Včera som po prezentácií u dobrodruha dostala opäť jednu z otázok, ktorá by mohla zaujímať aj ostatných. Mladý pár sa ma pýtal, že majú taký “šialený nápad”. Chcú niečo pocestovať v Ázií, potom ďaľšie peniaze zarobiť v Austrálií a potom zase cestovať. Zaujímalo ich, či je to podľa mňa reálne, alebo čo si o tom myslím.
7 užitočných skúseností, ktoré mi dalo cestovanie
Tento článok je v duchu toho, čo mi prinieslo cestovanie. Ako som vďaka životnej etape, kedy som iba cestovala, zmenila pohľad na isté veci a profitujem z nich aj v súčasnosti, keď žijem každodenný život. Na zistenie veľa z nich samozrejme netreba cestovať alebo meniť svoj životný štýl, avšak pokiaľ nie ste nútený meniť svoj stereotyp a z prvotných nútení sa do niečoho vybudovať zvyk, je ťažké sa dokopať k nejakým trvalým zmenám.
Chcela som mať vlastnú cestovku, nie cestovať
Možno ste si všimli to, že sa snažím nájsť nejakých ľudí na trip do Nepálu. Je to jedna v súčasnosti z dvoch organizovaných akcií, ktoré robím aj pre cudzích ľudí. Napísala mi Soňa, ktorá mala zopár otázok a keďže nie je jediná, ktorá sa zaujíma ani nie tak o samotné tripy, ale aj o moje fungovanie z hľadiska živobytia vs. cestovania, rozhodla som sa o tom napísať článok formou “rozhovoru”.
Aká otázka, taká odpoveď
Pred časom som sa rozčuľovala nad zle položenými otázkami od potencionálnych cestujúcich v tomto článku. Ľudia chcú poradiť, ale nevedia dobre položiť otázku. Pýtajú sa strašne všeobecne, väčšinou nevedia, čo vlastne chcú, musíte to z nich dolovať a častokrát vy na odpoveď vynaložíte asi tak 20x viac energie ako ten, čo vlastne chce niekam ísť. Potom mi to pripadá asi tak, že všetci chcú niekam ísť, na vlastnú päsť, ušetriť kopec nákladov, ale nikomu sa nechce pohnúť ani prstom.
Ďalší cestovateľský plán?
Alebo žeby ďalší plán cestovateľa? Aký máš ďalší plán? Sa pýtajú ľudia odkedy som prišla domov z Álp, čo je už cca 10 dní. Hlavne tí, ktorým som detailne nevešala na nos, čo plánujem robiť.
Každého druhého asi napadlo, že som si išla zarobiť, aby som potom mohla cestovať, čo iné.. ale toto som už spravila v 2013 a bola to once in a lifetime experience.
Lucia chce vyraziť, ale nemá s kým
Dnes mi prišiel do “redakcie”, rozumej do môjho osobného mailboxu mail od neznámej dievčiny. Nakoľko si myslím, že odpoveď by mohla pomôcť viacerým, tak som sa rozhodla odpovedať verejne.
ahoj Jani,
čítala som tvoj článok Prečo vyraziť na cestu okolo sveta, vďaka za to, pre mňa teraz veľmi aktuálna téma, lebo som dala výpoveď v práci a presne takéto niečo zvažujem. Len mám takú dilemu, doteraz som bola zvyknutá cestovať iba vo dvojici s kamoškou, také mesačné výlety raz do roka…
Prvá aj posledná sezóna v Alpách
Kto sleduje moje články, tak sa asi dočítal, že od novembra 2014 trčím na kopci v nadmorskej výške 2200 m /nad morom a muklujem tu v hoteli ako zimmermadchen, slangovo zimmerka. Kopa mladých ľudí sa vypytuje, kam odísť zo Slovenska za lepším životom. Moja osobná rada je takáto: život v zahraničí nie je lepší, je iba jednoduchšie sa uplatniť, ak nič okrem muklovania neviete. Čo však našťastie nie je môj prípad. Vyskúšala som Sydney, Španielsko pred krízou a teraz rakúske alpy. Na Slovensku som sa vždy dokázala adekvátne uplatniť a z tohoto a iných dôvodov sa tam mile rada opäť vrátim. K susedom som odišla, lebo som potrebovala instatný cashflow bez nutnosti dávať niekde po pol roku výpoveď a chcela som byť v horách – toto sa aj splnilo, ale povedzme, že som mala aj väčšie očakávania, no kým človek neskúsi, tak žije iba v ilúziach. Prečítajte si, prečo tu väčšina ľudí iba počíta dni či týždne do konca sezóny a prečo to bola moja prvá aj posledná sezóna v alpách.
Travel Blog ako zdroj príjmu
Na tento článok si určite kliknú všetci, čo by chceli zarábať svojim cesto blogom, cestovať zadarmo, alebo za minimálne náklady, mať sponzorov a blaa blaa. Ha-ha, musím vás však sklamať. V tomto článku by som chcela priniesť možno trochu svojho pohľadu do tejto problematiky. Môj blog nevykazuje žiadny finančný príjem a ani sa o nič také ani v budúcnosti snažiť nejdem. Web www.backpackeri.sk vznikol čisto ako hobby záležitosť, najprv ako základňa užitočných informácií v roku 2011, neskôr sa pripojil aj blog k mojej veľkej ceste v roku 2013.
Jetlag – alebo dobrý šlofíček nepozná zlé miesto ani nevhodný čas
Dnes je deň D, kedy mám day off a tak nemusím ráno vstávať. Tento veselý okamžik tu nastáva tak raz za 2 týždne. Všetkým, ktorí majú 2 dni víkendu každý týždeň, úprimne závidim. Niekedy mám pocit, že sa neviem dospať, hlavne keď vstanem po 8 či 9 hodinách spánku a cítim sa aj tak rozbitá. Holt, to je čaro manuálnej roboty. Vyčistí hlavu, no zničí Vás ako parný valec. V súvislosti s týmto ma napadol aj tento článok o únave, pásmovej chorobe, či spaní ako takom, bez ktorého žiaľ neprežijeme. Všetko je podľa mňa totiž iba sila zvyku.
Útržky z mojej hlavy
Orieškovú milku zajedám kyslým haribo želém. Na pozadí mi hrá nejaký marocký týpek, ktorého sme počuli vtedy v tom podniku v Chefchaoene. Môj notebook má desný zvuk. Ach ako mi chýba hlasná hudba, objednala som si aj repráky z amazonu, v pondelok hádam dorazia. Angličan dnes nechal 20 € tringelt.