Taxikom sa trepeme priamo do hostela po listky, kde nastastie tetuska uz bola aj s listkami. Vybliakla som na nu nieco v zmysle complainovania, ostala ticho. Potom smer autobusova stanica. Tam sme asi polhodinu hladali nejake nastupiste odkial odchadza nas bus. Vsetci nas posielali niekam, nemali sajnu o tej spolocnosti..nakoniec sme to nejak nasli, v buse listok nikto nekontroloval, ze sme spravne som iba usudila z toho ze prisediaca babka tiez sla do Orura na vlakovu stanicu a s niekym telefonovala.
Cesta sa vliekla, do busu pristupovali rozni predavaci buchiet, kuracich stehien a inych hluposti, co tam domaci bezne kupuju. Toto nebol ziadny turisticky bus a nemal ani WC. Doteraz som ho nikdy nevyuzila, ani pri 7hodinovej ceste. No z tejto 3 hodinovej som sa 2hodiny nevedela dockat kedy vystupim a navstivim hajzlik. Toho mate caju na ranajky som vypila asi viac ako som mala. Vlakova stanica v Orure bola tiez celkom slusna vratane hajzlikov. Plno dochodcovskych turistov a aj nejaki backpackeri. Na stanici okrem domacich chipsov nic nemali, tak sme vzali aj tie. Vlak chodi preto iba 2krat za tyzden tam aj spat, lebo su tam iba jedny kolajnice a cela cesta trva asi 8hodin. Sedacky boli ale slusne, pustali aj americke filmy, podavali colu a burger, co bol v cene. Takisto bolo z vlaku aj co fotit. Jazera plne flamencos(plameniaky). Do Uyuni sme dorazili o 22.30, nastastie dedina ma iba zopar ulic, takze sme rychlo nasli nas hostel HI. Vyzeralo to tam divne, izby boli jak v hrobe, ta rudyho samotka nemala ani okno, a tepla sprcha iba cez den. budiz. aj tak sme tam mienili iba prespat. Rano hor sa do cestoviek, ktorych tam je ako maku a vybrat si nejaky ten landroverovy 3dnovy trip po slanej pusti, lagunach, konciaci az v Chile v San pedro de atacama.
CO SME VIDELI:
z autobusu dokopy nic, prestup v Orure, z vlaku jazera, plamenakov, altiplano.
DOPRAVA:
taxikom na autobusku v La Paz. Kupili sme si combo bus+vlak za 25$ v Kanoo tours. Ale radsej v predstihu, lebo ta internetova objednavka bola problematicka.
POTRAVA:
Na cestu sme mali nejake zasoby vo forme chipsov, keksikov a vo vlaku sme dostali aj burger a colu ako v lietadle.
UBYTKO:
Boli sme radi ze sme na poslednu chvilu vobec nieco nasli. Hostelling international nedaleko vlakovej stanice. Ale v noci sme sa tam museli dobijat, celkovo hlavne dvere boli zavrete aj dalsi den ked sme isli obehat cestovky. Tepla voda tecie iba cez den. Wecka aj izba boli inak ciste.
