Každého druhého asi napadlo, že som si išla zarobiť, aby som potom mohla cestovať, čo iné.. ale toto som už spravila v 2013 a bola to once in a lifetime experience.

Once in a lifetime..a presne o to ide. Dať výpoveď a ísť cestovať. Kto to spravil raz, má zážitok a túto skúsenosť do konca života. Tackať sa po uliciach niekde v ázií a vedieť, že nič nemusím. Keď mi predtým niekto povedal, že cestoval pol roka v kuse, bolo to pre mňa wau! niečo nereálne. No vyskúšala som si to, ide to, dá sa to. Nepredala som kvôli tomu obličku, ani som neskončila na trhu s bielym mäsom. Blbé však je, že toto wau zažijete iba raz v živote, práve preto je tá prvá cesta veľmi výnimočná a presne tá „once in a lifetime“. Niekto, kto takto cestuje permanente to už tiež nevníma ako wau, ale ako svoj životný štýl. Takže áno, možno niekto by zbalil ruksak a išiel opäť het, prípadne nič nerobil a len tak sa poflakoval (aj to mi už bolo poradené). Bezcielne cestovanie ma však už nenadchýna, svoju domovinu mám rada a „wau“ efekt mám už za sebou. Navyše rada pracujem, problém je len v tom, že nemám rada stereotyp. Neznášam nudu, aj keď je dobre platená. Nikto nikdy ma nedokázal tak motivovať, aby som v dákej práci ostala dlhšie ako 2 roky, aj to väčšinou ten druhý rok som už mala „zbalené“. Na druhej strane, skúseností a nápadov všeho druhu mám, takže moja ďalšia životná výzva je mať vlastný business. A ešte k tomu na Slovensku. A keď sa mi podarí neskrachovať a robiť to, čo ma baví, potom si poviem WAU.

Takže áno, priznávam. Názov domény backpackeri.sk som nevybrala najšťastnejšie. Je príliš úzko zameraný. Nevadí. Cestovať sa dá na budget, prípadne môžeme cestovať aj za vlastnými snami. Ono, ani ten stroskotaný Nepál (a česť pamiatke zosnulým), ktorý sme presunuli na október, nebol môj cestovateľský plán. Oslovila ma jedna dvojica, či sa tam nechystám..a zrazu nás bolo 8. No ale nechcem sa rozpisovať, to bude na ďalší post.

Predtým, ako budem konkrétnejšia, by som vám chcela povedať toto:

Nech sa rozhodnete robiť čokoľvek iné, čo robí väčšina okolo vás, počítajte s tým, že vás budú kritizovať. Vždy budú aj neprajníci, čo vám budú písať facebooky a komentáre. Zbožňujem internetové diskusie. Najväčšia chyba je už len zúčastniť sa. Nenechajte sa znechutiť, berte to ako súčasť hry. Nemôže vás mať rád každý, pokiaľ máte viac priaznivcov ako tých hejterov, je to stále výhra. Všetci sú najväčší odborníci na všetko, pokiaľ sa nejedná o nich. Či už sa jedná o cestovanie, alebo aj podnikanie. Najviac rád vždy dostanem od tých, čo boli najďalej niekde v Taliansku. Všetci majú zrazu skúsenosti vo všetkom a všetci vedia, čo všetko nebude fungovať a prečo to nikto nekúpi. Len potom o týždeň, mesiac, rok alebo dva je zrazu na trhu niekto a niečo, čo by predsa v živote nemohlo fungovať a kto by to kúpil? Alebo, a čo je ešte bizarnejšie, na trhu je kopec vecí, ktoré sú úplne useless, ale idú na dračku. Takže nie ČO, ale AKO. Samozrejme nemám v pláne predávať nejaké bullshity, aby ma niekto zle nepochopil..

Takže ak máte za sebou už zopár neúspechov, ste vždy bližšie k úspechu ako ten, čo zatiaľ iba „vie všetko a aj to, prečo to nikto nekúpi“ a tak pre istotu ani nezačal. Každá vaša prehra a krok späť je v konečnom dôsledku iba krok vpred, narozdiel od toho, čo len sedí na jednom mieste a kritizuje.

Okrem nejakých cesto postov vám tu občas prinesiem aj niečo zo zákulisia, čo v konečnom dôsledku bude priamo alebo nepriamo súvisieť aj s týmto blogom. Neprajníci sa teda môžu tešiť, nakoľko počítam aj s tým, že veľa vecí nepôjde podľa plánu, haha.

Taktiež sa nebojím tu prezentovať nejaké nápady a nebojím sa, že by mi niekto niečo ukradol. Prečo? Lebo nápadov má každý plnú prdel. 90% z nich však nikto ani len nezačne realizovať, lebo je to príliš veľa práce na veľa strán. A tí čo ma sledujú pozornejšie, alebo si trochu aj domysleli, tak už asi aj vedia, minimálne niektorý z tých mojich projektov – je toho viac. Aha a aby som nezabudla, na niektoré z nich som už dostala aj feedback: „toto u nás nepôjde“ – na to sa teším úprimne najviac. Pred 2 dňami som mala jedno stretnutie ohľadom spolupráce s jednou cestovkou, no po úvahách som to radšej odmietla. Žralo by mi to príliš veľa času na úkor tých mojich vecí a ani by som nerobila presne to, čo chcem, takže by to po čase skončilo opäť demotivačne. Ušetrila som teda obe strany.

Zajtra, resp dnes ideme na Slovatrip vol.1, čo je však tiež iba súčasť jedného projektu. V budúcnosti budete cestovať hlavne VY a ja len tak sporadicky. Tak uvidíme ako to pôjde, ostaňte naladení.

Vravíš si, že oni vedia prd baraní o ťažkom živote. Kým ty sedíš v práci, oni si niekde užívajú. Sedíš pri compe, práve dorazil tvoj jedálny kuriér, ktorého poznáš po mene, doniesol ti sendvič s novou omáčkou z menučka. Vraj indická príchuť. Myslíš si, že sa dostaneš bližšie k iným kultúram aspoň cez ich stravu a pomaly trúsiš ďalej do klávesnice. Nad slovenskou „indickou“ kuchyňou by aj ich miestne potkany hlavou krútili, že čo to má ako znamenať.

Neznášaš svoju prácu.

Už dávno si chcel odtial odísť z rôznych dôvodov, no čas beží a ty si tam oslávil už päťročnicu. Máš pár týždňov dovolenky, ako každý iný smrtelník, Šéf ťa občas povýši, máš viac zodpovednosti. Snažíš si nahovoriť si, že sa to zlepšuje. Keď máš slabú chviľku, povieš mu, že v skutočnosti ťa tá práca baví. Asi máš potenciál. Ty však rýchlo pochopíš, že to za to nestojí. Máš manažovať tím kancelárskych krýs, pracovať nadčasy. Už máš menej času na konzumáciu indickej bagety a trúsenie do klávesnice.

Still the same shit. Nič sa nezmení. Už nemáš ani čas „cestovať“ prostredníctvom tvojich hrdinov na facebooku. Chceš vypadnúť z práce a kúpiť si jednosmernú letenku. Skratka nemožné.

V noci sa budíš z tohto nereálneho sna, ktorý ti nedá spať. Čo by povedala tvoja rodina? Čo tvoje záväzky? Nájdeš si potom vôbec prácu? A budeš schopný niesť následky? Jedného pekného rána pochopíš, že neexistuje alternatíva k tomu, čo chceš. Musíš skrátka zoskočiť z firemného rebríka. A s trochou plánovania ti to pôjde ako po masle.

Urči si časovú os.

Rok? Polroka? 3 mesiace? Záleží koľko máš našetrené, alebo koľko budeš vedieť ušetriť.

Začneš na sebe pracovať, čo ti uľahčí splnenie tvojej misie. Začni odkladať každé euro. Euro, ktoré si predtým minul na nejaké pivo, cigarety, fastfood a blbosť z obchodu. Mysli na to, že aj za 3-4 eurá prenocuješ niekde napr. v Malajzii.

Začneš teda popíjať víno v pohodlí domova. Kúpiš si fľašu vína za 5 eur a stiahneš ju za noc počas študovania „Southeast Asia on a Shoestring“. Ďalšie ráno sa cítiš ako po žúre. Ostaneš teda radšej doma, aby si sa zotavil a ešte čo to poštudoval. Keďže si platený od hodín, je ti jasné, že každý tvoj sick day je hodný týždňa niekde v lacnej krajine. Konečne si pochopil, že alkohol je iba strata času aj peňazí, a dokonca aj mozgových buniek.

Chceš cestovať a čakáš, že nájdeš raj na zemi. Knižky to tvrdia aj o tých krajinách, kam sa chystáš. Je ti ale jasné, že je to iba reklamný ťah. Je ti však jasné aj to, že raj na zemi je všade inde, len nie v tvojom office pred monitorom.

3-2 mesiace pred odchodom: kupuješ si letenku

Už si si naštudoval, že kúpa letenky pár mesiacov vopred, najlepšie v utorok, ti ušetrí pár euro, ak nie pár sto euro. Ty si si však kúpil letenku skôr ako deposit. Ako poistku, že z tohto plánu nevycúvaš a vrhneš sa vzhúru novým dobrodružstvám.

Máš strach, že niekto z tvojich známych na facebooku si prečíta status s novou letenkou a oznámi to tvojmu šéfovi. Snažíš sa ešte presvečiť nejakých  kamošov aby išli s tebou. Žiadny strach, toto je sólo cesta. Vyžerieš si tie dobrodružstvá sám. Máš strach, že budeš občas bojovať so samotou, ale ako tvrdia všetci bloggeri, nikdy nie sú sami. No ty nemáš rád také tie rýchle priateľstvá z večera do rána a rozhovory stále o tom istom: odkiaľ si, kam ideš, ako bolo kde? Vieš si ale užívať aj svoju vlastnú prítomnosť a nikdy sa ani sám so sebou nenudíš a toto je tvoja devíza.

Mesiac pred odchodom:

Opúšťaš byt, zháňaš podnájomníkov. V lepšom prípade sa sťahuješ nazad k rodine, ten mesiac to s nimi vydržíš. Predávaš všetko, čo ti príde pod ruky, len aby si navýšil rozpočet. Bazoš, inzercia, facebook. Toľko nepotrebných vecí nazhromaždených rokmi. A zrazu sú úplne k ničomu.

Stále ti chodí výplata z práce, ktorú nenávidíš. Tvoj šéf o tvojom odchode už dávno vie, prijal to dobre. Naozaj nikto nie je nenahraditeľný.

Pár dní pred odchodom:

Kamoši ti spravia goodbye party, objaví sa tam aj kočka, o ktorú si mal záujem. Vykecávaš s ňou o svojich plánoch do skorého rána. Práve sa vrátila zo svojej veľkej cesty okolo sveta a máš dojem, že si opäť v blbom čase na blbom mieste a čí je správne ísť preč.

Tvoj najlepší kamoš ťa však povzbudí a povie, aby si sa nebál, lebo tie najlepšie ženské sú ešte na cestách, jedine, že by sa z nich už vrátili domov.

Deň odletu:

Sedíš v odletovej hale, čakáš, plný vzrušenia, stresu a túžob zároveň. Toľko rôznych pocitov v jeden jediný moment si asi hádam ešte nezažil.

Vieš, že budeš preč asi vcelku dlhý čas. Robíš správnu vec, na ktorú nikdy nebola lepšia príležitosť ako teraz. Zapredával si svoju dušu práci, ktorá ťa iba vyžmýchavala. Keď sa vrátiš, uvidíš, čo bude. Jedno je však isté. Tento trip ti dá nadhľad a skúsenosti, ktoré nezískaš v žiadnej firme, ani nekúpiš v žiadnom výpredaji. Zdrhol si z práce, aby si cestoval, lebo si sa rozhodol, že chceš mať svoj vlastný život plne a výlučne pod svojou kontrolou. A presne toto sa teraz bude diať! Končíš so sledovaním cestovateľkých príbehov cez monitor, tvoja rola sa dramaticky mení a ty začínaš účinkovať v jednom z nich