochrana trv\u00e1 10 rokov, potom je nutn\u00e9 preo\u010dkovanie. O\u010dkovanie sa mus\u00ed zaznamena\u0165 v \u0161peci\u00e1lnom medzin\u00e1rodnom o\u010dkovacom preukaze.<\/p>\n P\u00f4vodca\u00a0<\/b>– Flaviv\u00edrus<\/p>\n V\u00fdskyt\u00a0<\/b>– Tropick\u00e1 oblas\u0165 Afriky a Latinskej Ameriky, rezervo\u00e1rem jsou opice<\/p>\n Prenos infekcie<\/b>\u00a0– kom\u00e1re<\/p>\n Inkuba\u010dn\u00fd \u010das<\/b>\u00a0– 3-6 dn\u00ed<\/p>\n Hlavn\u00e9 pr\u00edznaky ochorenia<\/b>\u00a0– Hor\u00fa\u010dka, po nieko\u013ek\u00fdch d\u0148och postihnutie pe\u010dene s n\u00e1slednou \u017elta\u010dkou, krv\u00e1canie, poruchy \u010dinnosti srdca, krvn\u00e9ho obehu, po\u0161kodenie obli\u010diek, mozgu – smr\u0165<\/p>\n Diagnostika\u00a0<\/b>– imunodiagnostika, d\u00f4kaz p\u00f4vodcu<\/p>\n Prevencia\u00a0<\/b>– O\u010dkovanie, mechanick\u00e1 ochrana pred kom\u00e1rmi<\/p>\n O\u010dkovacia l\u00e1tka<\/b>\u00a0– 1 d\u00e1vka, preo\u010dkovanie ka\u017ed\u00fdch 10 rokov. Potvrdenie o o\u010dkovan\u00ed mus\u00ed by\u0165 zaznamenan\u00e9 v medzin\u00e1rodnom o\u010dkovacom preukaze<\/p>\n Lie\u010dba\u00a0<\/b>– symptomatick\u00e1 l\u00e9\u010dba<\/p>\n O\u010dkovanie proti japonskej encefalitide<\/b><\/p>\n Z klinick\u00e9ho poh\u013eadu je japonsk\u00e1 encefalit\u00edda najhor\u0161ou zo v\u0161etk\u00fdch v\u00edrusov\u00fdch z\u00e1palov mozgu. A\u017e \u0161tvrtina kon\u010d\u00ed smr\u0165ou a takmer polovica z t\u00fdch, ktor\u00ed pre\u017euj\u00fa, m\u00e1 trval\u00e9 n\u00e1sledky vo forme ochrnut\u00ed kon\u010dat\u00edn. Ako samostatn\u00e1 choroba bola zisten\u00e1 identifik\u00e1ciou v\u00edrusu v roku 1936 a o dva roky nesk\u00f4r sa zistil prenos v\u00edrusu zo zvierat na \u013eud\u00ed prostredn\u00edctvom kom\u00e1ra. Vyskytuje sa v oblasti juhov\u00fdchodnej \u00c1zie, ale ochorenie sa v men\u0161ej miere vyskytuje aj v ju\u017enej Austr\u00e1lii a Pakistane.<\/p>\n O\u010dkovanie sa odpor\u00fa\u010da pre cestovate\u013eov do uveden\u00fdch oblast\u00ed, hlavne pri dlhodobej\u0161om pobyte aj mimo miest. O\u010dkuje sa tromi d\u00e1vkami, preo\u010dkovanie jednou d\u00e1vkou sa odpor\u00fa\u010da po dvoch rokoch po podan\u00ed tretej d\u00e1vky.<\/p>\n P\u00f4vodca\u00a0<\/b>– Flaviv\u00edrusy<\/p>\n V\u00fdskyt\u00a0<\/b>– Najm\u00e4 juhov\u00fdchod \u00c1zie, rezervo\u00e1r: vt\u00e1ci, hov\u00e4dz\u00ed dobytok, prasce<\/p>\n Prenos infekcie<\/b>\u00a0– no\u010dn\u00e9 mu\u0161ky a kom\u00e1re<\/p>\n Inkuba\u010dn\u00fd \u010das<\/b>\u00a0– 4-14 dn\u00ed<\/p>\n Hlavn\u00e9 pr\u00edznaky ochorenia – Z\u00e1pal mozgu a mozgov\u00fdch bl\u00e1n \u2013 meningoencefalit\u00edda. Hor\u00fa\u010dka, \u00faporn\u00e9 bolesti hlavy, stuhnutos\u0165 \u0161ije, zm\u00e4tenos\u0165, ochrnutia, bezvedomie \u2013 \u017eivot ohrozuj\u00faca infekcia (30% smrtnos\u0165)<\/p>\n Diagnostika\u00a0<\/b>– imunodiagnostika, d\u00f4kaz v\u00edrusov<\/p>\n Prevencia\u00a0<\/b>– O\u010dkovanie, mechanick\u00e1 ochrana proti hmyzu (repelenty, odev, moskytiery)<\/p>\n O\u010dkovacia l\u00e1tka<\/b>\u00a0– Z\u00e1kladn\u00e9 o\u010dkovanie: 3 d\u00e1vky v sch\u00e9me 0., 7. a 30. de\u0148. Zr\u00fdchlen\u00e1 sch\u00e9ma v 0., 7. a 14. de\u0148. 3d\u00e1vka sa odpor\u00fa\u010da poda\u0165 najmenej 10 dn\u00ed pred odchodom do oblasti v\u00fdskytu ochorenia<\/p>\n Lie\u010dba\u00a0<\/b>– Hospitaliz\u00e1cia na odbornom pracovisku, symptomatick\u00e1<\/p>\n O\u010dkovanie proti detskej obrne (z angl. polio)<\/b><\/p>\n Ochorenie zn\u00e1me u\u017e z predhistorick\u00fdch \u010dias, kde sa u d\u00e1vnych predkov obyvate\u013eov Gr\u00f3nska na\u0161li na kostr\u00e1ch zmeny typick\u00e9 pre detsk\u00fa obrnu, no prv\u00e1 izol\u00e1cia p\u00f4vodcu ochorenia v\u00edrusu poliomyelit\u00eddy sa podarila a\u017e v roku 1941. Ochorenie prebiehalo v men\u0161\u00edch epid\u00e9mi\u00e1ch, v b\u00fdvalej \u010cSR bolo v roku 1928 pop\u00edsan\u00fdch 113 sporadick\u00fdch ochoren\u00ed a v roku 1948 bolo hl\u00e1sen\u00fdch 2000 pr\u00edpadov s obrnami kon\u010dat\u00edn. V\u00edrus sa \u0161\u00edri fek\u00e1lno-or\u00e1lnou cestou priamym kontaktom s chor\u00fdm, alebo nepriamo kontaminovan\u00fdmi predmetmi alebo potravinami. V \u010ceskoslovensku sa za\u010dalo s pravideln\u00fdm plo\u0161n\u00fdm o\u010dkovan\u00edm v roku 1960. Plo\u0161n\u00e9 o\u010dkovanie proti detskej obrne je typick\u00fdm pr\u00edkladom, ako mo\u017eno o\u010dkovan\u00edm \u00faplne eradikova\u0165 ochorenie z popul\u00e1cie.<\/p>\n Detsk\u00e1 obrna se st\u00e1le vyskytuje v niektor\u00fdch krajin\u00e1ch Afriky (napr .Nig\u00e9rie) alebo \u00c1zie (Afganistan, Pakistan, India at\u010f.)<\/p>\n Do t\u00fdchto \u0161t\u00e1tov sa odpor\u00fa\u010da preo\u010dkovanie dospel\u00fdch , preto\u017ee deti s\u00fa u n\u00e1s povinne o\u010dkovan\u00e9 5 d\u00e1vkami.<\/p>\n P\u00f4vodca\u00a0<\/b>– Enterov\u00edrusy, 3 typy<\/p>\n V\u00fdskyt\u00a0<\/b>– Niektor\u00e9 \u0161t\u00e1ty Afriky a \u00c1zie<\/p>\n Prenos infekcie<\/b>\u00a0– orofek\u00e1lna cesta<\/p>\n Inkuba\u010dn\u00fd \u010das<\/b>\u00a0– 7-14 dn\u00ed<\/p>\n Hlavn\u00e9 pr\u00edznaky ochorenia<\/b>\u00a0– Za\u010diatok ochorenia hor\u00fa\u010dky, bolesti hlavy, \u00fadov, pr\u00edpadne hna\u010dka, n\u00e1sledne mo\u017enos\u0165 postihnutia nervovej s\u00fastavy (so st\u00fapaj\u00facim vekom vy\u0161\u0161ie riziko),- z\u00e1pal mozgu a mozgov\u00fdch bl\u00e1n, ochrnutia<\/p>\n Diagnostika\u00a0<\/b>– D\u00f4kaz p\u00f4vodcu, imunodiagnostika<\/p>\n Prevencia\u00a0<\/b>– O\u010dkovanie det\u00ed v SR je s\u00fa\u010das\u0165ou plnenia N\u00e1rodn\u00e9ho imuniza\u010dn\u00e9ho programu povinn\u00e9, plo\u0161n\u00e9 o\u010dkovanie<\/p>\n O\u010dkovacia l\u00e1tka<\/b>\u00a0– Or\u00e1lna alebo inaktivovan\u00e1 o\u010dkovacia l\u00e1tka 5 d\u00e1vok v detskom veku, \u010falej sa odpor\u00fa\u010da preo\u010dkovanie ka\u017ed\u00fdch 5-10 rokov , zvl\u00e1\u0161\u0165 p\u0159i ceste do kraj\u00edn s v\u00fdskytom detskej obrny<\/p>\n Lie\u010dba\u00a0<\/b>– symptomatick\u00e1<\/p>\n O\u010dkovanie proti meningokov\u00fdm invaz\u00edvnym ochoreniam<\/b><\/p>\n Hnisav\u00e9 z\u00e1paly mozgov\u00fdch bl\u00e1n sa vyskytovali vo v\u0161etk\u00fdch vekov\u00fdch skupin\u00e1ch od prad\u00e1vna. V niektor\u00fdch krajin\u00e1ch Eur\u00f3py aj Ameriky boli pr\u00ed\u010dinou aj epid\u00e9mi\u00ed , najm\u00e4 v uzavret\u00fdch kolekt\u00edvoch ( napr. vo vojensk\u00fdch jednotk\u00e1ch). V s\u00fa\u010dasnosti ide sk\u00f4r o sporadick\u00fd v\u00fdskyt , ale v\u017edy ide o ve\u013emi z\u00e1va\u017en\u00e9 ochorenia s r\u00fdchlym priebehom a vysokou smrtnos\u0165ou. Naj\u010dastej\u0161ie b\u00fdvaj\u00fa postihnut\u00e9 deti do 1 roku a najohrozenej\u0161ou skupinou je ml\u00e1de\u017e. U tejto skupiny oby\u010dajne ochorenie prebieha ve\u013emi r\u00fdchlo a smrtnos\u0165 b\u00fdva a\u017e 10% . V na\u0161ej krajine a vo v\u00e4\u010d\u0161ine \u0161t\u00e1tov Eur\u00f3py sa vyskytuj\u00fa hlavne s\u00e9rotypy meningokoka B a C , v \u0161t\u00e1toch Afriky doch\u00e1dza aj k ve\u013ek\u00fdm epid\u00e9mi\u00e1m sp\u00f4soben\u00fdmi meningokokom typu A. V USA sa najm\u00e4 medzi \u0161tudentmi univerz\u00edt \u0161\u00edri meningokok W 135,Y. Aplik\u00e1cia vakc\u00edny obsahuj\u00faca tieto s\u00e9rotypy je povinn\u00e1 pre p\u00fatnikov do Mekky. Nov\u0161ie typy o\u010dkovac\u00edch l\u00e1tok proti meningokoku C ( tzv. konjugovan\u00e9 vakc\u00edny ) s\u00fa vo viacer\u00fdch \u0161t\u00e1toch Eur\u00f3py zaraden\u00e9 do o\u010dkovacieho kalend\u00e1ra. Star\u0161ie typy vakc\u00edn (tzv. polysacharidov\u00e9) sa odpor\u00fa\u010daj\u00fa pre kr\u00e1tkodob\u00fa ochranu \u2013 napr. pre cestovate\u013eov do \u0161t\u00e1tov Afriky.<\/p>\n P\u00f4vodca\u00a0<\/b>– Bakt\u00e9ria – Neisseria meningitidis A,B,C,Y,W135<\/p>\n V\u00fdskyt\u00a0<\/b>– Sporadicky celosvetovo, endemicky v subsaharskej oblasti Afriky tzv. \u201emeningokokov\u00fd p\u00e1s\u201c<\/p>\n Prenos infekcie<\/b>\u00a0– Kvap\u00f4\u010dkovou n\u00e1kazou od chor\u00e9ho ev. nosi\u010da bakt\u00e9rie, aeros\u00f3lom<\/p>\n Inkuba\u010dn\u00fd \u010das<\/b>\u00a0– 3-4 dni<\/p>\n Hlavn\u00e9 pr\u00edznaky ochorenia<\/b>\u00a0– meningitida charakterizovan\u00e1 hor\u00fa\u010dkou, \u00faporn\u00fdmi boles\u0165ami hlavy, stuhnutos\u0165ou \u0161ije, zm\u00e4tenos\u0165ou, prejvami krv\u00e1cania do ko\u017ee a org\u00e1nov, sepsou, multiorg\u00e1nov\u00fdm zlyhan\u00edm, smr\u0165ou<\/p>\n Diagnostika\u00a0<\/b>– D\u00f4kaz p\u00f4vodcu v krvi a mozgomie\u0161nom moku<\/p>\n Prevencia\u00a0<\/b>– O\u010dkovanie, povinn\u00e9 pre p\u00fatnikov do Mekky<\/p>\n O\u010dkovacia l\u00e1tka<\/b>\u00a0– Polysacharidov\u00e1 vakc\u00edna proti meningokokom A + C vhodn\u00e1 pre deti od 2 rokov veku , adolescentov a dospel\u00fdch . Aplik\u00e1cia jednej d\u00e1vky, nutn\u00e9 preo\u010dkovanie ka\u017ed\u00e9 3 roky. Konjugovan\u00e1 vakc\u00edna proti meningokoku C vhodn\u00e1 pre deti od 2 mesiacov veku. De\u0165om od 2 mesiacov do 1 roku \u017eivota 3 d\u00e1vky,,od jednoho roku veku die\u0165a\u0165a sta\u010d\u00ed jedna d\u00e1vka . Nutnos\u0165 preo\u010dkovania zatia\u013e nebola preuk\u00e1zan\u00e1.<\/p>\n Lie\u010dba\u00a0<\/b>– Hospitaliz\u00e1cia na jednotk\u00e1ch intenz\u00edvnej starostlivosti, antibiotik\u00e1, ostatn\u00e1 podporn\u00e1 lie\u010dba<\/p>\n zdroj: www.inocem.sk<\/i><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Nie je potrebn\u00e9, aby ste svoj zdravotn\u00fd stav sk\u00famali pod mikroskopom. To si mohol robi\u0165 doteraz. S\u00e1m vie\u0161 najlep\u0161ie, \u010di trp\u00ed\u0161 nejakou z\u00e1va\u017enou chorobou, ktor\u00e1 \u0165a obmedzuje pri cestovan\u00ed alebo aj v dennom \u017eivote a \u010di si schopn\u00fd opusti\u0165 svoje bydlisko na xy mesiacov so z\u00e1sobou liekov od doktora. Okrem absolvovania o\u010dkovan\u00ed (\u010d\u00edtaj \u010falej), by … Pokra\u010dova\u0165 v \u010d\u00edtan\u00ed: Zdravotn\u00fd stav a o\u010dkovanie<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":13,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-392","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/backpackeri.sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/392","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/backpackeri.sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/backpackeri.sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/backpackeri.sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/backpackeri.sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=392"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/backpackeri.sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/392\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":5094,"href":"https:\/\/backpackeri.sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/392\/revisions\/5094"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/backpackeri.sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=392"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}