twentyfifteen bolo spustené príliš skoro. Toto je zvyčajne indikátor toho, že nejaký kód v plugine alebo téme sa vykonáva príliš skoro. Preklady by sa mali načítať pri akcii init alebo neskôr. Prosím pozrite si Debugovanie vo WordPress pre viac informácií. (Táto správa bola pridaná vo verzii 6.7.0.) in /home/backpackeri/public_html/wp-includes/functions.php on line 6114PROTI \u010cOMU SA NEMO\u017dNO O\u010cKOVAT<\/b><\/p>\n
S\u00fa choroby, s ktor\u00fdmi sa stret\u00e1va\u0161 be\u017ene aj doma, niektor\u00e9 s\u00fa zas exotick\u00e9. Nie\u010do je smrte\u013en\u00e9, in\u00e9 iba nepr\u00edjemn\u00e9. Pre zoznam chor\u00f4b, proti ktor\u00fdm sa mo\u017eno o\u010dkova\u0165, klikni sem<\/a><\/b>.<\/p>\n AIDS<\/b><\/p>\n Pozn\u00e1 ho ka\u017ed\u00fd, no m\u00e1lokto pozn\u00e1 osobne niekoho, kto je infikovan\u00fd. V na\u0161ich kon\u010din\u00e1ch v\u00edrus HIV nie je a\u017e tak roz\u0161\u00edren\u00fd. No v krajin\u00e1ch Afriky \u010di \u00c1zie n\u00edm trp\u00ed vysok\u00e9 percento sexu\u00e1lne akt\u00edvnej popul\u00e1cie a st\u00e1le rastie. Medzi prostit\u00fatkami, drogovo z\u00e1visl\u00fdmi je ich najviac. Po\u010d\u00edtaj s t\u00fdm predt\u00fdm, ako m\u00e1\u0161 v zahrani\u010d\u00ed nechr\u00e1nen\u00fd sex.<\/p>\n ALERGIE<\/b><\/p>\n Ak si na nie\u010do alergick\u00fd aj doma, pravdepodobne bude\u0161 aj v zahrani\u010d\u00ed. Smrkanie, k\u00fdchanie, svrbenie o\u010d\u00ed, \u0165a\u017ekosti s d\u00fdchan\u00edm, pozn\u00e1\u0161 to. Zba\u013e si z\u00e1soby antihistamin\u00edk a to, \u010do be\u017ene pou\u017e\u00edva\u0161 aj doma. A mo\u017eno bude\u0161 ma\u0165 \u0161\u0165astie a tvoje alergie zmizn\u00fa v novom prostred\u00ed \u00faplne.<\/p>\n V\u00dd\u0160KOV\u00c1 CHOROBA (high altitude sickness)<\/b><\/p>\n Je nebezpe\u010dnej\u0161ia, ako by si \u010dlovek myslel, hlavne ke\u010f ste v skupine viacer\u00fdch, ktor\u00fdm ni\u010d nie je a \u017een\u00fa v\u00e1s \u010falej. Ak \u0165a bol\u00ed hlava, m\u00e1\u0161 z\u00e1vrate, si unaven\u00fd, tvojou \u00falohou je zliez\u0165 do ni\u017e\u0161\u00edch nadmorsk\u00fdch v\u00fd\u0161ok. Ak sa po p\u00e1r d\u0148och neaklimatizuje\u0161, pokra\u010dovanie smerom nahor, alebo zosta\u0165 na mieste, m\u00f4\u017ee by\u0165 aj smrte\u013en\u00e9. Sympt\u00f3my v\u00e4\u010d\u0161inou pomin\u00fa sam\u00e9 od seba pri vzostupe. Je jedno \u010di si \u0161portovec alebo nie, nem\u00e1 to na to vplyv. Do vysok\u00fdch nadmorsk\u00fdch v\u00fd\u0161ok je lep\u0161ie is\u0165 postupne po zemi, nie lietadlom, telo by zostalo v \u0161oku a nevedelo by sa aklimatizova\u0165 na nadmorsk\u00fa v\u00fd\u0161ku. Od nadmorskej v\u00fd\u0161ky cca 3000m by ste nemali is\u0165 viac ako 300 v\u00fd\u0161kov\u00fdch metrov za de\u0148 (tak isto ako horolezci). Po\u010d\u00favajte svoje telo a nepodce\u0148ujte situ\u00e1ciu. Lieky acetazolamid a nifedipin s\u00fa zn\u00e1me pre svoje \u00fa\u010dinky pri tejto chorobe. Takisto \u010daj z listov koky zn\u00e1my v ju\u017enej Amerike na n\u00e1horn\u00fdch plo\u0161in\u00e1ch vo v\u00fd\u0161ke 3000 metrov a viac. Je komplex sympt\u00f3mov vyskytuj\u00facich sa u \u013eud\u00ed vo ve\u013ek\u00fdch v\u00fd\u0161kach, sp\u00f4soben\u00fd nedostatkom kysl\u00edku. M\u00f4\u017ee postihn\u00fa\u0165 ka\u017ed\u00e9ho, kto sa pohybuje vo vy\u0161\u0161\u00edch nadmorsk\u00fdch v\u00fd\u0161kach, kde je ni\u017e\u0161\u00ed atmosf\u00e9rick\u00fd tlak. T\u00fdka sa to predov\u0161etk\u00fdm letcov a horolezcov. Protiopatren\u00edm je aklimatiz\u00e1cia alebo d\u00fdchanie kysl\u00edku z kysl\u00edkovej bomby. Vo v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov je AVC(ak\u00fatna v\u00fd\u0161kov\u00e1 choroba) z\u00e1visl\u00e1 od r\u00fdchlosti v\u00fdstupu. M\u00f4\u017ee sa prejavi\u0165 u\u017e vo v\u00fd\u0161ke okolo 3.000 m. Ak\u00fatnej v\u00fd\u0161kovej chorobe sa d\u00e1 pred\u00eds\u0165 dostato\u010dnou aklimatiz\u00e1ciou, pomal\u00fdm v\u00fdstupom (300 – 500 v\u00fd\u0161kov\u00fdch metrov za jeden de\u0148 a noc, po 1000 metroch sa do poru\u010duje urobi\u0165 si de\u0148 pauzu) a venovanie pozornosti prv\u00fdm pr\u00edznakom. V pr\u00edpade pretrv\u00e1vaj\u00facich probl\u00e9mov je nutn\u00e9 okam\u017eite zah\u00e1ji\u0165 vzostup do ni\u017e\u0161\u00edch pol\u00f4h. Ak podcen\u00edte Ak\u00fatnu v\u00fd\u0161kov\u00fa chorobu hroz\u00ed Vysokohorsk\u00fd opuch p\u013e\u00fac<\/b> <\/b>– je nutn\u00fd r\u00fdchly vzostup do ni\u017e\u0161ej nadmorskej v\u00fd\u0161ky, pri zanedban\u00ed tohto faktu hroz\u00ed postihnut\u00e9mu smr\u0165. Po vzostupe sa organizmus v\u00e4\u010d\u0161inou s\u00e1m zregeneruje do 2 dn\u00ed, po zmiznut\u00ed pr\u00edznakov je mo\u017en\u00e9 pokra\u010dova\u0165 vo v\u00fdstupe. Hor\u0161ie \u0161t\u00e1dium choroby je Vysokohorsk\u00fd opuch mozgu<\/b> <\/b>– je najz\u00e1v\u00e4znej\u0161ou formou ak\u00fatnej v\u00fd\u0161kovej choroby. Opuch postupuje ve\u013emi r\u00fdchlo, m\u00f4\u017ee vies\u0165 k po\u0161kodeniu mozgu alebo skon\u010di\u0165 smr\u0165ou u\u017e za nieko\u013eko hod\u00edn. Z\u00e1kladn\u00fdm pr\u00edznakom je porucha myslenia, strata koordin\u00e1cie, letargia, zm\u00e4tenos\u0165 \u010di v\u00fdrazn\u00e9 zmeny chovania. Najspo\u013eahlivej\u0161ia met\u00f3da ako zisti\u0165 ochorenie je jednoduch\u00fd test, osoba by mala by\u0165 schopn\u00e1 chodi\u0165 rovno po nakreslenej priamke. Naj\u00fa\u010dinnej\u0161ou lie\u010dbou je okam\u017eit\u00fd vzostup do ni\u017e\u0161ej nadmorskej v\u00fd\u0161ky. Po vzostupe sa mozog aj organizmus sam\u00e9 zregeneruj\u00fa behom nieko\u013ek\u00fdch dn\u00ed, aj ke\u010f kriv\u00e1 om\u00e1men\u00e1 ch\u00f4dza m\u00f4\u017ee pretrv\u00e1va\u0165 dlh\u0161iu dobu. Po zmiznut\u00ed pr\u00edznakov je mo\u017en\u00e9 pokra\u010dova\u0165 vo v\u00fdstupe.<\/p>\n Typick\u00e9 pr\u00edznaky: nechutenstvo, zvracanie, nespavos\u0165, \u00fanava alebo slabos\u0165, neistota, mal\u00e1tnos\u0165, mal\u00e1tna ch\u00f4dza, \u010dast\u00e9 mo\u010denie \u2014 je nutn\u00e9 dopl\u0148ova\u0165 tekutiny \u2014 hroz\u00ed riziko dehydrat\u00e1cie, lebo doty\u010dn\u00fd nem\u00e1 pocit sm\u00e4du, nad 7000 metrov nad morom zmeny vedomia, strata s\u00fadnosti. Popul\u00e1rne destin\u00e1cie, kde sa mo\u017eno stretn\u00fa\u0165 s v\u00fd\u0161kovou chorobou \u2013 sopka Cotopaxi v Ekv\u00e1dore, Kilimand\u017e\u00e1ro, Leh v Indii, Karakoram, Annapurna okruh, Everest base camp, altiplano v Bol\u00edvii, Tibet.<\/p>\n PLO\u0160TICE\/BZDOCHY POSTE\u013dN\u00c9<\/a><\/b><\/b><\/p>\n Zn\u00e1me ako BED BUGS. S\u00fa zvy\u010dajne v najla\u010dnej\u0161\u00edch hoteloch a k\u00fa\u0161u. Nie je to ni\u010d v\u00e1\u017ene, ale stra\u0161ne to svrb\u00ed. Majte dobr\u00fd poste\u013en\u00fd prehoz, aby zakryl aj vank\u00fa\u0161. U\u0161tipnutie vyzer\u00e1 ako tri \u010derven\u00e9 bodky ved\u013ea seba. Ma\u017ete si to s hydrokortizonom alebo antihistaminikov\u00fdm kr\u00e9mom a sna\u017ete sa ne\u0161kraba\u0165 si to.<\/p>\n SCHISTOSOM\u00d3ZA<\/b><\/p>\n Schistosom\u00f3za je v\u00fdznamn\u00e9 parazitick\u00e9 ochorenie \u010dloveka a zvierat sp\u00f4soben\u00e9 krvn\u00fdmi motolicami rodu Schistosoma (krevni\u010dka). Ochorenie b\u00fdva vo forme \u010drevnej, pe\u010de\u0148ovej alebo urogenit\u00e1lnej. Jedn\u00e1 sa o najv\u00fdznamnej\u0161ie infek\u010dn\u00e9 ochorenie \u013eud\u00ed helmintick\u00e9ho p\u00f4vodu na svete. Celosvetovo je infikovan\u00fdch viac ako 200 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed a \u010fal\u0161\u00edch 600 mili\u00f3nov je vystaven\u00fdch riziku n\u00e1kazy. Ochorenie sa vyskytuje<\/b><\/a> v 76 krajin\u00e1ch, pri\u010dom viac ne\u017e 80 % nakazen\u00fdch poch\u00e1dza zo subsaharsk\u00e9j Afriky.<\/p>\n Zdrojom infekcie \u013eudsk\u00fdch druhov schistosomosou s\u00fa nainfikovan\u00ed \u013eudia a prim\u00e1ty, ktor\u00ed kontaminuj\u00fa vodu stolicou a mo\u010dom. V pr\u00edpade, \u017ee je vo vodnom zdroji pr\u00edtomn\u00fd vhodn\u00fd medzihostite\u013e, m\u00f4\u017ee prebieha\u0165 v\u00fdvojov\u00fd cyklus motol\u00edc. Potom sa uvo\u013e\u0148uj\u00fa furkocerkarie, tie pl\u00e1vaj\u00fa vo vode a h\u013eadaj\u00fa vhodn\u00e9ho hostite\u013ea. \u010clovek sa nakaz\u00ed ak\u00fdmko\u013evek kontaktom s vodou obsahuj\u00facou pl\u00e1vaj\u00face furkocerkarie. K\u00fapanie v oblastiach s endemick\u00fdch v\u00fdskytom je tie\u017e ve\u013emi nebezpe\u010dn\u00e9. \u010clovek sa m\u00f4\u017ee nakazi\u0165 aj pri broden\u00ed ba\u017einou, ry\u017eov\u00fdmi po\u013eami apod. Priebeh ochorenia a klinick\u00e9 pr\u00edznaky z\u00e1visia na intenzite napadnutia (mno\u017estvo furkocerkari\u00ed), f\u00e1ze infekcie, imunitnom stave \u010dloveka a na tom, ktor\u00fd org\u00e1n je postihnut\u00fd. Patog\u00e9nnym \u010dinite\u013eom sp\u00f4sobuj\u00facim obraz ochorenia nie s\u00fa samotn\u00e9 \u010dervy, ale nimi nakladen\u00e9 vaj\u00ed\u010dka, ktor\u00e9 pri svojej ceste von z organizmu po\u0161kodzuj\u00fa tkaniv\u00e1 a vyvol\u00e1vaj\u00fa imunitn\u00fa odpove\u010f v podobe \u0161pecifick\u00fdch z\u00e1palov. V prvom invaz\u00edvnom \u0161t\u00e1diu ochorenia sa v mieste prieniku cerkari\u00ed do ko\u017ee objavuje asi po 48 hodin\u00e1ch ohrani\u010den\u00e1 dermatit\u00edda (z\u00e1pal ko\u017ee). Za 2-7 t\u00fd\u017ed\u0148ov po infekcii cerk\u00e1riami sa vyv\u00edja ak\u00fatna schistosom\u00f3za (hyperergick\u00e1 reakcia, Katayama\u2019s fever) ktor\u00e1 trv\u00e1 a\u017e nieko\u013eko t\u00fd\u017ed\u0148ov. Ak\u00fatna schistosom\u00f3za s\u00favis\u00ed s t\u00fdm, \u017ee sami\u010dky motol\u00edc za\u010d\u00ednaj\u00fa kl\u00e1s\u0165 vaj\u00ed\u010dka do tkan\u00edv hostite\u013ea. Prejavuje sa to hor\u00fa\u010dkami, ka\u0161\u013eom, boles\u0165ami brucha, hna\u010dkou, hepatosplenomeg\u00e1liou (zv\u00e4\u010d\u0161enie pe\u010dene a sleziny) a eosinofiliou. Za nieko\u013eko mesiacov prech\u00e1dza do chronickej schistosom\u00f3zy. Konkr\u00e9tne pr\u00edznaky a postihnutie org\u00e1nov potom z\u00e1vis\u00ed na druhu schistosomy.<\/p>\n OPAR (cold sores)<\/b><\/p>\n Jedin\u00fdm nosite\u013eom a pren\u00e1\u0161a\u010dom v\u00edrusu je \u010dlovek. V\u00e4\u010d\u0161ina popul\u00e1cie m\u00e1 po\u010das \u017eivota kontakt s v\u00edrusom, pri\u010dom len u \u010dasti d\u00f4jde k prejavu ochorenia. K prenosu doch\u00e1dza kontaktom (bozk, pohlavn\u00fd styk), slinami alebo kvap\u00f4\u010dkovou infekciou. V\u00edrus je neurotropn\u00fd, \u0161\u00edri sa pozd\u013a\u017e nervov\u00fdch vl\u00e1kien do ko\u017ee a sliznice. U v\u00e4\u010d\u0161iny \u013eud\u00ed sa po prvej infekcii vytvor\u00ed dostato\u010dn\u00e1 imunitn\u00e1 obrana. Je v\u0161ak st\u00e1le ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo \u013eud\u00ed, u ktor\u00fdch sa opakuje choroba na jednom mieste tela, naj\u010dastej\u0161ie na pere. Nebozk\u00e1vajte sa s cudz\u00edmi, nepite z jednej f\u013ea\u0161e. Ak ho dostanete, m\u00e1te ho po zbytok \u017eivota. \u00da\u010dinn\u00e9 s\u00fa n\u00e1plaste z lek\u00e1rne.<\/p>\n Z\u00c1PCHA (constipation)<\/b><\/p>\n \u013dudia sa ob\u00e1vaj\u00fa hlavne hna\u010dky a tak \u00faplne zab\u00fadaj\u00fa, \u017ee m\u00f4\u017eu dosta\u0165 aj z\u00e1pchu. \u013dudia, ktor\u00ed moc necestuj\u00fa, s\u00fa zvyknut\u00ed na pohodlie domova s t\u00fdmto m\u00e1vaj\u00fa probl\u00e9my, ke\u010f maj\u00fa zrazu pou\u017ei\u0165 in\u00e9 WC, v inom \u010dasovom p\u00e1sme. Potom zistia, \u017ee ich \u010dak\u00e1 squat WC a zrazu ich prejde nutkanie a netreba im. Po p\u00e1r d\u0148och sa ment\u00e1lny blok men\u00ed na \u010drevn\u00fd blok. V tomto pr\u00edpade pom\u00f4\u017eu laxat\u00edva (senna) a ne\u010dakajte moc dlho po tom, ako ich pou\u017eijete, bu\u010fte v bl\u00edzkosti pohodln\u00e9ho WC. Predt\u00fdm ako to pou\u017eijete – sna\u017ete sa is\u0165 na ve\u013ek\u00fa potrebu v\u017edy, ke\u010f m\u00e1te nutkanie, ne\u010dakajte k\u00fdm to prejde. Jedzte ve\u013ea ovocia, zeleniny, vl\u00e1kniny, pite ve\u013ea tekut\u00edn. Z\u00e1pcha je ozna\u010denie nielen pre poruchu tr\u00e1venia, ktor\u00e1 sa prejavuje \u0165a\u017ek\u00fdm a m\u00e1lo \u010dast\u00fdm vylu\u010dovan\u00edm stolice. V\u00fdsledkom je naf\u00faknut\u00e9 a bolestiv\u00e9 brucho a ve\u013emi sporadick\u00e9 a bolestiv\u00e9 vypr\u00e1zd\u0148ovanie stolice, ktor\u00e1 je spravidla pr\u00edli\u0161 tuh\u00e1. Z\u00e1pcha a jej d\u00f4sledky m\u00f4\u017eu zhor\u0161i\u0165 stav hemoroidov a \u010fal\u0161\u00edch chor\u00f4b.<\/p>\n DEHYDRAT\u00c1CIA<\/b><\/p>\n Z lek\u00e1rskeho h\u013eadiska predstavuje naru\u0161enie homeost\u00e1zy (vn\u00fatornej rovnov\u00e1hy organizmu) v d\u00f4sledku zn\u00ed\u017eenia obsahu vody v tele. Norm\u00e1lne mno\u017estvo telesnej vody kol\u00edsa medzi 60 a 70 % telesnej hmotnosti pod\u013ea veku a pohlavia. Zn\u00ed\u017eenie nast\u00e1va v d\u00f4sledku nevyv\u00e1\u017eenosti pr\u00edjmu a v\u00fddaju vody, napr\u00edklad nedostato\u010dn\u00fdm pr\u00edjmom dostato\u010dne kvalitnej vody (typick\u00fdm pr\u00edkladom je zbl\u00fadilec na p\u00fa\u0161ti alebo trose\u010dn\u00edk v oce\u00e1ne), alebo pr\u00edli\u0161n\u00fdm v\u00fddajom vody, ktor\u00fd nie je patri\u010dne vyv\u00e1\u017een\u00fd pr\u00edjmom – napr\u00edklad pri ve\u013emi siln\u00fdch hna\u010dk\u00e1ch, zvracan\u00ed, alebo nam\u00e1hav\u00fdch fyzick\u00fdch v\u00fdkonoch sprev\u00e1dzan\u00fdch siln\u00fdm poten\u00edm. Zvl\u00e1\u0161tnym pr\u00edpadom vysok\u00e9ho v\u00fddaja je polyuria, ktor\u00e1 sprev\u00e1dza \u013eadvinov\u00e9 ochorenie, alebo cukrovka (diabetes). Dehydrat\u00e1cia sp\u00f4soben\u00e1 pri manifest\u00e1cii cukrovky nie je sp\u00f4soben\u00e1 n\u00edzkym pr\u00edjmom tekut\u00edn, naopak pri nerozoznanej cukrovke \u010dlovek vypije aj 5 litrov za de\u0148. Telo sa zbavuje \u010d\u00faran\u00edm prebyto\u010dnej gluk\u00f3zy v krvi, ktor\u00e1 pri koncentr\u00e1cii viac ako 10 mmol\/l prekro\u010d\u00ed tzv. obli\u010dkov\u00fd prah. Obli\u010dka potom nie je schopn\u00e1 gluk\u00f3zu v krvi zadr\u017ea\u0165 a t\u00e1 so sebou strh\u00e1va osmoticky vodu. \u010c\u00edm vy\u0161\u0161ia glyk\u00e9mia, t\u00fdm je telo dehydratovanej\u0161ie. Dehydrat\u00e1cia m\u00f4\u017ee by\u0165 \u017eivotu nebezpe\u010dn\u00e1 a je pr\u00ed\u010dinou smrti pri ve\u013ea ochoreniach, najviac pri siln\u00fdch hna\u010dkov\u00fdch ochoreniach (cholera, t\u00fdfus).<\/p>\n Pr\u00edznaky dehydrat\u00e1cie<\/b> – hranice s\u00fa iba orienta\u010dn\u00e9 (Strata tekutiny v litroch)<\/p>\n 0,5-1 – \u017eiadne pr\u00edznaky, alebo mierny sm\u00e4d<\/p>\n 1-2 – sm\u00e4d, such\u00e9 sliznice \u2013 pery, zn\u00ed\u017een\u00e1 tvorba mo\u010du (koncentrovan\u00e1 mo\u010d tmavej farby)<\/p>\n 2 a\u017e cca 4 – vid vy\u0161\u0161ie, pokles tlaku pri r\u00fdchlom postaven\u00ed sa, z\u00e1vrat, boles\u0165 hlavy, zr\u00fdchlen\u00fd pulz<\/p>\n 4 a\u017e cca 10 – vid vy\u0161\u0161ie, trvale zr\u00fdchlen\u00fd pulz, n\u00edzke nap\u00e4tie ko\u017ee, minim\u00e1lne mo\u010denie<\/p>\n nad 10 litrov vid vy\u0161\u0161ie, z\u00e1stava mo\u010denia, smr\u0165<\/p>\n Lie\u010dba<\/b> \u2013 Jednoducho zv\u00fd\u0161i\u0165 pr\u00edjem tekut\u00edn je vo ve\u013ea pr\u00edpadoch dosta\u010duj\u00faca lie\u010dba. Najvhodnej\u0161ia tekutina je t\u00e1, ktor\u00e1 dehydratovan\u00e9mu chut\u00ed. Rozhoduj\u00face je mno\u017estvo. Ned\u00e1 sa o\u010dak\u00e1va\u0165, \u017ee v\u00fdrazn\u00e9 pr\u00edznaky \u00fast\u00fapia po jednom napit\u00ed. Ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo tekut\u00edn m\u00f4\u017ee op\u00e4\u0165 vyvola\u0165 zvracanie. Ak to znesie \u017eal\u00fadok, d\u00f4jde n\u00e1sledne k zv\u00fd\u0161en\u00e9mu mo\u010deniu a situ\u00e1cia sa nezlep\u0161\u00ed. Tekutiny je nutne pod\u00e1va\u0165 po mal\u00fdch d\u00e1vkach dlh\u0161iu dobu. \u0164a\u017ek\u00e1 dehydrat\u00e1cia sa lie\u010di dlh\u0161ie. Na za\u010diatku \u00faplne sta\u010d\u00ed voda, iontov\u00e9 n\u00e1poje je lep\u0161ie nariedi\u0165. Telo prim\u00e1rne potrebuje vodu ako rozp\u00fa\u0161\u0165adlo, koncentr\u00e1cia iontov je vysok\u00e1. Ak dehydratovan\u00fd norm\u00e1lne je, dopln\u00ed miner\u00e1ly bez probl\u00e9mov. V pr\u00edpadoch intenz\u00edvnej straty tekut\u00edn zvracan\u00edm a hna\u010dkami nesta\u010d\u00ed iba pi\u0165 st\u00e1le \u010dist\u00fa vodu, vhodn\u00fd je buj\u00f3n, ovocn\u00e9 d\u017e\u00fasy\u2026 Je dobre pou\u017ei\u0165 jednoduch\u00fd rehydrata\u010dn\u00fd roztok. \u0164a\u017ek\u00e1 dehydrat\u00e1cia zni\u017euje pr\u00edjem tekut\u00edn tr\u00e1viacim traktom, v\u00e4\u010d\u0161inou je potom nutn\u00e9 poda\u0165 inf\u00fazie. Pri celodennom choden\u00ed v hor\u00facich klimatick\u00fdch podmienkach by si mal vypi\u0165 aj 4litre vody. V such\u00fdch vysokohorsk\u00fdch oblastiach aj viac.<\/p>\n HORUCKA DENGUE (dengue fever)<\/b><\/p>\n P\u00f4vodca<\/b> \u2013 ochorenie je vyvolan\u00e9 infekciou arbovirusov skupiny B, naj\u010dastej\u0161ie typu 1 a 2. Jedn\u00e1 sa celkom o \u0161es\u0165 druhov v\u00edrusov. Inkuba\u010dn\u00e1 doba je 5-7 dn\u00ed. Sympt\u00f3my s\u00fa vysok\u00e1 hor\u00fa\u010dka a siln\u00e9 bolesti cel\u00e9ho tela („hor\u00fa\u010dka zlomen\u00fdch kost\u00ed“) a hlavy. Na 3. de\u0148 hor\u00fa\u010dky sa objavuje podobn\u00e1 vyr\u00e1\u017eka ako pri os\u00fdpkach. Ur\u00fdchlene treba vyh\u013eada\u0165 lek\u00e1rsku pomoc a da\u0165 si spravi\u0165 test o ak\u00fa chorobu sa jedn\u00e1. Pr\u00edznaky vyzeraj\u00fa ako be\u017ene zn\u00e1ma chr\u00edpka, tak\u017ee to netreba riskova\u0165. V\u00edrus \u0161\u00edria kom\u00e1re druhu Aedes aegypti, resp. \u010de\u013eade Culicinae a kom\u00e1r tigrovan\u00fd. Samec m\u00f4\u017ee by\u0165 nosite\u013eom n\u00e1kazy do konca \u017eivota. Ako hostitelia sl\u00fa\u017eia aj niektor\u00e9 druhy cicavcov \u017eij\u00facich na stromoch. Kom\u00e1re \u0161t\u00edpu hlavne ke\u010f je \u0161ero – pred v\u00fdchodom slnka, po z\u00e1pade slnka. Treba sa chr\u00e1ni\u0165 oble\u010den\u00edm, sie\u0165ky proti kom\u00e1rom, moskytiery v noci. Prevencia<\/b> – proti ochoreniu neexistuje v s\u00fa\u010dasnosti \u017eiadna \u00fa\u010dinn\u00e1 vakc\u00edna. Hor\u00fa\u010dka dengue sa za\u010dala objavova\u0165 kr\u00e1tko po \u00faspe\u0161nom potla\u010dovan\u00ed \u017eltej zimnice. \u00damrtnos\u0165 je n\u00edzka, 4 m\u0155tvi na 10 000 nakazen\u00fdch. V\u00fdskyt<\/a><\/b><\/p>\n HNACKA (diarrhea)<\/b><\/p>\n Hna\u010dka (diarea, diarrhoea) je porucha tr\u00e1venia, ktor\u00e1 sa prejavuje \u010dast\u00fdm vypr\u00e1zd\u0148ovan\u00edm riedkej stolice. Obvykle sa za hna\u010dku pova\u017euje stav, ke\u010f sa \u010dlovek zbavuje riedkej stolice viac ako trikr\u00e1t denne. \u010crevom prete\u010die denne asi 9 litrov tekutiny. Z toho s\u00fa 2 l norm\u00e1lnym peror\u00e1lnym (\u00fastnym) pr\u00edjmom, 7 l vznik\u00e1 sekr\u00e9ciou slinn\u00fdch \u017eliaz, \u017eal\u00fadku, pankreasu, pe\u010dene, \u017el\u010de a \u010drevn\u00e9ho sekr\u00e9tu. Tekutina je z 90 % sp\u00e4tne spracovan\u00e1 v tenkom a z 8 % v hrubom \u010dreve, tak\u017ee denn\u00fd obsah vody v stolici je iba 100\u2013200 ml tekut\u00edn. Transport tekutiny z \u010dreva prebieha pas\u00edvne pozd\u013a\u017e osmotick\u00e9ho gradientu, ktor\u00fd je stanoven\u00fd obsahom \u010dreva, elektrolytmi a \u010fal\u0161\u00edmi osmoticky akt\u00edvnymi l\u00e1tkami (cukre, aminokyseliny). Sod\u00edk (Na+) je akt\u00edvne sp\u00e4tne spracovan\u00fd a chloridy id\u00fa naopak do \u010drevn\u00e9ho l\u00famen. Hna\u010dka je pr\u00edznakom mnoh\u00fdch infek\u010dn\u00fdch ochoren\u00ed tr\u00e1viacej s\u00fastavy (napr. t\u00fdfus, salmonel\u00f3za, cholera, \u00faplavica, giardi\u00f3za, kryptosporidi\u00f3za atd.), niektor\u00fdch otr\u00e1v, pr\u00edpadne por\u00fach organizmu (napr. hormon\u00e1lnych \u2013 Addisonova choroba a \u010fal\u0161ie). V pr\u00edpade otr\u00e1v alebo chor\u00f4b ide v\u00e4\u010d\u0161inou o sebalie\u010denie organizmu, ktor\u00fd sa sna\u017e\u00ed jedy a patog\u00e9ny zriedi\u0165 a odstr\u00e1ni\u0165 z tela. Pr\u00edli\u0161 dlhotrvaj\u00faca alebo siln\u00e1 hna\u010dka v\u0161ak m\u00f4\u017ee ma\u0165 ve\u013emi \u0165a\u017ek\u00e9 n\u00e1sledky na cel\u00fd organizmus. Jednak pri \u0148om organizmus str\u00e1ca zna\u010dn\u00e9 mno\u017estvo vody a miner\u00e1lov, \u010do m\u00f4\u017ee rozvr\u00e1ti\u0165 homeost\u00e1zu a viest a\u017e k smrti, jednak obmedzuje prij\u00edmanie \u017eiv\u00edn a ak trv\u00e1 pr\u00edli\u0161 dlho, pacient je ohrozen\u00fd podv\u00fd\u017eivou. V nevyhovuj\u00facich hygienick\u00fdch podmienkach najviac pri infek\u010dn\u00fdch chorob\u00e1ch silno zvy\u0161uje nebezpe\u010denstvo ich roz\u0161\u00edrenia. Hna\u010dka nie je ochorenie, ale pr\u00edznak chorobn\u00e9ho stavu a vlastne i lie\u010div\u00e1 (o\u010distn\u00e1) reakcia organizmu. Prim\u00e1rnou \u00falohou je z\u00e1krok proti jeho pr\u00ed\u010dine \u2013 lie\u010dba chorobn\u00e9ho stavu, ktor\u00fd ho sp\u00f4sobuje. Je potrebn\u00e9 aj dopl\u0148ova\u0165 tekutiny, hlavne ak je hna\u010dka dlhodob\u00e1 alebo pr\u00edli\u0161 siln\u00e1. Pri siln\u00fdch hna\u010dk\u00e1ch nesta\u010d\u00ed iba voda, ale pod\u00e1va sa aj rehydrata\u010dn\u00fd roztok pod\u00e1van\u00fd \u00fastne, v \u0165a\u017ek\u00fdch pr\u00edpadoch aj vn\u00fatro\u017eilne. Rehydrata\u010dn\u00fd roztok okrem vody dopl\u0148uje aj potrebn\u00e9 ionty a energiu (v\u010faka obsahu gluk\u00f3zy). Pri hna\u010dke je \u010falej treba prisp\u00f4sobi\u0165 stravu stavu pacienta \u2013 vhodn\u00e1 je napr. \u201esuch\u00e1\u201c varen\u00e1 ry\u017ea a mrkva, \u00faplne nevhodn\u00e9 s\u00fa naopak tu\u010dn\u00e9 pokrmy. U kr\u00e1tkodob\u00fdch nie pr\u00edli\u0161 intenz\u00edvnych hna\u010dk\u00e1ch sp\u00f4soben\u00fdch di\u00e9tnou chybou alebo slabou \u010drevnou infekciou, obvykle posta\u010d\u00ed dom\u00e1ca samolie\u010dba pomocou klorox\u00ednu a \u017eivo\u010d\u00ed\u0161neho uhlia (je potrebn\u00e9 pod\u00e1va\u0165 oddelene od ostatn\u00fdch liekov, lebo m\u00f4\u017ee ru\u0161i\u0165 ich \u00fa\u010dinok). V pr\u00edpade silnej \u010di chronickej hna\u010dky je potrebn\u00e9 ur\u00fdchlene vyh\u013eada\u0165 lek\u00e1ra. Lieky pou\u017e\u00edvan\u00e9 proti hna\u010dke naz\u00fdvame antidiarhoik\u00e1.<\/p>\n HEPATIT\u00cdDA C<\/b><\/p>\n V s\u00fa\u010dasnosti sa odhaduje, \u017ee na na\u0161ej plan\u00e9te je v\u00edrusom hepatit\u00eddy C je infikovan\u00fdch viac ne\u017e 175 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed, \u010do predstavuje asi 3 % svetovej popul\u00e1cie. Diagnostiku stanovujeme na z\u00e1klade odobratia anamn\u00e9zy, fyzik\u00e1lneho n\u00e1lezu a vy\u0161etrenia krvi a mo\u010du. Na to, aby bolo mo\u017en\u00e9 infekciu odhali\u0165, je nutn\u00e9, aby malo telo \u010das na v\u00edrus zareagova\u0165, preto nem\u00e1 zmysel vykon\u00e1va\u0165 test napr. bezprostredne po rizikovom pohlavnom styku. Preto\u017ee pr\u00edtomnos\u0165 protil\u00e1tky nie je mo\u017en\u00e9 zisti\u0165 sk\u00f4r ne\u017e za nieko\u013eko t\u00fd\u017ed\u0148ov, obvykle sa odpor\u00fa\u010da \u010dasov\u00fd odstup 3 a\u017e 6 mesiacov (v z\u00e1vislosti od pou\u017eitej met\u00f3dy.)<\/p>\n Hepatit\u00edda C m\u00e1 dve \u0161t\u00e1di\u00e1 \u2013 ak\u00fatne, ktor\u00e9 trv\u00e1 pol roka po infikovan\u00ed sa v\u00edrusom a chronick\u00e9. Chronick\u00e1 forma m\u00e1 za n\u00e1sledok postupn\u00e9 po\u0161kodzovanie pe\u010de\u0148ov\u00fdch buniek, vznik cirh\u00f3zy a rakoviny pe\u010dene a vedie k \u00fapln\u00e9mu zlyhaniu tohto org\u00e1nu. Priemern\u00e1 doba postupu choroby od nakazenia v\u00edrusom a\u017e po zistenie chronick\u00e9ho z\u00e1palu pe\u010dene je 13,7 roka, cirh\u00f3zy pe\u010dene 20,6 roka a rakoviny pe\u010dene a\u017e 48,3 roka.<\/p>\n Celkov\u00e1 \u00faspe\u0161nos\u0165 dvoj kombina\u010dnej lie\u010dby pegylovan\u00fdmi interfer\u00f3nmi a ribavir\u00ednom je pribli\u017ene 60 \u2013 65 percent. To znamen\u00e1, \u017ee 60 \u2013 65 percent os\u00f4b dosiahne trval\u00fa virologick\u00fa odpove\u010f. Mnoho \u013eud\u00ed sa v\u0161ak v\u00edrusu nikdy vo svojom \u010fal\u0161om \u017eivote \u00faplne nezbav\u00ed. Aj napriek intenz\u00edvnym snah\u00e1m dodnes nebola vyn\u00e1jden\u00e1 o\u010dkovacia l\u00e1tka na akt\u00edvnu imuniz\u00e1ciu proti hepatit\u00edde C. Ochr\u00e1ni\u0165 sa m\u00f4\u017ete len tak, \u017ee sa budete vyh\u00fdba\u0165 kontaktu s krvou infikovanej osoby a pri intraven\u00f3znom u\u017e\u00edvan\u00ed drog pou\u017eijete v\u017edy nov\u00fa ihlu a strieka\u010dku.<\/p>\n OTLAKY<\/b><\/p>\n Okruh okolo Annapurny nie je zrovna ide\u00e1lne miesto na sk\u00fa\u0161anie nov\u00fdch trekov\u00fdch top\u00e1nok. Ak ste si pr\u00e1ve k\u00fapili nov\u00e9, alebo nejak\u00e9 po\u017ei\u010dali, dajte si aspo\u0148 de\u0148- dva na sk\u00fa\u0161ku doma, aby si nohy na tie boty zvykli. Prinajhor\u0161om zist\u00edte, \u017ee sa v tom ned\u00e1 \u00eds\u0165 nikam a p\u00f4jdete v pohodln\u00fdch tenisk\u00e1ch. Compeed<\/a><\/b> n\u00e1plas\u0165 na p\u013euzgiere je g\u00e9lov\u00e1 n\u00e1plas\u0165 u\u013eavuj\u00faca od bolesti. Vstreb\u00e1va vlhkos\u0165 p\u013euzgiera a premie\u0148a ho na tenk\u00fa vrstvu jemn\u00e9ho g\u00e9lu, ktor\u00fd vytvor\u00ed optim\u00e1lnu ochranu proti otlaku. Po aplik\u00e1cii ponechajte n\u00e1plas\u0165 na mieste, pokia\u013e sa sama po 2-3 d\u0148och neuvo\u013en\u00ed. Pou\u017e\u00edvajte a\u017e do \u00fapln\u00e9ho zahojenia. Majte so sebou n\u00e1hradn\u00e9 pono\u017eky, ktor\u00e9 s\u00fa na danom postihnutom mieste m\u00e4kk\u00e9. Ve\u013eakr\u00e1t sp\u00f4sob\u00ed otlak top\u00e1nka v kombin\u00e1cii so zlou pono\u017ekou.<\/p>\n MACHOVEC (HOOKWORM)<\/b><\/p>\n Medzi \u013eudsk\u00e9 machovce zah\u0155\u0148ame dva druhy hl\u00edst, Ancylostoma duodenale a Necator americanus, dorastaj\u00fa do d\u013a\u017eky okolo 1 cm, pri\u010dom dospel\u00e9 \u010dervy \u017eij\u00fa v dvan\u00e1stniku a v tenkom \u010dreve. Maj\u00fa \u0161irok\u00fa \u00fastnu kapsulu, vybaven\u00fa sklerotizovan\u00fdmi zubami. T\u00fdmi \u010derv po\u0161kodzuje \u010drevn\u00fa stenu, \u010do mu umo\u017e\u0148uje pr\u00edjem krvi z \u010drevn\u00fdch ciev. Men\u0161ia skupina machovcov, ktor\u00e1 infikuje zvierat\u00e1 sa m\u00f4\u017ee sta\u0165 parazitom \u010dloveka (A. ceylanicum) alebo m\u00f4\u017ee prenikn\u00fa\u0165 \u013eudskou poko\u017ekou (sp\u00f4sobi\u0165 ko\u017en\u00e9 larvy), ale \u010falej sa nevyv\u00edja. Vaj\u00ed\u010dka op\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa telo nosite\u013ea v\u00fdkalmi , pri priazniv\u00fdch podmienkach (vlhkos\u0165, teplo, chl\u00e1dok) sa larvy vyliahnu po\u010das jedn\u00e9ho a\u017e dvoch dn\u00ed v p\u00f4de alebo vo v\u00fdkaloch , po piatich a\u017e desiatich d\u0148och (a dvoch \u201ep\u013azutiach\u201c) sa stan\u00fa larvami, ktor\u00e9 dok\u00e1\u017eu prenies\u0165 n\u00e1kazu. Tak\u00e9to larvy m\u00f4\u017eu pre\u017ei\u0165 3 a\u017e 4 t\u00fd\u017edne v priazniv\u00fdch pr\u00edrodn\u00fdch podmienkach. Do kontaktu s \u013eudsk\u00fdm hostite\u013eom pr\u00eddu tak, \u017ee larvy prenikn\u00fa poko\u017ekou \u010dloveka (prehryz\u00fa sa). \u017dilami sa dostan\u00fa do krvn\u00e9ho obehu a\u017e k srdcu a p\u013e\u00facam. Prenikn\u00fa k p\u013e\u00facnym alveol\u00e1m, dostan\u00fa sa od bronchi\u00e1lnej str\u00f3my a\u017e k hltanu a hostite\u013e ich prehltne . Larvy sa dostan\u00fa a\u017e k tenk\u00e9mu \u010drevu, kde zostan\u00fa a\u017e nedozrej\u00fa na dospel\u00e9 jedince. Dospel\u00e9 jedince \u017eij\u00fa vn\u00fatri tenk\u00e9ho \u010dreva, prichytia sa k stene tenk\u00e9ho \u010dreva a n\u00e1sledne sa \u017eivia krvou svojho hostite\u013ea \u2013 \u010dloveka . V\u00e4\u010d\u0161ina t\u00fdchto parazitov sa z tela vyl\u00fa\u010di po\u010das jedn\u00e9ho a\u017e dvoch rokov, rekordy ich dlhovekosti m\u00f4\u017eu dosiahnu\u0165 nieko\u013eko rokov. Niektor\u00e9 larvy A. duodenale, ktor\u00e9 prenikn\u00fa \u013eudskou poko\u017ekou s\u00fa ne\u010dinn\u00e9 (v \u010dreve alebo svale). Okrem toho k nakazeniu parazitom A. duodenale m\u00f4\u017ee d\u00f4js\u0165 aj or\u00e1lnym prenosom.<\/p>\n Geografick\u00fd v\u00fdskyt: Druh\u00e1 naj\u010dastej\u0161ia hl\u00edstov\u00e1 n\u00e1kaza (a\u017e po ascariasis). Celosvetov\u00fd v\u00fdskyt, naj\u010dastej\u0161ie \u00fazemia s vlhk\u00fdmi, tepl\u00fdmi klimatick\u00fdmi podmienkami. Oba parazity, N. americanus a A. duodendale sa objavuj\u00fa v Afrike, \u00c1zii a v Amerike. Necator americanus dominuje viac v Amerike a Austr\u00e1lii, zatia\u013e jedin\u00fd A. duodenale sa objavuje stredov\u00fdchodnej a severnej Afrike a ju\u017enej Eur\u00f3pe. U n\u00e1s sa vyskytuj\u00fa zriedka, len ako importovan\u00e1 n\u00e1kaza. Do tela sa dostan\u00fa cez hole nohy, \u010di\u017ee jednoducho treba nosi\u0165 top\u00e1nky a nebeha\u0165 bos\u00fd \u010di v \u0161\u013eapk\u00e1ch.<\/p>\n PODCHLADENIE (HYPOTHERMIA)<\/b><\/p>\n Podchladenie alebo hypotermia je stav, ke\u010f teplota organizmu poklesne pod \u00farove\u0148 potrebn\u00fa pre be\u017en\u00fd metabolizmus a fungovanie. U teplokrvn\u00fdch zvierat, vr\u00e1tane \u010dloveka, sa za norm\u00e1lnych podmienok teplota udr\u017euje na stabilnej \u00farovni. Hypotermia nast\u00e1va, ak vn\u00fatorn\u00e9 mechanizmy tela nedok\u00e1\u017eu kompenzova\u0165 ochladzovanie vn\u00fatorn\u00fdm prostred\u00edm. Z medic\u00ednskeho h\u013eadiska sa za podchladenie u \u010dloveka pova\u017euje nechcen\u00fd pokles teploty telesn\u00e9ho jadra pod 35 \u00b0C. Pr\u00ed\u010diny podchladenia<\/b>: teplota okolia ni\u017e\u0161ia ne\u017e teplota tela, pobyt vo vode, topenie, (zomrie\u0165 na podchladenie sa d\u00e1 aj v tropickom mori 20 st teplom), vietor, dehydrat\u00e1cia, vy\u010derpanie. Prv\u00e1 pomoc pri podchladen\u00ed<\/b>: Rozli\u0161ovanie medzi \u00farov\u0148ami podchladenia pod\u013ea teploty jadra s\u00fa v praxi nepou\u017eite\u013en\u00e9. Vy\u017eaduj\u00fa teplomer, ktor\u00fd meria n\u00edzke teploty (25-35 st), najlep\u0161ie s rekt\u00e1lnou (kone\u010dn\u00edkovou) sondou. Trasenie sa tie\u017e nie je spo\u013eahliv\u00fdm vod\u00edkom – jeho pr\u00edtomnos\u0165 je z\u00e1visl\u00e1 na energetick\u00fdch rezerv\u00e1ch organizmu. \u013dahk\u00e9 podchladenie – <\/b>Podchladen\u00fd reaguje na oslovenie, je schopn\u00fd sa s\u00e1m pohybova\u0165. V\u00e4\u010d\u0161inou tak ne\u010din\u00ed, zauj\u00edma „hiberna\u010dn\u00fa“ polohu, pohybova\u0165 sa odmieta. Z\u00e1kladn\u00fdm pr\u00edznakom podchladenia je, ke\u010f sa o seba prestaneme stara\u0165. Cukor <\/b>– tepl\u00fd n\u00e1poj s jednoduch\u00fdmi cukrami, r\u00fdchlo vstrebate\u013en\u00fdmi i sp\u00e1lite\u013en\u00fdmi. Bi\u010d<\/b> \u2013 prin\u00fatenie sa k vlastn\u00e9mu pohybu \u2013 najdostupnej\u0161\u00ed zdroj tepla je na\u0161e akt\u00edvne svalstvo. Ak je dostupn\u00e9, je mo\u017eno pou\u017ei\u0165 vonkaj\u0161ie zahrievanie. V pr\u00edpade nemo\u017enosti pou\u017eitia in\u00fdch technik, je mo\u017en\u00e9 umiestni\u0165 postihnut\u00e9ho do spac\u00e1ku so zdravou osobou. Ide\u00e1lne by obaja mali by\u0165 nah\u00ed. N\u00e1stup trasenia sa je nutn\u00e9 hodnoti\u0165 ako snahu organizmu o tvorbu tepla, ale trasenie ve\u013emi vy\u010derp\u00e1va – je potrebn\u00e9 doda\u0165 energiu a zlep\u0161i\u0165 tepeln\u00fa izol\u00e1ciu. \u0164a\u017ek\u00e9 podchladenie<\/b> – Podchladen\u00fd nereaguje na oslovenie ani na \u013eahk\u00fd bolestiv\u00fd podnet, neh\u00fdbe sa. \u017divotn\u00e9 prejavy s\u00fa minim\u00e1lne znate\u013en\u00e9. Telesn\u00e1 teplota pod cca 32 stup\u0148ov Celzia, trasenie sa slabne alebo ch\u00fdba. Nemanipulova\u0165 s kon\u010datinami, netrie\u0165, nepou\u017e\u00edva\u0165 celkovo vonkaj\u0161ie zahrievanie (s\u00e1lav\u00e9 teplo m\u00f4\u017ee sp\u00f4sobi\u0165 \u0165a\u017ek\u00e9 pop\u00e1leniny), hlavne nezahrieva\u0165 hor\u00facim k\u00fape\u013eom \u2014 do\u0161lo by k roztiahnutiu ciev na povrchu tela s najstuden\u0161ou krvou a jej pr\u00fadeniu do srdca s rizikom z\u00e1stavy. Prevencia \u010fal\u0161\u00edch tepeln\u00fdch str\u00e1t \u2014 kvalitn\u00e1 tepeln\u00e1 izol\u00e1cia – striedanie priedu\u0161n\u00fdch tepelne izola\u010dn\u00fdch vrstiev (spac\u00e1ky) s nepriedu\u0161n\u00fdmi vode odoln\u00fdmi vrstvami (igelit, izola\u010dn\u00e1 f\u00f3lia (izotermick\u00e1 f\u00f3lia), stanov\u00e9 tropiko). Hlavn\u00fa pozornos\u0165 je potrebn\u00e9 venova\u0165 strat\u00e1m, ktor\u00e9 id\u00fa do zeme (izola\u010dn\u00e1 podlo\u017eka) a od hlavy (dobre zakry\u0165). Necha\u0165 podchladen\u00e9ho zahrieva\u0165 sa zbytkami vlastn\u00e9ho telesn\u00e9ho tepla, ktor\u00e9 je schopn\u00fd vytvori\u0165, ak podchladenie nie je pod kritickou \u00farov\u0148ou. Ak je mo\u017en\u00e1 evaku\u00e1cia (neviedlo by to k e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161iemu podchladeniu), je nutn\u00fd transport do lep\u0161\u00edch podmienok a nemocnice. Proces zahriatia podchladen\u00e9ho m\u00f4\u017ee trva\u0165 zna\u010dne dlho. Pri strate \u017eivotn\u00fdch funkci\u00ed, (nehmatate\u013en\u00fd tep a dych) je potrebn\u00e9 pacienta v\u017edy najprv ohria\u0165, je prehl\u00e1sen\u00fd za m\u0155tveho.<\/p>\n REZN\u00c9 RANY A \u0160KRABANCE<\/b><\/p>\n V tropickom prostred\u00ed sa rezn\u00e9 rany nehoja tak, ako sme zvyknut\u00ed doma. \u013dahko sa cez ne infikujeme a m\u00f4\u017eu sa iba rozrasta\u0165. Pou\u017eite antiseptick\u00fa mas\u0165 alebo p\u00fader a sk\u00faste ho vystavi\u0165 na priame slne\u010dn\u00e9 \u017eiarenie, ktor\u00e9 m\u00e1 vysu\u0161uj\u00face \u00fa\u010dinky. Ak st\u00e1le rastie, nav\u0161t\u00edvte doktora.<\/p>\n P\u00c1SMOV\u00c1 NEMOC (jet lag)<\/b><\/p>\n P\u00e1smov\u00e1 nemoc (z anglick\u00e9ho jet lag, doslova \u201eleteck\u00e9 ome\u0161kanie\u201c; jet syndrome, leteck\u00fd syndr\u00f3m\u201c), v odborn\u00fdch publik\u00e1ci\u00e1ch naz\u00fdvan\u00fd aj desynchronosis (desynchron\u00f3za), je \u00fanava a poruchy sp\u00e1nku plyn\u00face z naru\u0161enia biorytmu po r\u00fdchlom leteckom prekonan\u00ed nieko\u013ek\u00fdch \u010dasov\u00fdch p\u00e1sem. Nikto nechce za\u010da\u0165 svoj trip tak, ako keby vstal \u013eavou nohou. Ak vie\u0161 zaspa\u0165 v lietadle a sp\u00ed\u0161 dobre aj svoju prv\u00fa noc, nehroz\u00ed ti leteck\u00e1 choroba. Schopnos\u0165 spania v lietadle – ak si t\u00fdm neni obdaren\u00fd od pr\u00edrody, m\u00f4\u017eu ti pom\u00f4c\u0165 nejak\u00e9 ne\u0161kodn\u00e9 lieky na podporu sp\u00e1nku, s \u00fa\u010dinnou zlo\u017ekou Melatonin. Bohu\u017eia\u013e, alkohol rob\u00ed presn\u00fd opak. \u010eal\u0161ia blbos\u0165 je pozera\u0165 film do neskor\u00fdch hod\u00edn a jes\u0165 pri tom. Nie je \u017eiadny d\u00f4vo\u010f na to, aby si ve\u010deral o 23tej a potom pozeral film iba preto, \u017ee si vo v\u00fd\u0161ke 30000 st\u00f4p nad zemou. M\u00f4\u017ee sp\u00f4sobi\u0165 i tzv. sp\u00e1nkov\u00fa obrnu alebo kr\u00e1tkodob\u00fa nespavos\u0165. Typick\u00e9 pr\u00edznaky p\u00e1smovej nemoce: \u00fanava, dezorient\u00e1cia, nevo\u013enos\u0165, bolesti hlavy, nespavos\u0165, dehydrat\u00e1cia a nechutenstvo, podr\u00e1\u017edenos\u0165, iracion\u00e1lne chovanie. Aklimatiz\u00e1cia m\u00f4\u017ee trva\u0165 nieko\u013eko dn\u00ed.<\/p>\n MAL\u00c1RIA<\/b><\/p>\n Mal\u00e1ria je sp\u00f4sobovan\u00e1 parazitom rodu Plasmodium, ktor\u00fd sa dost\u00e1va do krvi u\u0161tipnut\u00edm kom\u00e1ra. Je viacero druhov mal\u00e1rie, najzhubnej\u0161ia je sp\u00f4sobovan\u00e1 parazitom plasmodium falciparum, inkuba\u010dn\u00e1 doba sa m\u00f4\u017ee pohybova\u0165 od 6 dn\u00ed do \u0161tyroch t\u00fd\u017ed\u0148ov, pri nelie\u010den\u00ed m\u00f4\u017ee by\u0165 t\u00e1to forma smrte\u013en\u00e1. Na mal\u00e1riu ro\u010dne ochorie asi 500 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed.<\/a> Viac ako mili\u00f3n chorobe pod\u013eahne, z \u010doho v\u00e4\u010d\u0161ina s\u00fa deti do 5 rokov. V\u00e4\u010d\u0161ina obet\u00ed \u017eije v tropickej a subsaharskej Afrike. Sympt\u00f3my mal\u00e1rie s\u00fa<\/b>: hor\u00fa\u010dka, tiky, boles\u0165 k\u013abov, d\u00e1venie a k\u0155\u010de. M\u00f4\u017ee sa objavi\u0165 aj pocit mravcov v poko\u017eke, obzvl\u00e1\u0161\u0165 pri mal\u00e1ri\u00ed sp\u00f4sobenej zimni\u010dkou Plasmodium falciparum. Komplik\u00e1cie zah\u0155\u0148aj\u00fa aj k\u00f3mu a n\u00e1sledn\u00fa smr\u0165 ak nie je mal\u00e1ria adekv\u00e1tne lie\u010den\u00e1. Obzvl\u00e1\u0161\u0165 rizikov\u00fd je priebeh ochorenia u det\u00ed. Infikovan\u00e1 sami\u010dka kom\u00e1ra Anopheles pren\u00e1\u0161a infekciu vo svojich slinn\u00fdch \u017e\u013eaz\u00e1ch. K infekcii doch\u00e1dza v\u00e4\u010d\u0161inou po zotmen\u00ed a v noci, kedy s\u00fa sami\u010dky kom\u00e1rov najakt\u00edvnej\u0161ie a saj\u00fa krv teplokrvn\u00fdch \u017eivo\u010d\u00edchov. Z\u00e1rove\u0148 sa slinami pritom prenes\u00fa aj Plasmodia (zimni\u010dky), ktor\u00e9 sa potom uchytia v pe\u010deni infikovan\u00e9ho. V bunk\u00e1ch pe\u010dene potom doch\u00e1dza k reprodukcii parazitov a k prechodu do \u010fal\u0161ieho \u0161t\u00e1dia – merozoita. Merozoity vstupuj\u00fa do \u010derven\u00fdch krviniek, kde sa \u010falej rozmno\u017euj\u00fa a v periodick\u00fdch intervaloch doch\u00e1dza k ich masov\u00e9mu uvo\u013e\u0148ovaniu do krvn\u00e9ho obehu. To m\u00e1 za n\u00e1sledok aj typick\u00e9 malarick\u00e9 z\u00e1chvaty, ke\u010f doch\u00e1dza ku zv\u00fd\u0161eniu teploty ka\u017ed\u00e9 3 alebo 4 dni, tj. v dobe, ke\u010f je krv zaplaven\u00e1 \u010derstvou vlnou merozoitov. Parazit je relat\u00edvne chr\u00e1nen\u00fd pred aktivitami imunitn\u00e9ho syst\u00e9mu, preto\u017ee zost\u00e1va v bunk\u00e1ch pe\u010dene a krviniek. Cirkuluj\u00face infikovan\u00e9 krvn\u00e9 bunky s\u00fa s\u00edce likvidovan\u00e9 v slezine, ale plasmodium ve\u013emi r\u00fdchlo men\u00ed svoje povrchov\u00e9 prote\u00edny, tak\u017ee dok\u00e1\u017ee imunitnej reakcii \u00fa\u010dinne unika\u0165. Ke\u010f sa \u010dasom \u013eudsk\u00fd imunitn\u00fd syst\u00e9m nau\u010d\u00ed rozozna\u0165 povrchov\u00fd prote\u00edn a za\u010dne produkova\u0165 \u0161pecifick\u00e9 protil\u00e1tky, parazit prepne do \u010fal\u0161ej formy prote\u00ednu a t\u00fdm s\u0165a\u017e\u00ed pr\u00e1cu imunitn\u00e9mu syst\u00e9mu. Prevencia proti n\u00e1kaze mal\u00e1riou je moskyti\u00e9ra napusten\u00e1 repelentom a lieky na predpis. D\u00f4le\u017eit\u00e1 je teda prevencia – niektor\u00e9 krajiny u\u017e realizuj\u00fa postreky kol\u00f3nii kom\u00e1rov DDT, \u010do m\u00e1 ale katastrof\u00e1lne dopady na \u017eivotn\u00e9 prostredie. Dnes je naj\u00fa\u010dinnej\u0161\u00edm sp\u00f4sobom boja proti mal\u00e1rii pova\u017eovan\u00e1 distrib\u00facia moskyti\u00e9r – tie toti\u017e \u013eahko ochr\u00e1nia hlavne deti a matky, ktor\u00e9 s\u00fa chorobou ohrozen\u00e9 najviac. Z\u00e1sadou je taktie\u017e v\u010dasn\u00e9 rozpoznanie choroby a okam\u017eit\u00e1 lie\u010dba. To je v\u0161ak v mnoh\u00fdch rozvojov\u00fdch krajin\u00e1ch ve\u013ek\u00fdm probl\u00e9mom, preto\u017ee ch\u00fdbaj\u00fa lek\u00e1ri, nemocnice, lieky a \u010fal\u0161ie prvky zdravotn\u00edckej infra\u0161trukt\u00fary.<\/p>\n Zdroj: wikipedia.org<\/i><\/p>\n Na mal\u00e1riu neexistuje o\u010dkovanie, s\u00fa ale ve\u013emi \u00fa\u010dinn\u00e9 lieky. Ak infikovan\u00fd \u010dlovek nasad\u00ed \u00fa\u010dinn\u00fa lie\u010dbu do 24 \u2013 48 hod\u00edn od objavenia sa prv\u00fdch pr\u00edznakov, m\u00e1 spomienky na mal\u00e1riu iba ako na nepr\u00edjemn\u00fa chr\u00edpku. Pr\u00e1ve v tom, \u017ee prv\u00e9 pr\u00edznaky mal\u00e1rie vyzeraj\u00fa ve\u013emi podobne ako pr\u00edznaky oby\u010dajnej chr\u00edpky, je mysl\u00edm najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed probl\u00e9m \u00famrtnosti. O\u010dkovanie s\u00edce neexistuje, po\u010das pobytu v malarickej oblasti je ale mo\u017en\u00e9 sa pred mal\u00e1riou okrem snahy nenecha\u0165 sa kom\u00e1rmi po\u0161t\u00edpa\u0165 (repelenty, moskyti\u00e9ry a nave\u010der dlh\u00e9 ruk\u00e1vy) chr\u00e1ni\u0165 aj takzvanou chemoprofylaxiou \u2013 u\u017e\u00edvan\u00edm n\u00edzkych d\u00e1vok antimalar\u00edk po\u010das cel\u00e9ho pobytu. Tieto n\u00edzke d\u00e1vky v krvi by mali zni\u010di\u0165 parazity mal\u00e1rie e\u0161te predt\u00fdm, ne\u017e sa rozmno\u017eia a choroba vypukne. Samozrejme, nie je to ochrana stopercentn\u00e1.<\/p>\n Probl\u00e9m je v tom, \u017ee skoro v\u0161etky tieto lieky s\u00fa chemick\u00e9 v\u00fdrobky, ktor\u00e9 pri u\u017e\u00edvan\u00fa m\u00f4\u017eu sp\u00f4sobova\u0165 niekedy dos\u0165 nepr\u00edjemn\u00e9 ved\u013eaj\u0161ie \u00fa\u010dinky. \u010clovek teda rie\u0161i dilemu, \u010di si po\u010das cel\u00e9ho pobytu v krajine d\u00e1va\u0165 do tela nepr\u00edjemn\u00fa chemick\u00fa l\u00e1tky v mal\u00fdch d\u00e1vkach, alebo riskova\u0165, \u017ee v pr\u00edpade, \u017ee dostane mal\u00e1riu bude musie\u0165 do seba nastrka\u0165 tie ist\u00e9, resp. podobn\u00e9 lieky v nepomerne vy\u0161\u0161\u00edch d\u00e1vkach. A tie\u017e s\u00fa pr\u00edpady, kedy \u010dlovek dostane mal\u00e1riu aj napriek profylaxii, tak\u017ee nakoniec berie n\u00edzke d\u00e1vky jedn\u00e9ho lieku a navrch potom aj vysok\u00e9 d\u00e1vky in\u00e9ho (spravidla sa na lie\u010denie pou\u017e\u00edva in\u00fd liek ne\u017e na profylaxiu)<\/p>\n Naj\u010dastej\u0161ie antimalarik\u00e1 pou\u017e\u00edvan\u00e9 v na\u0161ej oblasti na profylaxiu s\u00fa:<\/b><\/p>\n – Mefloquine (Lariam)<\/b> \u2013 na profylaxiu sa berie jedna tabletka t\u00fd\u017edenne. Tento liek m\u00e1 vysok\u00fa \u00fa\u010dinnos\u0165 prevencie (uv\u00e1dza sa medzi 95 a 99%), ale aj dos\u0165 vesel\u00e9 ved\u013eaj\u0161ie \u00fa\u010dinky, m\u00f4\u017ee \u00eds\u0165 dokonca o depresie, \u010di no\u010dn\u00e9 mory. Lek\u00e1ri neodpor\u00fa\u010daj\u00fa bra\u0165 Lariam dlh\u0161ie ako 3 \u010di 6 mesiacov, pr\u00e1ve pre jeho ved\u013eaj\u0161ie \u00fa\u010dinky a mo\u017en\u00fa \u0161kodlivos\u0165.<\/p>\n – Doxycycline<\/b> \u2013 berie sa denne. Tie\u017e m\u00e1 vysok\u00fa \u00fa\u010dinnos\u0165 prevencie. Predpisuje sa v\u00e4\u010d\u0161inou \u013eu\u010fom, ktor\u00ed nem\u00f4\u017eu bra\u0165 Lariam. Doxycycline nem\u00e1 ved\u013eaj\u0161iie \u00fa\u010dinky na psychiku, je to ale antibiotikum, tak\u017ee prin\u00e1\u0161a v\u0161etky probl\u00e9my, ktor\u00e9 s\u00fa spojen\u00e9 s dlh\u0161\u00edm bran\u00edm antibiot\u00edk vr\u00e1tane fotosenzitivity ko\u017ee (\u010do je dos\u0165 nepohodln\u00e9 pre dovolenku v tropickej Afrike).<\/p>\n – Malarone<\/b> – berie sa denne. Je to nov\u0161\u00ed liek s vysokou \u00fa\u010dinnos\u0165ou prevencie a podstatne ni\u017e\u0161\u00edmi a menej sa vyskytuj\u00facimi ved\u013eaj\u0161\u00edmi \u00fa\u010dinkami, probl\u00e9m je ale cena \u2013 vraj vyjde tak okolo 4 USD za tabletku.<\/p>\n – Kombin\u00e1cia Chloroquine a Proguanil<\/b> (Paludrine). Chloroquine sa berie t\u00fd\u017edenne, Paludrine denne. Ved\u013eaj\u0161ie \u00fa\u010dinky s\u00fa n\u00edzke, t\u00e1to kombin\u00e1cia sa d\u00e1 bra\u0165 aj po\u010das tehotenstva \u010di kojenia. Je to ale star\u0161\u00ed liek a objavuje sa na\u0148ho rezistencia, tak\u017ee spo\u013eahlivos\u0165 tejto prevencie v Ugande sa uv\u00e1dza iba niekde medzi 65 a 80 %.<\/p>\n Zatia\u013e najnov\u0161\u00edm liekom na mal\u00e1riu v tejto oblasti je Artemisin<\/b> \u2013 vyr\u00e1ba sa z listov stromu zvan\u00e9ho Wormwood. Je to na rozdiel od ostatn\u00fdch liekov pr\u00edrodn\u00fd produkt, tak\u017ee ved\u013eaj\u0161ie \u00fa\u010dinky s\u00fa minim\u00e1lne, jeho \u00fa\u010dinnos\u0165 je vysok\u00e1 a nako\u013eko je nov\u00fd, tak rezistencia je n\u00edzka. A pr\u00e1ve kv\u00f4li n\u00edzkej rezistencii sa zatia\u013e pou\u017e\u00edva takmer v\u00fdlu\u010dne na lie\u010dbu mal\u00e1rie a nie na prevenciu. Ve\u013ekou v\u00fdhodou tohto lieku je aj jeho nie ve\u013emi vysok\u00e1 cena. Jedno balenie stoj\u00ed okolo 10 USD.<\/p>\n Z kr\u00e1tkodob\u00fdch cestovate\u013eov nejak\u00e9 antimalarik\u00e1 ako prevenciu berie 90%. Jednozna\u010dne prevl\u00e1da Lariam, pr\u00edpadne Doxycycline. Psychick\u00e9 ved\u013eaj\u0161ie \u00fa\u010dinky Lariamu s\u00fa medzi cestovate\u013emi v\u0161eobecne zn\u00e1me, nieko\u013eko \u013eud\u00ed mi farbisto popisovalo divok\u00e9 no\u010dn\u00e9 mory o vyvra\u017eden\u00ed svojej rodiny sekerou a podobne, ktor\u00e9 mali so \u017eeleznou pravidelnos\u0165ou raz do t\u00fd\u017ed\u0148a po tabletke. Stretla som aj nieko\u013eko turistov, ktor\u00ed sa pri bran\u00ed Doxycycline nebezpe\u010dne sp\u00e1lili, ale napriek tomu prevl\u00e1da v\u0161eobecn\u00e9 presved\u010denie, \u017ee Doxycycline je bezpe\u010dnej\u0161\u00ed. Po pre\u010d\u00edtan\u00ed mo\u017en\u00fdch ved\u013eaj\u0161\u00edch \u00fa\u010dinkov oboch si t\u00fdm nie som celkom ist\u00e1. Iba mal\u00e9 percento cestovate\u013eov berie Malarone \u2013 m\u00e1lokto si to m\u00f4\u017ee dovoli\u0165.<\/p>\n Zvy\u0161n\u00fdch 10% cestovate\u013eov antimalarik\u00e1 neberie. T\u00edto sa delia na dve skupiny – rozumn\u00fdch, ktor\u00ed vedome vzali na seba riziko, vedia, \u017ee mal\u00e1riu treba lie\u010di\u0165 r\u00fdchlo a \u00fa\u010dinne a pri prvej hor\u00fa\u010dke si utekaj\u00fa da\u0165 urobi\u0165 test na mal\u00e1riu, aby dostali svoj Artemisin v\u010das. Druh\u00e1 skupina s\u00fa t\u00ed bl\u00e1zni, ktor\u00ed funguj\u00fa na princ\u00edpe \u201emne sa to nem\u00f4\u017ee sta\u0165\u201c a pri pr\u00edznakoch chr\u00edpky sa sna\u017eia \u201echr\u00edpku\u201c prechodi\u0165 a dostan\u00fa sa do nemocnice a\u017e v \u0161t\u00e1diu kedy im zlyh\u00e1vaj\u00fa org\u00e1ny a niektor\u00fdch to potom stoj\u00ed \u017eivot. Samozrejme, na titulky nov\u00edn dostan\u00fa iba tieto pr\u00edpady…<\/p>\n U ex-patriotov je distrib\u00facia u\u017e\u00edvania a neu\u017e\u00edvania antimalar\u00edk in\u00e1.<\/b><\/p>\n Nena\u0161la som prakticky nikoho, kto by dlhodobo u\u017e\u00edval Doxycycline. N\u00e1jdu sa \u013eudia, ktor\u00ed ber\u00fa Lariam aj rok \u010di dva \u2013 v\u00e4\u010d\u0161inou si zn\u00ed\u017eia d\u00e1vky na polovi\u010dn\u00e9, aby organizmus a\u017e tak neza\u0165a\u017eovali, \u010d\u00edm si zas \u010diasto\u010dne zn\u00ed\u017eia \u00fa\u010dinnos\u0165 prevencie. Plat\u00ed ale pravidlo, \u017ee ak \u010dlovek ber\u00faci n\u00edzke d\u00e1vky antimalar\u00edk mal\u00e1riu aj dostane, m\u00e1va podstatne \u013eah\u0161\u00ed a slab\u0161\u00ed priebeh.<\/p>\n \u010eal\u0161ia skupina berie kombin\u00e1ciu Chloroquilu a Proguanilu, vediac, \u017ee toto je mo\u017en\u00e9 bra\u0165 dlhodobo bez n\u00e1sledkov, aj ke\u010f je tu riziko rezistencie. Tieto dve skupiny tvoria spolu asi 50% ex-patriotov, funguj\u00fa na princ\u00edpe, \u017ee slab\u0161ia ochrana je lep\u0161ia ako \u017eiadna.<\/p>\n Druh\u00e1 polovica ex-patriotov antimalarik\u00e1 neberie. Av\u0161ak v\u0161etci cudzinci, \u017eij\u00faci v Afrike dlhodobo vedia ve\u013emi dobre, ak\u00e9 riziko mal\u00e1ria predstavuje (ak ju sami neprekonali, prekonal ju niekto v ich okol\u00ed) a nikoho z nich by ani nenapadlo sna\u017ei\u0165 sa prechodi\u0165 nie\u010do, \u010do za\u010d\u00edna ako hor\u00fa\u010dkovit\u00e1 chr\u00edpka bez preverenia, \u010di ide o mal\u00e1riu a r\u00fdchleho nasadenia lie\u010dby. Pokia\u013e som bola schopn\u00e1 zisti\u0165, napriek tomu, \u017ee ve\u013ea ex-patriotov mal\u00e1riu prekonalo, nikto z \u013eud\u00ed dlhodobej\u0161ie tu \u017eij\u00facich za posledn\u00e9 desa\u0165ro\u010die na mal\u00e1riu neumrel.<\/p>\n Miestni obyvatelia s\u00fa ale v tomto smere \u00faplne in\u00e1 kateg\u00f3ria. Mal\u00e1ria je pre nich s\u00fa\u010das\u0165ou \u017eivota, nikoho z nich by ani nenapadlo bra\u0165 celo\u017eivotne nejak\u00e9 prevent\u00edvne lieky. Zdravotn\u00e1 starostlivos\u0165 tu nie je nedostupn\u00e1, ale ke\u010f\u017ee neexistuje \u017eiadne zdravotn\u00e9 poistenie a o\u0161etrenie u lek\u00e1ra sa plat\u00ed v hotovosti, \u013eudia id\u00fa k lek\u00e1rovi a\u017e ke\u010f u\u017e je ve\u013emi zle \u2013 a v pr\u00edpade mal\u00e1rie (hlavne u mal\u00fdch det\u00ed) niekedy aj prineskoro.<\/p>\n Zdroj: http:\/\/pisutova.blog.sme.sk\/c\/84797\/Malaria-a-antimalarika-kto-ich-berie-a-kto-nie.html<\/i><\/p>\n VYR\u00c1\u017dKY<\/b><\/p>\n Stretne\u0161 sa s r\u00f4znym ovoc\u00edm a zeleninou, alebo jedlom, ktor\u00e9 si nikdy predt\u00fdm nejedol. Alergick\u00e1 reakcia a vyhoden\u00e1 vyr\u00e1\u017eka s\u00fa typick\u00e1 reakcia. Daj si antihistaminikum, uk\u013eud\u0148uj\u00face mlieko, alebo hydrokortiz\u00f3nov\u00fd kr\u00e9m.<\/p>\n UHRYZNUTIE HADOM<\/b><\/p>\n V\u00fdsledok uhryznutia z\u00e1vis\u00ed od r\u00f4znych faktorov, ako je druh hada, \u010das\u0165 tela kde pohr\u00fdzol, mno\u017estvo vstreknut\u00e9ho jedu a zdravotn\u00fd stav obete. Po\u010det \u00famrt\u00ed pripisovan\u00fdch had\u00edm uhryznut\u00edm sa zna\u010dne l\u00ed\u0161i pod\u013ea zemepisn\u00fdch oblast\u00ed. \u00damrtia s\u00fa relat\u00edvne vz\u00e1cne v Austr\u00e1lii<\/a> a Eur\u00f3pe<\/a> a Severnej Amerike<\/a>. Chorobnos\u0165 a \u00famrtnos\u0165 spojen\u00e1 s t\u00fdmto uhryznut\u00edm je v\u00e1\u017enym probl\u00e9mom verejn\u00e9ho zdravia v mnoh\u00fdch oblastiach sveta, najm\u00e4 vo vidieckych oblastiach, kde ch\u00fdbaj\u00fa zdravotn\u00edcke zariadenia. V ju\u017enej a JV \u00c1zii, subsaharskej Afrike vykazuj\u00fa najpo\u010detnej\u0161ie \u00famrtia<\/a><\/b>, za Indiou nasleduje Sr\u00ed Lanka. Sympt\u00f3my – <\/b>Medzi naj\u010dastej\u0161ie pr\u00edznaky v\u0161etk\u00fdch uhryznut\u00ed hadom s\u00fa ohromuj\u00faci strach, panika a emo\u010dn\u00e1 nestabilita, ktor\u00e1 m\u00f4\u017ee vyvola\u0165 pr\u00edznaky, ako je nevo\u013enos\u0165<\/a> a zvracanie<\/a> a hna\u010dka<\/a>, z\u00e1vraty<\/a>, mdloby<\/a>, zimnica. Prevencia<\/b> – Hady naj\u010dastej\u0161ie uhryzn\u00fa ak sa c\u00edtia ohrozen\u00ed, prekvapen\u00ed, s\u00fa provokovan\u00ed alebo nemaj\u00fa kam ujs\u0165. Stretnutie s hadom je v\u017edy pova\u017eovan\u00e9 za nebezpe\u010dn\u00e9 a je doporu\u010duje sa \u010do najr\u00fdchlej\u0161ie od\u00eds\u0165 pre\u010d. Neexistuje \u017eiadny zaru\u010den\u00fd sp\u00f4sob ako bezpe\u010dne ur\u010di\u0165 o ak\u00fd druh hada ide. V oblasti s v\u00fdskytom hadov, ak idete napr\u00edklad po drevo, pou\u017e\u00edvajte baterku. Hady m\u00f4\u017eu by\u0165 neobvykle akt\u00edvne hlavne v letn\u00fdch mesiacoch, ak teplota prekro\u010d\u00ed 21 stup\u0148ov. Lie\u010dba – <\/b>Identifik\u00e1cia hada je d\u00f4le\u017eit\u00e1 pri lie\u010dbe, ale nie v\u017edy je to mo\u017en\u00e9. V ide\u00e1lnom pr\u00edpade bude m\u0155tvy had le\u017ea\u0165 ved\u013ea osoby, ale v oblastiach, kde hadie uhryznutie je \u010dastej\u0161ie, m\u00f4\u017eu znalosti miestnych \u013eud\u00ed sta\u010di\u0165, aby si identifikovali druh. Tieto tri druhy jedovat\u00fdch hadov, ktor\u00e9 sp\u00f4sobuj\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inu hlavn\u00fdch klinick\u00fdch probl\u00e9mov s\u00fa zmija<\/a>, kraits<\/a>a a kobra<\/a> .<\/p>\n Prv\u00e1 pomoc – <\/b>Odpor\u00fa\u010dania oh\u013eadom prvej pomoci sa l\u00ed\u0161ia, z \u010dasti preto, \u017ee hady maj\u00fa r\u00f4zne druhy jedu. Niektor\u00e9 maj\u00fa lok\u00e1lny \u00fa\u010dinok, ale \u017eivot ohrozuj\u00face syst\u00e9mov\u00e9 \u00fa\u010dinky, v tomto pr\u00edpade je \u017eiaduce opatrenie tlakovou imobiliz\u00e1ciou.<\/p>\n Av\u0161ak, pre v\u00e4\u010d\u0161inu plat\u00ed:<\/p>\n SEXU\u00c1LNE PRENOSN\u00c9 CHOROBY (SPC)<\/b><\/p>\n Sexu\u00e1lne prenosn\u00e9 choroby, tie\u017e naz\u00fdvan\u00e9 sexu\u00e1lne prenosn\u00e9 infekcie (SPI), s\u00fa choroby obvykle pren\u00e1\u0161an\u00e9 medzi partnermi nejakou formou sexu\u00e1lnej aktivity, naj\u010dastej\u0161ie vagin\u00e1lnym, or\u00e1lnym alebo an\u00e1lnym sexom. Infikovan\u00e1 osoba nemus\u00ed nutne ma\u0165 sympt\u00f3my alebo znaky, \u017ee v\u00edrus alebo bakt\u00e9ria p\u00f4sob\u00ed v ich tele (nemus\u00ed sa nutne c\u00edti\u0165 zle). Choroba zna\u010d\u00ed, \u017ee infekcia u\u017e sp\u00f4sobuje u infikovanej osoby pocit ochorenia alebo nevo\u013enosti. Pod\u013ea typu SPI osoba m\u00f4\u017ee alebo nem\u00f4\u017ee pren\u00e1\u0161a\u0165 infekciu. Napr. osoba sk\u00f4r roz\u0161\u00edri herpesov\u00fa infekciu (opar), a\u017e ke\u010f sa objavia p\u013euzgiere (SPN), ako ke\u010f sa neobjavia (SPI). Ale osoba m\u00f4\u017ee pren\u00e1\u0161a\u0165 HIV infekciu (SPI) kedyko\u013evek, aj ke\u010f sa neobjavili sympt\u00f3my AIDS (SPC).\u201c Ka\u017ed\u00e9 sexu\u00e1lne spr\u00e1vanie zah\u0155\u0148aj\u00face kontakt s druhou osobou, alebo s telesn\u00fdmi tekutinami druhej osoby mus\u00ed by\u0165 pova\u017eovan\u00e9 za ur\u010dit\u00fd risk prenosu sexu\u00e1lne prenosnej choroby. Najv\u00e4\u010d\u0161ia pozornos\u0165 je zameran\u00e1 na kontrolu HIV, ktor\u00fd sp\u00f4sobuje AIDS, ale ka\u017ed\u00e1 SPC zna\u010d\u00ed in\u00fa situ\u00e1ciu. Ako vypl\u00fdva z n\u00e1zvu, sexu\u00e1lne prenosn\u00e9 choroby s\u00fa pren\u00e1\u0161an\u00e9 z jednej osoby na druh\u00fa ur\u010dit\u00fdmi sexu\u00e1lnymi aktivitami. Bakt\u00e9rie, plesne, prvoky alebo v\u00edry s\u00fa \u010dinitelia prenosu. Nie je mo\u017en\u00e9 dosta\u0165 sexu\u00e1lne prenosn\u00fa chorobu zo sexu\u00e1lnej aktivity s osobou, ktor\u00e1 chorobu nem\u00e1 a naopak, osoba, ktor\u00e1 u\u017e m\u00e1 SPC ju dostala z kontaktu (sexu\u00e1lneho alebo in\u00e9ho) s niek\u00fdm, kto ju mal alebo s jeho telesn\u00fdmi tekutinami. Aj ke\u010f pravdepodobnos\u0165 prenosu rozli\u010dn\u00fdch chor\u00f4b r\u00f4znymi sexu\u00e1lnymi aktivitami je dos\u0165 variabiln\u00e1, v\u0161etky sexu\u00e1lne aktivity medzi dvoma (alebo viac) \u013eu\u010fmi by mali by\u0165 pova\u017eovan\u00e9 za obojsmern\u00fa cestu pre prenos SPC (teda \u201edarujem\u201c aj \u201edostanem\u201c je mo\u017en\u00fd risk).<\/p>\n Zdravotn\u00ed profesion\u00e1li doporu\u010duj\u00fa bezpe\u010dn\u00fd sex, napr. pou\u017eitie kond\u00f3mov pri ka\u017edej sexu\u00e1lnej aktivite, ale bezpe\u010dn\u00fd sex by nemal by\u0165 pova\u017eovan\u00fd za absol\u00fatnu z\u00e1ruku. Abstinencia od sexu\u00e1lnych aktiv\u00edt zah\u0155\u0148aj\u00faca in\u00fdch \u013eud\u00ed ochr\u00e1ni proti sexu\u00e1lnemu prenosu t\u00fdchto sexu\u00e1lne prenosn\u00fdch infekci\u00ed; ale SPC m\u00f4\u017eu by\u0165 pren\u00e1\u0161an\u00e9 aj in\u00fdmi aktivitami ako je kontakt s telesn\u00fdmi tekutinami, napr. krvn\u00e1 transf\u00fazia a in\u00e9 krvn\u00e9 produkty, zdie\u013eanie injek\u010dn\u00fdch ihiel, \u00farazy s prepichnut\u00edm ihlou (ke\u010f zdravotn\u00fd person\u00e1l ne\u00famyselne pichol ihlu behom zdravotnej proced\u00fary), zdie\u013eanie ihiel pri tetovan\u00ed, a p\u00f4rod. Tieto prostriedky prenosu zna\u010d\u00ed zv\u00fd\u0161en\u00fd risk pre ur\u010dit\u00e9 skupiny os\u00f4b ako zdravotn\u00edci, hemofilici a narkomani. Preto\u017ee prostit\u00fatky maj\u00fa tendenciu ma\u0165 mnoho sexu\u00e1lnych partnerov, prostit\u00facia bez pou\u017eitia prostriedkov pre bezpe\u010dn\u00fd sex je \u010dasto spojovan\u00e1 s roz\u0161\u00edren\u00edm sexu\u00e1lne prenosn\u00fdch chor\u00f4b. Niektor\u00ed cestovatelia ako vodi\u010di kami\u00f3nov a n\u00e1morn\u00edci m\u00e1vaj\u00fa viac sexu\u00e1lnych partnerov (\u010dasto prostit\u00fatky). Ale sexu\u00e1lne prenosn\u00e9 choroby s\u00fa potenci\u00e1lne pren\u00e1\u0161an\u00e9 v akejko\u013evek forme sexu\u00e1lneho vz\u0165ahu, preto je d\u00f4le\u017eit\u00e9, aby v\u0161etci \u010dlenovia komunity, ktor\u00ed s\u00fa zapojen\u00ed do sexu\u00e1lnych vz\u0165ahov, pou\u017e\u00edvali prostriedky na bezpe\u010dn\u00fd sex bez oh\u013eadu na sexu\u00e1lne vz\u0165ahy. Je mo\u017en\u00e9 by\u0165 asymptomatick\u00fdm (bezpr\u00edznakov\u00fdm) pren\u00e1\u0161a\u010dom sexu\u00e1lne prenosn\u00fdch chor\u00f4b. Sexu\u00e1lne prenosn\u00e9 choroby obzvl\u00e1\u0161\u0165 u \u017eien \u010dasto sp\u00f4sobuj\u00fa v\u00e1\u017eny stav z\u00e1palovej choroby.<\/p>\n Lie\u010dba<\/b> – Sexu\u00e1lne prenosn\u00e9 choroby s\u00fa dobre zn\u00e1me stovky rokov – angli\u010dtina m\u00e1 skratky na 2 z naj\u010dastej\u0161\u00edch: \u201epox\u201c (syfilis) a \u201ethe clap\u201c (kvapavka). V\u0161etky choroby z tohto zoznamu m\u00f4\u017eu by\u0165 p\u0159en\u00e1\u0161an\u00e9 sexu\u00e1lne. Niektor\u00e9 z chor\u00f4b na zozname s\u00fa obvykle pren\u00e1\u0161an\u00e9 aj in\u00fdm sp\u00f4sobom ne\u017e sexu\u00e1lne, napr. HIV i AIDS s\u00fa tie\u017e pren\u00e1\u0161an\u00e9 infikovan\u00fdmi ihlami narkomanov.<\/p>\n Bakteri\u00e1lne: <\/b>Syfilis (Treponema pallidum), Kvapavka (Neisseria gonorrhoeae), Chlam\u00fddiov\u00e1 infekcia (Chlamydia trachomatis), M\u00e4kk\u00fd vred (Haemophilus ducreyi), Granuloma inguinale alebo donovan\u00f3za (Klebsiella granulomatis), Lymfogranuloma venereum (LGV) – Chlamydia trachomatis , Negonokok\u00e1lna uretrit\u00edda (NGU) (Ureaplasma urealyticum alebo Mycoplasma hominis)<\/p>\n V\u00edrov\u00e9: <\/b>Herpes (Herpes simplex virus – HSV), HIV, AIDS, \u013dudsk\u00fd papilomav\u00edrus (Human papillomavirus – HPV), Niektor\u00e9 kmene HPV sp\u00f4sobuj\u00fa genit\u00e1lne bradavice, Niektor\u00e9 kmene HPV sp\u00f4sobuj\u00fa cervik\u00e1lnu dysplaziu, ktor\u00e1 m\u00f4\u017ee vies\u0165 k cervik\u00e1lnej rakovine, Herpes virus – v\u00edrus slinnej \u017e\u013eazy (Cytomegalovirus), Hepatit\u00edda (Hepatit\u00edda A a Hepatit\u00edda E s\u00fa pren\u00e1\u0161an\u00e9 fek\u00e1lne- or\u00e1lnou cestou, nie sexu\u00e1lne, Hepatit\u00edda B, Hepatit\u00edda D<\/p>\n Parazitick\u00e9: <\/b>Vo\u0161 mu\u0148ka (Phthirius pubis), Svrab (Sarcoptes scabiei), Plesne, Kandid\u00f3za (Candida albicans) nie je striktne SPC, ale m\u00f4\u017ee by\u0165 prenesen\u00e1 sexu\u00e1lnom kontaktom\u2026vulvitidy, vulvovaginitidy, balanitidy, Protozo\u00e1lny (z prvokov), Ameb\u00f3za (Entamoeba histolytica), Giardi\u00f3za (Giardia lamblia), Trichomoni\u00e1za (Trichomonas vaginalis)<\/p>\n SP\u00c1LEN\u00c1 POKO\u017dKA OD SLNKA<\/b><\/p>\n Najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie:<\/b> <\/b>sp\u00e1len\u00fa poko\u017eku treba predov\u0161etk\u00fdm ochladi\u0165. Ide\u00e1lne pod sprchou, ale pozor. Studen\u00e1 voda m\u00f4\u017ee by\u0165 pre rozp\u00e1len\u00fa poko\u017eku prive\u013ek\u00fdm \u0161okom, preto za\u010dnite vodou vla\u017enou a postupne prech\u00e1dzajte k studenej. Sprcha by mala trva\u0165 aspo\u0148 10 min\u00fat.<\/p>\n \u010co dom dal:<\/b><\/p>\n – Obklad zo studen\u00e9ho jogurtu, alebo acidofiln\u00e9ho mlieka. Po 15 min\u00fatach opl\u00e1chnite.<\/p>\n – Maska z pr\u00edrodn\u00e9ho medu upokoj\u00ed pop\u00e1len\u00fa ple\u0165 na tv\u00e1ri. Nechajte p\u00f4sobi\u0165 15 min\u00fat.<\/p>\n – Maska zo zelenej kozmetickej hliny.<\/p>\n – Utierku namo\u010di\u0165 do vla\u017enej vody, popr\u00e1\u0161i\u0165 s\u00f3dou bikarb\u00f3nou a prilo\u017ei\u0165 na postihnut\u00e9 miesto.<\/p>\n – Maska z jedn\u00e9ho \u017e\u013atka.<\/p>\n – Na kolieska nakr\u00e1jan\u00e1 \u010derstv\u00e1 a vychladen\u00e1 uhorka.<\/p>\n – Du\u017eina a \u0161\u0165ava z \u010derstv\u00fdch l\u00edstkov aloe vera.<\/p>\n – Kozmetick\u00e9 pr\u00edpravky po op\u00e1len\u00ed, vlo\u017ete pred nanesen\u00edm na p\u00e1r min\u00fat do chladni\u010dky.<\/p>\n Z lek\u00e1rne:<\/b><\/p>\n – Alanto\u00edn so s\u0165ahuj\u00facim \u00fa\u010dinkom<\/p>\n – D-panthenol, teda provitam\u00edn B5, ktor\u00fd regeneruje poko\u017eku<\/p>\n – Extrakt z propolisu, ktor\u00fd m\u00e1 lie\u010div\u00e9 \u00fa\u010dinky zabra\u0148uj\u00face hnisaniu poko\u017eky<\/p>\n – Aloe vera \u2013 hydratuje a upokojuje podr\u00e1\u017eden\u00fa ple\u0165<\/p>\n – Vitam\u00edn A a E, ktor\u00e9 maj\u00fa upokojuj\u00face vlastnosti<\/p>\n – Steroidov\u00e1 mas\u0165, napr\u00edklad Hydrocortyzon, u\u017e\u00edvan\u00fd najm\u00fa pri pop\u00e1lenin\u00e1ch druh\u00e9ho stup\u0148a<\/p>\n – Term\u00e1lna voda v spreji<\/p>\n Kedy \u00eds\u0165 k lek\u00e1rovi?<\/b><\/p>\n Ke\u010f sp\u00e1lenie neustupuje, ke\u010f sa objav\u00ed hor\u00fa\u010dka, vyr\u00e1\u017eky, p\u013euzgiere, hor\u00fa\u010dka a d\u00e1venie m\u00f4\u017eu s\u00favisie\u0165 u\u017e aj s \u00fapalom, preto n\u00e1v\u0161tevu lek\u00e1ra v t\u00fdchto pr\u00edpadoch neodkladajte!<\/p>\n Hasi\u0165 vodou<\/b><\/p>\n Ako na ohe\u0148 v lese tak, aj na ten na ko\u017ei. Doprajte si dostatok tekut\u00edn. Va\u0161e telo toti\u017e potrebuje vodu, aby sa poko\u017eka dok\u00e1zala obnovi\u0165. Dobrou terapiou bud\u00fa v\u00fd\u017eivov\u00e9 a hydrata\u010dn\u00e9 g\u00e9ly. Tak\u00fato r\u00fdchlok\u00faru doprajte ko\u017ei hne\u010f ako je to mo\u017en\u00e9. Sp\u00e1lenie \u0165a\u017e\u0161ieho stup\u0148a sa prejav\u00ed efektom \u201ehoriacej\u201c poko\u017eky, nap\u00ednan\u00edm na vracanie, boles\u0165ami hlavy, zimnicou aj hor\u00fa\u010dkou. Pokojne si teda pri sp\u00e1len\u00ed m\u00f4\u017eete dopria\u0165 aj \u201eru\u017eov\u00fa tabletku\u201c \u010di paralen, nako\u013eko tlmia z\u00e1pal, zni\u017euj\u00fa boles\u0165 a pom\u00f4\u017eu v\u00e1m prekona\u0165 prv\u00e9 hodiny \u201e\u010derven\u00e9ho pekla\u201c.<\/p>\n Oblo\u017een\u00fd chleb\u00ed\u010dek<\/b><\/p>\n Ak si u\u017e chcete zachr\u00e1ni\u0165 poves\u0165 hrdinu, stavte na alternat\u00edvne lie\u010debn\u00e9 met\u00f3dy. Budete nimi zauj\u00edmav\u00fd a hlavne pom\u00e1haj\u00fa. Ve\u013emi pr\u00edjemn\u00fdm ovla\u017een\u00edm b\u00fdva biely jogurt. Nie, nelejte si ho na poko\u017eku priamo z chladni\u010dky ale uvid\u00edte t\u00fa \u00fa\u013eavu, ke\u010f mlie\u010dne bakt\u00e9rie o p\u00e1r stup\u0148ov chladnej\u0161ie ako teplota okolia za\u010dn\u00fa \u201eoperova\u0165\u201c na sp\u00e1lenom chrbte. \u010eal\u0161\u00edm pokladom na sp\u00e1leniny je rozmixovan\u00fd ban\u00e1n. Toho budete ma\u0165 na pl\u00e1\u017ei dostatok, rovnako ako slnka. Po pol hodinovom p\u00f4soben\u00ed by ste sa mali c\u00edti\u0165 o nie\u010do lep\u0161ie. Vychladnut\u00fd kamilkov\u00fd \u010daj je taktie\u017e jedna z mo\u017enosti. Na vie\u010dka si m\u00f4\u017eete prilo\u017ei\u0165 pl\u00e1ty uhorky a aby sme nezabudli na favorita \u010d\u00edslo jedna, je n\u00edm tvaroh. Zmie\u0161an\u00fd s bielym jogurtom, alebo \u010dist\u00fd, v\u00e1s dostane z najhor\u0161ieho. Dobre si ale zapam\u00e4tajte, \u017ee \u010do ste raz \u201eprep\u00e1lili, to nezneutralizujete jednou k\u00farou. Na slnko sa op\u00e4\u0165 poberte, a\u017e ke\u010f odznej\u00fa v\u0161etky nepr\u00edjemn\u00e9 znaky sp\u00e1lenia.<\/p>\n Balzamovanie<\/b><\/p>\n Pr\u00eds\u0165 z dovolenky ako \u010dernoch je pr\u00ed\u0165a\u017eliv\u00e9 pre ka\u017ed\u00fa slovensk\u00fa \u017eienku. Ko\u017ea v\u00e1m pri balen\u00ed na op\u00e1len\u00fa farbu vyjde v \u00fastrety, no to sa jej mus\u00edte aj nie\u010d\u00edm zav\u010fa\u010di\u0165. Be\u017en\u00e1, nepo\u0161koden\u00e1 poko\u017eka po aplik\u00e1cii spr\u00e1vneho opa\u013eovacieho mlieka s vhodn\u00fdm ochrann\u00fdm faktorom a n\u00e1sledne po slnen\u00ed o\u0161etren\u00e1 mliekom po opa\u013eovan\u00ed sa v\u00e1m tak r\u00fdchlo nezo\u0161\u00fape. Bez neho sa toti\u017e \u010doskoro aj nesp\u00e1len\u00e1 poko\u017eka poberie v \u0161upin\u00e1ch kamsi pre\u010d. Smutn\u00e9 je, \u017ee tak do mesiaca sa v\u00e1m aj tak \u201ebronzov\u00fd\u201c odtie\u0148 vymen\u00ed za belobu, ale v\u010faka starostlivosti pred, po\u010das, aj po opa\u013eovan\u00ed v\u00e1m \u017eelan\u00e1 farba vydr\u017e\u00ed tak dlho ako to bude mo\u017en\u00e9, navy\u0161e bezbolestne a bezpe\u010dne.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" PROTI \u010cOMU SA NEMO\u017dNO O\u010cKOVAT S\u00fa choroby, s ktor\u00fdmi sa stret\u00e1va\u0161 be\u017ene aj doma, niektor\u00e9 s\u00fa zas exotick\u00e9. Nie\u010do je smrte\u013en\u00e9, in\u00e9 iba nepr\u00edjemn\u00e9. Pre zoznam chor\u00f4b, proti ktor\u00fdm sa mo\u017eno o\u010dkova\u0165, klikni sem. AIDS Pozn\u00e1 ho ka\u017ed\u00fd, no m\u00e1lokto pozn\u00e1 osobne niekoho, kto je infikovan\u00fd. V na\u0161ich kon\u010din\u00e1ch v\u00edrus HIV nie je a\u017e tak roz\u0161\u00edren\u00fd. … Pokra\u010dova\u0165 v \u010d\u00edtan\u00ed: \u010co ke\u010f ochoriem<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":6123,"parent":0,"menu_order":23,"comment_status":"open","ping_status":"open","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-423","page","type-page","status-publish","has-post-thumbnail","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/backpackeri.sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/423","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/backpackeri.sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/backpackeri.sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/backpackeri.sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/backpackeri.sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=423"}],"version-history":[{"count":5,"href":"https:\/\/backpackeri.sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/423\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":6124,"href":"https:\/\/backpackeri.sk\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/423\/revisions\/6124"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/backpackeri.sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/6123"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/backpackeri.sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=423"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}\n