Salar de Uyuni trip [Bolivia]

Kym sa Bea sprchuje, ja s rudym obehavame ponuky a nakoniec vyberame okruh za 510BOB(55€) za 2noci s jedlom je dobra cena. Treba si vsak dokupit dostatok vody, plus sa este na mieste plati vstup do NP 30BOB. Zastavime sa este na emigracnom, kde nam daju opustaciu peciatku z Bolivie. V miestnej restike na ranajkach nam referuju holandania, ze ich driver nabural s inym autom, ze sa im nieco pokazilo, no skratka referencie nic moc. Ale isli inou firmou:) Nechapem ako sa da na pusti naburat, ale ked si to dava na pieskovych dunach 100km/h a je tam miliarda dalsich aut s turistami, zacina mi to dochadzat.

V aute sme spolu s aussie chalan+baba, a americankou laurou. Prva zastavka je hned 3km za Uyuni, El cemeterio de trenes, vlakovy cintorin. Dalsia zastavka je na samotnom Salar de Uyuni, najvacsia slana pust na svete, kde sa fotime a fotime, kaktusovy ostrov – Isla pescado, a este nejake dalsie vychytavky. Driver, ktory je zaroven aj kuchar a guide nevie ani slovko po anglicky, a vlastne ani po spanielsky ako sprievodca nestoji ani za prd. Podvecer zakotvujeme v slanom ‚hoteli‘ v dedine San Juan, kde je vsetko viacmenej zo soli. Pobyt zneprijemnuje akurat majitelka, bezzuba babka, s ktorou sa tazko na hocicom dohodnut. Vecer este popijame pevo, obdivujeme bein zhoreny ksicht a ideme spat.

CO SME VIDELI:
Cintorin vlakov, laguny, plameniakov, slany hotel, kaktusovy ostrov

DOPRAVA:
cely den sa vozime v landcruiseri. 2,5dnovy vylet stal 510Bs. Vodu si treba dokupit, aj nejake sladkosti.

POTRAVA:
Ranajky sme si dali luxusne v meste v miestnej restike v Uyuni, nejake burgery, prazenica, no sme prezrati na cely den. Obed aj vecera je v cene tripu. Nejake maso s ryzou, na veceru aj polievka, cola apd. Da sa. V dedine maju aj nejake potraviny, pivo, bar-ten je vsak zavrety.

UBYTKO:
v dedine San Juan nejaky miestny slany hotel so slanym nabytkom. Nove wecka aj sprcha, aj ked iba so studenou vodou.

Autor:

Jana Bartovicová

A tak som si začala písať denníček zo svojich výletov, neskôr z toho vznikol blog, nech je na čo spomínať, keď ku mne dorazí Alzheimer

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *