Ďalší cestovateľský plán?

Alebo žeby ďalší plán cestovateľa? Aký máš ďalší plán? Sa pýtajú ľudia odkedy som prišla domov z Álp, čo je už cca 10 dní. Hlavne tí, ktorým som detailne nevešala na nos, čo plánujem robiť.

Každého druhého asi napadlo, že som si išla zarobiť, aby som potom mohla cestovať, čo iné.. ale toto som už spravila v 2013 a bola to once in a lifetime experience.

Once in a lifetime..a presne o to ide. Dať výpoveď a ísť cestovať. Kto to spravil raz, má zážitok a túto skúsenosť do konca života. Tackať sa po uliciach niekde v ázií a vedieť, že nič nemusím. Keď mi predtým niekto povedal, že cestoval pol roka v kuse, bolo to pre mňa wau! niečo nereálne. No vyskúšala som si to, ide to, dá sa to. Nepredala som kvôli tomu obličku, ani som neskončila na trhu s bielym mäsom. Blbé však je, že toto wau zažijete iba raz v živote, práve preto je tá prvá cesta veľmi výnimočná a presne tá „once in a lifetime“. Niekto, kto takto cestuje permanente to už tiež nevníma ako wau, ale ako svoj životný štýl. Takže áno, možno niekto by zbalil ruksak a išiel opäť het, prípadne nič nerobil a len tak sa poflakoval (aj to mi už bolo poradené). Bezcielne cestovanie ma však už nenadchýna, svoju domovinu mám rada a „wau“ efekt mám už za sebou. Navyše rada pracujem, problém je len v tom, že nemám rada stereotyp. Neznášam nudu, aj keď je dobre platená. Nikto nikdy ma nedokázal tak motivovať, aby som v dákej práci ostala dlhšie ako 2 roky, aj to väčšinou ten druhý rok som už mala „zbalené“. Na druhej strane, skúseností a nápadov všeho druhu mám, takže moja ďalšia životná výzva je mať vlastný business. A ešte k tomu na Slovensku. A keď sa mi podarí neskrachovať a robiť to, čo ma baví, potom si poviem WAU.

Takže áno, priznávam. Názov domény backpackeri.sk som nevybrala najšťastnejšie. Je príliš úzko zameraný. Nevadí. Cestovať sa dá na budget, prípadne môžeme cestovať aj za vlastnými snami. Ono, ani ten stroskotaný Nepál (a česť pamiatke zosnulým), ktorý sme presunuli na október, nebol môj cestovateľský plán. Oslovila ma jedna dvojica, či sa tam nechystám..a zrazu nás bolo 8. No ale nechcem sa rozpisovať, to bude na ďalší post.

Predtým, ako budem konkrétnejšia, by som vám chcela povedať toto:

Nech sa rozhodnete robiť čokoľvek iné, čo robí väčšina okolo vás, počítajte s tým, že vás budú kritizovať. Vždy budú aj neprajníci, čo vám budú písať facebooky a komentáre. Zbožňujem internetové diskusie. Najväčšia chyba je už len zúčastniť sa. Nenechajte sa znechutiť, berte to ako súčasť hry. Nemôže vás mať rád každý, pokiaľ máte viac priaznivcov ako tých hejterov, je to stále výhra. Všetci sú najväčší odborníci na všetko, pokiaľ sa nejedná o nich. Či už sa jedná o cestovanie, alebo aj podnikanie. Najviac rád vždy dostanem od tých, čo boli najďalej niekde v Taliansku. Všetci majú zrazu skúsenosti vo všetkom a všetci vedia, čo všetko nebude fungovať a prečo to nikto nekúpi. Len potom o týždeň, mesiac, rok alebo dva je zrazu na trhu niekto a niečo, čo by predsa v živote nemohlo fungovať a kto by to kúpil? Alebo, a čo je ešte bizarnejšie, na trhu je kopec vecí, ktoré sú úplne useless, ale idú na dračku. Takže nie ČO, ale AKO. Samozrejme nemám v pláne predávať nejaké bullshity, aby ma niekto zle nepochopil..

Takže ak máte za sebou už zopár neúspechov, ste vždy bližšie k úspechu ako ten, čo zatiaľ iba „vie všetko a aj to, prečo to nikto nekúpi“ a tak pre istotu ani nezačal. Každá vaša prehra a krok späť je v konečnom dôsledku iba krok vpred, narozdiel od toho, čo len sedí na jednom mieste a kritizuje.

Okrem nejakých cesto postov vám tu občas prinesiem aj niečo zo zákulisia, čo v konečnom dôsledku bude priamo alebo nepriamo súvisieť aj s týmto blogom. Neprajníci sa teda môžu tešiť, nakoľko počítam aj s tým, že veľa vecí nepôjde podľa plánu, haha.

Taktiež sa nebojím tu prezentovať nejaké nápady a nebojím sa, že by mi niekto niečo ukradol. Prečo? Lebo nápadov má každý plnú prdel. 90% z nich však nikto ani len nezačne realizovať, lebo je to príliš veľa práce na veľa strán. A tí čo ma sledujú pozornejšie, alebo si trochu aj domysleli, tak už asi aj vedia, minimálne niektorý z tých mojich projektov – je toho viac. Aha a aby som nezabudla, na niektoré z nich som už dostala aj feedback: „toto u nás nepôjde“ – na to sa teším úprimne najviac. Pred 2 dňami som mala jedno stretnutie ohľadom spolupráce s jednou cestovkou, no po úvahách som to radšej odmietla. Žralo by mi to príliš veľa času na úkor tých mojich vecí a ani by som nerobila presne to, čo chcem, takže by to po čase skončilo opäť demotivačne. Ušetrila som teda obe strany.

Zajtra, resp dnes ideme na Slovatrip vol.1, čo je však tiež iba súčasť jedného projektu. V budúcnosti budete cestovať hlavne VY a ja len tak sporadicky. Tak uvidíme ako to pôjde, ostaňte naladení.

success

Autor:

Jana Bartovicová

A tak som si začala písať denníček zo svojich výletov, neskôr z toho vznikol blog, nech je na čo spomínať, keď ku mne dorazí Alzheimer

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *