ahoj Jani,
čítala som tvoj článok Prečo vyraziť na cestu okolo sveta, vďaka za to, pre mňa teraz veľmi aktuálna téma, lebo som dala výpoveď v práci a presne takéto niečo zvažujem. Len mám takú dilemu, doteraz som bola zvyknutá cestovať iba vo dvojici s kamoškou, také mesačné výlety raz do roka…

kamoška má frajera a nechce ísť a ja práve mám chuť íst aj na neurčito dlho, len neviem ci je to zvládnuteľné aj pre holku samu…pýtam sa preto, či máš vlastnú skúsenosť cestovať sama, alebo s ľuďmi? …mne príde fajn cestovať s niekým, len horšie to je, keď človek nemá toho parťáka a má veľkú túžbu ísť..tak preto zvažujem ísť aj osamote…alebo prípadne, či vieš o nejakých možnostiach kde, ako nájsť ďalšieho súpútníka

vďaka, Lucia.

Ahoj Lucia,
ďakujem za mail a gratulujem k takému odvážnemu činu, ako je dať výpoveď v práci. Oslobodzujúci pocit, že?
Ale k veci. Pýtaš sa, či je to zvládnuteľné pre samotnú ženu. Myslíš z hľadiska bezpečnosti? Vzhľadom na to, že si neuviedla, do akých krajín by si rada zavítala, budem odpovedať skôr všeobecne. Siahodlhé romány som popísala v info o bezpečnosti. Čo sa týka ľudí samotných, ak sa človek riadi nejakou prirodzenou opatrnosťou, dodržiava dresscode v krajinách, kde by v zlom oblečení mohol provokovať (napr. v Indii najlepšie zapadneš, keď si kúpiš tie ich šaty, hocikde na ulici za pár šupiek. Ženy chodia veľmi pestrofarebne oblečené, takže farbám sa medze nekladú). Veľa teda záleží od toho kam pôjdeš. V krajinách, kde je kopec turistov s batohmi (napr. JV ázia, južná/stredná amerika)  ľahko zapadneš a nemáš problém stretnúť ďalších ľudí, ktorí idú tvojim smerom, prípadne ťa inšpirujú kam ísť a môžeš sa k nim pridať. Kopec ľudí cestuje sám a má presne také isté pohnútky ako ty, chce sa zoznámiť s ďalšími. Najlepšie miesta na zoznámenie sú hostely alebo guesthousy. Je to iné ako cestovať s niekým koho dlho poznáš, ale ak si na cestách dlhšie, aspoň s danou osobou netrpíš ponorkovou chorobou. Keď si sama, tak ty rozhoduješ o tom, či ideš s niekým ďalším, alebo si chceš pár dní oddýchnuť a ísť iba sama. Počas svojich potuliek som, resp. sme stretli kopec jedincov, čo cestovali sami, a prekvapivo, väčšina z nich boli mladé ženy.

Akú mám skúsenosť? Aj takú aj takú. Asi 3 roky dozadu, keď som sa rozhodla, že si našetrím prachy, odídem z roboty a pôjdem na tú „cestu okolo sveta“, z ktorej bola nakoniec iba cesta cez pol sveta, ale to je už teraz úplne jedno, som tiež mala ten istý problém. Vedela som, že to chcem, no ísť sama ma ani nenapadlo. Tak som si dala inzerát do cestozoznamky. Výberové kolo bolo naozaj vtipné. Najprv sa mi prihlásil nejaký čech, ktorý tvrdil, že má o 10 rokov menej, lebo sa tak „cítil“. Potom som si vymenila zopár mailov ešte s nejakými exotmi, ktori to však nemysleli moc vážne, resp. mali iné predstavy ako ja. Jeden mal vo vrecku možno pár sto eur a chcel ísť ako crew zo Španielska do južnej ameriky, tam stopovať gauchov na koňoch..

No ale nakoniec som zohnala jednu super parťáčku, ktorá síce išla medzičasom na working holiday do kanady, ale že potom by sme to zrealizovali. Medzičasom sa mi ozvala aj stará známa, že by sa pridala aspoň na pár mesiacov na začiatok cesty. Vždy chcela ísť do Indie. Asi 3 mesiace pred plánovaným odchodom sa teda spolucestujúca č.1 vrátila z kanady, dali sme si druhé stretko v živote, pár dní na to som chcela ísť kupovať letenky a mať nejakú istotu. Ona bola nejaká zaneprázdnená, neodpisovala na maily (no to je u nej klasika, nič viac, nič menej, ale vtedy sme sa nepoznali, nevedela som čo čakať). Bola som vcelku v strese, čo sa deje. Niečo, o čom som snívala asi rok a pol bolo zrazu celé v oblakoch. Tak som sa naštvala a kúpila si letenku sama. Nechcela som, aby môj osud  – moje šťastie,  bolo závislé od niekoho ďalšieho. Celý ten čas som nechcela ísť sama, ale ku koncu už som mala veci tak premyslené a naplánované a bola som tak nažhavená, že mi to bolo úplne jedno. Mám letenku, idem nech sa deje čokoľvek. Samozrejme nakoniec si letenku kúpili obe tie ženské, takže sme boli tri, neskôr sa pridala ešte jedna, a nejaké 2 mesiace sme cestovali zase len dve. O tom ako nájsť parťáka a že je dôležité ujasniť si vopred hlavne budget, stupeň komfortu a či sa bude ležať na pláži, behať po horách, po pamiatkách, alebo mix všetkého, prikladám článok tu.

Možno nájdeš také super osoby ako ja, každopádne treba byť pripravený na všetko, napr. aj na to, že aj keď spolu vycestujete, po pár dňoch si budete liezť na nervy a rozdelíte sa. Taký je život. Ale vieš ako, keď ti niekto lezie na nervy, nakoniec zistíš, že si radšej sama a permanentnú spoločnosť už hľadať nebudeš. Ako partia sa mne osvedčilo to číslo 3. Vyhneš sa ponorke a je viac zábavy. Ale aj menej sa socializuješ s miestnymi. Alebo si môžeš podohadovať ľudí iba na dané krajiny jednotlivo. Nie každý má čas x mesiacov vkuse cestovať. Toto sa mi však vôbec neosvedčilo, nakoľko človek čo cestuje vkuse má inak nastavený budget a nepotrebuje v každej krajine vidieť všetko. Napríklad keď si už vo 4tej krajine s budhistickými chrámami, tak nemusíš vidieť každý. Nechce sa ti ísť kúpať na prepchatú pláž v Thajsku, lebo si si užila už pláž s bielym pieskom na Koh Rongu v Kambodži. Človek, čo príde z domu na 3-týždňovú dovolenku si chce užívať, nepočíta každé euro ako ty, čo chceš cestovať dalších x mesiacov. Takže touto cestou výberu travel buddyho asi nie.

Cestovať sám – ak máš obavy a nezohnala si nikoho normálneho, čo by sa k tebe pridal, ešte môžeš skúsiť ísť do danej krajiny napr. na jazykový kurz (cez deň je výuka, potom je tematický večer a cez víkendy sa robia výlety), alebo dobrovoľníctvo, kde aj niečo pocestuješ, spoznáš lepšie miestnu kultúru, môžeš si zabookovať x hostov na rôznych miestach, takže uvidíš z danej krajiny viac a hlavne tam máš nejaký záchytný bod, za kým ideš a nebudeš teda sama. Napríklad cez https://www.helpx.net/

Takže odpoveď znie, skús niekoho nájsť a keď nevydá, vyraz sama. Iste nebudeš ľutovať svoje rozhodnutie. Veľa šťastia a zážitkov na cestách. Jana

O čom však málokto píše, je prečo ne-cestovať sám.

Nie preto, že by to osamote bolo nebezpečné. Počet tvojich spolucestujúcich v skutku nemá nič spoločné s tým, aké je to bezpečné. Nie preto, že je to samotárske. Ako single traveler stretneš ďalších single travelerov, aj keď už sa mi stalo vo veľa končinách, ktoré zrovna neboli turistickými trhákmi, že som okrem miestnych, čo sa pýtali, či som vydatá, nestretla ani nohu.

Cestovať sám, resp s náhodnými okoloidúcimi v skutočnosti nie je taká zabava, ako cestovať s ľudmi, ktorých poznáš. Náhodných ľudí ťažko odhadneš, nevieš čo od nich čakať, či sa na nich dá spoľahnúť, a možno ti občas pôjde aj o život, keď budete napr. visieť na lane, alebo si vytkneš členok niekde v lese mimo civilizácie a tvoj nový parťák ťa nechá v štichu, lebo sa ponáhla ďalej. Druhá najlepšia vec na cestovaní sú zážitky, ktoré ti ostanú po tom, čo je dávno po tripe.

Jasné, s okoloidúcimi sa pobratríčkuješ na Facebooku, ale čo myslíš, ako často ich budeš stretávať zoči voči, ak ich nebodaj ešte vôbec niekedy uvidíš? Na fotke si s Angličankou a Izraelčanom, ale nebolo by lepšie, byť tam s ľuďmi, ktorí z tvojho života neodídu tak rýchlo ako doňho prišli?

Nechcem tu mudrovať, viem aký je problém niekedy cestovať s ľuďmi, ktorí sú z nášho okolia. Každý má iné priority, práca, rodina, iné záľuby a cestovanie u nich vôbec nemusí byť na prvom mieste, ako to je momentálne u teba. Ale pokiaľ máš tú možnosť, vezmi niekoho so sebou. Skúste sa spoznať trochu vopred, aby to nebol úplný šok a ver mi, po tom všetkom čo spolu zažijete a nebude to vždy iba med lízať, budete mať zrazu vo svojom okolí ľudí s rovnakými záľubami, s ktorými môžete počítať aj na ďalšie dobrodružstvá a hlavne, už ste si čo to spolu preskákali. Polročná adventúrka niekde v juhovýchodnej Ázií, to je to, na čom sa ešte budete dlho spolu zabávať na spoločných stretnutiach.

Ona/On bude presne ten, čo Vás pochopí ako prvý, aké je ťažké začleniť sa opäť medzi pracujúcich ľudí. Čomu sa asi človek nevyhne, ak nechce byť do konca života kočovníkom a krátkodobé vzťahy moc nemusí. A takisto bude s Vami zdieľať tie pocity, keď sa cítite ako vytrhnutý zo spoločnosti, lebo za ten čas, kým vy ste šliapali indické prašivé ulice, doma sa toho veľa zmenilo. Bude to možno práve on/ona, ktorá Vás v časoch, kedy máte opäť chuť so všetkým praštiť a kúpiť si jednosmernú letenku a od všetkého utiecť, presvedčí, že to nie je úplne najlepší nápad, lebo cestovanie nemá byť útekom od reality.

Cestovať sám je spočiatku užitočné. Naučíte sa zvládať ťažké situácie sám. Naučíte sa užívať si svoju vlastnú prítomnosť. A nakoniec však možno ako ja, dosiahnete bod, kedy nájdete niekoho, s kým to cestovanie je ako prechádzka ružovou záhradou a uvedomíte si, že už nechcete cestovať sám!

Tento článok venujem mojim 3 parťáčkam, s ktorými som absolvovala svoje veľké dobrodružstvo v 2013. Nebolo to vždy ľahké. Predtým sme sa skoro vôbec nepoznali. Bol to risk, ale stálo to za to. Aj vďaka tomu mám dnes o 3 baby vo svojom živote viac, ktoré vedia podržať v ťažkých chvíľach, ale sa aj zasmiať a zaspomínať na staré dobré časy v Indii, Nepále, na Zélande atď a dúfam, že nám do zbierky ešte nejaké tie krajiny pribudnú, nech je na dôchodku na čo spomínať