parťák na cestovanie

Prečo necestovať sám?

Každý, kto aspoň trochu sleduje cestovateľské blogy a weby, už iste narazil na články o tom, prečo cestovať sám. Má to nesporne veľa výhod, akými sú napríklad sloboda v plánovaní, vlastné rozhodovanie o všetkom, nezávislosť, stretnete veľa nových ľudí, ktorých by ste za iných okolností prehliadli, získate sebadôveru, atď atď, stačí si hodiť do gugla „traveling solo“ a máte tam tucet výsledkov. Cestovať sám je každopádne lepšie, ako necestovať vôbec, pokiaľ po tom človek túži a toto je jediné, čo ho brzdí.

O čom však málokto píše, je prečo ne-cestovať sám.

Nie preto, že by to osamote bolo nebezpečné. Počet tvojich spolucestujúcich v skutku nemá nič spoločné s tým, aké je to bezpečné. Nie preto, že je to samotárske. Ako single traveler stretneš ďalších single travelerov, aj keď už sa mi stalo vo veľa končinách, ktoré zrovna neboli turistickými trhákmi, že som okrem miestnych, čo sa pýtali, či som vydatá, nestretla ani nohu.

Cestovať sám, resp s náhodnými okoloidúcimi v skutočnosti nie je taká zabava, ako cestovať s ľudmi, ktorých poznáš. Náhodných ľudí ťažko odhadneš, nevieš čo od nich čakať, či sa na nich dá spoľahnúť, a možno ti občas pôjde aj o život, keď budete napr. visieť na lane, alebo si vytkneš členok niekde v lese mimo civilizácie a tvoj nový parťák ťa nechá v štichu, lebo sa ponáhla ďalej. Druhá najlepšia vec na cestovaní sú zážitky, ktoré ti ostanú po tom, čo je dávno po tripe.

Jasné, s okoloidúcimi sa pobratríčkuješ na Facebooku, ale čo myslíš, ako často ich budeš stretávať zoči voči, ak ich nebodaj ešte vôbec niekedy uvidíš? Na fotke si s Angličankou a Izraelčanom, ale nebolo by lepšie, byť tam s ľuďmi, ktorí z tvojho života neodídu tak rýchlo ako doňho prišli?

Nechcem tu mudrovať, viem aký je problém niekedy cestovať s ľuďmi, ktorí sú z nášho okolia. Každý má iné priority, práca, rodina, iné záľuby a cestovanie u nich vôbec nemusí byť na prvom mieste, ako to je momentálne u teba. Ale pokiaľ máš tú možnosť, vezmi niekoho so sebou. Skúste sa spoznať trochu vopred, aby to nebol úplný šok a ver mi, po tom všetkom čo spolu zažijete a nebude to vždy iba med lízať, budete mať zrazu vo svojom okolí ľudí s rovnakými záľubami, s ktorými môžete počítať aj na ďalšie dobrodružstvá a hlavne, už ste si čo to spolu preskákali. Polročná adventúrka niekde v juhovýchodnej Ázií, to je to, na čom sa ešte budete dlho spolu zabávať na spoločných stretnutiach.

Ona/On bude presne ten, čo Vás pochopí ako prvý, aké je ťažké začleniť sa opäť medzi pracujúcich ľudí. Čomu sa asi človek nevyhne, ak nechce byť do konca života kočovníkom a krátkodobé vzťahy moc nemusí. A takisto bude s Vami zdieľať tie pocity, keď sa cítite ako vytrhnutý zo spoločnosti, lebo za ten čas, kým vy ste šliapali indické prašivé ulice, doma sa toho veľa zmenilo. Bude to možno práve on/ona, ktorá Vás v časoch, kedy máte opäť chuť so všetkým praštiť a kúpiť si jednosmernú letenku a od všetkého utiecť, presvedčí, že to nie je úplne najlepší nápad, lebo cestovanie nemá byť útekom od reality.

Cestovať sám je spočiatku užitočné. Naučíte sa zvládať ťažké situácie sám. Naučíte sa užívať si svoju vlastnú prítomnosť. A nakoniec však možno ako ja, dosiahnete bod, kedy nájdete niekoho, s kým to cestovanie je ako prechádzka ružovou záhradou a uvedomíte si, že už nechcete cestovať sám!

Tento článok venujem mojim 3 parťáčkam, s ktorými som absolvovala svoje veľké dobrodružstvo v 2013. Nebolo to vždy ľahké. Predtým sme sa skoro vôbec nepoznali. Bol to risk, ale stálo to za to. Aj vďaka tomu mám dnes o 3 baby vo svojom živote viac, ktoré vedia podržať v ťažkých chvíľach, ale sa aj zasmiať a zaspomínať na staré dobré časy v Indii, Nepále, na Zélande atď a dúfam, že nám do zbierky ešte nejaké tie krajiny pribudnú, nech je na dôchodku na čo spomínať 🙂

IMG_0438

Autor:

Jana Bartovicová

A tak som si začala písať denníček zo svojich výletov, neskôr z toho vznikol blog, nech je na čo spomínať, keď ku mne dorazí Alzheimer

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *