Prasna pustna cesta sa za chvilu meni na kvalitnu asfaltku. Okolo nas sa vztycuje skoro 6tisicova sopka Licancabur a fotenie cez okno ma prestava bavit. Dole (2900m /nm) na hraniciach nas uz skenuju, a peciatkuju nam pasy. Prichadzame do turistickeho mestecka San Pedro de Atacama, kde vyberam v bankomate 200tisic pesos(300€). Bookujeme si autobus do Antofagasty, po hodine browsovania v netcafe nenachadzame ziadny hostel, iba par cisiel na hotely, kam sa neda dovolat. Pojdeme na slepo, nic ine nam nezostava. Autobus je luxusny dvojposchodovy ale tych par hodin prespim. Autobusova stanica na predmesti je trochu od ruky a tak chytame nejaku mhdcku do centra. Mesto nie je turisticky zname, takze vsetci na nas kukaju ako na zjavenie. Dostaneme sa do centra a zamierimu k nejakemu hotelu San Martin. Cena ujde, zostavame tu 2 noci. V miestej hotdogarni si davame hotdogy za 7kil a burger za 2litre, v netcafe hladam ubytko na dalsi checkpoint – Santiago de Chile a ideme spat.

CO SME VIDELI:
Gejziry, termalny pramen, kde sa aj kupeme. Nas tour konci na chilskych hraniciach. Odtial sa presuvame do San pedra a odtial busom do Antofagasty. Z busu je celkom pekny vyhlad. Vecer uz len nic nerobime.

DOPRAVA:
Bus do San pedra je v cene vyletu.
Bus San Pedro->Antofagasta spolocnost Turbus 8900 pesos. Bus je luxusny s telkou, super sedacky.

POTRAVA:
Navstivime restiku v san pedre kde si dame menu aj s kolacikom. V antofagaste miestna hotdogaren.

UBYTKO:
To bol celkom problem zohnat kedze na internete ziadne informacie nie su. v meste neni jediny hostel ani celkovo turisti. Tak sme sa odviezli niekam do centra a vosli do prveho hotelu kde vysla noc na cca 23e co je sice dost, ale ina moznost nebola. Fajn ranajky v cene, Hotel sa volal San Martin a mali velmi mily personal. Kupelka aj televizor na izbe.

Vonku celkom slusne fuka, vsetci sme zapraseni. Hodinky ukazuju 4320, v izbe je asi 16st a to este nezapadlo slnko. Vecer hrame spolocenske hry s aussies, popijame pivo, vyhrievame sa pri kachliach, bea ma asi vyskovu nemoc, tak je v posteli a pocuva harryho poterra. V noci sa budim, nemozem spat, tazko sa mi dycha. Teplota v izbe klesla na 11stupnov, co mi v tom spacaku nejak neprekaza.

CO SME VIDELI:
zase laguny, plameniakov, kamenny strom, sopku Licancabur, pust a ine

UBYTKO:
Utecenecka ubytovna prerobena na turisticke ucely.

V aute sme spolu s aussie chalan+baba, a americankou laurou. Prva zastavka je hned 3km za Uyuni, El cemeterio de trenes, vlakovy cintorin. Dalsia zastavka je na samotnom Salar de Uyuni, najvacsia slana pust na svete, kde sa fotime a fotime, kaktusovy ostrov – Isla pescado, a este nejake dalsie vychytavky. Driver, ktory je zaroven aj kuchar a guide nevie ani slovko po anglicky, a vlastne ani po spanielsky ako sprievodca nestoji ani za prd. Podvecer zakotvujeme v slanom ‚hoteli‘ v dedine San Juan, kde je vsetko viacmenej zo soli. Pobyt zneprijemnuje akurat majitelka, bezzuba babka, s ktorou sa tazko na hocicom dohodnut. Vecer este popijame pevo, obdivujeme bein zhoreny ksicht a ideme spat.

CO SME VIDELI:
Cintorin vlakov, laguny, plameniakov, slany hotel, kaktusovy ostrov

DOPRAVA:
cely den sa vozime v landcruiseri. 2,5dnovy vylet stal 510Bs. Vodu si treba dokupit, aj nejake sladkosti.

POTRAVA:
Ranajky sme si dali luxusne v meste v miestnej restike v Uyuni, nejake burgery, prazenica, no sme prezrati na cely den. Obed aj vecera je v cene tripu. Nejake maso s ryzou, na veceru aj polievka, cola apd. Da sa. V dedine maju aj nejake potraviny, pivo, bar-ten je vsak zavrety.

UBYTKO:
v dedine San Juan nejaky miestny slany hotel so slanym nabytkom. Nove wecka aj sprcha, aj ked iba so studenou vodou.

Cesta sa vliekla, do busu pristupovali rozni predavaci buchiet, kuracich stehien a inych hluposti, co tam domaci bezne kupuju. Toto nebol ziadny turisticky bus a nemal ani WC. Doteraz som ho nikdy nevyuzila, ani pri 7hodinovej ceste. No z tejto 3 hodinovej som sa 2hodiny nevedela dockat kedy vystupim a navstivim hajzlik. Toho mate caju na ranajky som vypila asi viac ako som mala. Vlakova stanica v Orure bola tiez celkom slusna vratane hajzlikov. Plno dochodcovskych turistov a aj nejaki backpackeri. Na stanici okrem domacich chipsov nic nemali, tak sme vzali aj tie. Vlak chodi preto iba 2krat za tyzden tam aj spat, lebo su tam iba jedny kolajnice a cela cesta trva asi 8hodin. Sedacky boli ale slusne, pustali aj americke filmy, podavali colu a burger, co bol v cene. Takisto bolo z vlaku aj co fotit. Jazera plne flamencos(plameniaky). Do Uyuni sme dorazili o 22.30, nastastie dedina ma iba zopar ulic, takze sme rychlo nasli nas hostel HI. Vyzeralo to tam divne, izby boli jak v hrobe, ta rudyho samotka nemala ani okno, a tepla sprcha iba cez den. budiz. aj tak sme tam mienili iba prespat. Rano hor sa do cestoviek, ktorych tam je ako maku a vybrat si nejaky ten landroverovy 3dnovy trip po slanej pusti, lagunach, konciaci az v Chile v San pedro de atacama.

CO SME VIDELI:
z autobusu dokopy nic, prestup v Orure, z vlaku jazera, plamenakov, altiplano.

DOPRAVA:
taxikom na autobusku v La Paz. Kupili sme si combo bus+vlak za 25$ v Kanoo tours. Ale radsej v predstihu, lebo ta internetova objednavka bola problematicka.

POTRAVA:
Na cestu sme mali nejake zasoby vo forme chipsov, keksikov a vo vlaku sme dostali aj burger a colu ako v lietadle.

UBYTKO:
Boli sme radi ze sme na poslednu chvilu vobec nieco nasli. Hostelling international nedaleko vlakovej stanice. Ale v noci sme sa tam museli dobijat, celkovo hlavne dvere boli zavrete aj dalsi den ked sme isli obehat cestovky. Tepla voda tecie iba cez den. Wecka aj izba boli inak ciste.

Najnebezpecnejsia cesta sveta je to preto, ze tam rocne zomrelo aj 200ludi. Avsak od roku 2006 je tam cesta nova, a ta cast vytesana v horach je pristupna uz len pre tieto bajkove zajazdy. Inak adrenalin jak ma byt, na bajku som nejaky ten cas nesedela, ale vychutnavala som si to v patricnej rychlosti medzi prvymi aj s rudym. Bea radsej pomalsie ale isto medzi poslednymi:) Typci nas fotili, jeden bol v predu, jeden vzadu spolu s minivanom so soferom. Dosli sme do Coroica, mestecka v tropickom pralese, kde rastu bananovniky, vo vyske 1200mnm. A teraz naspat zdolat cestu uz v minibuse. Isli sme sice hore kopcom, ale dostatocne rychlo. S fotakom v okne sme sa neraz ocitli nad priepastou stovky metrov hlbokou, nebolo mi vsetko jedno. Podvecer sme dorazili naspat do mesta. Bea sla na hotel, prislo jej nejak zle, horucky a ine..dufam ze bude vpohode. taketo trable na takejto ceste neprichadzaju do uvahy. My s rudym sme sli do hostela kde nas mali cakat listky na vlak, s tym ze sa este zastavime v cestovke po fotky z bajkovacky. Co cert nechcel, v hosteli nikto s listkami nebol, a zacala som byt patricne vytocena. Zenska z recepcie volala nejakej dalsej, ktora bola na letisku ci co, mali sme na nu pockat hodinu. Hodinu sme presedeli na pive, burgeri, a po hodine sme sa vratili, ze vraj na dalsi den rano to tam urcite bude. Bola som vcelku nervozna, ze nas vodia iba za nos, a ze tie listky su nevedno kde a my sa nedostaneme do uyuni. No vecer sme uz nic nezmohli. Sli sme na hostel a spat.

CO SME VIDELI:
Cesta smrti, neuveritelne scenerie, start vo vyske 4700m n/m. Exoticke Coroico na konci.

DOPRAVA:
cely trip stal 300Bs, cca 32eur. vratane mikrobusu, bikeove vybavy, desiaty, obeda, sprchy. Cestovka Barro biking.

UBYTKO:
opat sa vraciame do Cruz de los Andes.

Vecer sme sa zastavili v hosteli kde mali byt nase listky na bus+vlak ale tetuska povedala, ze to bude az na dalsi den. Fajn, presli sme sa. Obehali sme este bikeove cestovky, nakoniec si vybrali barrobiking za 300BOB na osobu (v cene mas vystroj, obcerstvenie burger pitie, keksik, sprcha v hoteli a poobedny obed, tricko)a boli sme vysmiati.

CO SME VIDELI:
kopcovite ulicky v La Paz, ktore daju zabrat, nejake tie pamiatky, vystavu fotografii World press photo.

DOPRAVA:
cely den pesibusom

POTRAVA:
Lokalna restika kde mame nejake kuracie sote s ryzou.

UBYTKO:
Vecer sa vraciame opat do Cruz de los andes

Za hranicami nastupis opat do busu a ides do dediny Copacapany kde mas nejaku 1,5hod na sightseeing. Neni tam dokopy nic, a iba draho, takze sme si dali iba pizzu. Potom sme pockali na bolivijsky bus, dalej na trajekt aj s busom, a potom zas pokracovanie po pevnine do La Paz. Predmestie ‚vrakuna‘ bolo ako z americkeho filmu. Vyhorena benzinka, vsade kamiony, indiani, no bolo co sledovat z busu. Tesne pred vstupom do mesta sme ostali v uzase, rovno z dvojprudovky v kopcoch je vyhlad na cele mesto v udoli, mrakodrapy vs domy. La Paz. Fakt ze wau. V La Paz nas to vyhodilo niekde v centre. Ked sme sa pytali taxikara, ci nas vezme na hotel na ulicu tu a tu, kukal na mna jak na idiota. Potom sme pochopili, ked sme zistili ze hotel je asi 50m od nas. La Paz je najvyssie polozene hlavne mesto a vravi sa, ze bez rucnej tam clovek nezaparkuje, lebo ulicky su hore dole kopcom. Prechadzka po meste da nasincovi zabrat. Zabrat nam dalo aj vyliezt peso na 3tie poschodie v hoteli Cruz de los Andes, kde sme stravili 3 noci. Zvysok dna sme behali ulickami, najedli v restike, ktora bola pekna, ale cenovo skor turisticka. Zistili sme, ze by nebolo odveci ist na bike trip na cestu smrti, ktoru tam absolvuje kopec ludi. Je tam vela spolocnosti, ktore tieto celodenne vylety robia, bolo len na tom, vybrat si tu spravnu, aj co sa tyka stavu bicykla, aj celkovo sluzieb, ceny, no a aj tricka, ktore ti zostane na pamiatku. Tento trip sme nemali v plane takze islo aj to, zosynchronizovat plan a dostat sa potom v potrebnom case tam, kam sme chceli. To jest do Uyuni. Nocnu cestu sme si uz nechceli zopakovat, nastastie vlak, ktory chodi 2krat tyzdenne Oruro-Uyuni, siel akurat v dany den a cez den. Vlak sa napaja na bus La Paz-Oruro, resp predavaju to ako combo bus+vlak. Bookli a zaplatili sme listky cez net, office kde sme si ich mali vyzdvihnut bol v inom hosteli.

CO SME VIDELI:
cely den v podstate cestujeme, takze z okienka autobusu vidime hory hory a hory. Prekracujeme hranice, dalej mestecko Copacabana kde je 2h prestavka. Nasleduje trajekt, dalsi autobus. Premestie La Paz vyzera carovne. Vsade je neuveritelna chudoba, spustosene budovy, cesty. O Bolivii sa hovori ako o Tibete juznej ameriky.

DOPRAVA:
bus puno-> La paz. tentokrat sme listok kupili priamo na stanici bez provizie. TourPeru za S/.25. Poplatok na hranici je par Bolivianos, poplatok za trajekt je cca 5Bs. Autobus nas vysadil priamo v centre La Paz par metrov od hotela.

POTRAVA:
V Copacabane sme sa najedli v pizzerii, prekvapivo pizza bola dobra. V La Paz sme navstivili turisticku restiku, peknu, ale ceny boli nie moc bolivijske.

UBYTKO:
Cruz de los Andes priamo v centre. Pekna izbicka na 3tom poschodi aj s kupelkou na izbe za vybornu cenu. Internet na recepcii, wifi v celej budove. Fajn ranajky a ovocie.