ahoj Jani,
čítala som tvoj článok Prečo vyraziť na cestu okolo sveta, vďaka za to, pre mňa teraz veľmi aktuálna téma, lebo som dala výpoveď v práci a presne takéto niečo zvažujem. Len mám takú dilemu, doteraz som bola zvyknutá cestovať iba vo dvojici s kamoškou, také mesačné výlety raz do roka…
kamoška má frajera a nechce ísť a ja práve mám chuť íst aj na neurčito dlho, len neviem ci je to zvládnuteľné aj pre holku samu…pýtam sa preto, či máš vlastnú skúsenosť cestovať sama, alebo s ľuďmi? …mne príde fajn cestovať s niekým, len horšie to je, keď človek nemá toho parťáka a má veľkú túžbu ísť..tak preto zvažujem ísť aj osamote…alebo prípadne, či vieš o nejakých možnostiach kde, ako nájsť ďalšieho súpútníka 
vďaka, Lucia.
Ahoj Lucia,
ďakujem za mail a gratulujem k takému odvážnemu činu, ako je dať výpoveď v práci. Oslobodzujúci pocit, že?
Ale k veci. Pýtaš sa, či je to zvládnuteľné pre samotnú ženu. Myslíš z hľadiska bezpečnosti? Vzhľadom na to, že si neuviedla, do akých krajín by si rada zavítala, budem odpovedať skôr všeobecne. Siahodlhé romány som popísala v info o bezpečnosti. Čo sa týka ľudí samotných, ak sa človek riadi nejakou prirodzenou opatrnosťou, dodržiava dresscode v krajinách, kde by v zlom oblečení mohol provokovať (napr. v Indii najlepšie zapadneš, keď si kúpiš tie ich šaty, hocikde na ulici za pár šupiek. Ženy chodia veľmi pestrofarebne oblečené, takže farbám sa medze nekladú). Veľa teda záleží od toho kam pôjdeš. V krajinách, kde je kopec turistov s batohmi (napr. JV ázia, južná/stredná amerika) ľahko zapadneš a nemáš problém stretnúť ďalších ľudí, ktorí idú tvojim smerom, prípadne ťa inšpirujú kam ísť a môžeš sa k nim pridať. Kopec ľudí cestuje sám a má presne také isté pohnútky ako ty, chce sa zoznámiť s ďalšími. Najlepšie miesta na zoznámenie sú hostely alebo guesthousy. Je to iné ako cestovať s niekým koho dlho poznáš, ale ak si na cestách dlhšie, aspoň s danou osobou netrpíš ponorkovou chorobou. Keď si sama, tak ty rozhoduješ o tom, či ideš s niekým ďalším, alebo si chceš pár dní oddýchnuť a ísť iba sama. Počas svojich potuliek som, resp. sme stretli kopec jedincov, čo cestovali sami, a prekvapivo, väčšina z nich boli mladé ženy.
Akú mám skúsenosť? Aj takú aj takú. Asi 3 roky dozadu, keď som sa rozhodla, že si našetrím prachy, odídem z roboty a pôjdem na tú „cestu okolo sveta“, z ktorej bola nakoniec iba cesta cez pol sveta, ale to je už teraz úplne jedno, som tiež mala ten istý problém. Vedela som, že to chcem, no ísť sama ma ani nenapadlo. Tak som si dala inzerát do cestozoznamky. Výberové kolo bolo naozaj vtipné. Najprv sa mi prihlásil nejaký čech, ktorý tvrdil, že má o 10 rokov menej, lebo sa tak „cítil“. Potom som si vymenila zopár mailov ešte s nejakými exotmi, ktori to však nemysleli moc vážne, resp. mali iné predstavy ako ja. Jeden mal vo vrecku možno pár sto eur a chcel ísť ako crew zo Španielska do južnej ameriky, tam stopovať gauchov na koňoch..
No ale nakoniec som zohnala jednu super parťáčku, ktorá síce išla medzičasom na working holiday do kanady, ale že potom by sme to zrealizovali. Medzičasom sa mi ozvala aj stará známa, že by sa pridala aspoň na pár mesiacov na začiatok cesty. Vždy chcela ísť do Indie. Asi 3 mesiace pred plánovaným odchodom sa teda spolucestujúca č.1 vrátila z kanady, dali sme si druhé stretko v živote, pár dní na to som chcela ísť kupovať letenky a mať nejakú istotu. Ona bola nejaká zaneprázdnená, neodpisovala na maily (no to je u nej klasika, nič viac, nič menej, ale vtedy sme sa nepoznali, nevedela som čo čakať). Bola som vcelku v strese, čo sa deje. Niečo, o čom som snívala asi rok a pol bolo zrazu celé v oblakoch. Tak som sa naštvala a kúpila si letenku sama. Nechcela som, aby môj osud – moje šťastie, bolo závislé od niekoho ďalšieho. Celý ten čas som nechcela ísť sama, ale ku koncu už som mala veci tak premyslené a naplánované a bola som tak nažhavená, že mi to bolo úplne jedno. Mám letenku, idem nech sa deje čokoľvek. Samozrejme nakoniec si letenku kúpili obe tie ženské, takže sme boli tri, neskôr sa pridala ešte jedna, a nejaké 2 mesiace sme cestovali zase len dve. O tom ako nájsť parťáka a že je dôležité ujasniť si vopred hlavne budget, stupeň komfortu a či sa bude ležať na pláži, behať po horách, po pamiatkách, alebo mix všetkého, prikladám článok tu.
Možno nájdeš také super osoby ako ja, každopádne treba byť pripravený na všetko, napr. aj na to, že aj keď spolu vycestujete, po pár dňoch si budete liezť na nervy a rozdelíte sa. Taký je život. Ale vieš ako, keď ti niekto lezie na nervy, nakoniec zistíš, že si radšej sama a permanentnú spoločnosť už hľadať nebudeš. Ako partia sa mne osvedčilo to číslo 3. Vyhneš sa ponorke a je viac zábavy. Ale aj menej sa socializuješ s miestnymi. Alebo si môžeš podohadovať ľudí iba na dané krajiny jednotlivo. Nie každý má čas x mesiacov vkuse cestovať. Toto sa mi však vôbec neosvedčilo, nakoľko človek čo cestuje vkuse má inak nastavený budget a nepotrebuje v každej krajine vidieť všetko. Napríklad keď si už vo 4tej krajine s budhistickými chrámami, tak nemusíš vidieť každý. Nechce sa ti ísť kúpať na prepchatú pláž v Thajsku, lebo si si užila už pláž s bielym pieskom na Koh Rongu v Kambodži. Človek, čo príde z domu na 3-týždňovú dovolenku si chce užívať, nepočíta každé euro ako ty, čo chceš cestovať dalších x mesiacov. Takže touto cestou výberu travel buddyho asi nie.
Cestovať sám – ak máš obavy a nezohnala si nikoho normálneho, čo by sa k tebe pridal, ešte môžeš skúsiť ísť do danej krajiny napr. na jazykový kurz (cez deň je výuka, potom je tematický večer a cez víkendy sa robia výlety), alebo dobrovoľníctvo, kde aj niečo pocestuješ, spoznáš lepšie miestnu kultúru, môžeš si zabookovať x hostov na rôznych miestach, takže uvidíš z danej krajiny viac a hlavne tam máš nejaký záchytný bod, za kým ideš a nebudeš teda sama. Napríklad cez https://www.helpx.net/
Takže odpoveď znie, skús niekoho nájsť a keď nevydá, vyraz sama. Iste nebudeš ľutovať svoje rozhodnutie. Veľa šťastia a zážitkov na cestách. Jana
]]>O čom však málokto píše, je prečo ne-cestovať sám.
Nie preto, že by to osamote bolo nebezpečné. Počet tvojich spolucestujúcich v skutku nemá nič spoločné s tým, aké je to bezpečné. Nie preto, že je to samotárske. Ako single traveler stretneš ďalších single travelerov, aj keď už sa mi stalo vo veľa končinách, ktoré zrovna neboli turistickými trhákmi, že som okrem miestnych, čo sa pýtali, či som vydatá, nestretla ani nohu.
Cestovať sám, resp s náhodnými okoloidúcimi v skutočnosti nie je taká zabava, ako cestovať s ľudmi, ktorých poznáš. Náhodných ľudí ťažko odhadneš, nevieš čo od nich čakať, či sa na nich dá spoľahnúť, a možno ti občas pôjde aj o život, keď budete napr. visieť na lane, alebo si vytkneš členok niekde v lese mimo civilizácie a tvoj nový parťák ťa nechá v štichu, lebo sa ponáhla ďalej. Druhá najlepšia vec na cestovaní sú zážitky, ktoré ti ostanú po tom, čo je dávno po tripe.
Jasné, s okoloidúcimi sa pobratríčkuješ na Facebooku, ale čo myslíš, ako často ich budeš stretávať zoči voči, ak ich nebodaj ešte vôbec niekedy uvidíš? Na fotke si s Angličankou a Izraelčanom, ale nebolo by lepšie, byť tam s ľuďmi, ktorí z tvojho života neodídu tak rýchlo ako doňho prišli?
Nechcem tu mudrovať, viem aký je problém niekedy cestovať s ľuďmi, ktorí sú z nášho okolia. Každý má iné priority, práca, rodina, iné záľuby a cestovanie u nich vôbec nemusí byť na prvom mieste, ako to je momentálne u teba. Ale pokiaľ máš tú možnosť, vezmi niekoho so sebou. Skúste sa spoznať trochu vopred, aby to nebol úplný šok a ver mi, po tom všetkom čo spolu zažijete a nebude to vždy iba med lízať, budete mať zrazu vo svojom okolí ľudí s rovnakými záľubami, s ktorými môžete počítať aj na ďalšie dobrodružstvá a hlavne, už ste si čo to spolu preskákali. Polročná adventúrka niekde v juhovýchodnej Ázií, to je to, na čom sa ešte budete dlho spolu zabávať na spoločných stretnutiach.
Ona/On bude presne ten, čo Vás pochopí ako prvý, aké je ťažké začleniť sa opäť medzi pracujúcich ľudí. Čomu sa asi človek nevyhne, ak nechce byť do konca života kočovníkom a krátkodobé vzťahy moc nemusí. A takisto bude s Vami zdieľať tie pocity, keď sa cítite ako vytrhnutý zo spoločnosti, lebo za ten čas, kým vy ste šliapali indické prašivé ulice, doma sa toho veľa zmenilo. Bude to možno práve on/ona, ktorá Vás v časoch, kedy máte opäť chuť so všetkým praštiť a kúpiť si jednosmernú letenku a od všetkého utiecť, presvedčí, že to nie je úplne najlepší nápad, lebo cestovanie nemá byť útekom od reality.
Cestovať sám je spočiatku užitočné. Naučíte sa zvládať ťažké situácie sám. Naučíte sa užívať si svoju vlastnú prítomnosť. A nakoniec však možno ako ja, dosiahnete bod, kedy nájdete niekoho, s kým to cestovanie je ako prechádzka ružovou záhradou a uvedomíte si, že už nechcete cestovať sám!
Tento článok venujem mojim 3 parťáčkam, s ktorými som absolvovala svoje veľké dobrodružstvo v 2013. Nebolo to vždy ľahké. Predtým sme sa skoro vôbec nepoznali. Bol to risk, ale stálo to za to. Aj vďaka tomu mám dnes o 3 baby vo svojom živote viac, ktoré vedia podržať v ťažkých chvíľach, ale sa aj zasmiať a zaspomínať na staré dobré časy v Indii, Nepále, na Zélande atď a dúfam, že nám do zbierky ešte nejaké tie krajiny pribudnú, nech je na dôchodku na čo spomínať
Nemáš s kým vyraziť, alebo ako si vybrať parťáka na cestovanie?
Si bez partnera/ky, resp ten tvoj/a má inú predstavu o trávení dovolenky, kamaráti sú buď zaneprázdnení alebo sa chcú radšej válať 2 týždne pri mori? Ak je tvoj problém skutočne iba to, že nemáš ísť s kým, dá sa pomerne jednoducho vyriešiť. Že ako?
Bol to aj môj večný problém. Cestovať s cudzími luďmi alebo necestovať vôbec? Ono cestovať sa plnohodnotne dá aj sám, ale ak je človek neskúsený cestovateľ, nie je na škodu vyraziť s ďašími. Záleží samozrejme aj na štýle cestovania a konkrétnych krajinách, a či je to žena alebo muž. Tému “cestovať sám, vs v skupine” si môžeme rozobrať nabudúce. Možno to znie na prvý pohľad ako šialené, ísť s niekým cudzím na dovolenku, ale nie je to nič strašné. Svojich kolegov si tiež nevyberáte a musíte s nimi tráviť niekedy aj 8-12 hodín denne. Keď idete na dovču v skupinke kamarátov, určite sa vám už stalo, že zrazu človek, ktorého ste poznali dlho predtým, na dovolenke sa zrazu začal chovať tak, že ste si povedali, že s tým človekom už v živote nikam nejdete. Tak prečo si tých, s ktorými budeme shareovat zážitky, nevybrať? Nejde predsa o manželstvo, aj keď sa to náhodou nepodarí, nepokazíte si tým zbytok života.
Kde hľadať parťáka na cestovanie?
V dnešnej dobe samozrejme na internete. Môžete skúšať shareovať svoju ponuku na facebooku medzi kamarátmi, ale ak sa studnica vašich “obetí” vyčerpá, treba hľadať inde. Je zopár nezávislých cestovateľských portálov, slovenských aj českých, ktoré ponúkajú aj cestovateľskú zoznamku:
http://www.dobrodruh.sk/forum/hladam-partnera-na-cesty-do-sveta
http://kadetade.com/hladam-spolucestujuceho/
Ako by mal vyzerať inzerát?
Čo najvystížnejšie. Čím viac informacií, tým väčší filter a tým menší počet ľudí naň bude reagovať. Počiatočné sito vám ušetrí robotu.
Príklad: Zdravím, som žena 25r z BB, hľadám spolucestujúcich na dovolenku vo Francúzsku v auguste, cca na 15 dní, kombinácia more+mestečká.
Základné veci ako krajina, termín, počet dní, približná náplň programu sú uvedené, niektoré ďalšie by sa dali doplniť. Či už zvyšok preberiete cez mail, alebo na osobnom stretku, je na vás. Je lepšie sa samozrejme stretnúť, či je vám človek sympatický, zistíte až ked si pokecáte.
Hlavné piliere, ktoré by ste mali prebrať predtým, než vyrazíte
Okrem krajiny, termínu, a počtu dní sú ešte veci, v ktorých by ste sa mali určite zhodnúť,resp si ich vyjasniť predtým než niekam pôjdete, aby ste predišli nedorozumeniam a hádkam. Všetko má súvis s rozpočtom, od ktorého sa to odvíja. To znamená, že denný rozpočet, ktorý ste ochotný minúť, by mal byť cca rovnaký. Tým pádom budete vyhľadávať rovnaké kategórie ubytovania, stravovania, prepravy atď.
Človek, ktorý má rozpočet 15eur na deň v juhovýchodnej Azií minie 3-4 eur na ubytko, 2-3eura za porciu jedla, 5 eur na dopravu a skončil. Na spoznávanie miestnej kultúry a užívanie si to bohate stačí. No niekto, kto si prišiel užívať vysnívanú dovolenku vo veľkom, má rozpočet v rovnakej krajine 40 eur na deň, by chcel hotel za 12 eur, reštiku 2x denne za 5eur, prepravovať sa taxíkmi, VIP busmi, vstup do najväčšieho chrámu 10eur a takisto skončil. Títo dvaja sa teda nestretli v žiadnej kategórií, ale obaja skončili v rovnakom čase na rovnakom mieste, ale so zlou osobou.
Ubytovanie – dohodnite sa, kde sa bude bývať, od spania na pláži, v kempe, u couchsurfera, v hosteli s ďalšími 10 ľuďmi na izbe, v hoteli na dvojpostelovej izbe, v luxusnom hoteli
Niekomu príde zbytočné utrácať peniaze za posteľ kde iba prespí, niekto si potrpí na súkromie a luxus. Zistite to predtým, ako si kúpite letenku
Stravovanie – v podstate platí to, čo pri ubytovaní. Niekto si radšej uvarí jedlo v kuchynke v hosteli, niekto rád experimentuje a ochutnáva miestnu stravu, niekto rád reštaurácie, niekto chce fastfood, niekto je zaťažený na európsku kuchyňu a iného sa nedotkne. Toto si tiež zistite predtým. Jedlo a gastronómia je celá veda. Azijské kuchyne sú výborné a lacné, no ak niekto také nemá rád, bude stále vyhľadávať drahšie reštaurácie, kde majú aj európske jedlo a po pár dňoch to pre milovníka miestnej kuchyne začne byť otravné. Ak je niekto vegetarián, zistite si vopred, či tam, kam sa chystáte, nebude tento človek trpieť a nadávať, že nemá čo jesť a znepríjemňovať vám život.
Doprava – tiež je tu viacero možností a všetko záleží od budgetu. V západnom svete obvykle platí to, že ak si viac ľudí prenajme auto, vyjde to lacnejšie ako verejná doprava (bus, vlak, taxik atd). Úplne opačné je to v Azií, kde sa verejnou dopravou dostanete všade, chodí často a stojí pár korún. Obnáša to samozrejme väčšiu interakciu s miestnymi, čo nie každému vyhovuje. Otázka znie, či idete na dovolenku aby bolo pohodlne predovšetkým vám, alebo vás zaujíma miestny ľud, kultúra a chcete zažiť nejaké dobrodružstvo apd.
Náplň dňa – majte predstavu o tom, ako by ste radi trávili dni. Organizované tours s miestnymi cestovkami? Návšteva múzeií, galerií, všetkých turistických vychytávok, ktoré su dostupné? Ležať 7dní na pláži a čítať si knihu? Každý večer ťažká párty do noci a cez deň sa iba poflakovať a čakať, kým sa zotmie? Nakupovať v obchodných centrách? Záleží aj na dĺžke pobytu samozrejme. Ak má niekto týždeň, chce toho vidieť a zažiť čo najviac, aj na úkor spánku. Ak má niekto 2 mesiace, uvidí toho veľa aj keď si vyberie iba tie TOP veci.
Na čo by si si ešte mal dať pozor, akým ľuďom sa skôr vyvarovať.
Držgroš
Backpackeri sú od prírody zameraní nízko-nákladovo. Zdieľať izbu s ďalšími 10timi, spraviť si vlastný tour namiesto organizovaného so sprievodcom, isť pešo 30 poschodí, aby si ušetril 5eur vstupné na výťah a spravil niečo pre to, aby si bol aj fit. Je však rozdiel medzi snažením sa ušetriť a meditovaním nad každým dolárom. Ak vám bude niekto týždeň omieľať o tom, ako je všetko drahé (napr. v Európe) a že nemôže isť metrom a že si nemôže dovoliť kúpiť ani fasfood. Alebo sa vytrepete niekam do zábavného parku, ale nedáte si ani jednu jazdu, lebo je to drahé, potom sa človek čuduje, prečo vlastne strávil 2 hodiny tým, že tam vôbec išiel (samozrejme pešo, lebo autobus bol drahý). Predtým, než niekam pôjdete, uistite sa, že máte rovnaký pohľad na peniaze.
Rozhadzovač
Na druhej strane sú ľudia, ktorí nemajú žiadny obmedzený rozpočet. Resp. majú, ale rozhadzujú, ako keby ho nemali. Ty sa potom cítiš vinný, lebo počítaš peniaze a tento utrácač ťa stiahne na svoju úroveň. Peniaze ti neskôr samozrejme budú chýbať. Jesť v pekných turistických reštauráciách, prehliadky so sprievodcom, turistické autobusy a taxíky miesto metra. Nejde len o to, že nemáte toľko peňazí, ale ide to aj proti vašej snahe vyhnúť sa turistickým nástrahám a spoznávať krajinu bližšie.
Čistotníček
Ja samozrejme nemám nič proti udržovaniu sa v čistote, ani ja nie som nejaký humusák, ale predsa len sú nejaké hranice. Obzvlášť v niektorých krajinách budeš musieť čeliť toaletám, alebo sociálnym zariadeniam, ktoré nezodpovedajú zrovna štandardu, na aký sme zvyknutí z domova. Špinavé záchody, plesnivé steny, žiadny toaleťák, diera v zemi miesto keramického sedátka. Pavúk na stene, šváb vyliezajúci z odtoku. Verte mi, tiež sa doma nemojkám s pavúkmi, mám rada čistý voňavý toaleťák, presne tak ako dotyčná osoba, ale niekedy práve tieto malé odlišnosti, ktorým sa treba prispôsobiť a aj kultúrne zvyky, robia výlet zaujímavým. V tomto prípade necestujeme niekam kvôli komfortu, alebo aby nás tam niekto ofukoval od rána do večera. V tomto prípade špina či nepríjemný hmyz je súčasťou charakteru danej krajiny.
Paradoxne aj tento čistotníček môže sám spôsobovať bordel, či špinu. Dlhé vlasy všade na zemi, v umývadle, v sprche. Pokiaľ ich tam ešte vedome necháva, ako keby býval na izbe sám, budete to mať ťažké.
Notorický sťažovateľ
Podobne ako čistotníček, pri sťažovateľovi sa budete vlastne čudovať, prečo sa obťažoval opustiť jeho rodnú krajinu. Jedlo nie je dobré, ubytovanie je príšerné, verejná doprava je preplnená a nespoľahlivá a kultúra je divná, ľudia sú škaredí, nevedia po anglicky. Čo taký človek vlastne chce? Prečo neostal doma, alebo nešiel na miesto, kde mu zaručene všetko vyhovuje?
Večne vyžadujúci pozornosť
Sú ľudia, ktorí nevedia byť sami a ani nechcú byť nikdy sami, potom ľudia, ktorí si užívajú svoju vlastnú spoločnosť a potom tí uprostred. Problém ale je, že k tomuto už treba viac sebareflexie, ktorú má málokto a pravdepodobne to zistíte až za jazdy. Čo keď ona bude práve tá, ktorá bude chcieť notoricky robiť každú aktivitu spoločne, ešte aj v reštaurácii s ňou budete musieť isť na wc do jednej kabínky. A možno ty si práve tá/ten, ktorý chce aj dýchať, spoznávať iných cestovateľov, po večeroch sa baviť a ona bude žiarliť. Znie to absurdne, ale všetko je možné. Pôjdeš si čítať knihu na pláž a doletí za tebou, že ste sa na tom nedohodli a neoznámila si jej to. Horšie ako vo väzení.
Lenivec
Áno jasné, občas treba aj pribrzdiť tempo, ale pri niektorých ľuďoch fakt nechápete, prečo si vlastne kupovali letenku, keď nič nerobenie mohli praktizovať aj doma. Niekto spí do 3tej poobede, strávi väčšinu dňa na facebooku alebo kukaním telky v spoločenskej miestnosti. Ak navrhnete nejaký program, možno vám spraví láskavosť a podujme sa na to. Ale sám/a asi nenavrhne nič. Chatovanie na facebooku je asi dostatočne unavujúce. Predtým, než pôjdete s dakým, zistite, aký stupeň zainteresovanosti má, čo v daných krajinách vlastne chce vidieť a ako chce tráviť dni.
Paranoik
Je treba sa mať na pozore, ale takisto odtiaľ potiaľ. Nechce sadnúť do taxíku, lebo si myslí, že nás odvezú na koniec sveta a predajú na trh s bielym mäsom. Odmieta spať v shareovanom dorme, lebo ho tam určite okradnú. Nechce prejsť hranice do vedľajšieho štátu po zemi, lebo tam číhajú “nástrahy”. Paranoja je nákazlivá a netreba sa nechať nakaziť. Bohužiaľ, ten kto ňou trpí od prírody, pri opustení rodnej krajiny sa syndrómy iba stupňujú, takisto sa človek pozastavuje nad tým, prečo daný jedinec vlastne išiel do cudziny, keď za každým rohom číha iba nebezpečenstvo.
Notorický plánovač
Je fajn mať nejakú predstavu, nejaký plán v hlave predtým, než nastúpim do lietadla. Ale príliš veľa plánovania odsúva spontánnosť a dobrodružstvo na vedľajšiu koľaj. Stretla som sa s ľuďmi, ktorí potrebovali plánovať každý jeden deň do budúcna, od toho, kedy budeme vstávať, po pamiatky, ktoré uvidíme, kedy a kde bude obed, kedy ideme spať. Nie len to, ale čo i len nejaký pokus o diskusiu a zmenu plánov ju privádzala do šialenstva. Možno stretneš nejakých ďalších ľudí a budeš chcieť cestovať aj s nimi, on/a bude proti, lebo jej itinerár je napísaný na kameni a smrteľne záväzný.
Vyzerá to celé strašne zložité, pomaly ako výber životného partnera? Áno aj nie. Chce to len trochu praxe a človek rýchlo príde na to, s akými ľudmi sa dobre cestuje. Na to musíte poznať aj sám seba, vedieť akú rolu zohrávate poväčšine v cestovnom tíme a podľa toho sa už vedieť zariadiť. Každopádne medziľudské vzťahy nikdy nie sú jednoduché, ak vás niečo štve, treba si to vyjasniť čím najskôr.
O tom však nabudúce!
