Dnes mi prišiel do „redakcie“, rozumej do môjho osobného mailboxu mail od neznámej dievčiny. Nakoľko si myslím, že odpoveď by mohla pomôcť viacerým, tak som sa rozhodla odpovedať verejne.
ahoj Jani,
čítala som tvoj článok Prečo vyraziť na cestu okolo sveta, vďaka za to, pre mňa teraz veľmi aktuálna téma, lebo som dala výpoveď v práci a presne takéto niečo zvažujem. Len mám takú dilemu, doteraz som bola zvyknutá cestovať iba vo dvojici s kamoškou, také mesačné výlety raz do roka…
Do tejto minikrajinky som sa vybrala vrámci voľného dňa v Hochgurgli. Na počasie som mala zpekla šťastie, začínala konečne jar, jasná obloha, dole v dedine 15 stupňov (zima sa však neskôr vrátila nazad, takže preto to šťastie).
Japonské Alpy nie sú až tak mediálne známe ako Fuji a spol. Nie sú sopečného pôvodu, vyzerajú ako klasické európske štíty, na aké sme zvyknutí. Kamikochi patrí medzi populárnu základňu, odkiaľ sa chodí na turistiku. Stretnete tam rekreačných, čo iba prišli k mostu Kappa a pofotia sa, ale aj takí, čo s výbavou za vaše 4 výplaty, ktorých nezlomí ani dážď a idú (lebo veď ďalšia dovolenka tak skoro nebude). Mali sme nejaké plány o tom, ako pôjdeme aspoň na niektorý vrchol, no vzhľadom na počasie a masívny lejak poobede sme sa moc ďaleko nedostali. Vyššie položený terén je už technicky náročný a tak by to bolo vcelku nebezpečné.
Aso-san, jeden z najväčších aktívnych vulkánov na svete. Viac info sa dočítate na japan guide. Leží na ostrove Kyushu, dostupný autobusom z vlakovej stanice Aso. Bus premáva cca každú 1-2 hodiny, cesta trvá 30-40 minút. Počasie nám zase raz moc neprialo, keď sme dorazili hore (cca 1500 m nadmorskej výšky, prelievala sa iba hmla). Od autobusu je vyhliadkový bus dostupný buď lanovkou (prípadne ďalším busom v cene lanovky niečo nad 1000 yenov), alebo autom/peši po chodníku. Chceli sme sa prejsť tak sme volili pešo. Išli sme hore asi 15 minút, keď nás strážnik stopol, že cesta sa uzatvára kvôli hmle a hore nikto nesmie ísť. Ach jaj, fajn. Išli sme nazad, sadli sme si do čakárne, alias stanice so sedačkami, telkou a suvenír shopom. Tlačíme niečo do hlavy, sedíme a čakáme, nikam sa neponáhľame. Asi o hodinu a pol sa počasie trochu umúdrilo, začali opäť púšťať hore. A tak ideme pokus čislo dva. Keď sme po 20 minútach vyšli hore, zistili sme, že prvýkrat sme boli už nadoraz, akúrát v tej hmle sme o tom nemali ani tucha.
Pokračovať v čítaní: Mt.Aso – najväčší aktívny vulkán na svete [Japonsko]
Po turistike v národnom parku Daisetsu-zan sa presúvame do kempu v Kamifurane, tam bude naša základňa ďalšie 2 dni. Všade naokolo je rozkvitnutá levandula, ideme teda preskúmať trochu okolie. V kempe za 500 yenov sme si požičali bicykle zdarma.
Ostrov Itsukushima nazývaný skôr Miyajima je známy vďaka svätyni Itsukushima zapísanej v UNESCO. Na ostrov sa najjednoduchšie dostanete lokálnym vlakom z Hiroshima do Miyajimaguchi, tam prejdete do prístavu a nastúpite na JR-ferry, ktorá je v cene JR-passu. Doprava po ostrove – pešibus, taxík, alebo bus, ktorý ide asi tak 4x za deň. Všade je veľa lesnej zveri, ktorá vám ide do tašiek, chutí im papier aj oblečenie. Spali sme pod lesom v kempe, kde nám robili spoločnosť. Hneď vedľa bola aj pláž, kde nebolo okrem lesnej zveri ani nohy. Voda bola príjemná, aj keď počasie nič moc. Relax pri vode sa moc nevydaril. V meste bol akurát festival, tak sme sledovali aspoň to.
Hlavný dôvod prečo ísť do Japonska v lete (kedy sa v Tokyu potíte ako v parnej saune) bol, Mt. Fuji. 
Trekovacia sezóna je iba júl – august. S tým, že začiatkom júla je zväčša otvorený iba 1 trail zo 4 – Yoshida trail. Na ostatné 3 nepremáva bus, takže drahý taxík, nebola naša alternatíva. Výhoda je, že v takom auguste je to pod Fuji naozaj prepchaté. Viď foto:
Narodný park na Hokkaide a zároveň najväčší v Japonsku. V preklade „great snowy mountains“. Nachádza sa tam 16 kopcov nad 2000 metrov. Niečo, čo fakt stojí za videnie a zažitie. Prekrásne scenérie. Boli sme tam začiatkom júla, kedy je na vrcholkoch ešte sneh a príroda sa iba zobúdza. Hlavná sezóna začína niekedy koncom augusta a vrcholí až keď je Hokkaido v plnom jesennom sfarbení, až po prvý sneh.
Dnes je deň D, kedy mám day off a tak nemusím ráno vstávať. Tento veselý okamžik tu nastáva tak raz za 2 týždne. Všetkým, ktorí majú 2 dni víkendu každý týždeň, úprimne závidim. Niekedy mám pocit, že sa neviem dospať, hlavne keď vstanem po 8 či 9 hodinách spánku a cítim sa aj tak rozbitá. Holt, to je čaro manuálnej roboty. Vyčistí hlavu, no zničí Vás ako parný valec. V súvislosti s týmto ma napadol aj tento článok o únave, pásmovej chorobe, či spaní ako takom, bez ktorého žiaľ neprežijeme. Všetko je podľa mňa totiž iba sila zvyku.
Pokračovať v čítaní: Jetlag – alebo dobrý šlofíček nepozná zlé miesto ani nevhodný čas
Môj prvý príspevok v novom roku. Inšpirovala ma k nemu pouhá cesta do nášho hlavného mesta, kam pravidelne, resp. nepravidelne dochádzam z neďalekého vidieku. Vyhýbam sa hlavným upchatým ťahom a miesto toho chodím po takej ceste zvanej „opilecká“. Môžete si iba domyslieť, že po nej chodí každý, kto už má pod čapicou a snaží sa vyhnúť policajtom. Alebo potom tí, ktorí sa snažia vyhnúť sa kolónam. Pokračovať v čítaní: Stupeň nebezpečenstva si vytvára každý sám
![Mt.Aso – najväčší aktívny vulkán na svete [Japonsko]](https://backpackeri.sk/wp-content/uploads/2015/03/DSC_68721.jpg)
![Hokkaido v obdobi levandule [Japonsko]](https://backpackeri.sk/wp-content/uploads/2015/03/DSC_7247.jpg)
![Ostrov Miyajima [Japonsko]](https://backpackeri.sk/wp-content/uploads/2015/03/DSC_6694.jpg)
![Mt. Fuji summit [Japonsko]](https://backpackeri.sk/wp-content/uploads/2015/03/DSC_6222.jpg)
![Daisetsu-zan National park [Japonsko]](https://backpackeri.sk/wp-content/uploads/2015/03/Panorama-Daisetsuzan1.jpg)
