O čom však málokto píše, je prečo ne-cestovať sám.
Nie preto, že by to osamote bolo nebezpečné. Počet tvojich spolucestujúcich v skutku nemá nič spoločné s tým, aké je to bezpečné. Nie preto, že je to samotárske. Ako single traveler stretneš ďalších single travelerov, aj keď už sa mi stalo vo veľa končinách, ktoré zrovna neboli turistickými trhákmi, že som okrem miestnych, čo sa pýtali, či som vydatá, nestretla ani nohu.
Cestovať sám, resp s náhodnými okoloidúcimi v skutočnosti nie je taká zabava, ako cestovať s ľudmi, ktorých poznáš. Náhodných ľudí ťažko odhadneš, nevieš čo od nich čakať, či sa na nich dá spoľahnúť, a možno ti občas pôjde aj o život, keď budete napr. visieť na lane, alebo si vytkneš členok niekde v lese mimo civilizácie a tvoj nový parťák ťa nechá v štichu, lebo sa ponáhla ďalej. Druhá najlepšia vec na cestovaní sú zážitky, ktoré ti ostanú po tom, čo je dávno po tripe.
Jasné, s okoloidúcimi sa pobratríčkuješ na Facebooku, ale čo myslíš, ako často ich budeš stretávať zoči voči, ak ich nebodaj ešte vôbec niekedy uvidíš? Na fotke si s Angličankou a Izraelčanom, ale nebolo by lepšie, byť tam s ľuďmi, ktorí z tvojho života neodídu tak rýchlo ako doňho prišli?
Nechcem tu mudrovať, viem aký je problém niekedy cestovať s ľuďmi, ktorí sú z nášho okolia. Každý má iné priority, práca, rodina, iné záľuby a cestovanie u nich vôbec nemusí byť na prvom mieste, ako to je momentálne u teba. Ale pokiaľ máš tú možnosť, vezmi niekoho so sebou. Skúste sa spoznať trochu vopred, aby to nebol úplný šok a ver mi, po tom všetkom čo spolu zažijete a nebude to vždy iba med lízať, budete mať zrazu vo svojom okolí ľudí s rovnakými záľubami, s ktorými môžete počítať aj na ďalšie dobrodružstvá a hlavne, už ste si čo to spolu preskákali. Polročná adventúrka niekde v juhovýchodnej Ázií, to je to, na čom sa ešte budete dlho spolu zabávať na spoločných stretnutiach.
Ona/On bude presne ten, čo Vás pochopí ako prvý, aké je ťažké začleniť sa opäť medzi pracujúcich ľudí. Čomu sa asi človek nevyhne, ak nechce byť do konca života kočovníkom a krátkodobé vzťahy moc nemusí. A takisto bude s Vami zdieľať tie pocity, keď sa cítite ako vytrhnutý zo spoločnosti, lebo za ten čas, kým vy ste šliapali indické prašivé ulice, doma sa toho veľa zmenilo. Bude to možno práve on/ona, ktorá Vás v časoch, kedy máte opäť chuť so všetkým praštiť a kúpiť si jednosmernú letenku a od všetkého utiecť, presvedčí, že to nie je úplne najlepší nápad, lebo cestovanie nemá byť útekom od reality.
Cestovať sám je spočiatku užitočné. Naučíte sa zvládať ťažké situácie sám. Naučíte sa užívať si svoju vlastnú prítomnosť. A nakoniec však možno ako ja, dosiahnete bod, kedy nájdete niekoho, s kým to cestovanie je ako prechádzka ružovou záhradou a uvedomíte si, že už nechcete cestovať sám!
Tento článok venujem mojim 3 parťáčkam, s ktorými som absolvovala svoje veľké dobrodružstvo v 2013. Nebolo to vždy ľahké. Predtým sme sa skoro vôbec nepoznali. Bol to risk, ale stálo to za to. Aj vďaka tomu mám dnes o 3 baby vo svojom živote viac, ktoré vedia podržať v ťažkých chvíľach, ale sa aj zasmiať a zaspomínať na staré dobré časy v Indii, Nepále, na Zélande atď a dúfam, že nám do zbierky ešte nejaké tie krajiny pribudnú, nech je na dôchodku na čo spomínať 
Nemáš s kým vyraziť, alebo ako si vybrať parťáka na cestovanie?
Si bez partnera/ky, resp ten tvoj/a má inú predstavu o trávení dovolenky, kamaráti sú buď zaneprázdnení alebo sa chcú radšej válať 2 týždne pri mori? Ak je tvoj problém skutočne iba to, že nemáš ísť s kým, dá sa pomerne jednoducho vyriešiť. Že ako?
Bol to aj môj večný problém. Cestovať s cudzími luďmi alebo necestovať vôbec? Ono cestovať sa plnohodnotne dá aj sám, ale ak je človek neskúsený cestovateľ, nie je na škodu vyraziť s ďašími. Záleží samozrejme aj na štýle cestovania a konkrétnych krajinách, a či je to žena alebo muž. Tému “cestovať sám, vs v skupine” si môžeme rozobrať nabudúce. Možno to znie na prvý pohľad ako šialené, ísť s niekým cudzím na dovolenku, ale nie je to nič strašné. Svojich kolegov si tiež nevyberáte a musíte s nimi tráviť niekedy aj 8-12 hodín denne. Keď idete na dovču v skupinke kamarátov, určite sa vám už stalo, že zrazu človek, ktorého ste poznali dlho predtým, na dovolenke sa zrazu začal chovať tak, že ste si povedali, že s tým človekom už v živote nikam nejdete. Tak prečo si tých, s ktorými budeme shareovat zážitky, nevybrať? Nejde predsa o manželstvo, aj keď sa to náhodou nepodarí, nepokazíte si tým zbytok života.
Kde hľadať parťáka na cestovanie?
V dnešnej dobe samozrejme na internete. Môžete skúšať shareovať svoju ponuku na facebooku medzi kamarátmi, ale ak sa studnica vašich “obetí” vyčerpá, treba hľadať inde. Je zopár nezávislých cestovateľských portálov, slovenských aj českých, ktoré ponúkajú aj cestovateľskú zoznamku:
http://www.dobrodruh.sk/forum/hladam-partnera-na-cesty-do-sveta
http://kadetade.com/hladam-spolucestujuceho/
Ako by mal vyzerať inzerát?
Čo najvystížnejšie. Čím viac informacií, tým väčší filter a tým menší počet ľudí naň bude reagovať. Počiatočné sito vám ušetrí robotu.
Príklad: Zdravím, som žena 25r z BB, hľadám spolucestujúcich na dovolenku vo Francúzsku v auguste, cca na 15 dní, kombinácia more+mestečká.
Základné veci ako krajina, termín, počet dní, približná náplň programu sú uvedené, niektoré ďalšie by sa dali doplniť. Či už zvyšok preberiete cez mail, alebo na osobnom stretku, je na vás. Je lepšie sa samozrejme stretnúť, či je vám človek sympatický, zistíte až ked si pokecáte.
Hlavné piliere, ktoré by ste mali prebrať predtým, než vyrazíte
Okrem krajiny, termínu, a počtu dní sú ešte veci, v ktorých by ste sa mali určite zhodnúť,resp si ich vyjasniť predtým než niekam pôjdete, aby ste predišli nedorozumeniam a hádkam. Všetko má súvis s rozpočtom, od ktorého sa to odvíja. To znamená, že denný rozpočet, ktorý ste ochotný minúť, by mal byť cca rovnaký. Tým pádom budete vyhľadávať rovnaké kategórie ubytovania, stravovania, prepravy atď.
Človek, ktorý má rozpočet 15eur na deň v juhovýchodnej Azií minie 3-4 eur na ubytko, 2-3eura za porciu jedla, 5 eur na dopravu a skončil. Na spoznávanie miestnej kultúry a užívanie si to bohate stačí. No niekto, kto si prišiel užívať vysnívanú dovolenku vo veľkom, má rozpočet v rovnakej krajine 40 eur na deň, by chcel hotel za 12 eur, reštiku 2x denne za 5eur, prepravovať sa taxíkmi, VIP busmi, vstup do najväčšieho chrámu 10eur a takisto skončil. Títo dvaja sa teda nestretli v žiadnej kategórií, ale obaja skončili v rovnakom čase na rovnakom mieste, ale so zlou osobou.
Ubytovanie – dohodnite sa, kde sa bude bývať, od spania na pláži, v kempe, u couchsurfera, v hosteli s ďalšími 10 ľuďmi na izbe, v hoteli na dvojpostelovej izbe, v luxusnom hoteli
Niekomu príde zbytočné utrácať peniaze za posteľ kde iba prespí, niekto si potrpí na súkromie a luxus. Zistite to predtým, ako si kúpite letenku
Stravovanie – v podstate platí to, čo pri ubytovaní. Niekto si radšej uvarí jedlo v kuchynke v hosteli, niekto rád experimentuje a ochutnáva miestnu stravu, niekto rád reštaurácie, niekto chce fastfood, niekto je zaťažený na európsku kuchyňu a iného sa nedotkne. Toto si tiež zistite predtým. Jedlo a gastronómia je celá veda. Azijské kuchyne sú výborné a lacné, no ak niekto také nemá rád, bude stále vyhľadávať drahšie reštaurácie, kde majú aj európske jedlo a po pár dňoch to pre milovníka miestnej kuchyne začne byť otravné. Ak je niekto vegetarián, zistite si vopred, či tam, kam sa chystáte, nebude tento človek trpieť a nadávať, že nemá čo jesť a znepríjemňovať vám život.
Doprava – tiež je tu viacero možností a všetko záleží od budgetu. V západnom svete obvykle platí to, že ak si viac ľudí prenajme auto, vyjde to lacnejšie ako verejná doprava (bus, vlak, taxik atd). Úplne opačné je to v Azií, kde sa verejnou dopravou dostanete všade, chodí často a stojí pár korún. Obnáša to samozrejme väčšiu interakciu s miestnymi, čo nie každému vyhovuje. Otázka znie, či idete na dovolenku aby bolo pohodlne predovšetkým vám, alebo vás zaujíma miestny ľud, kultúra a chcete zažiť nejaké dobrodružstvo apd.
Náplň dňa – majte predstavu o tom, ako by ste radi trávili dni. Organizované tours s miestnymi cestovkami? Návšteva múzeií, galerií, všetkých turistických vychytávok, ktoré su dostupné? Ležať 7dní na pláži a čítať si knihu? Každý večer ťažká párty do noci a cez deň sa iba poflakovať a čakať, kým sa zotmie? Nakupovať v obchodných centrách? Záleží aj na dĺžke pobytu samozrejme. Ak má niekto týždeň, chce toho vidieť a zažiť čo najviac, aj na úkor spánku. Ak má niekto 2 mesiace, uvidí toho veľa aj keď si vyberie iba tie TOP veci.
Na čo by si si ešte mal dať pozor, akým ľuďom sa skôr vyvarovať.
Držgroš
Backpackeri sú od prírody zameraní nízko-nákladovo. Zdieľať izbu s ďalšími 10timi, spraviť si vlastný tour namiesto organizovaného so sprievodcom, isť pešo 30 poschodí, aby si ušetril 5eur vstupné na výťah a spravil niečo pre to, aby si bol aj fit. Je však rozdiel medzi snažením sa ušetriť a meditovaním nad každým dolárom. Ak vám bude niekto týždeň omieľať o tom, ako je všetko drahé (napr. v Európe) a že nemôže isť metrom a že si nemôže dovoliť kúpiť ani fasfood. Alebo sa vytrepete niekam do zábavného parku, ale nedáte si ani jednu jazdu, lebo je to drahé, potom sa človek čuduje, prečo vlastne strávil 2 hodiny tým, že tam vôbec išiel (samozrejme pešo, lebo autobus bol drahý). Predtým, než niekam pôjdete, uistite sa, že máte rovnaký pohľad na peniaze.
Rozhadzovač
Na druhej strane sú ľudia, ktorí nemajú žiadny obmedzený rozpočet. Resp. majú, ale rozhadzujú, ako keby ho nemali. Ty sa potom cítiš vinný, lebo počítaš peniaze a tento utrácač ťa stiahne na svoju úroveň. Peniaze ti neskôr samozrejme budú chýbať. Jesť v pekných turistických reštauráciách, prehliadky so sprievodcom, turistické autobusy a taxíky miesto metra. Nejde len o to, že nemáte toľko peňazí, ale ide to aj proti vašej snahe vyhnúť sa turistickým nástrahám a spoznávať krajinu bližšie.
Čistotníček
Ja samozrejme nemám nič proti udržovaniu sa v čistote, ani ja nie som nejaký humusák, ale predsa len sú nejaké hranice. Obzvlášť v niektorých krajinách budeš musieť čeliť toaletám, alebo sociálnym zariadeniam, ktoré nezodpovedajú zrovna štandardu, na aký sme zvyknutí z domova. Špinavé záchody, plesnivé steny, žiadny toaleťák, diera v zemi miesto keramického sedátka. Pavúk na stene, šváb vyliezajúci z odtoku. Verte mi, tiež sa doma nemojkám s pavúkmi, mám rada čistý voňavý toaleťák, presne tak ako dotyčná osoba, ale niekedy práve tieto malé odlišnosti, ktorým sa treba prispôsobiť a aj kultúrne zvyky, robia výlet zaujímavým. V tomto prípade necestujeme niekam kvôli komfortu, alebo aby nás tam niekto ofukoval od rána do večera. V tomto prípade špina či nepríjemný hmyz je súčasťou charakteru danej krajiny.
Paradoxne aj tento čistotníček môže sám spôsobovať bordel, či špinu. Dlhé vlasy všade na zemi, v umývadle, v sprche. Pokiaľ ich tam ešte vedome necháva, ako keby býval na izbe sám, budete to mať ťažké.
Notorický sťažovateľ
Podobne ako čistotníček, pri sťažovateľovi sa budete vlastne čudovať, prečo sa obťažoval opustiť jeho rodnú krajinu. Jedlo nie je dobré, ubytovanie je príšerné, verejná doprava je preplnená a nespoľahlivá a kultúra je divná, ľudia sú škaredí, nevedia po anglicky. Čo taký človek vlastne chce? Prečo neostal doma, alebo nešiel na miesto, kde mu zaručene všetko vyhovuje?
Večne vyžadujúci pozornosť
Sú ľudia, ktorí nevedia byť sami a ani nechcú byť nikdy sami, potom ľudia, ktorí si užívajú svoju vlastnú spoločnosť a potom tí uprostred. Problém ale je, že k tomuto už treba viac sebareflexie, ktorú má málokto a pravdepodobne to zistíte až za jazdy. Čo keď ona bude práve tá, ktorá bude chcieť notoricky robiť každú aktivitu spoločne, ešte aj v reštaurácii s ňou budete musieť isť na wc do jednej kabínky. A možno ty si práve tá/ten, ktorý chce aj dýchať, spoznávať iných cestovateľov, po večeroch sa baviť a ona bude žiarliť. Znie to absurdne, ale všetko je možné. Pôjdeš si čítať knihu na pláž a doletí za tebou, že ste sa na tom nedohodli a neoznámila si jej to. Horšie ako vo väzení.
Lenivec
Áno jasné, občas treba aj pribrzdiť tempo, ale pri niektorých ľuďoch fakt nechápete, prečo si vlastne kupovali letenku, keď nič nerobenie mohli praktizovať aj doma. Niekto spí do 3tej poobede, strávi väčšinu dňa na facebooku alebo kukaním telky v spoločenskej miestnosti. Ak navrhnete nejaký program, možno vám spraví láskavosť a podujme sa na to. Ale sám/a asi nenavrhne nič. Chatovanie na facebooku je asi dostatočne unavujúce. Predtým, než pôjdete s dakým, zistite, aký stupeň zainteresovanosti má, čo v daných krajinách vlastne chce vidieť a ako chce tráviť dni.
Paranoik
Je treba sa mať na pozore, ale takisto odtiaľ potiaľ. Nechce sadnúť do taxíku, lebo si myslí, že nás odvezú na koniec sveta a predajú na trh s bielym mäsom. Odmieta spať v shareovanom dorme, lebo ho tam určite okradnú. Nechce prejsť hranice do vedľajšieho štátu po zemi, lebo tam číhajú “nástrahy”. Paranoja je nákazlivá a netreba sa nechať nakaziť. Bohužiaľ, ten kto ňou trpí od prírody, pri opustení rodnej krajiny sa syndrómy iba stupňujú, takisto sa človek pozastavuje nad tým, prečo daný jedinec vlastne išiel do cudziny, keď za každým rohom číha iba nebezpečenstvo.
Notorický plánovač
Je fajn mať nejakú predstavu, nejaký plán v hlave predtým, než nastúpim do lietadla. Ale príliš veľa plánovania odsúva spontánnosť a dobrodružstvo na vedľajšiu koľaj. Stretla som sa s ľuďmi, ktorí potrebovali plánovať každý jeden deň do budúcna, od toho, kedy budeme vstávať, po pamiatky, ktoré uvidíme, kedy a kde bude obed, kedy ideme spať. Nie len to, ale čo i len nejaký pokus o diskusiu a zmenu plánov ju privádzala do šialenstva. Možno stretneš nejakých ďalších ľudí a budeš chcieť cestovať aj s nimi, on/a bude proti, lebo jej itinerár je napísaný na kameni a smrteľne záväzný.
Vyzerá to celé strašne zložité, pomaly ako výber životného partnera? Áno aj nie. Chce to len trochu praxe a človek rýchlo príde na to, s akými ľudmi sa dobre cestuje. Na to musíte poznať aj sám seba, vedieť akú rolu zohrávate poväčšine v cestovnom tíme a podľa toho sa už vedieť zariadiť. Každopádne medziľudské vzťahy nikdy nie sú jednoduché, ak vás niečo štve, treba si to vyjasniť čím najskôr.
O tom však nabudúce!
