PROTI ČOMU SA NEMOŽNO OČKOVAT
Sú choroby, s ktorými sa stretávaš bežne aj doma, niektoré sú zas exotické. Niečo je smrteľné, iné iba nepríjemné. Pre zoznam chorôb, proti ktorým sa možno očkovať, klikni sem.
AIDS
Pozná ho každý, no málokto pozná osobne niekoho, kto je infikovaný. V našich končinách vírus HIV nie je až tak rozšírený. No v krajinách Afriky či Ázie ním trpí vysoké percento sexuálne aktívnej populácie a stále rastie. Medzi prostitútkami, drogovo závislými je ich najviac. Počítaj s tým predtým, ako máš v zahraničí nechránený sex.
ALERGIE
Ak si na niečo alergický aj doma, pravdepodobne budeš aj v zahraničí. Smrkanie, kýchanie, svrbenie očí, ťažkosti s dýchaním, poznáš to. Zbaľ si zásoby antihistaminík a to, čo bežne používaš aj doma. A možno budeš mať šťastie a tvoje alergie zmiznú v novom prostredí úplne.
VÝŠKOVÁ CHOROBA (high altitude sickness)
Je nebezpečnejšia, ako by si človek myslel, hlavne keď ste v skupine viacerých, ktorým nič nie je a ženú vás ďalej. Ak ťa bolí hlava, máš závrate, si unavený, tvojou úlohou je zliezť do nižších nadmorských výšok. Ak sa po pár dňoch neaklimatizuješ, pokračovanie smerom nahor, alebo zostať na mieste, môže byť aj smrteľné. Symptómy väčšinou pominú samé od seba pri vzostupe. Je jedno či si športovec alebo nie, nemá to na to vplyv. Do vysokých nadmorských výšok je lepšie isť postupne po zemi, nie lietadlom, telo by zostalo v šoku a nevedelo by sa aklimatizovať na nadmorskú výšku. Od nadmorskej výšky cca 3000m by ste nemali isť viac ako 300 výškových metrov za deň (tak isto ako horolezci). Počúvajte svoje telo a nepodceňujte situáciu. Lieky acetazolamid a nifedipin sú známe pre svoje účinky pri tejto chorobe. Takisto čaj z listov koky známy v južnej Amerike na náhorných plošinách vo výške 3000 metrov a viac. Je komplex symptómov vyskytujúcich sa u ľudí vo veľkých výškach, spôsobený nedostatkom kyslíku. Môže postihnúť každého, kto sa pohybuje vo vyšších nadmorských výškach, kde je nižší atmosférický tlak. Týka sa to predovšetkým letcov a horolezcov. Protiopatrením je aklimatizácia alebo dýchanie kyslíku z kyslíkovej bomby. Vo väčšine prípadov je AVC(akútna výšková choroba) závislá od rýchlosti výstupu. Môže sa prejaviť už vo výške okolo 3.000 m. Akútnej výškovej chorobe sa dá predísť dostatočnou aklimatizáciou, pomalým výstupom (300 – 500 výškových metrov za jeden deň a noc, po 1000 metroch sa do poručuje urobiť si deň pauzu) a venovanie pozornosti prvým príznakom. V prípade pretrvávajúcich problémov je nutné okamžite zahájiť vzostup do nižších polôh. Ak podceníte Akútnu výškovú chorobu hrozí Vysokohorský opuch pľúc – je nutný rýchly vzostup do nižšej nadmorskej výšky, pri zanedbaní tohto faktu hrozí postihnutému smrť. Po vzostupe sa organizmus väčšinou sám zregeneruje do 2 dní, po zmiznutí príznakov je možné pokračovať vo výstupe. Horšie štádium choroby je Vysokohorský opuch mozgu – je najzáväznejšou formou akútnej výškovej choroby. Opuch postupuje veľmi rýchlo, môže viesť k poškodeniu mozgu alebo skončiť smrťou už za niekoľko hodín. Základným príznakom je porucha myslenia, strata koordinácie, letargia, zmätenosť či výrazné zmeny chovania. Najspoľahlivejšia metóda ako zistiť ochorenie je jednoduchý test, osoba by mala byť schopná chodiť rovno po nakreslenej priamke. Najúčinnejšou liečbou je okamžitý vzostup do nižšej nadmorskej výšky. Po vzostupe sa mozog aj organizmus samé zregenerujú behom niekoľkých dní, aj keď krivá omámená chôdza môže pretrvávať dlhšiu dobu. Po zmiznutí príznakov je možné pokračovať vo výstupe.
Typické príznaky: nechutenstvo, zvracanie, nespavosť, únava alebo slabosť, neistota, malátnosť, malátna chôdza, časté močenie — je nutné doplňovať tekutiny — hrozí riziko dehydratácie, lebo dotyčný nemá pocit smädu, nad 7000 metrov nad morom zmeny vedomia, strata súdnosti. Populárne destinácie, kde sa možno stretnúť s výškovou chorobou – sopka Cotopaxi v Ekvádore, Kilimandžáro, Leh v Indii, Karakoram, Annapurna okruh, Everest base camp, altiplano v Bolívii, Tibet.
Známe ako BED BUGS. Sú zvyčajne v najlačnejších hoteloch a kúšu. Nie je to nič vážne, ale strašne to svrbí. Majte dobrý posteľný prehoz, aby zakryl aj vankúš. Uštipnutie vyzerá ako tri červené bodky vedľa seba. Mažte si to s hydrokortizonom alebo antihistaminikovým krémom a snažte sa neškrabať si to.
SCHISTOSOMÓZA
Schistosomóza je významné parazitické ochorenie človeka a zvierat spôsobené krvnými motolicami rodu Schistosoma (krevnička). Ochorenie býva vo forme črevnej, pečeňovej alebo urogenitálnej. Jedná sa o najvýznamnejšie infekčné ochorenie ľudí helmintického pôvodu na svete. Celosvetovo je infikovaných viac ako 200 miliónov ľudí a ďalších 600 miliónov je vystavených riziku nákazy. Ochorenie sa vyskytuje v 76 krajinách, pričom viac než 80 % nakazených pochádza zo subsaharskéj Afriky.
Zdrojom infekcie ľudských druhov schistosomosou sú nainfikovaní ľudia a primáty, ktorí kontaminujú vodu stolicou a močom. V prípade, že je vo vodnom zdroji prítomný vhodný medzihostiteľ, môže prebiehať vývojový cyklus motolíc. Potom sa uvoľňujú furkocerkarie, tie plávajú vo vode a hľadajú vhodného hostiteľa. Človek sa nakazí akýmkoľvek kontaktom s vodou obsahujúcou plávajúce furkocerkarie. Kúpanie v oblastiach s endemických výskytom je tiež veľmi nebezpečné. Človek sa môže nakaziť aj pri brodení bažinou, ryžovými poľami apod. Priebeh ochorenia a klinické príznaky závisia na intenzite napadnutia (množstvo furkocerkarií), fáze infekcie, imunitnom stave človeka a na tom, ktorý orgán je postihnutý. Patogénnym činiteľom spôsobujúcim obraz ochorenia nie sú samotné červy, ale nimi nakladené vajíčka, ktoré pri svojej ceste von z organizmu poškodzujú tkanivá a vyvolávajú imunitnú odpoveď v podobe špecifických zápalov. V prvom invazívnom štádiu ochorenia sa v mieste prieniku cerkarií do kože objavuje asi po 48 hodinách ohraničená dermatitída (zápal kože). Za 2-7 týždňov po infekcii cerkáriami sa vyvíja akútna schistosomóza (hyperergická reakcia, Katayama’s fever) ktorá trvá až niekoľko týždňov. Akútna schistosomóza súvisí s tým, že samičky motolíc začínajú klásť vajíčka do tkanív hostiteľa. Prejavuje sa to horúčkami, kašľom, bolesťami brucha, hnačkou, hepatosplenomegáliou (zväčšenie pečene a sleziny) a eosinofiliou. Za niekoľko mesiacov prechádza do chronickej schistosomózy. Konkrétne príznaky a postihnutie orgánov potom závisí na druhu schistosomy.
OPAR (cold sores)
Jediným nositeľom a prenášačom vírusu je človek. Väčšina populácie má počas života kontakt s vírusom, pričom len u časti dôjde k prejavu ochorenia. K prenosu dochádza kontaktom (bozk, pohlavný styk), slinami alebo kvapôčkovou infekciou. Vírus je neurotropný, šíri sa pozdĺž nervových vlákien do kože a sliznice. U väčšiny ľudí sa po prvej infekcii vytvorí dostatočná imunitná obrana. Je však stále veľké množstvo ľudí, u ktorých sa opakuje choroba na jednom mieste tela, najčastejšie na pere. Nebozkávajte sa s cudzími, nepite z jednej fľaše. Ak ho dostanete, máte ho po zbytok života. Účinné sú náplaste z lekárne.
ZÁPCHA (constipation)
Ľudia sa obávajú hlavne hnačky a tak úplne zabúdajú, že môžu dostať aj zápchu. Ľudia, ktorí moc necestujú, sú zvyknutí na pohodlie domova s týmto mávajú problémy, keď majú zrazu použiť iné WC, v inom časovom pásme. Potom zistia, že ich čaká squat WC a zrazu ich prejde nutkanie a netreba im. Po pár dňoch sa mentálny blok mení na črevný blok. V tomto prípade pomôžu laxatíva (senna) a nečakajte moc dlho po tom, ako ich použijete, buďte v blízkosti pohodlného WC. Predtým ako to použijete – snažte sa isť na veľkú potrebu vždy, keď máte nutkanie, nečakajte kým to prejde. Jedzte veľa ovocia, zeleniny, vlákniny, pite veľa tekutín. Zápcha je označenie nielen pre poruchu trávenia, ktorá sa prejavuje ťažkým a málo častým vylučovaním stolice. Výsledkom je nafúknuté a bolestivé brucho a veľmi sporadické a bolestivé vyprázdňovanie stolice, ktorá je spravidla príliš tuhá. Zápcha a jej dôsledky môžu zhoršiť stav hemoroidov a ďalších chorôb.
DEHYDRATÁCIA
Z lekárskeho hľadiska predstavuje narušenie homeostázy (vnútornej rovnováhy organizmu) v dôsledku zníženia obsahu vody v tele. Normálne množstvo telesnej vody kolísa medzi 60 a 70 % telesnej hmotnosti podľa veku a pohlavia. Zníženie nastáva v dôsledku nevyváženosti príjmu a výdaju vody, napríklad nedostatočným príjmom dostatočne kvalitnej vody (typickým príkladom je zblúdilec na púšti alebo trosečník v oceáne), alebo prílišným výdajom vody, ktorý nie je patrične vyvážený príjmom – napríklad pri veľmi silných hnačkách, zvracaní, alebo namáhavých fyzických výkonoch sprevádzaných silným potením. Zvláštnym prípadom vysokého výdaja je polyuria, ktorá sprevádza ľadvinové ochorenie, alebo cukrovka (diabetes). Dehydratácia spôsobená pri manifestácii cukrovky nie je spôsobená nízkym príjmom tekutín, naopak pri nerozoznanej cukrovke človek vypije aj 5 litrov za deň. Telo sa zbavuje čúraním prebytočnej glukózy v krvi, ktorá pri koncentrácii viac ako 10 mmol/l prekročí tzv. obličkový prah. Oblička potom nie je schopná glukózu v krvi zadržať a tá so sebou strháva osmoticky vodu. Čím vyššia glykémia, tým je telo dehydratovanejšie. Dehydratácia môže byť životu nebezpečná a je príčinou smrti pri veľa ochoreniach, najviac pri silných hnačkových ochoreniach (cholera, týfus).
Príznaky dehydratácie – hranice sú iba orientačné (Strata tekutiny v litroch)
0,5-1 – žiadne príznaky, alebo mierny smäd
1-2 – smäd, suché sliznice – pery, znížená tvorba moču (koncentrovaná moč tmavej farby)
2 až cca 4 – vid vyššie, pokles tlaku pri rýchlom postavení sa, závrat, bolesť hlavy, zrýchlený pulz
4 až cca 10 – vid vyššie, trvale zrýchlený pulz, nízke napätie kože, minimálne močenie
nad 10 litrov vid vyššie, zástava močenia, smrť
Liečba – Jednoducho zvýšiť príjem tekutín je vo veľa prípadoch dostačujúca liečba. Najvhodnejšia tekutina je tá, ktorá dehydratovanému chutí. Rozhodujúce je množstvo. Nedá sa očakávať, že výrazné príznaky ústúpia po jednom napití. Veľké množstvo tekutín môže opäť vyvolať zvracanie. Ak to znesie žalúdok, dôjde následne k zvýšenému močeniu a situácia sa nezlepší. Tekutiny je nutne podávať po malých dávkach dlhšiu dobu. Ťažká dehydratácia sa lieči dlhšie. Na začiatku úplne stačí voda, iontové nápoje je lepšie nariediť. Telo primárne potrebuje vodu ako rozpúšťadlo, koncentrácia iontov je vysoká. Ak dehydratovaný normálne je, doplní minerály bez problémov. V prípadoch intenzívnej straty tekutín zvracaním a hnačkami nestačí iba piť stále čistú vodu, vhodný je bujón, ovocné džúsy… Je dobre použiť jednoduchý rehydratačný roztok. Ťažká dehydratácia znižuje príjem tekutín tráviacim traktom, väčšinou je potom nutné podať infúzie. Pri celodennom chodení v horúcich klimatických podmienkach by si mal vypiť aj 4litre vody. V suchých vysokohorských oblastiach aj viac.
HORUCKA DENGUE (dengue fever)
Pôvodca – ochorenie je vyvolané infekciou arbovirusov skupiny B, najčastejšie typu 1 a 2. Jedná sa celkom o šesť druhov vírusov. Inkubačná doba je 5-7 dní. Symptómy sú vysoká horúčka a silné bolesti celého tela („horúčka zlomených kostí“) a hlavy. Na 3. deň horúčky sa objavuje podobná vyrážka ako pri osýpkach. Urýchlene treba vyhľadať lekársku pomoc a dať si spraviť test o akú chorobu sa jedná. Príznaky vyzerajú ako bežne známa chrípka, takže to netreba riskovať. Vírus šíria komáre druhu Aedes aegypti, resp. čeľade Culicinae a komár tigrovaný. Samec môže byť nositeľom nákazy do konca života. Ako hostitelia slúžia aj niektoré druhy cicavcov žijúcich na stromoch. Komáre štípu hlavne keď je šero – pred východom slnka, po západe slnka. Treba sa chrániť oblečením, sieťky proti komárom, moskytiery v noci. Prevencia – proti ochoreniu neexistuje v súčasnosti žiadna účinná vakcína. Horúčka dengue sa začala objavovať krátko po úspešnom potlačovaní žltej zimnice. Úmrtnosť je nízka, 4 mŕtvi na 10 000 nakazených. Výskyt
HNACKA (diarrhea)
Hnačka (diarea, diarrhoea) je porucha trávenia, ktorá sa prejavuje častým vyprázdňovaním riedkej stolice. Obvykle sa za hnačku považuje stav, keď sa človek zbavuje riedkej stolice viac ako trikrát denne. Črevom pretečie denne asi 9 litrov tekutiny. Z toho sú 2 l normálnym perorálnym (ústnym) príjmom, 7 l vzniká sekréciou slinných žliaz, žalúdku, pankreasu, pečene, žlče a črevného sekrétu. Tekutina je z 90 % spätne spracovaná v tenkom a z 8 % v hrubom čreve, takže denný obsah vody v stolici je iba 100–200 ml tekutín. Transport tekutiny z čreva prebieha pasívne pozdĺž osmotického gradientu, ktorý je stanovený obsahom čreva, elektrolytmi a ďalšími osmoticky aktívnymi látkami (cukre, aminokyseliny). Sodík (Na+) je aktívne spätne spracovaný a chloridy idú naopak do črevného lúmen. Hnačka je príznakom mnohých infekčných ochorení tráviacej sústavy (napr. týfus, salmonelóza, cholera, úplavica, giardióza, kryptosporidióza atd.), niektorých otráv, prípadne porúch organizmu (napr. hormonálnych – Addisonova choroba a ďalšie). V prípade otráv alebo chorôb ide väčšinou o sebaliečenie organizmu, ktorý sa snaží jedy a patogény zriediť a odstrániť z tela. Príliš dlhotrvajúca alebo silná hnačka však môže mať veľmi ťažké následky na celý organizmus. Jednak pri ňom organizmus stráca značné množstvo vody a minerálov, čo môže rozvrátiť homeostázu a viest až k smrti, jednak obmedzuje prijímanie živín a ak trvá príliš dlho, pacient je ohrozený podvýživou. V nevyhovujúcich hygienických podmienkach najviac pri infekčných chorobách silno zvyšuje nebezpečenstvo ich rozšírenia. Hnačka nie je ochorenie, ale príznak chorobného stavu a vlastne i liečivá (očistná) reakcia organizmu. Primárnou úlohou je zákrok proti jeho príčine – liečba chorobného stavu, ktorý ho spôsobuje. Je potrebné aj doplňovať tekutiny, hlavne ak je hnačka dlhodobá alebo príliš silná. Pri silných hnačkách nestačí iba voda, ale podáva sa aj rehydratačný roztok podávaný ústne, v ťažkých prípadoch aj vnútrožilne. Rehydratačný roztok okrem vody doplňuje aj potrebné ionty a energiu (vďaka obsahu glukózy). Pri hnačke je ďalej treba prispôsobiť stravu stavu pacienta – vhodná je napr. „suchá“ varená ryža a mrkva, úplne nevhodné sú naopak tučné pokrmy. U krátkodobých nie príliš intenzívnych hnačkách spôsobených diétnou chybou alebo slabou črevnou infekciou, obvykle postačí domáca samoliečba pomocou kloroxínu a živočíšneho uhlia (je potrebné podávať oddelene od ostatných liekov, lebo môže rušiť ich účinok). V prípade silnej či chronickej hnačky je potrebné urýchlene vyhľadať lekára. Lieky používané proti hnačke nazývame antidiarhoiká.
HEPATITÍDA C
V súčasnosti sa odhaduje, že na našej planéte je vírusom hepatitídy C je infikovaných viac než 175 miliónov ľudí, čo predstavuje asi 3 % svetovej populácie. Diagnostiku stanovujeme na základe odobratia anamnézy, fyzikálneho nálezu a vyšetrenia krvi a moču. Na to, aby bolo možné infekciu odhaliť, je nutné, aby malo telo čas na vírus zareagovať, preto nemá zmysel vykonávať test napr. bezprostredne po rizikovom pohlavnom styku. Pretože prítomnosť protilátky nie je možné zistiť skôr než za niekoľko týždňov, obvykle sa odporúča časový odstup 3 až 6 mesiacov (v závislosti od použitej metódy.)
Hepatitída C má dve štádiá – akútne, ktoré trvá pol roka po infikovaní sa vírusom a chronické. Chronická forma má za následok postupné poškodzovanie pečeňových buniek, vznik cirhózy a rakoviny pečene a vedie k úplnému zlyhaniu tohto orgánu. Priemerná doba postupu choroby od nakazenia vírusom až po zistenie chronického zápalu pečene je 13,7 roka, cirhózy pečene 20,6 roka a rakoviny pečene až 48,3 roka.
Celková úspešnosť dvoj kombinačnej liečby pegylovanými interferónmi a ribavirínom je približne 60 – 65 percent. To znamená, že 60 – 65 percent osôb dosiahne trvalú virologickú odpoveď. Mnoho ľudí sa však vírusu nikdy vo svojom ďalšom živote úplne nezbaví. Aj napriek intenzívnym snahám dodnes nebola vynájdená očkovacia látka na aktívnu imunizáciu proti hepatitíde C. Ochrániť sa môžte len tak, že sa budete vyhýbať kontaktu s krvou infikovanej osoby a pri intravenóznom užívaní drog použijete vždy novú ihlu a striekačku.
OTLAKY
Okruh okolo Annapurny nie je zrovna ideálne miesto na skúšanie nových trekových topánok. Ak ste si práve kúpili nové, alebo nejaké požičali, dajte si aspoň deň- dva na skúšku doma, aby si nohy na tie boty zvykli. Prinajhoršom zistíte, že sa v tom nedá ísť nikam a pôjdete v pohodlných teniskách. Compeed náplasť na pľuzgiere je gélová náplasť uľavujúca od bolesti. Vstrebáva vlhkosť pľuzgiera a premieňa ho na tenkú vrstvu jemného gélu, ktorý vytvorí optimálnu ochranu proti otlaku. Po aplikácii ponechajte náplasť na mieste, pokiaľ sa sama po 2-3 dňoch neuvoľní. Používajte až do úplného zahojenia. Majte so sebou náhradné ponožky, ktoré sú na danom postihnutom mieste mäkké. Veľakrát spôsobí otlak topánka v kombinácii so zlou ponožkou.
MACHOVEC (HOOKWORM)
Medzi ľudské machovce zahŕňame dva druhy hlíst, Ancylostoma duodenale a Necator americanus, dorastajú do dĺžky okolo 1 cm, pričom dospelé červy žijú v dvanástniku a v tenkom čreve. Majú širokú ústnu kapsulu, vybavenú sklerotizovanými zubami. Tými červ poškodzuje črevnú stenu, čo mu umožňuje príjem krvi z črevných ciev. Menšia skupina machovcov, ktorá infikuje zvieratá sa môže stať parazitom človeka (A. ceylanicum) alebo môže preniknúť ľudskou pokožkou (spôsobiť kožné larvy), ale ďalej sa nevyvíja. Vajíčka opúšťajú telo nositeľa výkalmi , pri priaznivých podmienkach (vlhkosť, teplo, chládok) sa larvy vyliahnu počas jedného až dvoch dní v pôde alebo vo výkaloch , po piatich až desiatich dňoch (a dvoch „pĺzutiach“) sa stanú larvami, ktoré dokážu preniesť nákazu. Takéto larvy môžu prežiť 3 až 4 týždne v priaznivých prírodných podmienkach. Do kontaktu s ľudským hostiteľom prídu tak, že larvy preniknú pokožkou človeka (prehryzú sa). Žilami sa dostanú do krvného obehu až k srdcu a pľúcam. Preniknú k pľúcnym alveolám, dostanú sa od bronchiálnej strómy až k hltanu a hostiteľ ich prehltne . Larvy sa dostanú až k tenkému črevu, kde zostanú až nedozrejú na dospelé jedince. Dospelé jedince žijú vnútri tenkého čreva, prichytia sa k stene tenkého čreva a následne sa živia krvou svojho hostiteľa – človeka . Väčšina týchto parazitov sa z tela vylúči počas jedného až dvoch rokov, rekordy ich dlhovekosti môžu dosiahnuť niekoľko rokov. Niektoré larvy A. duodenale, ktoré preniknú ľudskou pokožkou sú nečinné (v čreve alebo svale). Okrem toho k nakazeniu parazitom A. duodenale môže dôjsť aj orálnym prenosom.
Geografický výskyt: Druhá najčastejšia hlístová nákaza (až po ascariasis). Celosvetový výskyt, najčastejšie územia s vlhkými, teplými klimatickými podmienkami. Oba parazity, N. americanus a A. duodendale sa objavujú v Afrike, Ázii a v Amerike. Necator americanus dominuje viac v Amerike a Austrálii, zatiaľ jediný A. duodenale sa objavuje stredovýchodnej a severnej Afrike a južnej Európe. U nás sa vyskytujú zriedka, len ako importovaná nákaza. Do tela sa dostanú cez hole nohy, čiže jednoducho treba nosiť topánky a nebehať bosý či v šľapkách.
PODCHLADENIE (HYPOTHERMIA)
Podchladenie alebo hypotermia je stav, keď teplota organizmu poklesne pod úroveň potrebnú pre bežný metabolizmus a fungovanie. U teplokrvných zvierat, vrátane človeka, sa za normálnych podmienok teplota udržuje na stabilnej úrovni. Hypotermia nastáva, ak vnútorné mechanizmy tela nedokážu kompenzovať ochladzovanie vnútorným prostredím. Z medicínskeho hľadiska sa za podchladenie u človeka považuje nechcený pokles teploty telesného jadra pod 35 °C. Príčiny podchladenia: teplota okolia nižšia než teplota tela, pobyt vo vode, topenie, (zomrieť na podchladenie sa dá aj v tropickom mori 20 st teplom), vietor, dehydratácia, vyčerpanie. Prvá pomoc pri podchladení: Rozlišovanie medzi úrovňami podchladenia podľa teploty jadra sú v praxi nepoužiteľné. Vyžadujú teplomer, ktorý meria nízke teploty (25-35 st), najlepšie s rektálnou (konečníkovou) sondou. Trasenie sa tiež nie je spoľahlivým vodíkom – jeho prítomnosť je závislá na energetických rezervách organizmu. Ľahké podchladenie – Podchladený reaguje na oslovenie, je schopný sa sám pohybovať. Väčšinou tak nečiní, zaujíma „hibernačnú“ polohu, pohybovať sa odmieta. Základným príznakom podchladenia je, keď sa o seba prestaneme starať. Cukor – teplý nápoj s jednoduchými cukrami, rýchlo vstrebateľnými i spáliteľnými. Bič – prinútenie sa k vlastnému pohybu – najdostupnejší zdroj tepla je naše aktívne svalstvo. Ak je dostupné, je možno použiť vonkajšie zahrievanie. V prípade nemožnosti použitia iných technik, je možné umiestniť postihnutého do spacáku so zdravou osobou. Ideálne by obaja mali byť nahí. Nástup trasenia sa je nutné hodnotiť ako snahu organizmu o tvorbu tepla, ale trasenie veľmi vyčerpáva – je potrebné dodať energiu a zlepšiť tepelnú izoláciu. Ťažké podchladenie – Podchladený nereaguje na oslovenie ani na ľahký bolestivý podnet, nehýbe sa. Životné prejavy sú minimálne znateľné. Telesná teplota pod cca 32 stupňov Celzia, trasenie sa slabne alebo chýba. Nemanipulovať s končatinami, netrieť, nepoužívať celkovo vonkajšie zahrievanie (sálavé teplo môže spôsobiť ťažké popáleniny), hlavne nezahrievať horúcim kúpeľom — došlo by k roztiahnutiu ciev na povrchu tela s najstudenšou krvou a jej prúdeniu do srdca s rizikom zástavy. Prevencia ďalších tepelných strát — kvalitná tepelná izolácia – striedanie priedušných tepelne izolačných vrstiev (spacáky) s nepriedušnými vode odolnými vrstvami (igelit, izolačná fólia (izotermická fólia), stanové tropiko). Hlavnú pozornosť je potrebné venovať stratám, ktoré idú do zeme (izolačná podložka) a od hlavy (dobre zakryť). Nechať podchladeného zahrievať sa zbytkami vlastného telesného tepla, ktoré je schopný vytvoriť, ak podchladenie nie je pod kritickou úrovňou. Ak je možná evakuácia (neviedlo by to k ešte väčšiemu podchladeniu), je nutný transport do lepších podmienok a nemocnice. Proces zahriatia podchladeného môže trvať značne dlho. Pri strate životných funkcií, (nehmatateľný tep a dych) je potrebné pacienta vždy najprv ohriať, je prehlásený za mŕtveho.
REZNÉ RANY A ŠKRABANCE
V tropickom prostredí sa rezné rany nehoja tak, ako sme zvyknutí doma. Ľahko sa cez ne infikujeme a môžu sa iba rozrastať. Použite antiseptickú masť alebo púder a skúste ho vystaviť na priame slnečné žiarenie, ktoré má vysušujúce účinky. Ak stále rastie, navštívte doktora.
PÁSMOVÁ NEMOC (jet lag)
Pásmová nemoc (z anglického jet lag, doslova „letecké omeškanie“; jet syndrome, letecký syndróm“), v odborných publikáciách nazývaný aj desynchronosis (desynchronóza), je únava a poruchy spánku plynúce z narušenia biorytmu po rýchlom leteckom prekonaní niekoľkých časových pásem. Nikto nechce začať svoj trip tak, ako keby vstal ľavou nohou. Ak vieš zaspať v lietadle a spíš dobre aj svoju prvú noc, nehrozí ti letecká choroba. Schopnosť spania v lietadle – ak si tým neni obdarený od prírody, môžu ti pomôcť nejaké neškodné lieky na podporu spánku, s účinnou zložkou Melatonin. Bohužiaľ, alkohol robí presný opak. Ďalšia blbosť je pozerať film do neskorých hodín a jesť pri tom. Nie je žiadny dôvoď na to, aby si večeral o 23tej a potom pozeral film iba preto, že si vo výške 30000 stôp nad zemou. Môže spôsobiť i tzv. spánkovú obrnu alebo krátkodobú nespavosť. Typické príznaky pásmovej nemoce: únava, dezorientácia, nevoľnosť, bolesti hlavy, nespavosť, dehydratácia a nechutenstvo, podráždenosť, iracionálne chovanie. Aklimatizácia môže trvať niekoľko dní.
MALÁRIA
Malária je spôsobovaná parazitom rodu Plasmodium, ktorý sa dostáva do krvi uštipnutím komára. Je viacero druhov malárie, najzhubnejšia je spôsobovaná parazitom plasmodium falciparum, inkubačná doba sa môže pohybovať od 6 dní do štyroch týždňov, pri neliečení môže byť táto forma smrteľná. Na maláriu ročne ochorie asi 500 miliónov ľudí. Viac ako milión chorobe podľahne, z čoho väčšina sú deti do 5 rokov. Väčšina obetí žije v tropickej a subsaharskej Afrike. Symptómy malárie sú: horúčka, tiky, bolesť kĺbov, dávenie a kŕče. Môže sa objaviť aj pocit mravcov v pokožke, obzvlášť pri malárií spôsobenej zimničkou Plasmodium falciparum. Komplikácie zahŕňajú aj kómu a následnú smrť ak nie je malária adekvátne liečená. Obzvlášť rizikový je priebeh ochorenia u detí. Infikovaná samička komára Anopheles prenáša infekciu vo svojich slinných žľazách. K infekcii dochádza väčšinou po zotmení a v noci, kedy sú samičky komárov najaktívnejšie a sajú krv teplokrvných živočíchov. Zároveň sa slinami pritom prenesú aj Plasmodia (zimničky), ktoré sa potom uchytia v pečeni infikovaného. V bunkách pečene potom dochádza k reprodukcii parazitov a k prechodu do ďalšieho štádia – merozoita. Merozoity vstupujú do červených krviniek, kde sa ďalej rozmnožujú a v periodických intervaloch dochádza k ich masovému uvoľňovaniu do krvného obehu. To má za následok aj typické malarické záchvaty, keď dochádza ku zvýšeniu teploty každé 3 alebo 4 dni, tj. v dobe, keď je krv zaplavená čerstvou vlnou merozoitov. Parazit je relatívne chránený pred aktivitami imunitného systému, pretože zostáva v bunkách pečene a krviniek. Cirkulujúce infikované krvné bunky sú síce likvidované v slezine, ale plasmodium veľmi rýchlo mení svoje povrchové proteíny, takže dokáže imunitnej reakcii účinne unikať. Keď sa časom ľudský imunitný systém naučí rozoznať povrchový proteín a začne produkovať špecifické protilátky, parazit prepne do ďalšej formy proteínu a tým sťaží prácu imunitnému systému. Prevencia proti nákaze maláriou je moskytiéra napustená repelentom a lieky na predpis. Dôležitá je teda prevencia – niektoré krajiny už realizujú postreky kolónii komárov DDT, čo má ale katastrofálne dopady na životné prostredie. Dnes je najúčinnejším spôsobom boja proti malárii považovaná distribúcia moskytiér – tie totiž ľahko ochránia hlavne deti a matky, ktoré sú chorobou ohrozené najviac. Zásadou je taktiež včasné rozpoznanie choroby a okamžitá liečba. To je však v mnohých rozvojových krajinách veľkým problémom, pretože chýbajú lekári, nemocnice, lieky a ďalšie prvky zdravotníckej infraštruktúry.
Zdroj: wikipedia.org
Na maláriu neexistuje očkovanie, sú ale veľmi účinné lieky. Ak infikovaný človek nasadí účinnú liečbu do 24 – 48 hodín od objavenia sa prvých príznakov, má spomienky na maláriu iba ako na nepríjemnú chrípku. Práve v tom, že prvé príznaky malárie vyzerajú veľmi podobne ako príznaky obyčajnej chrípky, je myslím najväčší problém úmrtnosti. Očkovanie síce neexistuje, počas pobytu v malarickej oblasti je ale možné sa pred maláriou okrem snahy nenechať sa komármi poštípať (repelenty, moskytiéry a navečer dlhé rukávy) chrániť aj takzvanou chemoprofylaxiou – užívaním nízkych dávok antimalarík počas celého pobytu. Tieto nízke dávky v krvi by mali zničiť parazity malárie ešte predtým, než sa rozmnožia a choroba vypukne. Samozrejme, nie je to ochrana stopercentná.
Problém je v tom, že skoro všetky tieto lieky sú chemické výrobky, ktoré pri užívanú môžu spôsobovať niekedy dosť nepríjemné vedľajšie účinky. Človek teda rieši dilemu, či si počas celého pobytu v krajine dávať do tela nepríjemnú chemickú látky v malých dávkach, alebo riskovať, že v prípade, že dostane maláriu bude musieť do seba nastrkať tie isté, resp. podobné lieky v nepomerne vyšších dávkach. A tiež sú prípady, kedy človek dostane maláriu aj napriek profylaxii, takže nakoniec berie nízke dávky jedného lieku a navrch potom aj vysoké dávky iného (spravidla sa na liečenie používa iný liek než na profylaxiu)
Najčastejšie antimalariká používané v našej oblasti na profylaxiu sú:
– Mefloquine (Lariam) – na profylaxiu sa berie jedna tabletka týždenne. Tento liek má vysokú účinnosť prevencie (uvádza sa medzi 95 a 99%), ale aj dosť veselé vedľajšie účinky, môže ísť dokonca o depresie, či nočné mory. Lekári neodporúčajú brať Lariam dlhšie ako 3 či 6 mesiacov, práve pre jeho vedľajšie účinky a možnú škodlivosť.
– Doxycycline – berie sa denne. Tiež má vysokú účinnosť prevencie. Predpisuje sa väčšinou ľuďom, ktorí nemôžu brať Lariam. Doxycycline nemá vedľajšiie účinky na psychiku, je to ale antibiotikum, takže prináša všetky problémy, ktoré sú spojené s dlhším braním antibiotík vrátane fotosenzitivity kože (čo je dosť nepohodlné pre dovolenku v tropickej Afrike).
– Malarone – berie sa denne. Je to novší liek s vysokou účinnosťou prevencie a podstatne nižšími a menej sa vyskytujúcimi vedľajšími účinkami, problém je ale cena – vraj vyjde tak okolo 4 USD za tabletku.
– Kombinácia Chloroquine a Proguanil (Paludrine). Chloroquine sa berie týždenne, Paludrine denne. Vedľajšie účinky sú nízke, táto kombinácia sa dá brať aj počas tehotenstva či kojenia. Je to ale starší liek a objavuje sa naňho rezistencia, takže spoľahlivosť tejto prevencie v Ugande sa uvádza iba niekde medzi 65 a 80 %.
Zatiaľ najnovším liekom na maláriu v tejto oblasti je Artemisin – vyrába sa z listov stromu zvaného Wormwood. Je to na rozdiel od ostatných liekov prírodný produkt, takže vedľajšie účinky sú minimálne, jeho účinnosť je vysoká a nakoľko je nový, tak rezistencia je nízka. A práve kvôli nízkej rezistencii sa zatiaľ používa takmer výlučne na liečbu malárie a nie na prevenciu. Veľkou výhodou tohto lieku je aj jeho nie veľmi vysoká cena. Jedno balenie stojí okolo 10 USD.
Z krátkodobých cestovateľov nejaké antimalariká ako prevenciu berie 90%. Jednoznačne prevláda Lariam, prípadne Doxycycline. Psychické vedľajšie účinky Lariamu sú medzi cestovateľmi všeobecne známe, niekoľko ľudí mi farbisto popisovalo divoké nočné mory o vyvraždení svojej rodiny sekerou a podobne, ktoré mali so železnou pravidelnosťou raz do týždňa po tabletke. Stretla som aj niekoľko turistov, ktorí sa pri braní Doxycycline nebezpečne spálili, ale napriek tomu prevláda všeobecné presvedčenie, že Doxycycline je bezpečnejší. Po prečítaní možných vedľajších účinkov oboch si tým nie som celkom istá. Iba malé percento cestovateľov berie Malarone – málokto si to môže dovoliť.
Zvyšných 10% cestovateľov antimalariká neberie. Títo sa delia na dve skupiny – rozumných, ktorí vedome vzali na seba riziko, vedia, že maláriu treba liečiť rýchlo a účinne a pri prvej horúčke si utekajú dať urobiť test na maláriu, aby dostali svoj Artemisin včas. Druhá skupina sú tí blázni, ktorí fungujú na princípe „mne sa to nemôže stať“ a pri príznakoch chrípky sa snažia „chrípku“ prechodiť a dostanú sa do nemocnice až v štádiu kedy im zlyhávajú orgány a niektorých to potom stojí život. Samozrejme, na titulky novín dostanú iba tieto prípady…
U ex-patriotov je distribúcia užívania a neužívania antimalarík iná.
Nenašla som prakticky nikoho, kto by dlhodobo užíval Doxycycline. Nájdu sa ľudia, ktorí berú Lariam aj rok či dva – väčšinou si znížia dávky na polovičné, aby organizmus až tak nezaťažovali, čím si zas čiastočne znížia účinnosť prevencie. Platí ale pravidlo, že ak človek berúci nízke dávky antimalarík maláriu aj dostane, máva podstatne ľahší a slabší priebeh.
Ďalšia skupina berie kombináciu Chloroquilu a Proguanilu, vediac, že toto je možné brať dlhodobo bez následkov, aj keď je tu riziko rezistencie. Tieto dve skupiny tvoria spolu asi 50% ex-patriotov, fungujú na princípe, že slabšia ochrana je lepšia ako žiadna.
Druhá polovica ex-patriotov antimalariká neberie. Avšak všetci cudzinci, žijúci v Afrike dlhodobo vedia veľmi dobre, aké riziko malária predstavuje (ak ju sami neprekonali, prekonal ju niekto v ich okolí) a nikoho z nich by ani nenapadlo snažiť sa prechodiť niečo, čo začína ako horúčkovitá chrípka bez preverenia, či ide o maláriu a rýchleho nasadenia liečby. Pokiaľ som bola schopná zistiť, napriek tomu, že veľa ex-patriotov maláriu prekonalo, nikto z ľudí dlhodobejšie tu žijúcich za posledné desaťročie na maláriu neumrel.
Miestni obyvatelia sú ale v tomto smere úplne iná kategória. Malária je pre nich súčasťou života, nikoho z nich by ani nenapadlo brať celoživotne nejaké preventívne lieky. Zdravotná starostlivosť tu nie je nedostupná, ale keďže neexistuje žiadne zdravotné poistenie a ošetrenie u lekára sa platí v hotovosti, ľudia idú k lekárovi až keď už je veľmi zle – a v prípade malárie (hlavne u malých detí) niekedy aj prineskoro.
Zdroj: http://pisutova.blog.sme.sk/c/84797/Malaria-a-antimalarika-kto-ich-berie-a-kto-nie.html
VYRÁŽKY
Stretneš sa s rôznym ovocím a zeleninou, alebo jedlom, ktoré si nikdy predtým nejedol. Alergická reakcia a vyhodená vyrážka sú typická reakcia. Daj si antihistaminikum, ukľudňujúce mlieko, alebo hydrokortizónový krém.
UHRYZNUTIE HADOM
Výsledok uhryznutia závisí od rôznych faktorov, ako je druh hada, časť tela kde pohrýzol, množstvo vstreknutého jedu a zdravotný stav obete. Počet úmrtí pripisovaných hadím uhryznutím sa značne líši podľa zemepisných oblastí. Úmrtia sú relatívne vzácne v Austrálii a Európe a Severnej Amerike. Chorobnosť a úmrtnosť spojená s týmto uhryznutím je vážnym problémom verejného zdravia v mnohých oblastiach sveta, najmä vo vidieckych oblastiach, kde chýbajú zdravotnícke zariadenia. V južnej a JV Ázii, subsaharskej Afrike vykazujú najpočetnejšie úmrtia, za Indiou nasleduje Srí Lanka. Symptómy – Medzi najčastejšie príznaky všetkých uhryznutí hadom sú ohromujúci strach, panika a emočná nestabilita, ktorá môže vyvolať príznaky, ako je nevoľnosť a zvracanie a hnačka, závraty, mdloby, zimnica. Prevencia – Hady najčastejšie uhryznú ak sa cítia ohrození, prekvapení, sú provokovaní alebo nemajú kam ujsť. Stretnutie s hadom je vždy považované za nebezpečné a je doporučuje sa čo najrýchlejšie odísť preč. Neexistuje žiadny zaručený spôsob ako bezpečne určiť o aký druh hada ide. V oblasti s výskytom hadov, ak idete napríklad po drevo, používajte baterku. Hady môžu byť neobvykle aktívne hlavne v letných mesiacoch, ak teplota prekročí 21 stupňov. Liečba – Identifikácia hada je dôležitá pri liečbe, ale nie vždy je to možné. V ideálnom prípade bude mŕtvy had ležať vedľa osoby, ale v oblastiach, kde hadie uhryznutie je častejšie, môžu znalosti miestnych ľudí stačiť, aby si identifikovali druh. Tieto tri druhy jedovatých hadov, ktoré spôsobujú väčšinu hlavných klinických problémov sú zmija, kraitsa a kobra .
Prvá pomoc – Odporúčania ohľadom prvej pomoci sa líšia, z časti preto, že hady majú rôzne druhy jedu. Niektoré majú lokálny účinok, ale život ohrozujúce systémové účinky, v tomto prípade je žiaduce opatrenie tlakovou imobilizáciou.
Avšak, pre väčšinu platí:
- Ochráňte osobu a ostatných od ďalšieho uštipnutia. Identifikácia hada je v niektorých regiónoch žiaduca, no riskujete tým ďalšie štipnutia a odďaľovanie liečby postihnutého . Zabíjanie hada sa neodporúča
- Udržujte osobu v kľude. Stresová reakcia zvyšuje prietok krvi a tým ohrozuje človeka. Panika je nákazlivá.
- Zavolajte pomoc, zabezpečte odvoz do najbližšej nemocnice, kde by mali byt dostupne protilátky.
- Uistite sa, aby pokúsaná končatina bola vo funkčnej pozícii, ale pod úrovňou srdca, aby sa minimalizoval prietok pokúsanej krvi do srdca a ostatných orgánov.
- Postihnutému nedávajte nič jest ani piť. Určite nie alkohol, ktorý urýchľuje absorbovanie jedu. Nepodávajte žiadne lieky na bolesť, pokiaľ to nenariadil doktor.
- Odstráňte všetky predmety alebo oblečenie, ktoré môžu obmedzovať pohyblivosti pokúsanej končatiny, ak sa zväčší (prstene, náramky, hodinky, obuv atď)
- Udržujte osobu pri vedomí, kým je to možné.
SEXUÁLNE PRENOSNÉ CHOROBY (SPC)
Sexuálne prenosné choroby, tiež nazývané sexuálne prenosné infekcie (SPI), sú choroby obvykle prenášané medzi partnermi nejakou formou sexuálnej aktivity, najčastejšie vaginálnym, orálnym alebo análnym sexom. Infikovaná osoba nemusí nutne mať symptómy alebo znaky, že vírus alebo baktéria pôsobí v ich tele (nemusí sa nutne cítiť zle). Choroba značí, že infekcia už spôsobuje u infikovanej osoby pocit ochorenia alebo nevoľnosti. Podľa typu SPI osoba môže alebo nemôže prenášať infekciu. Napr. osoba skôr rozšíri herpesovú infekciu (opar), až keď sa objavia pľuzgiere (SPN), ako keď sa neobjavia (SPI). Ale osoba môže prenášať HIV infekciu (SPI) kedykoľvek, aj keď sa neobjavili symptómy AIDS (SPC).“ Každé sexuálne správanie zahŕňajúce kontakt s druhou osobou, alebo s telesnými tekutinami druhej osoby musí byť považované za určitý risk prenosu sexuálne prenosnej choroby. Najväčšia pozornosť je zameraná na kontrolu HIV, ktorý spôsobuje AIDS, ale každá SPC značí inú situáciu. Ako vyplýva z názvu, sexuálne prenosné choroby sú prenášané z jednej osoby na druhú určitými sexuálnymi aktivitami. Baktérie, plesne, prvoky alebo víry sú činitelia prenosu. Nie je možné dostať sexuálne prenosnú chorobu zo sexuálnej aktivity s osobou, ktorá chorobu nemá a naopak, osoba, ktorá už má SPC ju dostala z kontaktu (sexuálneho alebo iného) s niekým, kto ju mal alebo s jeho telesnými tekutinami. Aj keď pravdepodobnosť prenosu rozličných chorôb rôznymi sexuálnymi aktivitami je dosť variabilná, všetky sexuálne aktivity medzi dvoma (alebo viac) ľuďmi by mali byť považované za obojsmernú cestu pre prenos SPC (teda „darujem“ aj „dostanem“ je možný risk).
Zdravotní profesionáli doporučujú bezpečný sex, napr. použitie kondómov pri každej sexuálnej aktivite, ale bezpečný sex by nemal byť považovaný za absolútnu záruku. Abstinencia od sexuálnych aktivít zahŕňajúca iných ľudí ochráni proti sexuálnemu prenosu týchto sexuálne prenosných infekcií; ale SPC môžu byť prenášané aj inými aktivitami ako je kontakt s telesnými tekutinami, napr. krvná transfúzia a iné krvné produkty, zdieľanie injekčných ihiel, úrazy s prepichnutím ihlou (keď zdravotný personál neúmyselne pichol ihlu behom zdravotnej procedúry), zdieľanie ihiel pri tetovaní, a pôrod. Tieto prostriedky prenosu značí zvýšený risk pre určité skupiny osôb ako zdravotníci, hemofilici a narkomani. Pretože prostitútky majú tendenciu mať mnoho sexuálnych partnerov, prostitúcia bez použitia prostriedkov pre bezpečný sex je často spojovaná s rozšírením sexuálne prenosných chorôb. Niektorí cestovatelia ako vodiči kamiónov a námorníci mávajú viac sexuálnych partnerov (často prostitútky). Ale sexuálne prenosné choroby sú potenciálne prenášané v akejkoľvek forme sexuálneho vzťahu, preto je dôležité, aby všetci členovia komunity, ktorí sú zapojení do sexuálnych vzťahov, používali prostriedky na bezpečný sex bez ohľadu na sexuálne vzťahy. Je možné byť asymptomatickým (bezpríznakovým) prenášačom sexuálne prenosných chorôb. Sexuálne prenosné choroby obzvlášť u žien často spôsobujú vážny stav zápalovej choroby.
Liečba – Sexuálne prenosné choroby sú dobre známe stovky rokov – angličtina má skratky na 2 z najčastejších: „pox“ (syfilis) a „the clap“ (kvapavka). Všetky choroby z tohto zoznamu môžu byť přenášané sexuálne. Niektoré z chorôb na zozname sú obvykle prenášané aj iným spôsobom než sexuálne, napr. HIV i AIDS sú tiež prenášané infikovanými ihlami narkomanov.
Bakteriálne: Syfilis (Treponema pallidum), Kvapavka (Neisseria gonorrhoeae), Chlamýdiová infekcia (Chlamydia trachomatis), Mäkký vred (Haemophilus ducreyi), Granuloma inguinale alebo donovanóza (Klebsiella granulomatis), Lymfogranuloma venereum (LGV) – Chlamydia trachomatis , Negonokokálna uretritída (NGU) (Ureaplasma urealyticum alebo Mycoplasma hominis)
Vírové: Herpes (Herpes simplex virus – HSV), HIV, AIDS, Ľudský papilomavírus (Human papillomavirus – HPV), Niektoré kmene HPV spôsobujú genitálne bradavice, Niektoré kmene HPV spôsobujú cervikálnu dysplaziu, ktorá môže viesť k cervikálnej rakovine, Herpes virus – vírus slinnej žľazy (Cytomegalovirus), Hepatitída (Hepatitída A a Hepatitída E sú prenášané fekálne- orálnou cestou, nie sexuálne, Hepatitída B, Hepatitída D
Parazitické: Voš muňka (Phthirius pubis), Svrab (Sarcoptes scabiei), Plesne, Kandidóza (Candida albicans) nie je striktne SPC, ale môže byť prenesená sexuálnom kontaktom…vulvitidy, vulvovaginitidy, balanitidy, Protozoálny (z prvokov), Amebóza (Entamoeba histolytica), Giardióza (Giardia lamblia), Trichomoniáza (Trichomonas vaginalis)
SPÁLENÁ POKOŽKA OD SLNKA
Najdôležitejšie: spálenú pokožku treba predovšetkým ochladiť. Ideálne pod sprchou, ale pozor. Studená voda môže byť pre rozpálenú pokožku priveľkým šokom, preto začnite vodou vlažnou a postupne prechádzajte k studenej. Sprcha by mala trvať aspoň 10 minút.
Čo dom dal:
– Obklad zo studeného jogurtu, alebo acidofilného mlieka. Po 15 minútach opláchnite.
– Maska z prírodného medu upokojí popálenú pleť na tvári. Nechajte pôsobiť 15 minút.
– Maska zo zelenej kozmetickej hliny.
– Utierku namočiť do vlažnej vody, poprášiť sódou bikarbónou a priložiť na postihnuté miesto.
– Maska z jedného žĺtka.
– Na kolieska nakrájaná čerstvá a vychladená uhorka.
– Dužina a šťava z čerstvých lístkov aloe vera.
– Kozmetické prípravky po opálení, vložte pred nanesením na pár minút do chladničky.
Z lekárne:
– Alantoín so sťahujúcim účinkom
– D-panthenol, teda provitamín B5, ktorý regeneruje pokožku
– Extrakt z propolisu, ktorý má liečivé účinky zabraňujúce hnisaniu pokožky
– Aloe vera – hydratuje a upokojuje podráždenú pleť
– Vitamín A a E, ktoré majú upokojujúce vlastnosti
– Steroidová masť, napríklad Hydrocortyzon, užívaný najmú pri popáleninách druhého stupňa
– Termálna voda v spreji
Kedy ísť k lekárovi?
Keď spálenie neustupuje, keď sa objaví horúčka, vyrážky, pľuzgiere, horúčka a dávenie môžu súvisieť už aj s úpalom, preto návštevu lekára v týchto prípadoch neodkladajte!
Hasiť vodou
Ako na oheň v lese tak, aj na ten na koži. Doprajte si dostatok tekutín. Vaše telo totiž potrebuje vodu, aby sa pokožka dokázala obnoviť. Dobrou terapiou budú výživové a hydratačné gély. Takúto rýchlokúru doprajte koži hneď ako je to možné. Spálenie ťažšieho stupňa sa prejaví efektom „horiacej“ pokožky, napínaním na vracanie, bolesťami hlavy, zimnicou aj horúčkou. Pokojne si teda pri spálení môžete dopriať aj „ružovú tabletku“ či paralen, nakoľko tlmia zápal, znižujú bolesť a pomôžu vám prekonať prvé hodiny „červeného pekla“.
Obložený chlebíček
Ak si už chcete zachrániť povesť hrdinu, stavte na alternatívne liečebné metódy. Budete nimi zaujímavý a hlavne pomáhajú. Veľmi príjemným ovlažením býva biely jogurt. Nie, nelejte si ho na pokožku priamo z chladničky ale uvidíte tú úľavu, keď mliečne baktérie o pár stupňov chladnejšie ako teplota okolia začnú „operovať“ na spálenom chrbte. Ďalším pokladom na spáleniny je rozmixovaný banán. Toho budete mať na pláži dostatok, rovnako ako slnka. Po pol hodinovom pôsobení by ste sa mali cítiť o niečo lepšie. Vychladnutý kamilkový čaj je taktiež jedna z možnosti. Na viečka si môžete priložiť pláty uhorky a aby sme nezabudli na favorita číslo jedna, je ním tvaroh. Zmiešaný s bielym jogurtom, alebo čistý, vás dostane z najhoršieho. Dobre si ale zapamätajte, že čo ste raz „prepálili, to nezneutralizujete jednou kúrou. Na slnko sa opäť poberte, až keď odznejú všetky nepríjemné znaky spálenia.
Balzamovanie
Prísť z dovolenky ako černoch je príťažlivé pre každú slovenskú žienku. Koža vám pri balení na opálenú farbu vyjde v ústrety, no to sa jej musíte aj niečím zavďačiť. Bežná, nepoškodená pokožka po aplikácii správneho opaľovacieho mlieka s vhodným ochranným faktorom a následne po slnení ošetrená mliekom po opaľovaní sa vám tak rýchlo nezošúpe. Bez neho sa totiž čoskoro aj nespálená pokožka poberie v šupinách kamsi preč. Smutné je, že tak do mesiaca sa vám aj tak „bronzový“ odtieň vymení za belobu, ale vďaka starostlivosti pred, počas, aj po opaľovaní vám želaná farba vydrží tak dlho ako to bude možné, navyše bezbolestne a bezpečne.