A do torres del paine sa chcem vratit ked budu mat leto a ja budem mat pohodlne boty. Vratim sa do stanu, tam este zaspim. Pred obedom balime veci a cakame na beu. Dufame, ze to stihne. O 2hej sa nalodime na katamaran, ktory nas prepravi cez Lago Pehoe. Potom sups busom naspat do Puerto Natales. Este som zistila, ze tie fasa fleecove da kine rukavice som nechala na lodi. Rudy zas nechal v autobuse bryle. No on na rozdiel odo mna ma sancu ich ziskat spat. Pyta sa na stanici, daju mu adresu sofera, nakoniec ide k nemu domov, kde si bryle vyzdvihne. Doplazime sa do nasho Yagan hostelu, kde vecer uspesne nic nerobime. Prejdeme sa este po meste, treba listky na ranny bus do Calafate. Na izbe sme opat s holkou, ktora sa prave vratila s plavby lodou, a kazdy ma zase tu istu postel ako pred 4 dnami.

CO SME VIDELI:
Krasne vyhlady cestou katamaranom. Nejake lamy po ceste, ale aj tak vacsinou cestu v buse prespim. Poobede sa este prejdeme po natales.

DOPRAVA:
Bus Torres del paine-natales listok uz kupeny

POTRAVA:
Opat sa vraciame do nasej restiky, davam si velikansky burger

UBYTKO:
Opat sa vraciame do Yagan house kde sme si predtym odlozili veci.

Ked si predstavim, ze by som sem mala slapat vcera, radsej si nic take nepredstavujem a ideme dalej, az do posledneho kempu paine grande. Na miesto dorazime asi o 4tej, najdeme stan aj s odkazom, kedy sa Rudy vydal na cestu. Vybalime nejakeho zvysneho tuniaka, a za chvilu zaspime v stane od unavy. Budi ma Bea, nieco v predsienke suchoce..dosiel pasavec, zacitil tuniaka. Neskor nas zase budi Rudy a ukazuje aj fotky z ladovca. Zavidim. Vraj sa netreba trepat az na koniec, ale vsetko je vidiet uz z miradoru, ktory je od kempu cca 1h20min, ze on dlho bludil v kempe, lebo to bolo na chuja oznacene a nevedel kade sa vydat. Cesta viedla od horskej sluzby rovno hore. Takze sme si s beou povedali, ze to skusime dalsi den, ze si privstaneme. Katamaran -lod, vyplava z kempu o nejakej 14tej dovtedy sa to da stihnut. Chata, aj tackaren, aj obchod boli v dobrom stave. Az na tie sprchy, kde bol bordel. V tych predoslych kempoch, kde bol pomaly problem zohnat elektrinu, to bolo udrziavanejsie. Navarili sme veceru a sli spat. Tato posledna noc bola najchladnejsia, kedze bolo jasno. Ani vetrisko uz nehucal. Ale teplota klesla na 4st v rohu stanu.

CO SME VIDELI:
dalsiu cast narodneho parku, ladovce

DOPRAVA:
opat pesibus

UBYTKO:
kemp s velkou miestnostou na varenie, kupelka s teplou vodou, ale spinave.
4500 pesos/osoba

Kiezby som ich mala otestovane v inych ako sneznych podmienkach, a kiezby som si na hosteli nenechala moje milovane merrell tenisky. Takze trpim, som neprijemna, nechce sa mi nic fotit, ani pozovat na fotkach. Chce sa mi skratka teleportovat niekam prec. Ale kedze sa nachadzame niekde uprostred treku, nezostava mi nic ine, iba trpiet a slapat na dalsi koniec. K tomu vsetkemu sa dvihol este vetrisko, ktory fuka proti nam, poletuje sneh a cele mi to pripada ako nejaky zatazkavaci test prezitia v prirode. Asi o 4tej dorazime do Los cuernos, kde je chata, varia teply caj, a mozno postavit aj stan za kempovne. Zistujeme, ze nas ciel ‚italiano‘ je asi dalsia hodine-dve cesty dalej. Turista vravi, ze to tam vraj pachne a su tam potkany. S tym, ze naozaj strasne fuci, co chodzu stazuje a ja nie som schopna ist dalej bez psychickej ujmy. Bea sa tusim pridava na moju stranu, takze sme dve proti Rudymu, ktory chce ist dalej. Nakoniec tam zostavame, postavime stan, ktory ledva ze neodfukne, varime tradicne cestoviny s parkom, caj a ideme spat. Som stastna. Aspon do momentu, kym zacnem opat mysliet na to, co ma caka zajtra. Nic teda nejde podla planu, z dvojiteho W sa nas(alebo minimalne moj) okruh krati na jednoite U. Kasleme na Vale frances, nic ine nam ani neostava. Cas nepusti. V noci priserne fuka, palicky od stanu mi vetrisko prehyba nad hlavou, strasne to huci a neda sa zaspat. Ani tabletky na spanie nepomahaju. Zo spacaku mi netrci ani len nos. Je mozne, ze sa udusim na nedostatok kyslika. Co ma irituje najviac je, ze ten vecerny caj sa pyta von. A tak z krasne vyhriateho spacaku musim liezt von, obut si smrtelne topanky a ist to niekam ‚opriet‘.

CO SME VIDELI:
jazera, sneh, vietor, vid komentar vyssie:)

UBYTKO:
pesibus a pesibus

UBYTKO:
kemp 4000 pesos/osoba, kupelka a zachod na chate, ciste.

Jedna palica je trochu nalomena, vietor je dost silny, stan musime upevnit o strom, dole poukladat kamene. Niekedy zhruba o 12-13tej vyrazame na highlight parku- Las Torres. Turisticky chodnik je okey, aj ked nie zrovna taky na aky je zvyknuty nasinec. Vsade je vela sutrov a vymolov. K torres sme dorazili, obklopuje nas hmla, zima, a co nevidiac bude aj tma. Rychlo sa fotime, cakame este chvilu kym oblaky odkryju prekrasne spicate vezicky, no nedockali sme sa. Ideme teda naspat do kempu. Zacinam citit, ze casove vzdialenosti miest v parku sme asi podcenili. V botach sa mi ide coraz viac neznesitelne a ked si predstavim ze v nich mam stravit celodennym slapanim este 3dni, je mi na grcanie. Vecer si uvarime cestoviny s parkom a teply caj. Kemp disponuje aj teplymi sprchami, kde je ovsem tma. Uzivame si horucu vodu, lebo vieme co nas caka, vcelku studena noc. Bea si sice pozicala aj spacak, svoj tenky zverila rudymu, ten mal teda dva, ale aj tak v noci mrzne. Mne sa moj spacak osvedcil, bea by potrebovala asi najskor ten co mam doma, co ma komfort do -20. Presunuli sme ju radsej do stredu stanu, aby mala z obidvoch stran niekoho. Vlastne si uz ani nepamatam kolko mohlo byt tie prve noci. Nejakych 5-6 st v rohu. Horsi bol ten vietor. Miesto stuplov do usi mam zapnuty mp3 player, no nepomaha. Moc sme sa veru nevyspali. Az rano, ked uz bolo teplejsie.

CO SME VIDELI:
Pol dna cestujeme do parku. Potom tura na ‚Las torres‘ v narodnom parku.

DOPRAVA:
bus z natales do vjazdu Torres del paine. spiatocny 15000 pesos
pokracovanie minibusom 2500 pesos
Vstupne do narodneho parku 15000 pesos

POTRAVA:
Nakupene potraviny v supermarkete ako zemle, pastety, cestoviny s parkom, caj na veceru.

UBYTKO:
kemp 4000 pesos/osoba cista kupelka s horucou vodou, odkial sa nam moc nechce vyliezt

Ide tam vlastne o ‚W‘ okruh, kedze trek je v tvare dvojiteho V. Na oba konce sa da dostat z civilizacie, a tam v strede sa mozno dopravit uz len po vlastnych. My sme chudobni a budeme musiet prezit v stane za kempovne 4000pesos/osoba. Pripravy koncia v supermarkete kde sa kupuju cestoviny, parky, pastety, zemle, toaletak, a kopec keksikov. Este plynovu bombu a malo by to byt vsetko. Voda v potokoch je pitna, takze o jeden problem menej. Na hosteli nechame vsetky nepotrebne veci, pre ktore sa potom vratime. Veci ako stan a riady si musime rozdelit do ruksakov. Na izbe sme s nejakou blondynou, ktora ide na 4dennu plavbu po fjordoch, vie celkom aj po spanielsky, a netusim odkial je. V hosteli nam tetuska predava rovno listky na zajtrajsi autobus do parku, ktory po nas pride rovno pred dvere.

CO SME VIDELI:
ranny presun z arenas do natales, kde si pozreme mestecko, je zima, prsi, nic moc, ale to je prava patagonia. chystame sa do narodneho parku.

DOPRAVA:
autobus z punta arenas do puerto natales 5000pesos

POTRAVA:
V puerto natales miesta restika odporucena v hosteli, jedlo je super.

UBYTKO:
rodinny penzion Yagan house za vpohode cenu, poskytnu mrte informacii aj moznost rezervacie autobusov, pozicaju kempovacie naradie. Skvele ranajky.

O hodinku pristavame. Ale nevystupujeme, je to iba medzipristatnie v Port Montt. Niekto vystupi, niekto zas nastupi, podava sa dalsi jedalny chod. Opat pristavame. Z okienka sledujem runway, no nic betonove pod nami zatial nie je. Skor to pripomina mociare, planiny..nic co by sa dalo nazvat civilizaciou. Ci to je nudzove pristatie? Ehm, nie. Nakoniec sa zjavila aj ta runway, aj pilot povedal, co za dedina to je, ale nebolo mu moc rozumiet, takze sme netusim kde. A zase vzlietame do oblakov. Tretieho chodu som sa uz nedockala..Posledna konecna zastavka je konecne Punta Arenas. Od mora celkom slusne fuka, hadze s celym lietadlom, pristavanie bude zaujimave. Nevieme ci sa mame modlit, alebo iba cakat, no pilot ma evidentne prax a tak to zvladol na jednotku. Vsetci tlieskame. Vonku je tak do 10st, silno fuka. Zima? zacinajuca jar? kazdopadne je to patagonia. Z letiska sa vezieme taxikom do hostelaHospedaje Costanera. Je celkom utulny, typu rodinny dom, vnutri sa kuri a na veceru vyuzivame aj kuchynku. Poobede sa este vyberieme do mesta, pozriet mestsky cintorin so zvlastnymi stromami. Zastavime sa aj v miestnej cestovnej kancelarii, potrebujeme sa dostat este juznejsie do Puerto Natales, kupujeme si listky na autobus na dalsie rano. Cielom je narodny park torres del paine, ikona patagonie. Na hosteli sa dame do reci s parikom holandanov, ktori sa z torres del paine prave vratili a tak nam podavaju info typu kolko ich to vyslo, ze spali v turistickych chatach(refugio), lebo v stane su podmienky drsne, a ze cely okruh dali za xy dni. My vsak nie sme holandania, ale slovaci a nemame 50tisic pesos/osoba/den. Dali nam aspon typ na ubytko v dalsej dedine. Bookujem teda noclah a ideme spat. Kazdodenne balenie a tlacenie vsetkych haraburd do ruksaku ma pomaly prestava bavit.

CO SME VIDELI:
Dokopy nic. presuvame sa lietadlom do patagonie. Pozreli sme si centrum Punta arenas, cintorin.

DOPRAVA:
na letisko z centra Santiaga bus 1400pesos
z letiska Punta arenas taxik do hostela 7000pesos

LETENKY:
Santiago-Punta Arenas s medzipristatim v Port Montt a este nejakej diere
spolocnost Sky airlines cca 120e

POTRAVA:
ranajky rano v hosteli, dalsie smaky v lietadle. Vecera uvarena na hosteli v kuchynke.

UBYTKO:
Rodinneho typu s bohatymi ranajkami, ciste, internet k dispozicii v Hospedaje costanera

Mam problem dojest tu velku porciu. Mestecko nie je az take male, a kedze od vodnej hladiny stupa do kopcov, je tam vybudovanych mnozstvo pozemnych lanoviek. Zopar z nich sme aj vyskusali a hladame farebne domy, ktore poznam z fotiek. V meste jazdia aj starucke trolejbusy. Podvecer sa vraciame do Santiaga na hostel. Pivny vecer pokracuje, tentoraz je na hosteli domaci chilejec, ktory vie slusne po anglicky a este nejaky holandan, a tema je slovensky film hostel. Pozerame s nimi este Kill Bill, a potom ideme spat.

CO SME VIDELI:
Valparaiso celodenny vylet. Lanovky, vyhlad na pristav, ulicky.

DOPRAVA:
spiatocny listok na bus Santiago-Valparaiso spolocnost Turbus 5300pesos

POTRAVA:
menu v trznici vo Valparaiso za dobru cenu.

UBYTKO:
Druha noc v hosteli Don Santiago

Privitaju nas priatelsky, hostel je na styl stareho anglickeho rodinneho domu s vrzgajucimi podlahami. Shareovana 8micka. Na izbe su este nejake baby a peruanec, ktory vypomaha v hosteli a zrovna spi po nocnej. My vsak ideme rovno do mesta, nemame casu nazvys. Santiago je naozaj v europskom style, tak ako sme sa o nom napocuvali. Az na tie 6tisicove zasnezene hory, ktore sa tiahnu pobliz a z mestskeho kopca je paradna vyhliadka. Cestou domov si sadame v krcme na piva a hranolky, domov ideme metrom. Party pokracuje na hosteli, kde peruanec uz fici na nocnej, a bali speka. Naproti je maly obchodik, kde bezim dokupit este piva. Personal v hosteli sa nam pozdava:)

CO SME VIDELI:
Presunuli sme sa do Santiaga, pozreli si park, vyviezli sa lanovkou

DOPRAVA:
z hotela na letisko antofagasta taxikom za 10000pesos
z letiska v santiagu do centra busom 1400pesos
z centra vecer na hostel metrom za 400pesos

LETENKY:
Antofagasta->Santiago spolocnost Sky airlines cca 120e

POTRAVA:
ranajky v hoteli v antofagaste, desiata na letisku, dalsia desiata v lietadle. Piva a hranolky v santiagu poobede

UBYTKO:
Don Santiago priatelsky hostel v mestskom dome aj s ranajkami, kuchynka k dispozicii.

Ok, skusime to neskor, ideme sa niekam najest. Nechce sa mi zase slapat do tej pracovne, tak ulohu vyzdvihnutia pradla nechavam tentokrat na rudyho a beu. Pockam ich na hoteli. Ale ceste do pracovne sa aj tak nevyhnem. Pomiesali tam vsetko pradlo a kedze henti dvaja nevedeli identifikovat vsetky moje ponozky a nohavicky spomedzi cudzich, musim si to tam ist vyzbierat osobne. Vecer popijame na hoteli, bea kvasi na facebooku. Hotel je plny nejakych teenagerov futbaloveho klubu, ktori po nas iba cumia. Ideme spat, rano sa zbalit a caka nas let do Santiaga.

CO SME VIDELI:
pristav, mesto, miestna trznica, mroze, pelikany

DOPRAVA:
pesibus

POTRAVA:
menu v trznici za par korun, vecer McDonald

UBYTKO:
Hotel San Martin, na internete ziadny relevantny kontakt

Prasna pustna cesta sa za chvilu meni na kvalitnu asfaltku. Okolo nas sa vztycuje skoro 6tisicova sopka Licancabur a fotenie cez okno ma prestava bavit. Dole (2900m /nm) na hraniciach nas uz skenuju, a peciatkuju nam pasy. Prichadzame do turistickeho mestecka San Pedro de Atacama, kde vyberam v bankomate 200tisic pesos(300€). Bookujeme si autobus do Antofagasty, po hodine browsovania v netcafe nenachadzame ziadny hostel, iba par cisiel na hotely, kam sa neda dovolat. Pojdeme na slepo, nic ine nam nezostava. Autobus je luxusny dvojposchodovy ale tych par hodin prespim. Autobusova stanica na predmesti je trochu od ruky a tak chytame nejaku mhdcku do centra. Mesto nie je turisticky zname, takze vsetci na nas kukaju ako na zjavenie. Dostaneme sa do centra a zamierimu k nejakemu hotelu San Martin. Cena ujde, zostavame tu 2 noci. V miestej hotdogarni si davame hotdogy za 7kil a burger za 2litre, v netcafe hladam ubytko na dalsi checkpoint – Santiago de Chile a ideme spat.

CO SME VIDELI:
Gejziry, termalny pramen, kde sa aj kupeme. Nas tour konci na chilskych hraniciach. Odtial sa presuvame do San pedra a odtial busom do Antofagasty. Z busu je celkom pekny vyhlad. Vecer uz len nic nerobime.

DOPRAVA:
Bus do San pedra je v cene vyletu.
Bus San Pedro->Antofagasta spolocnost Turbus 8900 pesos. Bus je luxusny s telkou, super sedacky.

POTRAVA:
Navstivime restiku v san pedre kde si dame menu aj s kolacikom. V antofagaste miestna hotdogaren.

UBYTKO:
To bol celkom problem zohnat kedze na internete ziadne informacie nie su. v meste neni jediny hostel ani celkovo turisti. Tak sme sa odviezli niekam do centra a vosli do prveho hotelu kde vysla noc na cca 23e co je sice dost, ale ina moznost nebola. Fajn ranajky v cene, Hotel sa volal San Martin a mali velmi mily personal. Kupelka aj televizor na izbe.