Zdravotný stav a očkovanie

Nie je potrebné, aby ste svoj zdravotný stav skúmali pod mikroskopom. To si mohol robiť doteraz. Sám vieš najlepšie, či trpíš nejakou závažnou chorobou, ktorá ťa obmedzuje pri cestovaní alebo aj v dennom živote a či si schopný opustiť svoje bydlisko na xy mesiacov so zásobou liekov od doktora. Okrem absolvovania očkovaní (čítaj ďalej), by si mal určite navštíviť zubára. Všeobecného lekára nájdeš hocikde, ale dobrého zubára za relatívne normálnu cenu nie. Zubné zákroky sú v zahraničí neskutočne drahé, preto nie je nič nečakané, keď v rozvojovej krajine aj ľudia zo strednej vrstvy majú chrup v katastrofálnom stave. Návšteva zubára doma ťa vyjde lacnejšie ako letenka domov.

Čo by si mal absolvovať pred odchodom:

Všetko čo by si mal vybaviť pred odchodom si nenechávaj na poslednú chvíľu, hlavne v prípade očkovaní, niektoré pozostávajú z viacerých injekcii, ktoré je potreba preočkovať následne po nejakej dobe, takže to musíš stihnúť pre odchodom. Rôzne vakcinácie nemôžu byť očkované naraz, lebo by sa mohli biť, alebo by mohla nastať alergická reakcia a takisto ťa nezaočkujú, ak si čo i len trochu chorý. Takže mysli na to minimálne mesiac – dva vopred.

Ak ti nebodaj doktor niečo nájde a máš sa tam ukázať za dva týždne, keď mu povieš, že zajtra odlietaš, asi bude neskoro. Ak nosíš okuliare, alebo šošovky, choď do optiky a mysli na to, aby si mal dostatok šošoviek a roztoku. Ak nosíš výlučne šošovky, vezmi si okuliare ako záchranu, nikdy nevieš či šošovky stratíš, alebo v prašných podmienkach či menej hygienickom prostredí bude oveľa jednoduchšie nosiť okuliare.

Mal by si mať so sebou nejaký zoznam a na ňom uvedené:

meno, priezvisko, telefónne číslo

kontakt v núdzi, adresa, telefónne číslo

typ krvi

zoznam absolvovaných vakcinácii (očkovací preukaz)

zoznam alergii (hlavne na druhy liekov)

zoznam chronických zdravotných problémov

telefónne číslo na ošetrujúceho lekára doma

kontakt na poisťovňu aj s telefónnym číslom zo zahraničia

zoznam liekov, ktoré máš pri sebe, kópie receptov

predpis na okuliare alebo šošovky

OČKOVANIE

Mal by si si zistiť, aké očkovania vyžadujú v tej danej krajine, do ktorej mieriš. Sú očkovania doporučené a povinné. Napríklad takú žltačku A aj B doporúča LP aj na pobyt na Slovensku,. takže si treba premyslieť, či je očkovanie naozaj nutné, väčšina chorôb hrozí najmä mimo miest, záleží, či idem niekam na týždeň, kde je riziko malé, alebo na rok, kde je riziko o to väčšie. Riziko nejakej choroby sa takisto mení v rámci regiónov danej krajiny a takisto aj s nadmorskou výškou. Ak nevieš presne kde skončíš, nemusíš si dať očkovať všetko čo existuje. Očkovať sa dá aj v cudzine, no uprednostni rozvinuté krajiny, čistú ambulanciu a sterilnú ihlu. V niektorých krajinách je nutné sa preukázať očkovacím preukazom s daným očkovaním, ak ideš z nejakej problémovej krajiny, alebo do problémovej krajiny. Nezabudni si ho vyžiadať.

Veľa cestovateľov ide na kliniku cudzokrajných chorôb, kde iba za vstupnú prehliadku zaplatíte 20 eur. Poviete im kam idete, doktor naťuká do počítača Thajsko, Brazília a počítač vypľuje zoznam všetkých možných očkovaní, ktoré vám odporučí (ak má niekto lepšiu skúsenosť, závidím mu). Tuším aj každá ďalšia konzultácia stojí xy eur. Zaplatíte za injekciu plus vpichnutie. Doktorka pravdepodobne nikdy v nejakom Peru nebola, odporučí vám brať antimalariká, lebo sa vás nespýta či sa chystáte aj do amazonského pralesu. Odporúčam teda podrobne naštudovať na internete, čo si potrebujete dať zaočkovať, každá krajina o tom píše v guidebooku. A nezabudnite očkovací preukaz, mali by ho vystaviť, budú ho po vás chcieť v niektorých krajinách, hlavne ak pôjdete priamo z krajín, kde je výskyt žltej zimnice, budú požadovať potvrdenie, že ju máte zaočkovanú.

Tetanus/diphtheria

Tetanus poznali veľmi dobre grécki , rímski i egyptskí lekári u bojovníkov s drobnými i vážnejšími poraneniami. Aj v dnešnej dobe je tetanus dobre známy pôrodníkom v rozvojových krajinách, kde na tetanus zomierajú ženy rodiace na udupanej hlinenej zemi alebo novorodenci. Po zavedení očkovania ( u nás v roku 1952) sa tetanus prakticky prestal vyskytovať. Ojedinelé prípady sú u osôb staršieho veku, ktoré neboli očkované. Svetová zdravotnícka organizácia hlási ročne až milión prípadov z rozvojových krajín, viac ako 1/3 ochoreniu podľahne.

Deti sa u nás povinne očkujú celkovo 5 dávkami v kombinovanej vakcíne (viď. očkovací kalendár). Dospelí sa preočkovávajú proti záškrtu a tetanu každých 15 rokov.

Pôvodca – Baktéria – Clostridium tetani

Výskyt – Celosvetovo

Prenos infekcie – Spórami Cl. tetani, ktoré sa bežne vyskytujú v stolici zvierat, ale i človeka, v pôde, hrdzavom kove

Inkubačný čas – Niekoľoko dní až mesiacov

Hlavné príznaky ochorenia – Infekcia vyvoláva kŕče svalov, poruchy prehĺtania , dýchania , vedomia až úmrtie

Diagnostika – Typické klinické príznaky, imunodiagnostika

Prevencia – Očkovanie, v SR je súčasťou plnenia Národného imunizačného programu povinné, plošné očkovanie. Preockovanie kazdych 10 rokov. Vas obvodny lekar ma o tom zaznam v karte.

Očkovacia látka – U detí súčasťou kombinovaných vakcín . Deti sa očkujú 5 dávkami , dospelí sa preočkovávajú každých 10-15 rokov. V prípade úrazu sa podává jedna dávka vakcíny pokiaľ boli poranené osoby riadne očkované.

Liečba – Počas hospitalizácie na jednotke intenzívnej medicíny, aplikuje sa protitetanové sérum.

Očkovanie proti žltačke typu A – vírusový zápal pečene typ A, vírusová hepatitída typ A

Podľa Svetovej zdravotnej organizácie ročne na svete ochorie na žltačku typu A okolo 1,5 milióna ľudí. Odhaduje sa, že nepoznaných ochorení je 4-10krát viac. Závažnosť ochorenia sa zväčšuje s narastajúcim vekom. Oveľa viac ľudí najmä v detskom veku získa infekciu a prekoná ju bez akýchkoľvek ťažkostí, takéto deti sú však nebezpečné z hľadiska možného prenosu infekcie na vnímavé osoby. Na Slovensku je ročne hlásených niekoľko desiatok epidémií, väčšinou z regiónov s nižším hygienickým štandardom. K rozsiahlym epidémiám môže dôjsť po konzumácii kontaminovanej potravy, napr. epidémia žltačky A v Československu v roku 1979, kedy ochorelo 32 000 ľudí. Ochorenie je rozšírené celosvetovo, viac v oblastiach subtrópov a trópov.

Očkuje sa 2 dávkami vakcíny, alebo kombinovanou očkovacou látkou proti žltačke A aj B 3 dávkami. Ochrana je dlhodobá, najnovšie poznatky hovoria o celoživotnej ochrane. Preočkovanie nie je nutné.

Pôvodca – Hepatovírus

Výskyt – Celosvetovo

Prenos infekcie – Orofekálnou cestou (kontaminovaná voda, potraviny)

Inkubačný čas – 2-6 týdždňov

Hlavné príznaky ochorenia – Žlté sfarbenie očných bielkov, kože, teplota, tmavý moč, bledá stolica, únava, nechutenstvo

Diagnostika – imunodiagnostika

Prevencia – Očkovanie, odporúča sa pre všetkých bez ohľadu na cestovanie

Očkovacia látka – Schéma :2 dávky, po prvej dávke nástup ochrany za 10-14 dní, druhá dávka za 6-12 mesiacov resp. 6-18 mesiacov (záleží od druhu vakcíny). Ďalšie preočkovanie nie je potrebné – predpokladá sa celoživotná ochrana. Existuje aj kombinovaná vakcína proti hepatitíde A+B pre deti aj dospelých s dávkovacou schémou: 3 dávky v schéme deň 0, mesiac 1 a 6, alebo v zrýchlenej schéme: deň 0,7,21 a štvrtá dávka v 12 mesiaci. Prečkovanie u imunokompetentných osôb nie je potrebné

Liečba – Symptomatická

Očkovanie proti žltačke typu B – vírusový zápal pečene typ B, vírusová hepatitída B

Ochorenie spojené so žltým sfarbením kože a očných bielkov u viacerých ľudí naraz je spomínané už zo starovekého Grécka. Až v 50. rokoch minulého storočia sa začal rozlišovať rozdiel medzi dvomi základnými typmi hepatitídy A a B. Na hepatitídu častejšie ochoreli dospelí ľudia a zistil sa spôsob prenosu krvnou cestou (prienik infikovanej krvi alebo telesných tekutín cez kožnú bariéru – transfúzie, poranenie infikovanými nástrojmi, sexuálny styk…). Vzhľadom na pomerne častý prechod VHB do chronického štádia s následnou cirhózou pečene a výskytom rakoviny pečene sa považuje VHB za závažnejšie ochorenia ako vírusová hepatitída typu A. Existujú na svete oblasti s nízkym, stredným a vysokým výskytom VHB. Slovensko patrí k oblastiam s nízkym výskytom aj vďaka zavedeniu očkovania u detí a vybraných skupín obyvateľstva. Naďalej však trvá nebezpečenstvo nákazy u neočkovaných ľudí pri pobyte v regiónoch sveta ako Ďaleký východ, celá juhovýchodná Ázia, Afrika, stredná a južná Amerika, Aljaška, Grónsko. Na Slovensku sa povinne očkujú deti od roku 1994 a vybrané profesijné skupiny ľudí (zdravotníctvo, pacienti v dialyzačnom programe, záchranný systém – polícia, hasiči…).

Pôvodca – Hepadnavírus

Výskyt – Celosvetovo, viac v južných a východných štátoch

Prenos infekcie – Krvou (narkomani – injekčné ihly), pohlavnou cestou

Inkubačný čas – 14 dní až 6 mesiacov

Hlavné príznaky ochorenia – Žlté sfarbenie očných bielkov, kože, únava, nechutenstvo, pobolievanie pod pravým rebrovým oblúkom, tmavý moč, bledá stolica

Diagnostika – imunodiagnostika

Prevencia – Očkovanie, stravovacie návyky

Očkovacia látka – 3 dávky v schéme 0 deň, 1 a 6 mesiac , pri zrychlených schémat – 0,7,21 deň, alebo 0 deň , 1 a 2 mesiac . Pri zrýchlených schémat je potrebná 4 dávka v 12 mesiaci .U trojdávkovej schémy alebo 4 dávkových schémat očkovania nie je potreba ďalej přeočkovávat. Existuje aj kombinovaná vakcína proti hepatitíde A+B pre deti aj dospelých s dávkovacou schémou: 3 dávky v schéme deň 0, mesiac 1 a 6, alebo v zrýchlenej schéme: deň 0,7,21 a štvrtá dávka v 12 mesiaci. Prečkovanie u imunokompetentných osôb nie je potrebné

Liečba – Symptomatická, ev imunoglobulíny (vždy pod vedením odborného lekára)

Očkovanie proti brušnému týfusu

Brušný týfus spolu s paratýfusom A a B je najmä v oblasti trópov označovaný aj ako črevná horúčka (enteric fever), pretože najväčšie chorobné zmeny aj s možným ohrozením života neliečeného týfusu sú práve na tenkom čreve. Choroba je známa už pradávna, podrobnejšie bola popísaná v 19. storočí. Výskyt týfusu sa dodnes odhaduje na 15-20 milónov chorých s ročnou smrtnosťou okolo 600 000 ľudí, najmä v oblastiach juhovýchodnej Ázie, Afriky, Strednej a Južnej Ameriky. Ochorenie vzniká požitím kontaminovanej vody alebo potravín, ale aj pri kontakte s chorým alebo bacilonosičom baktérie Salmonella typhi.

Očkuje sa jednou dávkou vakcíny najmenej 14 dní pred odchodom do rizikovej oblasti. Ochrana trvá 3 roky.

Pôvodca – Baktéria Salmonella typhi

Výskyt – Po celom svete (nižší hygienický štandart), hlavne v krajinách juhovýchodnej Ázie, Afriky ( vrátane Egypta a Tuniska), v Turecku , krajinách Stredenej a Južnej Ameriky

Prenos infekcie – orofekálnou cestou (kontaminovaná voda a potraviny)

Inkubačný čas – 1-4 týždne

Hlavné príznaky ochorenia – Bolesti hlavy, pretrvávajúca horúčka, žlto-hnedý povlak jazyka, Neliečený sa može komplikovať tvorbou vredov na črevnej sliznici, ohrozenie života pri perforácii črevnej steny – zápal pobrušnice

Diagnostika – Dôkaz pôvodcu, imunodiagnostika

Prevencia – Očkovanie, stravovacie návyky

Očkovacia látka – Očkovanie 1 dávkou najneskôr 2 týždne pred odchodom do rizikovej krajiny, nástup ochrany do 10 až 14 dní, ochrana trvá 3 roky

Liečba – Okamžitá liečba odborným lekárom (obyčajne hospitalizácia)

Očkovanie proti cholere

Cholera je veľmi závažné hnačkové ochorenie postihujúce iba človeka, ktorému podľahli už milióny ľudí. Epidémie cholery sprevádzali ľudstvo od pradávna , ale aj v 20. storočí došlo k ťažkým epidémiám v Južnej Amerike , ale aj na Ukrajine. Menšia epidémia bola na východnom Slovensku v roku 1970. Cholera je stále častá v chudobných štátoch sveta s nízkym hygienickým štandardom a s nedostatkom pitnej vody.

Ochorenie začína väčšinou náhle, so stupňujúcimi sa hnačkami, ktoré vedú k veľkým stratám vody a minerálov. Človek tak môže bez liečby zomrieť behom niekoľkých hodín.

Cestovateľom do rizikových oblastí sa odporúča perorálna vakcína, ktorá chráni aj proti ďalšej baktérii často spôsobujúcej hnačky – E. coli. Podávajú sa tri dávky a je nutné preočkovanie po dvoch rokoch.

Pôvodca – Baktéria – Vibrio cholerae, viac typov

Výskyt – Ázia, Afrika, Latinská Amerika

Prenos infekcie – Orofekálnou cestou

Inkubačný čas – 3-6 dní

Hlavné príznaky ochorenia – Hnačkové vodnaté stolice, pri horšom priebehu rýchlo vedúce k strate veľkého množstva tekutín – ohrozenie života, bez teploty, môže byť prítomné i zvracanie

Diagnostika – Dôkaz pôvodcu

Prevencia – Očkovanie, stravovacie návyky

Očkovacia látka – Inaktivovaná vakcína: 2 dávky s odstupom minimálne 1 týždeň, preočkovanie po 2 rokoch (len pri dlhodobých pobytoch v mieste výskytu cholery). Živá perorálna vakcína: 2 dávky s odstupom minimálne 1 max.6 týždňov, preočkovanie každých 6 mesiacov. Kombinovaná očkovacia látka cholera+enterotoxické E.coli

Liečba – Náhrada tekutín a minerálov, antibiotiká (vždy pod vedením odborného lekára)

Očkovanie proti besnote ( z angl. rabies)

Besnota je doposiaľ jediné infekčné ochorenie, ktoré vždy končí smrťou. Takmer všetky cicavce sú vnímavé k tejto infekcii, predovšetkým však psovité šelmy (vlci, psi, líšky) a mačkovité šelmy. Nákazu môžu šíriť napríklad aj opice a netopiere. Človek sa nakazí uhryznutím infikovaného zvieraťa, poškriabaním alebo slinami besného zvieraťa. Virus sa dostáva pozdĺž nervových vláken do mozgu, čo môže trvať týždne až mesiace. Vírus sa množí v mozgu a postupne postihuje všetky dôležité centrá a postihnutý zomiera.

Besnota je rozšírená po celom svete , hlavne v Ázii, Južnej Amerike, Afrike , ale aj v rade štátov Európy vrátane Slovenska.

Očkovacia látka proti besnote patrí súčasne aj medzi terapeutické vakcíny , pretože len zavčasu podaná vakcína môže zachrániť ľudský život. U osôb, ktoré sú poranené alebo uhryznuté zvieraťom sa musí okamžite začať s očkovaním 5-6 dávkami vakcíny a zároveň sa aplikuje imunoglobulín. Pre cestovateľov do štátov s vysokým výskytom besnoty, najmä však pre turistov spiacich v prírode pod stanom sa odporúča preventívne očkovanie tromi dávkami vakcíny.

Pôvodca – Rhabdovírusy

Výskyt – celosvetovo okrem časti Európy, Karibiku a Oceánie

Prenos infekcie – Uhryznutie nakazeným zvieraťom (prakticky všetky cicavce) nechránený kontakt so slinami a sliznicou nakazeného zvieraťa

Inkubačný čas – 1-3 mesiace

Hlavné príznaky ochorenia – Svrbenie v mieste infekcie, tŕpnutie svalov (typicky žuvacích), agresivita, hydrofóbia – odpor k vode, kŕče, ochrnutia; rozvinuté ochorenie končí vždy smrťou

Diagnostika – Príznaky ochorenia, dôkaz pôvodcu, imunodiagnostika

Prevencia – Očkovanie pred poranením- preexpozičná, po kontakte s chorým zvieraťom- postexpozičná

Očkovacia látka – Preexpozičná schéma očkovania: 3 dávky v deň 0,7, 21 alebo 28, prvá posilňujúca dávka 1 rok po 3 dávke základného očkovania, potom každých 5 rokov 1 dávka. Postexpozičná: jedna dávka v dňoch 0,3,7,14 a 28 (5 dávok)

Liečba – Po tesnom kontakte s nakazeným zvieraťom podanie špecifického antirabického globulínu súčasne s 5 dávkami vakcíny v postexpozičnej schéme

Očkovanie proti žltej zimnici (z angl. yellow fever)

Žltá zimnica je infekčné vírusové ochorenie často so smrteľnými následkami. Prenášané je komármi. Očkovanie proti žltej zimnici je dnes jediné povinné očkovanie podľa Medzinárodného zdravotníckeho poriadku. Z neočkovaných cestovateľov pri manifestnom priebehu infekcie zomiera celá polovica. Očkovanie je povinné pre všetkých ľudí prichádzajúcich z regiónov výskytu žltej zimnice. V súčasnosti existuje v Afrike 33 a v Južnej Amerike 9 oblastí, kde sa žltá zimnica vyskytuje. Očkuje sa jednou dávkou najmenej 10 dní pred vstupom do endemickej oblasti, ochrana trvá 10 rokov, potom je nutné preočkovanie. Očkovanie sa musí zaznamenať v špeciálnom medzinárodnom očkovacom preukaze.

Pôvodca – Flavivírus

Výskyt – Tropická oblasť Afriky a Latinskej Ameriky, rezervoárem jsou opice

Prenos infekcie – komáre

Inkubačný čas – 3-6 dní

Hlavné príznaky ochorenia – Horúčka, po niekoľkých dňoch postihnutie pečene s následnou žltačkou, krvácanie, poruchy činnosti srdca, krvného obehu, poškodenie obličiek, mozgu – smrť

Diagnostika – imunodiagnostika, dôkaz pôvodcu

Prevencia – Očkovanie, mechanická ochrana pred komármi

Očkovacia látka – 1 dávka, preočkovanie každých 10 rokov. Potvrdenie o očkovaní musí byť zaznamenané v medzinárodnom očkovacom preukaze

Liečba – symptomatická léčba

Očkovanie proti japonskej encefalitide

Z klinického pohľadu je japonská encefalitída najhoršou zo všetkých vírusových zápalov mozgu. Až štvrtina končí smrťou a takmer polovica z tých, ktorí prežujú, má trvalé následky vo forme ochrnutí končatín. Ako samostatná choroba bola zistená identifikáciou vírusu v roku 1936 a o dva roky neskôr sa zistil prenos vírusu zo zvierat na ľudí prostredníctvom komára. Vyskytuje sa v oblasti juhovýchodnej Ázie, ale ochorenie sa v menšej miere vyskytuje aj v južnej Austrálii a Pakistane.

Očkovanie sa odporúča pre cestovateľov do uvedených oblastí, hlavne pri dlhodobejšom pobyte aj mimo miest. Očkuje sa tromi dávkami, preočkovanie jednou dávkou sa odporúča po dvoch rokoch po podaní tretej dávky.

Pôvodca – Flavivírusy

Výskyt – Najmä juhovýchod Ázie, rezervoár: vtáci, hovädzí dobytok, prasce

Prenos infekcie – nočné mušky a komáre

Inkubačný čas – 4-14 dní

Hlavné príznaky ochorenia – Zápal mozgu a mozgových blán – meningoencefalitída. Horúčka, úporné bolesti hlavy, stuhnutosť šije, zmätenosť, ochrnutia, bezvedomie – život ohrozujúca infekcia (30% smrtnosť)

Diagnostika – imunodiagnostika, dôkaz vírusov

Prevencia – Očkovanie, mechanická ochrana proti hmyzu (repelenty, odev, moskytiery)

Očkovacia látka – Základné očkovanie: 3 dávky v schéme 0., 7. a 30. deň. Zrýchlená schéma v 0., 7. a 14. deň. 3dávka sa odporúča podať najmenej 10 dní pred odchodom do oblasti výskytu ochorenia

Liečba – Hospitalizácia na odbornom pracovisku, symptomatická

Očkovanie proti detskej obrne (z angl. polio)

Ochorenie známe už z predhistorických čias, kde sa u dávnych predkov obyvateľov Grónska našli na kostrách zmeny typické pre detskú obrnu, no prvá izolácia pôvodcu ochorenia vírusu poliomyelitídy sa podarila až v roku 1941. Ochorenie prebiehalo v menších epidémiách, v bývalej ČSR bolo v roku 1928 popísaných 113 sporadických ochorení a v roku 1948 bolo hlásených 2000 prípadov s obrnami končatín. Vírus sa šíri fekálno-orálnou cestou priamym kontaktom s chorým, alebo nepriamo kontaminovanými predmetmi alebo potravinami. V Československu sa začalo s pravidelným plošným očkovaním v roku 1960. Plošné očkovanie proti detskej obrne je typickým príkladom, ako možno očkovaním úplne eradikovať ochorenie z populácie.

Detská obrna se stále vyskytuje v niektorých krajinách Afriky (napr .Nigérie) alebo Ázie (Afganistan, Pakistan, India atď.)

Do týchto štátov sa odporúča preočkovanie dospelých , pretože deti sú u nás povinne očkované 5 dávkami.

Pôvodca – Enterovírusy, 3 typy

Výskyt – Niektoré štáty Afriky a Ázie

Prenos infekcie – orofekálna cesta

Inkubačný čas – 7-14 dní

Hlavné príznaky ochorenia – Začiatok ochorenia horúčky, bolesti hlavy, údov, prípadne hnačka, následne možnosť postihnutia nervovej sústavy (so stúpajúcim vekom vyššie riziko),- zápal mozgu a mozgových blán, ochrnutia

Diagnostika – Dôkaz pôvodcu, imunodiagnostika

Prevencia – Očkovanie detí v SR je súčasťou plnenia Národného imunizačného programu povinné, plošné očkovanie

Očkovacia látka – Orálna alebo inaktivovaná očkovacia látka 5 dávok v detskom veku, ďalej sa odporúča preočkovanie každých 5-10 rokov , zvlášť při ceste do krajín s výskytom detskej obrny

Liečba – symptomatická

Očkovanie proti meningokovým invazívnym ochoreniam

Hnisavé zápaly mozgových blán sa vyskytovali vo všetkých vekových skupinách od pradávna. V niektorých krajinách Európy aj Ameriky boli príčinou aj epidémií , najmä v uzavretých kolektívoch ( napr. vo vojenských jednotkách). V súčasnosti ide skôr o sporadický výskyt , ale vždy ide o veľmi závažné ochorenia s rýchlym priebehom a vysokou smrtnosťou. Najčastejšie bývajú postihnuté deti do 1 roku a najohrozenejšou skupinou je mládež. U tejto skupiny obyčajne ochorenie prebieha veľmi rýchlo a smrtnosť býva až 10% . V našej krajine a vo väčšine štátov Európy sa vyskytujú hlavne sérotypy meningokoka B a C , v štátoch Afriky dochádza aj k veľkým epidémiám spôsobenými meningokokom typu A. V USA sa najmä medzi študentmi univerzít šíri meningokok W 135,Y. Aplikácia vakcíny obsahujúca tieto sérotypy je povinná pre pútnikov do Mekky. Novšie typy očkovacích látok proti meningokoku C ( tzv. konjugované vakcíny ) sú vo viacerých štátoch Európy zaradené do očkovacieho kalendára. Staršie typy vakcín (tzv. polysacharidové) sa odporúčajú pre krátkodobú ochranu – napr. pre cestovateľov do štátov Afriky.

Pôvodca – Baktéria – Neisseria meningitidis A,B,C,Y,W135

Výskyt – Sporadicky celosvetovo, endemicky v subsaharskej oblasti Afriky tzv. „meningokokový pás“

Prenos infekcie – Kvapôčkovou nákazou od chorého ev. nosiča baktérie, aerosólom

Inkubačný čas – 3-4 dni

Hlavné príznaky ochorenia – meningitida charakterizovaná horúčkou, úpornými bolesťami hlavy, stuhnutosťou šije, zmätenosťou, prejvami krvácania do kože a orgánov, sepsou, multiorgánovým zlyhaním, smrťou

Diagnostika – Dôkaz pôvodcu v krvi a mozgomiešnom moku

Prevencia – Očkovanie, povinné pre pútnikov do Mekky

Očkovacia látka – Polysacharidová vakcína proti meningokokom A + C vhodná pre deti od 2 rokov veku , adolescentov a dospelých . Aplikácia jednej dávky, nutné preočkovanie každé 3 roky. Konjugovaná vakcína proti meningokoku C vhodná pre deti od 2 mesiacov veku. Deťom od 2 mesiacov do 1 roku života 3 dávky,,od jednoho roku veku dieťaťa stačí jedna dávka . Nutnosť preočkovania zatiaľ nebola preukázaná.

Liečba – Hospitalizácia na jednotkách intenzívnej starostlivosti, antibiotiká, ostatná podporná liečba

zdroj: www.inocem.sk