Stradujeme sa po meste, po pristave, rybarskom trhu kde vsetko pekne smrdi, sledujeme pelikany a mroze. Nasli sme aj pracovnu, kde sme sa s chlapikom dohovorili, ze o 16tej to bude hotove. No na listocku je napisane 17.00, sme trochu zmateni. Obedujeme v miestnej trznici, kde je menu celkom lacne. Vsetky restauracie lakaju ludi, aby si siel prave k nim..Po ceste sa zastavime v pracovni, kde by uz malo byt vyprate. Hm, zavrete. Dalo sa cakat.
Ok, skusime to neskor, ideme sa niekam najest. Nechce sa mi zase slapat do tej pracovne, tak ulohu vyzdvihnutia pradla nechavam tentokrat na rudyho a beu. Pockam ich na hoteli. Ale ceste do pracovne sa aj tak nevyhnem. Pomiesali tam vsetko pradlo a kedze henti dvaja nevedeli identifikovat vsetky moje ponozky a nohavicky spomedzi cudzich, musim si to tam ist vyzbierat osobne. Vecer popijame na hoteli, bea kvasi na facebooku. Hotel je plny nejakych teenagerov futbaloveho klubu, ktori po nas iba cumia. Ideme spat, rano sa zbalit a caka nas let do Santiaga.
CO SME VIDELI:
pristav, mesto, miestna trznica, mroze, pelikany
DOPRAVA:
pesibus
POTRAVA:
menu v trznici za par korun, vecer McDonald
UBYTKO:
Hotel San Martin, na internete ziadny relevantny kontakt
