Lajkuješ fotky z cestovateľských blogov na Facebooku, obdivuješ ľudí, ktorých si nikdy nevidel, nepočul, ale máš pocit, že sa museli vedieť narodiť, keď sa poflakujú na pláži niekde v Thajsku, alebo pijú lacné drinky v Kambodži, či behajú po kopcoch niekde v Himalájach.

Vravíš si, že oni vedia prd baraní o ťažkom živote. Kým ty sedíš v práci, oni si niekde užívajú. Sedíš pri compe, práve dorazil tvoj jedálny kuriér, ktorého poznáš po mene, doniesol ti sendvič s novou omáčkou z menučka. Vraj indická príchuť. Myslíš si, že sa dostaneš bližšie k iným kultúram aspoň cez ich stravu a pomaly trúsiš ďalej do klávesnice. Nad slovenskou „indickou“ kuchyňou by aj ich miestne potkany hlavou krútili, že čo to má ako znamenať.

Neznášaš svoju prácu.

Už dávno si chcel odtial odísť z rôznych dôvodov, no čas beží a ty si tam oslávil už päťročnicu. Máš pár týždňov dovolenky, ako každý iný smrtelník, Šéf ťa občas povýši, máš viac zodpovednosti. Snažíš si nahovoriť si, že sa to zlepšuje. Keď máš slabú chviľku, povieš mu, že v skutočnosti ťa tá práca baví. Asi máš potenciál. Ty však rýchlo pochopíš, že to za to nestojí. Máš manažovať tím kancelárskych krýs, pracovať nadčasy. Už máš menej času na konzumáciu indickej bagety a trúsenie do klávesnice.

Still the same shit. Nič sa nezmení. Už nemáš ani čas „cestovať“ prostredníctvom tvojich hrdinov na facebooku. Chceš vypadnúť z práce a kúpiť si jednosmernú letenku. Skratka nemožné.

V noci sa budíš z tohto nereálneho sna, ktorý ti nedá spať. Čo by povedala tvoja rodina? Čo tvoje záväzky? Nájdeš si potom vôbec prácu? A budeš schopný niesť následky? Jedného pekného rána pochopíš, že neexistuje alternatíva k tomu, čo chceš. Musíš skrátka zoskočiť z firemného rebríka. A s trochou plánovania ti to pôjde ako po masle.

Urči si časovú os.

Rok? Polroka? 3 mesiace? Záleží koľko máš našetrené, alebo koľko budeš vedieť ušetriť.

Začneš na sebe pracovať, čo ti uľahčí splnenie tvojej misie. Začni odkladať každé euro. Euro, ktoré si predtým minul na nejaké pivo, cigarety, fastfood a blbosť z obchodu. Mysli na to, že aj za 3-4 eurá prenocuješ niekde napr. v Malajzii.

Začneš teda popíjať víno v pohodlí domova. Kúpiš si fľašu vína za 5 eur a stiahneš ju za noc počas študovania „Southeast Asia on a Shoestring“. Ďalšie ráno sa cítiš ako po žúre. Ostaneš teda radšej doma, aby si sa zotavil a ešte čo to poštudoval. Keďže si platený od hodín, je ti jasné, že každý tvoj sick day je hodný týždňa niekde v lacnej krajine. Konečne si pochopil, že alkohol je iba strata času aj peňazí, a dokonca aj mozgových buniek.

Chceš cestovať a čakáš, že nájdeš raj na zemi. Knižky to tvrdia aj o tých krajinách, kam sa chystáš. Je ti ale jasné, že je to iba reklamný ťah. Je ti však jasné aj to, že raj na zemi je všade inde, len nie v tvojom office pred monitorom.

3-2 mesiace pred odchodom: kupuješ si letenku

Už si si naštudoval, že kúpa letenky pár mesiacov vopred, najlepšie v utorok, ti ušetrí pár euro, ak nie pár sto euro. Ty si si však kúpil letenku skôr ako deposit. Ako poistku, že z tohto plánu nevycúvaš a vrhneš sa vzhúru novým dobrodružstvám.

Máš strach, že niekto z tvojich známych na facebooku si prečíta status s novou letenkou a oznámi to tvojmu šéfovi. Snažíš sa ešte presvečiť nejakých  kamošov aby išli s tebou. Žiadny strach, toto je sólo cesta. Vyžerieš si tie dobrodružstvá sám. Máš strach, že budeš občas bojovať so samotou, ale ako tvrdia všetci bloggeri, nikdy nie sú sami. No ty nemáš rád také tie rýchle priateľstvá z večera do rána a rozhovory stále o tom istom: odkiaľ si, kam ideš, ako bolo kde? Vieš si ale užívať aj svoju vlastnú prítomnosť a nikdy sa ani sám so sebou nenudíš a toto je tvoja devíza.

Mesiac pred odchodom:

Opúšťaš byt, zháňaš podnájomníkov. V lepšom prípade sa sťahuješ nazad k rodine, ten mesiac to s nimi vydržíš. Predávaš všetko, čo ti príde pod ruky, len aby si navýšil rozpočet. Bazoš, inzercia, facebook. Toľko nepotrebných vecí nazhromaždených rokmi. A zrazu sú úplne k ničomu.

Stále ti chodí výplata z práce, ktorú nenávidíš. Tvoj šéf o tvojom odchode už dávno vie, prijal to dobre. Naozaj nikto nie je nenahraditeľný.

Pár dní pred odchodom:

Kamoši ti spravia goodbye party, objaví sa tam aj kočka, o ktorú si mal záujem. Vykecávaš s ňou o svojich plánoch do skorého rána. Práve sa vrátila zo svojej veľkej cesty okolo sveta a máš dojem, že si opäť v blbom čase na blbom mieste a čí je správne ísť preč.

Tvoj najlepší kamoš ťa však povzbudí a povie, aby si sa nebál, lebo tie najlepšie ženské sú ešte na cestách, jedine, že by sa z nich už vrátili domov.

Deň odletu:

Sedíš v odletovej hale, čakáš, plný vzrušenia, stresu a túžob zároveň. Toľko rôznych pocitov v jeden jediný moment si asi hádam ešte nezažil.

Vieš, že budeš preč asi vcelku dlhý čas. Robíš správnu vec, na ktorú nikdy nebola lepšia príležitosť ako teraz. Zapredával si svoju dušu práci, ktorá ťa iba vyžmýchavala. Keď sa vrátiš, uvidíš, čo bude. Jedno je však isté. Tento trip ti dá nadhľad a skúsenosti, ktoré nezískaš v žiadnej firme, ani nekúpiš v žiadnom výpredaji. Zdrhol si z práce, aby si cestoval, lebo si sa rozhodol, že chceš mať svoj vlastný život plne a výlučne pod svojou kontrolou. A presne toto sa teraz bude diať! Končíš so sledovaním cestovateľkých príbehov cez monitor, tvoja rola sa dramaticky mení a ty začínaš účinkovať v jednom z nich :)

IMG_4881

You might also like these post :

  • Strasidelne, ako by si pisala o mne haha. Ja uz mam vacsinu z tych krokov nastastie za sebou, uz len cakam na odlet. Inak super clanok :)

    • Jana Bartovicova

      dakujem :) myslim, ze kopa ludi sa v tom najde :) drzim palce, kedy to letis?

      • Minimalne v tej casti o praci sa najde takmer kazdy :) Diky, koncom novembra uz som na Taiwane (jednosmerka)

  • Pablo

    Motivacny clanok tak akurat pre tych, co maju nasetrene a maju dobru robotu (ktoru kto vie, ci budu chiet opustit) Vacsina Slovakov, ktorí ziju velmi tazko, za minimalne mzdy, su zadaní atd, nad tym podla mna len mozu krutit hlavou.. A aky ma vyznam ist do sveta na vylet? Ak chcem nieco zmenit lebo niesom spokojny, tak na trvalo..

    • Jana Bartovicova

      dakujem za komentar. no to o com pises, je podla mna len to “klasicke” pesimisticke vnimanie utrpenia Slovakov, ktori su zmiereni s tym, ze zivot je tazky a inak to nebude a tak sa zmenit to ani nepokusaju. a aky ma vyznam ist do sveta na vylet? napriklad aj taky, ze chudoba vo svete je ovela horsia ako tu u nas doma, ale nikde nevladne taky pesimizmus ako u nas doma. a potvrdi mi to kazdy jeden clovek, ktory bol mimo a vnimal zivot okolo seba 😉

      • Pablo

        Nechcem v tom velmi rypat, ale sme krajinou s najvyssou nezamestnanostou v EU.. V medzinarodnom rebricku kvality nas predbehla aj India, Rwanda.. Mozme tu hovorit co chceme, ale ludia su chudobní, nevedia si nasporit ani 200eur za cely rok!!! Poznam takych.. Ja som uz nieco precestoval a chystam sa zase, no uz na trvalo, ale polovica Slovenska nema sancu vyjst na poriadnu tyzdnovu dovolenku, kopa este ani neletela lietadlom, o exotike mozu snivat. Nevedia si kupit ani auto za 1000eur.. A to este nhovorim o zadanych a nedajboze este s potomstvom.. Do poziciek a hypotek sa radsej ani nepustam.. Toto je clanok pre strednu triedu, ktora na to ma. Netvrdim ze kopu penazi, ale je to pre takych, co si to mozu skutocne dovolit.. Na par mesiacov nikto neodide len tak, ze ma vo vrecku 300eur.. :) Takze pisat , ze nieje problem ist, len treba chciet, odist z prace a vsetko bude fajn, to je trosku odveci… PEACE..

        • Jana Bartovicova

          ano suhlasim, nie je to clanok pre siroku verejnost, ale to som nikdy nikde ani predtym nevravela. Keby to bolo take jednoduche, tak o tom nikto nemusi pisat, ale vsetci su niekde vo svete :) Snazila som sa skor len povzbudit tych, ktori si myslia ze to pre nich nie je, ale v skutocnosti na to maju, co ich ale brzdi je ta psychicka brzda. Sama som na tom bola rovnako. Ale poznam takych, co odisli aj s 200 eurami 😉 deti tiez nie su choroba. a ked mam vztah, tak nemozem odist na 3 mesiace? -sama mam vztah na dialku..

          • Pablo

            V pohode.. Tiez si myslim, ze je to len pre par jedincov, ktorí na to maju prostriedky, len sa akosi obavaju odist.. Ja by som na 3 mesiace neodisiel od partnerky, to by som ju bud radsej vzal so sebou, alebo nikam nesiel.. To je o prioritach, co je pre mna na prvom mieste.. A ak je nieco vyssie, ako laska, partnerka, tak potom to skutocna laska nieje.. K vztahu na dialku sa radsej nevyjadrujem.. To uz kazdy musi zvazit, ci mu to staci a toto caka od zivota..

            Niekto nechce byt bez lasky ani par dni, niekomu nevadi ani mesiac.. Co je ok, nech si kazdy vyberie.. :)

          • Jana Bartovicova

            toto je uz ina tema..a nemusi to byt o prioritach, ale aj o tom, ze z tej lasky sa clovek nenaje, ked sme uz pri tych peniazoch :)

            laska neznamena, ze teraz prestanem mat svoje nazory a vlastne uplne popriem svoju identitu. a ludia co to robia pod vplyvom zalubenosti sa z toho o par rokov (ak nie skor) zobudia. nastastie sme ludia rozni :)

          • Pablo

            Samozrejme, ze z lasky sa clovek nenaje.. Ale ak by som siel do zahranicia pracovat, beriem aj svoju zenu, lebo ju chcem mat pri sebe.. Samozrejme to neplati, ak by som siel len na 2 tyzdnovu brigadu.. Ale ak na trvalejsie, hned ju beriem, snazim sa ju mat co najskor p ri mne, aby sme zili ako rodina. A to iste, ak by sla zena prc, chcel by som ist co najskor za nou. Nebudeme tu 100 rokov, tak by som nechcel stracat cas.. Ale ak muz pracuje ako profesor vo Fankfurte a zena ako lekarka v Banskej bystrici a toto im vyhovuje, tak to uz je na kazdom rozhodnuti.. Viac sa takí ludia stykaju s kamosmi, kolegami atd, ako so svojim partnerom. Otazka je, ci potrebuju vobec partnera.. Na tych par dni v mesiaci.. V clanku je napisane, ze ak niekto chce, mal by ist a nebat sa odcestovat. Suhlasim, no pri laske to plati dvojnasobne..

          • Jana Bartovicova

            toto nie je forum o vztahoch :) ale aby sme to uzavreli, su rozne situacie, a nemusia byt iba ciernobiele ako ich popisujes. co ked niekto ide na sluzobku do krajiny kde nedostanes viza lebo to tam nie je bezpecne? mal by dat kvoli mne vypoved? v tom momente by jeho hodnota u mna klesla.
            radsej byt par mesiacov v odluceni s niekym co za to stoji ako zabit x rokov s idiotom. vela ludi funguje docasne aj na dialku a nevypoveda to nic o kvalite vztahu. skor by som povedala, ze ludia maju tendenciu si po rokoch prestat vazit to, co maju denno denne doma, lebo to beru ako samozrejmost. cest vsetkym vynimkam.

          • Pablo

            Ak by niekto obetoval pracu (alebo hocico ine) koli zene a pre tento cin, pre ktory by sa zena mala “tesit”, ted mozno aspon byt vdacna, akeho ma partnera, no prave naopak, preto by u nej klesol, no dovi-dopo.. Clovek by mal byt schopny pre partnerka obetovat aj Oblicku, nie nejaku robotu, ak uz sa o tom bavime.. A ak by si to zena nevazila, nasla by sa taka, ktora by si to zapamatala na vdzy.. :) Alebo pracu mozme obetovat len koli vyletu? NO neviem.. Asi na to nemame rovnaky pohlad.. Nevadi.. Samozrejme prajem vela stastia.. :)

          • Jana Bartovicova

            Clovek si ma vazit sam seba v prvom rade a podla toho nalozit so svojim zivotom. Ak chce niekto sediet v papuciach pred telkou, tak nech to prizna, nie sa iba vyhovara, ze nemoze. To bola cela pointa.
            A to ci je niekto pod papucou a tam kde ho posadia a jeho zena ho za to miluje az za hrob, to nie je predmetom tohto clanku. nie kazdy je taky mlady a bez zivotnych faciek, aby kvoli dalsej osobe v rannej faze vztahu menil svoj zivot od zakladov – je to velke riziko. na druhej strane, ano tieto zavazky sa daju zrusit mihnutim oka prave kvoli sebe samemu, na vlastny sebarozvoj – tam je zisk zaruceny!

          • Pablo

            Tomu rozumiem.. Ak sa niekto velmi sklamal, tak uz je opatrny.. Preto je aj tazke byt s partnerom, ktory to sklamanie nevie hodit za hlavu a tak nieje schopny dat novemu partnerovi to, co predoslemu.. Alebo aspon nie tak skoro.. Preto je lepsie hladat partnera, ktory velke sklamanie nezazil, pripadne to nebude prenasat do noveho vztahu.. Zadalsie, byt pod papucou a urobit nieco pre partnera, nieje to iste.. Je strasne vela chlapov, co nie su pod papucou, prave naopak, ich zeny su tiche mysicky, poslusne a neocakavaju nic. A prave takí muzi, dominantní, vedia pre zenu spravit snad vsetko. To su moje skusenosti, ale nie kazdy ma asi rovnake.. Alebo len nestretol toho svojho spravneho partnera.. Samozrejme neratam sem napriklad rozvedene zeny, slobodne mamicky, alebo zeny okolo 30tky.. Tam uz je to tazsie a casto znizuju z narokov, len aby si niekoho nasli. Ja uz mam tiez vyssi vek a presiel som si vselicim, takze viem porovnavat.. :) Ale je pravda, ze nerobim rozhodnutia v zivote s tym ” kde budem mat zisk zaruceny!”, ale co mozem ja dat niekomu a kde budem s niekym stastny.. (Je to len moj nazor a moje skusenosti) Kazdy si zivot zariadi ako vie.. :)

        • Lukáš Spišak

          Pablo cista pravda :-) (y)

        • Jasne, ze ludia zarabaju 3 koruny a nevedia si nic nasetrit, ked po prichode z prace sa miesto vzdelavania (a teda zvysovania svojej hodnoty na trhu prace) vykotia pred telku. Nehovoriac o tom, ze uz len ta telka urcite nestala malo, ale chudobni ludia si aj tak tu hlupost kupia. A kto vie este kolko nepotrebnych veci vlastnia.

          Odporucam precitat http://truenomads.com/about-me

          Chalan studoval v Juznej Afrike a akosi pominal vsetky peniaze a nemal ani na letenku domov do US. Zacal robit v hosteli a v obchode s potapacskymi potrebami v Mozambiku, spaval v stane atd. Ked sa chce, tak sa da a nie len on je toho prikladom.

      • Marcel Duboš

        Aj ja milujem tie rozprávky o chudobných Slovákoch, keď sa pozriem cez okno, vidím tu stovky zaparkovaných áut. V mojom okolí nikto nechodí Mhd…Chudáci, či len pohodlní lenivci? Keď budem chcieť, hocikedy sa zbalím a vypadnem…Vašim šéfom na vás nezáleží, nezabudnite na to…

  • Lubos Krnac

    Dobrodruzstvo a cestovanie vobec nieje pre par jedincou…kazdy moze chodit minimalne na par vyletou rocne do zahranicia..to ze niesu prachy je len vyhovorka…da sa predsa ist stopom…alebo svojim autom a pribrat stoparov za prachy…da sa byvat v hosteloch…dokonca stanoch..da sa stravovat v miestnych potravinach…a pod. …treba len nehladat luxus ale skor dobrodruzstvo a byt kreativny a zazijete toho omnoho viac ako v luxusnom hotely na predrazenej dovolenke. Viem o com hovorim :-)

    • Jana Bartovicova

      dakujem za pozitivny pristup :) presne tak ako vravis, kto chce, hlada riesenia, kto nechce, hlada vyhovorky :)

  • Mirec

    No to je mi teda clanok… Zijem svoj posraty-opusteny zivot v zasratej Bratislave …. vo firme, kde zarabam 1500 € a robim tam od rana do vecera. Chodim k psychiatrovi a mam depky, aky je svet okolo mna velky a ja nemam cas ani na vylet k Dunaju. Zapalit si travicku – svet gombicka – dam vypoved a lidem sa flakat a flakat…a po prijazde domov na vychod Slovenska potom plakat, ako ta nikto nechce zamestnat…. a pomaly si zacinas uvedomovat, ze si dement

  • Tak tak, takto to nejak zacalo aj u mna pred 2 rokmi ..just do it, kym ste mladi ludia, potom uz bude neskoro.

    Pozdravujem z Thajska :-)

    • timika

      Ja mam 39 a nemam pocit, ze je neskoro… cakam, kym mi trochu odrastu deti, potom vyrazim aj ja 😉