O 10tej rano odovzdavame v Avise auto, to co Juro oskrel blatnik, si nastastie nikto nevsimol. A keby aj, plna poistka je predsa na to. Na terminali Juro zistil, ze si nechal doklady v aute- hahaha, bezal po ne. Trcime na letisku, hrame karty, vytiahli sme este sardinky, syr a bagety co nam zostali..pastikari predsa, zerieme Pizza hut, internetujeme, premavame sa po eskalatoroch.
Byebye Canada, see you soon

Po hodine sa stretavam s jurom a kikou, davame dokopy drobne na dalsi parking..ble. Chcem odtialto vsetko. Pacila sa mi reklama co tam mali – There’s always reason, if you have a gear. Co je mrte pravda. S kupou vsetkych tych hluposti ma clovek chut rovno niekam vyrazit, ako ked mas spacak do 20st a ides do snehu – komu by sa chcelo ist, vsakze..keby tak shipping do EU nestal melon.. Tak som sa pekne pleskla po vacku, ale lepsie nakupit tam za lacno, ako doma by som za to dala 2x tolko.
Zo strechy obchodaku fotim este mrakodrapy, to mi musi stacit.
Zastavujeme sa este v klasickom Poluse, kde je miliarda ludi, hlavne sikmookych. Moja naivna predstava o Vancouvri ako meste, kde ma byt najlepsi zivot sa rychlo vytraca. Pripadam si ako v Sydney.
Poobede sa balime, priprava na odlet. Kika s Jurom triedia veci, ktore vyhodia a co si nechaju..

Dalsi, podla znaciek na dialnici, sice existoval, ale kedze nikto nebol na recepcii a aj hajzle boli zavrete, tak sme to opreli o nejake kriky. Nakoniec sme dosli do dakeho dalsieho Eagle wind RV park, ten bol dost luxusny, aj s bazenom, boli tam iba karavany, ktore tam kotvili 2tyzdne a viac. Boli aj dost drahi, chceli sme nech nam poradia nieco lacnejsie, ale o nicom nevedeli, ked pozreli na nas, ze sme nejaki ti supaci, dali nam aspon zlavu 10% ako pre memberov. Boli tam asi traja na recepcii, dohadovali sa, ze ktore ‚tiche‘ miestecko nam daju. Rozdiel bol, ze niektore boli 100m od dialnice, a niektore az 120m. Ale uz sme boli zvyknuti viacmenej, takze dialnicu a hluk niekto neriesil. Boli sme tam jedini so stankom. Sprchy aj hajzle mali luxusne.

Potom ked aspon prestalo prsat, dali sme point of interest pri ceste – Rock Garden, mini prales, machy, lisajniky aj s vykladom z brozurky. Hemlock groove – trail aj pre vozickarov, same stromy, prales.
Plynuly presun do Revelstoke NP – Skunk Cabbage trail kde slubovali bird watching. Nakoniec sme tych vtakoch iba poculi, videli iba zopar kuskov. Cesticka cez rakosie celkom pekna. Najlepsi bol splyvajuci bobor na dreve, nieco obhryzal, potom skocil do vody a podplaval nasu lavku. Posledna vychytavka mala byt Meadows in the Sky parkway. Bolo otvorenych iba 13km z dakych 20. Urcite boli popadane vetvicky na ceste alebo podobna hlupost. Dali nam vtipnu mapku, kde bolo znazornene parkovisko, a odkial sa ide peso cez les. V lese to bola kopa snehu, po hodine slapania sme stracali stopu a usudili, ze na konci asi ani nic nebude. Slapali sme dlhsie ako to vyzeralo byt na mape, tak sme to otocili. Cestou k autu nas opat zrali komare. Juro iba v teniskach, ze blavacik sa vybral do lesa. Zbehli sme dole do mesta Revelstoke a kempujeme pri jazere. Cestou povinna zastavka v Liquor store. Vedla nasho site je daka rodinka ktora ma stan so 4 miestnostami, decka tam vrieskaju do noci a aj od rana.

Toz boli sme trosku vystraseni, ale nakoniec ta cesta dost v pohode. Do kopca sli iba jedny serpentiny, potom to bolo take mierne hore/dole. A bolo to iba 10km. Tak, asi aby tam nemuseli chodit ludi zachranovat, tak ich chcu vystrasit rovno. Cestu tam sme dali za 2hodiny. Nikde ani nohy, iba nejaky ten svist pobehujuci, a krasne vyhlady, halda snehu popri ceste, co ostalo zo zimy z laviny. Nepochopili sme, preco to vlastne bolo uzavrete..mozno to nebolo uplne tip top, na hajzloch robili novu strechu a ked nemozu ponuknut sluzby na 100% tak to rovno zavru. To by sa na slovensku veru stat nemohlo. No ale ze by tam niekto pracoval na niecom sa tiez nedalo povedat. Iba sa tam premavali na autach parkcanada, mozno dosli zabit 2 klince, aby si vykazali daku cinnost a potom sli naspat. Pofotili sme vodopady, a dali sme si obed na picnic stole kde sme vegetili asi 2hodky. Vcelku tam pieklo. Cesta dole bola nekonecna, a tiez trvala 2hodiny. Stretli sme 2 pary, ktore sa iba hore rozhodli ist o 3-4 poobede. No to su teda turisti. A boli uplne nalahko. Bez vody, bez nicoho, iba dalekohlad. Prvy par bol postarsi, tetka spustila po francuzsky, kika viacmenej cumela. Ked sme im povedali ze este hodinu, neboli az taki poteseni. Dalsi parik siel velmi rekreacnym tempom, tym sme povedali, ze almost 2 hours, aj ked nam to z toho miesta trvalo kratsie. Akosi nechceli verit tomu udaju. Dosli sme dole, zistila som, ze mam spalene ramena..a slnko som nechcela uz ani videt.
Sadame do auta a smer Golden, nejake mesto odkial sa smeruje do Glacier parku. No mala som pocit, ze ramena mi umru a ja s nimi. Zakotvili sme v kempe
Golden campground kde nas pre zmenu zozrali komare. Konecne sme mohli byt vonku, lebo bolo teplo, ale nie..vsak preco by sme mali tolko stastia. Vecer o 8mej sme este spominali na tych poobednych turistov na vodopadoch, ze este tam slapu ak neskapali od dehydratacie. Na noc hlasili 14stupnov, fuu to budeme spat iba v trenkach. Musela som si kupit aj nejaky after sun, jedine co mali bol taky zabi sliz chladivy. Zajtra ma prsat, super, beriem vsetko, len nie slnko. Zhodli sme sa s jurom, ze nam viac vyhovovala zima (ale bez dazda). Ak zajtra vyjde slnko, asi budem cely den v dlhych rukavoch. Dobru noc

Numa falls pidi vodopady, kde bolo najlepsie iba to, ze bolo treba po lavke, kde som zastala aj s fotakmi a kravinami, zrazu som zabalancovala a sup jednou nohou do vody. Juro ma nestihol ani odfotit. Vodopady za to kazdopadne nestali, topanku susim na okne v aute kde je sklenikovy efekt. Otacame sa, a ideme naspat cez Lake Louise smer Yoho park. Cestou zaspavam. Prva zastavka Spiral tunnels viewpoint. O tom ako je vybudovana spiralova vlakova trat kvoli zmierneniu stupania cez kopec. Miesto 4,5% stupania (najvacsie v North America) je iba 2,2% co je o dost bezpecnejsie.
Zastavime sa v meste Field kde skapal pes, maju potraviny, resp zmiesany tovar na pumpe a este jeden hippie shop kde maju vsetko od arafatiek oblecenia po salamu vreckovky a PIVO. Tetuska v infocentre nam zdeluje, ze kemp Kicking horse, kde su aj sprchy je zavrety, a taktiez cela cesta co vedie ku Takakkaw falls, kvoli lavine zo zimy- nemdobre spravy. Tak sa musime uskromnit s obycajnym kempomMonarch s kadibudkami, co neni take hrozne. Ale tie vodopady su najvyssie v kanade, to sme chceli videt hmmm..co teraz
Ideme sa zlozit do Monarch kempu kde nie je recepcia, iba taka nastenka, kde vypises tlacivo a vlozis prachy, resp cislo kreditky, das do obalky a do schranky. Poobede este zbehneme ku Emerald lake- jewel of Yoho NP. Fakt pekne jazierko. Davame si walk okolo celeho jazera a robime gycove fotky. Cestou do kempu este zastavujeme pri Natural bridge, kanonik kam sa da postavit a pripadne aj padnut do trhliny. Potom sme este sli pozriet tu uzavretu cestu, v akom je stave. Ze ci je tam iba cedula, alebo wtf. Ale bola tam normalne rampa kade sa nedalo prejst. Hm, to bude tazky oriesok. No, uvidime, mozno tam vybehnem zajtra po asfaltke. Nas kemp sa zacina plnit. Vedla je taky parik, co vyzera, ze cestuje okolo celeho sveta vo vane. Chana aboriginec podobajuci sa skor zvieratku ako cloveku, baba pekna blondynka. holt. A pivecko chuti dobre. Popiskuju tam este ground squirrely, maju dieru kusok od stanu. Dufam, ze im neslapnem do bytu, kde pojdem v noci na wecko.

Miestami som do kopca fucala, ale celkom sa to dalo. Hore bola miliarda turistov, ti co sa vyviezli lanovkou. Aj stare babky tam mali zrkadlovky. Kompakt bol pomaly unikat. Presli sme este po drevenej turistickej cesticke k observatoriu kde sme zrobili nejake fotky a sli aj naspat. Poobede sme boli uz iba v kempe. Juro sa okupal v jazierku v kempe. Hrame karty na kemping stole. A v kempe sme objavili aj particku cechov, takych starsich fotrov. Su vsetci v maskacoch a hraju na gitare, citime sa ako pod tatrami. Zajtra nas zas caka presun do dalsieho NP.

V kanone si to davali nejaki lokalni kanojkari, fotili sa, vsetci na nich pozerali ako na atrakciu. No boli zo seba trochu viac napichani ako by bolo vhodne;)
Cestou sme videli jelena caribou, ohrozeny druh. Skoro poobede sme zakotvili v kempe Two jack lakeside rovno v lese, vedla jazierka. Vyzera to tam tak, ze ak tu nestretneme toho medveda alebo inu zver, tak uz nikde. Postavime stanka, schalujeme obed a ideme este explorovat. Smer jazero Minnewanka, dali sme si mini prechadzku k dakemu kanonu, ktory uz ani ako kanon nevyzera. Dala som si zmrzku, popytali sme sa, dokedy su otvorene shopy v meste a ked typek povedal ze aj do 22, tak sup ideme do mesta. Banff je pekne komerncne mestecko s jednou hlavnou Obchodnou street a dalsimi ulickami. Prizivili sme sa pred Starbucksom maju wifinu, tak stojime na ulici a surfujeme na mobiloch. Potom smer suvenir shopy. Bolo to tazke, maju tam peknych hluposti od vymyslu sveta. Nakoniec som si kupila aj nafukovaciu karimatku, zensky model 4-sezonna lahka za cenu, o ktorej mozeme na SVK iba snivat. Od dnes budem spat ako v posteli.
Dnes je ten den, kedy sme si kupili fire permit a robime si ohnicek.

Palicky su tu uplne bezpredmetne. Nakoniec sme sa usadili na vacsom balvane kde sme rozlozili piknik. Kika vytiahla arasidovu tycinku, a pod ho krmit Golden mantled squirrel. Najprv tam behal jeden, potom dvaja, potom traja, potom styria. Bolo to ako live pc hra kde musis stihat krmit zvieratka inak prides o zivot. Tak sme sa tam s nimi bavkali, krmili, robili fotky. Nakoniec uz lozili po nas, ked zistili ze im nic nespravime, maximalne tak dostanu arasid.
Cestou spat sme este vyliezli na vyhladovnu na Moraine Lake, turisticky gyc, kde sme sa pofotili, o par minut na to dosiel nejaky zajazd s desiatkami ludi a uz by sme z fotiek mali velke hnede…
Dzime het, Lake Louise, prsi prsi opat. Ludia sa tam plavia na lodkach. Uvazujeme o tom tiez, ale v tom pocasi? no komu sa chce. Ideme na kavicku do dakej restiky, pochutnavam si na cookieske za 4,50$. Spravime este par fotiek ale potom sa rozprsi este viac, ideme het. Na veceru varime zemiaky s cibulkou, smotanou a sejrom (syr je tu hrozne drahy, ale bola v shope nejaka akcia ze 2x 600g za cenu jedneho, tak som ich ukecala aby sme to kupili, takze teraz do vsetkeho zakomponuvavame syr)

Ked zchadzal dole, turisti sa rychlejsim tempom rozostupovali. Vyhoda tohto trapneho pocasia je, ze to vela jednotlivcov odradi. My obliekame prsiplaste a ideme ci prsi snezi alebo padaju traktory. Uz chceme videt nieco co doma na SVK nemame. Stretli sme aj taky vtipny parik v krataskoch a tenisockach, mikinke, ale vracali sa do 3minut. Tak sme pofotili glaciere a mozme ist o dum dal. Zacalo sa aj pocasie umudrievat, prestava prsat, sem tam aj slnko zasvieti. Dalej po ceste mame Atabasca falls, mrte ludi, nejaku tu duhu. Ide sa dalej. Dnesny den je plny vychytavok, nejake dalsie Sunwapta falls. Obedova prestavka na camping spote. Vybalili sme jedlo a z dier naokolo vychadzaju columbian ground squirrel, stavaju sa na zadne a cakaju. Moj dlhy objektiv je zrazu vyuzity. Samozrejme o chvilku zacina prsat, Juro to nevzdava ako my, co uz davno sedime v aute a chalujeme dnu, ostava pojedat na dazdi. O chvilku mu maslo ukradne havran.
Po ceste stretneme okrem bighorn sheep, ktory pozuje, aj grizlyho ako si kraca po lesnej cesticke vedla cesty. Dalsia zastavka Columbia Icefield a Athabasca glacier. Obrovske ladovcove pole ktore stale postupuje ako sa topi:/ Poprcha, je nam vcelku kosa. 2000m nad morom. Najprv sme tu chceli niekde nocovat, ale asi tu bude vcelku kosa, menej ako tie 3stupne podla predpovede, takze najdeme kemp nizsie polozeny radsej. Tymto sa aj lucime s Jasperom a prechadzame do Banff National Park. Tak asi nakoniec budeme spat v Lake Louise.
Dalej mame Mistaya Canyon kde behame popri vodopadikoch, pekne miestecko. Po ceste mame este 3 gycove zelene jazierka – Mistaya, Peyto a Bow lakem v ktorom plavaju ladovce, zasnezeny kopec sa odraza na hladine, no fotka ako z casopisu. Den ukoncujeme v Lake Louise v kempe Lake Louise tent kde mame konecne hajzle 5 metrov od stanu a tak tam nabijame fotaky notebook apd. Sprchy ma sklamali. Tecie iba 60stupnova neregulovatelna voda a tak z potesenia sa stava utrpenie. Cely kemp je ohradeny elektrickym napatim, kvoli vracajucej sa medvedici do kempu. Mali sme aj tu cest, 40m od ohrady sa pasla na trave aj s dvomi malymi medvedikmi. Krasne. Na veceru mame tmave 8% piva, sa pomaly aj z 2-3 opijem. Vedla stanuju dvaja nemci, ktori vyzeraju jak keby boli cely den v kempe. V stane maju asi satnik, lebo spia v aute. Na noc sa zamkli a potom zacal hukat alarm.. V noci je avizovana kosa