Lajkuješ fotky z cestovateľských blogov na Facebooku, obdivuješ ľudí, ktorých si nikdy nevidel, nepočul, ale máš pocit, že sa museli vedieť narodiť, keď sa poflakujú na pláži niekde v Thajsku, alebo pijú lacné drinky v Kambodži, či behajú po kopcoch niekde v Himalájach.
Vravíš si, že oni vedia prd baraní o ťažkom živote. Kým ty sedíš v práci, oni si niekde užívajú. Sedíš pri compe, práve dorazil tvoj jedálny kuriér, ktorého poznáš po mene, doniesol ti sendvič s novou omáčkou z menučka. Vraj indická príchuť. Myslíš si, že sa dostaneš bližšie k iným kultúram aspoň cez ich stravu a pomaly trúsiš ďalej do klávesnice. Nad slovenskou „indickou“ kuchyňou by aj ich miestne potkany hlavou krútili, že čo to má ako znamenať.
Neznášaš svoju prácu.
Už dávno si chcel odtial odísť z rôznych dôvodov, no čas beží a ty si tam oslávil už päťročnicu. Máš pár týždňov dovolenky, ako každý iný smrtelník, Šéf ťa občas povýši, máš viac zodpovednosti. Snažíš si nahovoriť si, že sa to zlepšuje. Keď máš slabú chviľku, povieš mu, že v skutočnosti ťa tá práca baví. Asi máš potenciál. Ty však rýchlo pochopíš, že to za to nestojí. Máš manažovať tím kancelárskych krýs, pracovať nadčasy. Už máš menej času na konzumáciu indickej bagety a trúsenie do klávesnice.
Still the same shit. Nič sa nezmení. Už nemáš ani čas „cestovať“ prostredníctvom tvojich hrdinov na facebooku. Chceš vypadnúť z práce a kúpiť si jednosmernú letenku. Skratka nemožné.
V noci sa budíš z tohto nereálneho sna, ktorý ti nedá spať. Čo by povedala tvoja rodina? Čo tvoje záväzky? Nájdeš si potom vôbec prácu? A budeš schopný niesť následky? Jedného pekného rána pochopíš, že neexistuje alternatíva k tomu, čo chceš. Musíš skrátka zoskočiť z firemného rebríka. A s trochou plánovania ti to pôjde ako po masle.
Urči si časovú os.
Rok? Polroka? 3 mesiace? Záleží koľko máš našetrené, alebo koľko budeš vedieť ušetriť.
Začneš na sebe pracovať, čo ti uľahčí splnenie tvojej misie. Začni odkladať každé euro. Euro, ktoré si predtým minul na nejaké pivo, cigarety, fastfood a blbosť z obchodu. Mysli na to, že aj za 3-4 eurá prenocuješ niekde napr. v Malajzii.
Začneš teda popíjať víno v pohodlí domova. Kúpiš si fľašu vína za 5 eur a stiahneš ju za noc počas študovania „Southeast Asia on a Shoestring“. Ďalšie ráno sa cítiš ako po žúre. Ostaneš teda radšej doma, aby si sa zotavil a ešte čo to poštudoval. Keďže si platený od hodín, je ti jasné, že každý tvoj sick day je hodný týždňa niekde v lacnej krajine. Konečne si pochopil, že alkohol je iba strata času aj peňazí, a dokonca aj mozgových buniek.
Chceš cestovať a čakáš, že nájdeš raj na zemi. Knižky to tvrdia aj o tých krajinách, kam sa chystáš. Je ti ale jasné, že je to iba reklamný ťah. Je ti však jasné aj to, že raj na zemi je všade inde, len nie v tvojom office pred monitorom.
3-2 mesiace pred odchodom: kupuješ si letenku
Už si si naštudoval, že kúpa letenky pár mesiacov vopred, najlepšie v utorok, ti ušetrí pár euro, ak nie pár sto euro. Ty si si však kúpil letenku skôr ako deposit. Ako poistku, že z tohto plánu nevycúvaš a vrhneš sa vzhúru novým dobrodružstvám.
Máš strach, že niekto z tvojich známych na facebooku si prečíta status s novou letenkou a oznámi to tvojmu šéfovi. Snažíš sa ešte presvečiť nejakých kamošov aby išli s tebou. Žiadny strach, toto je sólo cesta. Vyžerieš si tie dobrodružstvá sám. Máš strach, že budeš občas bojovať so samotou, ale ako tvrdia všetci bloggeri, nikdy nie sú sami. No ty nemáš rád také tie rýchle priateľstvá z večera do rána a rozhovory stále o tom istom: odkiaľ si, kam ideš, ako bolo kde? Vieš si ale užívať aj svoju vlastnú prítomnosť a nikdy sa ani sám so sebou nenudíš a toto je tvoja devíza.
Mesiac pred odchodom:
Opúšťaš byt, zháňaš podnájomníkov. V lepšom prípade sa sťahuješ nazad k rodine, ten mesiac to s nimi vydržíš. Predávaš všetko, čo ti príde pod ruky, len aby si navýšil rozpočet. Bazoš, inzercia, facebook. Toľko nepotrebných vecí nazhromaždených rokmi. A zrazu sú úplne k ničomu.
Stále ti chodí výplata z práce, ktorú nenávidíš. Tvoj šéf o tvojom odchode už dávno vie, prijal to dobre. Naozaj nikto nie je nenahraditeľný.
Pár dní pred odchodom:
Kamoši ti spravia goodbye party, objaví sa tam aj kočka, o ktorú si mal záujem. Vykecávaš s ňou o svojich plánoch do skorého rána. Práve sa vrátila zo svojej veľkej cesty okolo sveta a máš dojem, že si opäť v blbom čase na blbom mieste a čí je správne ísť preč.
Tvoj najlepší kamoš ťa však povzbudí a povie, aby si sa nebál, lebo tie najlepšie ženské sú ešte na cestách, jedine, že by sa z nich už vrátili domov.
Deň odletu:
Sedíš v odletovej hale, čakáš, plný vzrušenia, stresu a túžob zároveň. Toľko rôznych pocitov v jeden jediný moment si asi hádam ešte nezažil.
Vieš, že budeš preč asi vcelku dlhý čas. Robíš správnu vec, na ktorú nikdy nebola lepšia príležitosť ako teraz. Zapredával si svoju dušu práci, ktorá ťa iba vyžmýchavala. Keď sa vrátiš, uvidíš, čo bude. Jedno je však isté. Tento trip ti dá nadhľad a skúsenosti, ktoré nezískaš v žiadnej firme, ani nekúpiš v žiadnom výpredaji. Zdrhol si z práce, aby si cestoval, lebo si sa rozhodol, že chceš mať svoj vlastný život plne a výlučne pod svojou kontrolou. A presne toto sa teraz bude diať! Končíš so sledovaním cestovateľkých príbehov cez monitor, tvoja rola sa dramaticky mení a ty začínaš účinkovať v jednom z nich 
