Travel Blog ako zdroj príjmu

Na tento článok si určite kliknú všetci, čo by chceli zarábať svojim cesto blogom, cestovať zadarmo, alebo za minimálne náklady, mať sponzorov a blaa blaa. Ha-ha, musím vás však sklamať. V tomto článku by som chcela priniesť možno trochu svojho pohľadu do tejto problematiky. Môj blog nevykazuje žiadny finančný príjem a ani sa o nič také ani v budúcnosti snažiť nejdem. Web www.backpackeri.sk vznikol čisto ako hobby záležitosť, najprv ako základňa užitočných informácií v roku 2011, neskôr sa pripojil aj blog k mojej veľkej ceste v roku 2013.

Živiť sa blogom o cestovaní nie je pre každého cestovateľa. Blogerov je plná prdel a uživiť sa dokáže iba zopár vyvolených. Tvoj blog musí byť aktívny aspoň rok – vravia skúsenejší. Stále a nepretržite postovať nové články, kým začneš niekoho oslovovať a oni ťa budú brať aj vážne. Cestovala som pol roka v kuse, bolo by o čom písať, ale iba teoreticky. V praxi to znamenalo, že som nafotila nejaké fotky z dňa, vtipne to okomentovala a hodila na FB. A niekedy bolo ťažké aj to. Neviem robiť veci pod tlakom, keď mi niekto povie, napíš článok, trvá mi to pol roka. Naproti tomu, keď mám slinu a fajnú myšlienku, napíšem to za večer. Neznášam komentovať nejaké atrakcie, pamiatky, miesta atď. Je toho plný internet, ani ja osobne také blog manuály, kam sa ísť pozrieť, nečítam. Občas si pozriem nejaké fotky na inšpiráciu, vygooglim, kde to je a tým to končí. Alebo čo čítam sú nejaké komplikované hraničné prechody na konci sveta, kde je lepšie zistiť ako to išlo ľuďom pred vami. Pred cestou som čítala zopár cesto blogov, ale skôr s motivačnou tematikou, ktoré ma usvedčovali v tom, že dať výpoveď a ísť cestovať je dobrý nápad. Články, ktoré sú skôr na štýl úvahy mňa osobne zaujímajú viac. Dozviem sa čo to aj o autorovi, nielen tie všeobecné bláboly.

Veľa ľudí rieši otázku či písať po anglicky alebo v rodnom jazyku. Netuším. Po anglicky oslovíš polku sveta, ale trh je tam tak presýtený, že veľmi ťažko prinesieš niečo výnimočné. Podľa toho by si si mal vopred vybrať aj názov domény, či bude po anglicky, alebo v rodnom jazyku. Najhoršia kombinácia je asi mať slovenský názov a písať po anglicky. Názov domény by mal byť podľa možností nápadov nadčasový, použiteľný aj keď nebudete písať články iba o cestovaní, aj keď je to vlastne jedno, na internete si môže prezentovať každý čo chce a keď má hodnotný obsah, môže sa volať aj jožkomrkvičkanavandrovke.com. Áno a to je ďalšia vec, blogy rastú ako huby po daždi a blog má založený aj pes tvojej mamy. Aj keď človek môže písať zaujímavo, v tej kope hnoja vás musí niekto objaviť. Budete sa pchať na všetky cestovateľské festivaly, do všetkých lokálnych TV, kde budete rozprávať o dovolenke v Turecku, možno to trochu nadnesiete, aby to pôsobilo dobrodružne, veď ide o výsledok, nie o to, čo bolo predtým.

Takže nebodaj si si preskákal všetky tieto náročné kroky na začiatku a stal si sa profesionálny bloger. Sponzori ti diktujú podmienky, určujú program, s kým sa máš kde stretnúť, o čom napísať. Vkuse cestuješ, ale „cestovaním“ tráviš možno tak pár desiatok minút denne. Sedíš v kuse pri pc, už nevieš čo máš napísať, aby to nebolo tak strašne suché, ale nič vtipné ani jedinečné ťa nenapadá. O pár dní letíš na opačný koniec sveta, kde máš dohodnuté ďalšie veci. Pracuješ defacto nonstop, slovo víkend si vymazal zo slovnej zásoby, lebo tvoji kamoši si myslia, že máš víkend celý rok a celý rok si na dovolenke, pravda je však inde. Si sám sebe pánom, čo je fajn, ale deadlines nepustia, pracuješ do noci. Popri tom odpovedáš na stovky mailov, aby si neostal bez príjmu o pár mesiacov. Slovo „padla“ tiež netušíš čo znamená. Čo obnáša realita blogovania – o tom píše aj Kate, ktorá sa tým naozaj živí.

Tvoji fanúšikovia pribúdajú iba pozvoľna, nakoľko čím viac ich máš, tým menšie percento vidí tvoje posty. Musíš vymyslieť inú taktiku. Keď ostaneš pár týždňov doma, budeš musieť postovať staré príspevky, lebo na tie nové bez inšpirácie nemáš žiadne nápady. Aby si ostal v tom, musíš cestovať. Kontinuálne cestovanie je psychicky veľmi únavné. Cestovali sme polroka, bez záväzkov, deadlajnov, iba tam, kde sme chceli ísť a trávili čas po svojom, no ťažko to nazvať dovolenkou, bolo to dobrodružstvo a neustále trebalo niečo riešiť. Sú extrémne prípady, kedy dobrodruhovia cestovali vkuse aj 5 a viac rokov, ale sú to skôr výnimky. Nie sú to žiadni blogeri, ale ľudia s inou filozofiou, minimalisti, klobúk dole. Travel blogeri na druhej strane nezarábajú toľko, aby si mohli dovoliť život v drahej domovskej USA, alebo západnej európe, preto sa zdržiavajú v lacnejších krajinách ako je JV ázia, južná amerika apd. Neviem si predstaviť robiť to pár rokov, mať z toho pôžitok a nevyhorieť. Prípadne mať toľko energie na to, aby som vymyslela niečo iné kreatívne, čo sa dá stavať na travel blogu. Koľko profesionálnych travel blogerov má stálych partnerov? Možno trvalý vzťah ani nechcú, o založení rodiny nehovoriac. Ale to nech si zváži každý sám. Poznáš celý svet, ale si defacto stále sám, ľudia prichádzajú a odchádzajú, stále hľadáš spriaznenú dušu.

Pre príklad uvediem niektorých, ktorých som zachytila, že sa tým živia, na ich weboch nájdete aj ako začínali a čo to obnáša (oveľa obsiahlejšie):

http://www.nomadicmatt.com/ jeden z mála, ktorý okrem popisov destinácií postuje aj myšlienkové pochody
http://gobackpacking.com/ toto je ukážka, že úspešný blog môže mať aj dosť zle vyzerajúci chlap
http://www.adventurouskate.com/ mladá kočka, ktorá píše o solo female cestovaní – zaujímavá topic pre dnešné emancipované ženy, ktoré chcú cestovať, nemajú s kým a tak majú prekážky
http://leaveyourdailyhell.com/ tento blog má pre mňa osobne zaujímavý názov, no samotný autor na mňa nepôsobí nijak výnimočne, ale zjavne to robí dobre a to ide.

Veľa blogov, ktoré prevádzkovali cestovatelia počas svojich tripov zanikli, resp blogy ako také existujú, ale rok sa tam neobjaví nič nové. Aj to sa stáva, človek zmení priority, lebo aj cestovaním vo veľkom sa dá veľmi ľahko presýtiť.

Aj keď vám blog neprinesie žiadny finančný zisk na vašom účte, spoznáte kopu zaujímavých ľudí, spravíte si fanúšikovskú základňu – ideálne ak k vám pricestujú sami buď cez zaujímavý článok, fotky alebo cez google. Ak si fanúšikov nakúpite a v skutočnosti o vás nemajú záujem, potom vznikajú zaujímavé prípady, kedy blog so 40 tisícmi fans má na blogposte 30 lajkov, nakoľko ten istý výsledok s dobrým článkom alebo fotkou viem docieliť aj ja s pár stovkami fanúšikov.

Malá rada na záver: Aj keď samotným blogom nechcete zarábať, fanúšikovia danej cieľovej skupiny sa vždy hodia, ak by ste neskôr hľadali potenciálnych zákazníkov nejakého produktu, o ktorý môže mať daná skupina záujem. Vás už poznajú z článkov ako vlastné gate, máte ich dôveru, prípadne si vás vygooglia na internete. Nie ste žiadna neznáma ikona a tak nebudete začínať úplne od nuly, čo sa hodí.