Indovia su strasne birokraticki, na kazdy kus batoziny vam daju visacku approved cabin baggage. Resp oni to chceli davat aj na kapsicku na krku kde mas pas a doklady.
Airasia sa klasicky pyta, ci mame vystupnu letenku z Thajska. Nie nemame, ideme do Malajzie. Nejak to dalej neriesili. Do Thajska nam viza uz netreba. Ked priletite dostanete 30 dni na pobyt, ked pridete po zemi, 15 dni.
Pomaly sa dostavame na palubu, krasne nove lietadla.. Vzdy som snivala o tom, ze poletim tymto azijskym lowcostom, akciove letenky mavali sialene lacne. Len som vzdy bola v Europe, maly detail.
Let trva nejakych 2.5hodiny, o chvilu pristavame v Bangkoku. Mali sme booknuty dorm za 105bathov clovekonoc. V recenziach bolo negativne iba to, ze ho nevedeli najst. ATM na letisku (vlastne vsade) pripocita 150 bathov za vyber. Nejake 4 eura.
Berieme si predrazeny taxik z letiska za 750 bathov do hostela. Este ze sme tri a naklady shareujeme. A prisiel mercedes s kozenymi sedackami. Fuuu
Taxikar adresu nasiel, my tabulu nasho hostela, takze to nebol nejaky problem ako pisali ludia. Akurat na hosteli vznikol problem, nemali miesto v dorme, tak chceli dat jednu do dormu a dve do private izby. Ze my sa vyspime tri na manzelskej, ostatne sme to casto tak robievali ked mali iba dvojky a pristelka sa uz nezmestila do izby.
Izba fajn, no ventilator iba stolovy velky, mame tam asi iba 40stupnov. Welcome to Bangkok. Koncom aprila je skratka teplo, preto je offseason.
No co je ine, zrazu nikto netrubi, vsade je cisto, podvecer poloprazdne ulice, co sa deje? Sme v svajciarsku? Ci sa zacala vojna? Nie, iba sme odisli z Indickeho subkontinentu:)
Vecer si davame este ryzu so zeleninou v poulicnej vyvarovni, 110 bathov aj s napojom.

4.30 uz klopka chlapik z guesthousu, ze tu mame odvoz. Neveriiim:) tak ideme na stanicu, kde to samozrejme uz zije. Prebrodime sa spiacim davom pred stanicou a hladame tabulu s nastupistami. Ideme na prvu platformu. Opodial ide nejaky par belochov, pozeraju na nas, chlapik sa potom pyta na vlak, overuje ci idu tiez z rovnakeho nastupista ako my. Vlak klasicky meska asi hodinu. Po chvili stania vedla seba sa nam prihovaraju, konverzacia zacina zlahka o tom co kto videl, kde bol, on je american, ona ruska, ziju spolu v Rusku. Vlakom idu prvy krat, doteraz mali auto so soferom, zaujimave, bohvie aky budget maju na den, asi minu trochu viac ako my tych 15e na den:) ruska sa zacina rozhorcovat nad indiou, vlastne to vcelku graduje, nadava, farbisto opisuje situacie, rozprava o tom ako prvy tyzden plakala, ze chce ist domov. Rozprava dost nahlas, sleduje ju cele nastupiste, no pohybujem ze viac ako 5% aj rozumie. Hmm, zaujimave. India je len jedna a stale ta ista, no je krasne ako ju kazdy vnima po svojom. A kde je pravda? Nikde. Je to velmi subjektivne. No uz chapem, kde vznikaju tie predsudky, tie strasidelne historky – u cestovatelov ci turistov podobnej natury. Ten jej frajer to bral uplne s nadhladom. Cestuju AC2, keby sla v klasickom sleepri, asi by vyskocila za jazdy:)
Nevadi. Prichadza vlak, kazdy hlada svoj vagon, poprajeme si vela stastia a nase cesty sa rozchadzaju.
Vlak je poloprazdny. Cesta ubieha ako obvykle. Pi citani knihy obvykle zaspim, zobudzam sa do natrieskaneho vlaku. Stale mam kde lezat, je to fajn. Z jedalenskeho mame ryzu, lepsie ako nic a lepsie ako utekat na stanicu a dufat, ze vlak nezdrhne skor ako mi stihne tu ryzu vydat. Ludia najprv zaplatia, no ked tam maju vydat 20 porcii a vlak je v stanici 5minut, uz som videla bezat ludi spat aj bez jedla
Podvecer sa zacina blyskat, uz cestujeme asi 11hodin, obloha sa zamracila, leje. Dazd v indii som naposledy zazila 19.3 v Chennai, dalsi mesiac bol bez oblacika. Leje ako z krhle, vonku je taky ten klasicky pach ked prsi, rovnaky ako na slovensku. Az teraz vidim, ako tesnia okna vo vlaku. Kaluze vody sa pomaly prelievaju ulickou podla toho, ako sa vlak naklana. Pred 8mou sme v Kolkate. Po dazdi je o cosi prijemnejsie ako ked sme tu boli pred mesiacom. Z howrah berieme taxika za 300 stovky rovno na letisko. Vecerna zapcha znamena, ze tych mozno 10km ideme vyse hodiny.
Letisko je krasne ciste nablyskane. Hned vo vchode vam kontroluju pas a nejaku letenku. Nas odlet je az zajtra, ale rozhodli sme sa prespat na letisku v klime. Kym sa rano vytrepes z hotela, spotis sa asi za 5 sekund.:)
Asistent v hale sa ma pyta, kam letim, chcel ma navigovat. Ja ze „az zajtra“. Je to tam poloprazdne, skapal pes. Aspon nieco s jedlom bolo este otvorene, ale ceny bliziace sa europskym, klasika na letisku.
Nasli sme si nejake sedacky, spojili s protisediacimi a spali ako paragraf. Bola som nejaka znicena, zaspala som uz v sede kym bola miska na wecku..inak sa tam spalo dobre. Nikto tam nehlasil ziadny let kazdych 5minut ako na inych letiskach, bolo tam ticho ako v hrobe.
V minulosti som si vyberala letenky aj podla toho, kedy je odlet/prilet. Ak to bolo velmi skoro rano, bolo mi jasne, ze inak ako predrazenym taxikom sa na letisko nedostanem. Spanie na letisku byvala posledna moznost. No po tomto tripe to letisko clovek radi medzi prve moznosti. Je to klimatizovany luxus zadarmo:)

Uz sa nam to raz stalo, ked sme sli z Jaipuru do Bandikui. Bolo to sice len 2 hodiny cesty, ale kupila som listky vopred klasicky cez cleartrip a potom sme marne hladali sleeper, kedze to bol lokalny vlak. (cisla rychlikov zacinaju 11, 12, 13 a osobaky 44 ci 55). Tak kukam rezervacku v mobile do Varanasi, je to vlak 44…oh fuck, preco som si to nevsimla vtedy.
Kazdopadne vnutri clovek vravi, ze toto je local train a nema ziadne rezervovane vozne. No nic, sme unavene jak psy, tak aspon sadame vo vlaku, nejak to prezijeme. Po chvili dojde nejaky policajt, nieco splieta, my mu vravime, ze mame miesta v sleepri no sleeper tu ziadny neni, presli sme kazdy vozen. Vravi, ze mame ist na koniec. Sice sa mi absolutne nechce ani pohnut, baby ho nasleduju a tak teda idem zo zotrvacnosti. Posledny vozen je rovnaky unreserved, ako to kde sme sedeli, s tym rozdielom, ze jedine volne miesta na sedenie su vedla dakeho zrovna modliaceho sa cloveka, ktory sa modli dost nahlas. Tak to sme mohli zostat aj hentam, o 1nej rano sa mi ozaj nechce pocuvat nejake zaklinadla. Policajt si z nas spravil dobry den?
O par minut je tam zas, zase nieco zvani, ze mu mam ukazat listok, fakt neviem o co mu ide..zase tvrdi nieco o sleepri, ze vzadu vzadu..miska teda vyliezla z vlaku a na trati asi 30 metrov za vlakom sa zjavili zrazu 2 sleepre, ktore idu pripajat ku vlaku. Tak nase leziaky sa predsa len nasli. Uz tu naozaj nicomu nerozumiem. Ked nabuduce miesto lokomotivy pride ludsky pohon (kociar kde je zapriahnuty clovek, vacsinou nejaky 50-60 kilovy bosy Ind, ktory taha nejakych burzujov, vid v centre Kolkaty), fakt ma to neprekvapi.
Sprievodca vravi, ze vo Varanasi budeme cca o 7mej, ok, takze ziadny budik si nedavam, to sa zobudim aj bez neho. Lihame teda vo vlaku a uz sa vezeme. Znicene po celom dni v nepalskom minibuse, zmierene s tym, ze noc stravime zas posediacky vedla zaklinaca hadov a zrazu mam lozko, fuu, no pripadam si ako v raji. Zaspime jak male deti, rano po 7mej sme vo Varanasi.
Vravime tuktukarovi, ze nech nas nevlece daleko, lebo nam ide rano o 5.30 vlak, ze chceme byt blizko stanice. Samozrejme tvrdi, ze pri stanici je vsetko drahe, tak nas vlece ku Gange do guesthousu, ubytko nakoniec fajn aj s restikou, za tuktuka vzal 60 rupiek.
Tak sme sa rano poludstili, naranajkovali a vegetili pod ventilatormi v spolocenskej. Vonku sa coraz viac kurilo, 35 a viac, tak ze ku Gange pojdeme az neskor poobede, povedali nam, ze cez den je to tam aj tak mrtve.
A tak aj bolo. Tak sme opat nahodili indicky dresscode, dlhe aladin gate a tricko s rukavmi. Bola tam kopa turistov oblecenych europsky, ale neviem, uz som si akosi zvykla, ze v indii to obliekanie po nasom (kratase, ramienka), neni vhodne. Este na juhu kde tak mozno ano, v Goa a turistickom Delhi ci Agre.. Ale inde moc nie.
Pomotali sme sa okolo Gangy a sli sme naspat. Miska este riesila svoj balicek z Bombai, ktory stale nedosiel na slovensko. Cez tracking zistila, ze stale neopustil Indiu.  Z mumbai ho poslali na odosielatelsku adresu, tj vtedy do Goa a tam kvasil. Zaujimave, mozme hadat kto dorazi domov skor, ci obalka alebo M.
Majitel guesthousu tvrdi, ze nech sa uistime, ci tuktukar rano pride, lebo ze o 4.30 bude velmi tazke zohnat odvoz na stanicu. Tak mu pre istotu volame, tvrdi ze tu bude ako na koni.o 5 minut vola naspat, ale ze teda za 200 rupii. Hmm, no dobre, nechce sa mi tam s nim natahovat, zjednavat po telefone, ak naozaj vstane, tak prosim. No doteraz sme si vecne niekoho dohodli o 6tej a rano sa uz neukazal. Tak sme zvedave, tento ma aspon motivaciu, lowe..

Pocet dni: 38

Ubytovanie: 143.17€ | 22.95% (priemer na den 3.76)

Doprava: 131.83€ | 21.19% (priemer na den 3.47)

Jedlo/pitie: 115.33€ | 18.47% (priemer na den 3.03)

Ine (posta, lieky, kozmetika, internet): 67.13€ | 10.75%

Nakupy (suveniry, oblecenie): 72.23€ | 11.59%

Viza: 53€ | 8.49%

Vstupy: 41.46€ | 6.64%

Letenky: 54.15€ (prelet Colombo – Chennai)

Spolu: 624.25€ bez leteniek / 678.40€ s letenkami

Priemerne denne naklady (bez letenky): 16.43

Postele su z rovnakeho calunenia ako v sleepri, akurat su sirsie, mas tam plachtu, vankus a deku. Zastrcky funguju, okna su zabednene a vstrede je ventilator. Klima sice ide, ale neni tam nejaka zima, ako by si clovek predstavoval. Mozno nestiha ked je vonku 40stupnov. Wecka su v podstate rovnake, ale na tom „western toilet“ funguje splachovanie a je tam aj misa. V sleepri je tiez mimo squatovacieho wecka aj zapadniarske, ale je uplne useless.
Nasla som svoju 15tku, spodne lozko. Na lozkach oproti spia hore aj dole chlapici. Nadomnou nikto. Skladam sa a zaspavam. Vonku je uz svetlo. Budi ma este sprievodca, ukazujem mu listok.
Prebudim sa o nejake 2 hodky pred 8mou, pocujem ako sa moji „spolubyvajuci“ rozpravaju. Asi boli vcelku v soku ked otvorili oci a nasli tam nejaku belosku. Chvilu sa este tvarim ze spim, ale zacina mi byt teplo. V malom soku ostavam teraz ja. Dam sa do polohy sedmo, hladam boty. Oproti mne sedi jeden elegan v tricku a riflach, taky casanova a druhy z hypnotizujucimi ocami na mna cumi.
Po kratkom case sa mi prihovara elegan, v suvislosti so Slovenskom spomina aj hokej ci futbal. Taktiez ide do Gorakhpuru kvoli businessu, aspon nemusim sledovat kde mam vystupovat, co nie je taky problem, ale ak vlak ide 24hodin, nazbiera sa tam x hodin meskanie. Co sa niekedy tiez hodi, lepsie sedet vo vlaku, ako stepovat na stanici.
Druhy, s hypnotizujucimi ocami, ktory by stal za hriech zial nevie moc po anglicky, takze ten ma iba dalej sleduje. A cesta pomaly ubieha.. Obcas utrusia medzi sebou vtipek, ktoremu aj rozumiem, alebo sa spolu smejeme na dalsom spolucestujucom, ktory pusta hudbu z mobilu, no chramsti to ako stara platna.
Do Gorakpuru sme mali dorazit cca 23.30 ale vlak mal meskanie.. O 2hej elegan budi svojho kamosa, ze vystupuju, to znamena aj vystupovanie pre mna. Tiez som medzitym zaspala. Ale siel zistit stanicu a ze do GKP su to ete asi 1.5hodiny. Fajn, aspon dojdem tak, ze rovno sadnem do jeepu a poveziem sa na Nepalsku hranicu do Sunauli.
3.15 teda konecne dorazime. Spolucestujuci Ind sa este rozluci (celu cestu ma oslovovali madam). A potom uz vystupujeme.

Bola to ale taka vesela kopa, vypytovali sa kam idem, odkial som..klasika. Ale jeden tam daval peniaze kazdemu zobrakovi, ktory dosiel, az som zacala mat vycitky svedomia. Vyzerali vcelku pri peniazoch, baby mali odhalene lytka aj dost kratke rukavy na trickach. Sli shoppingovat do Kolkaty.
Cesta inak ubehla pomerne rychlo, vystupila som 16.30 v new jalpaiguri a sla som zhanat listok na dalsi vlak niekam pod nepal. Myslela som, resp naivne som dufala, ze pojde este nieco v ten vecer, ale tetuska v rezervackach ma schladila, ze ide az o 6tej rano, v muzafarrpure je 16.30 a v gorakpure pred polnocou. Toz dilema. Z muzarafpuru ide vlak na hranicu iba o 5tej rano, takze by som tam musela trcat nevedno kde. Z gorakpuru crossovali hranicu aj baby a je to popularny prechod, takze by bol predpoklad, ze tam nejakych backpackerov stretnem. Tetuska nakoniec konstatuje, ze vlastne nie su volne miesta. Kolko ludi je vo waitingu? Odbehla..
Isla situaciu konzultovat s niekym, kto mal prehlad o tom, kolko lui zrusilo rezervacku a kto pripravuje final chart, ktory mal byt uz o 2 hodiny. Mala jedine AC2 triedu, 3x drahsiu ako za sleeper, kostovalo to 1320rupiek, cize 19eur. Je to 18hodin cesty. Potrebovala som sa tam dostat pokial mozno s miestenkou, po noci stravenej na stanici sa mi nechcelo sediet nikomu na kolenach ani viset z dveri. Ok, beriem. Aspon raz sa poveziem ako burzuj, aspon mozem porovnat prvu a druhu triedu.
O 2 hodiny som sa mala vratit do okienka, aby mi povedala cislo lozka. Predala mi listok na waiting, ale tak hadam vie co robi.
Vysla som zo stanice, tamojsia atmosfera ma moc neuchvatila. Mesto onicom, roztahane, ale mali aspon internetcafe, kde som pochatovala s nataly leziacou na izbe v kathmandu. Nie je to s nou dobre..pozistovala som pozitivne veci, ze v gorakpure vystupili z vlaku a rovno sa viezli jeepom na hranicu v strede noci a potom do kathmandu, nikde necakali a nemuseli nocovat v gorakpure.
No kiezby sa take nieco podarilo aj mne. Chatovala som aj so segrou, vravela, ze greta (dvojrocna neter) uz stepuje v tych papuciach, co som jej poslala ako Maharadza. A ze sa pyta kde som?..az ma to dojalo, ze niekto si tam doma na mna aj spomenie:d preco to tu vlastne spominam? Lebo su chvilky kedy cestovatelom velmi chyba to, co nechali doma..mala neter, 10rocny pes..
V kaviarni ma pomaly zeru komare, takze idem prec, naspat na stanicu. Este sa poobzeram po dakom hoteli, kde by som teoreticky isla spat, ale vsade je prazdno a staff o pocte 10 indov na mna posobi, ze nemaju co na praci, asi by to nebol moc kludny spanok. Anyway, kupila som si listok za cely denny rozpocet, takze musim na niecom usetrit. Na kazdej stanici su cakarne separatne pre ladies a gents. Takze tam budem okey. Je tam par zenskych, dokonca 2 sikmooke turistky, ktore ako som neskor zistila su z Taiwanu a vlak im ide 3 nieco. Cca do polnoci sme boli v cakarni dokopy asi 5 kusov. Ale potom dosiel nejaky vlak a zrazu tam doslo x rodin s kuframi, skoncilo sa lezanie cez stolicky, musela som sediet. Muzi asi opat nepochopili, ze nie su ladies, niektori tam pospavali na zemi na plachtach. Napriklad tento chlapik si myslel, ze ked je tehotny tak tam moze byt

No nejako som to tam prezila do 5tej, potom som sla hladat nejake jedlo na rano a pomaly prisiel aj vlak.

V hoteli som sa este pytala, kedy ide prvy bus a odkial. Povedal mi, ze tak o 7mej. Nejako mi to nevychadzalo a prislo mi to dost neskoro na krajinu, kde uz o 5.30 je kopa ludi na ulici.
Tak som sa vytrepala z hotela rano o 6tej, tuktuk ma odviezol na stanoviste busu, na klasickej ulici pri otvarajucich sa stankoch postavalo asi 10 chlapov. Pytam sa jedneho ze bus Tamabil? YES. What time? Ukazujem na hodinky..YES. What time the first bus? YES
YES, dozvedela som sa toho vela. Niekto tam vypotil ze o 7mej, no bolo asi 6.10. Tak cakam cakam..za 5minut dosiel bus, naplneny na 95% iba chlapmi. Zvysne sedacky som zaplnila ja a chlapi zo zastavky. Jeden prisediaci tam spal, hlava mu padala na mna, potom sa zobudil, siel fajcit, otvoril si okienko a kudol dymu siel naspat do busu. Takto spraskal asi 3 cigarety. O 8mej som uz vystupovala.

Ano, vsade naokolo je kopa nakladiakov, tazi sa tam strk. Ale kazdy jeden vam pri otazke India povie kade mate ist. Boli len dve moznosti. Na rozdvojke do prava, prejst par rokov a uz vidite budu Emmigration alebo thank you for visit, Bangladesh.

Takze 15minutovy hike sa nekonal. Nemaju otvorene od rana ako pise LP, ale az od 10tej, cize som mohla 2 hodiny cakat. Nejaky vyssie postaveny uradnik ma pozval na caj, dala som si teda caj so 4 chlapmi a rozpraval prevazne on, ze tu mame moslima, hindu a on je budhist. Ustedril este vtipky na adresu moslimov aj hinduistov. Ako kazdy vzdelanejsi sa pytal mimo toho odkial som, na profesiu. Ked som povedala, pochvalil sa svojimi dvomi dcerami a ich diplomami. Cas pomalicky ubiehal, objavil sa tam dalsi „pan na holenie“, ktory isiel crossovat hranice, asi dosiel dalsim busom.
Kusok pred 10tou nas poslali do emigration check post budy oproti, kde si chlapik do kroniky napisal udaje a bachol vystupnu peciatku do pasu. Potom ma zapisal do knihy aj chlapik, ktory predtym s nami pil caj. Dal sa rovno so mnou do reci chalan, ktory prechadzal tiez a sli sme na indicku stranu, kde mali tiez tazky fajront. Uradovat zacali tak 10.40, kedy sa dovalil chlapik, zapisal do knihy, dal peciatku..a tetuska na import/export, v knihe som si precitala, ze naposledy tam siel nejaky poliak 18.3. tj 2 tyzdne dozadu. Takze evidentne hranica nie je moc frekventovana. Celkovo v Bangladesi stretnut turistu je zazrak.
Uz sa privtirol aj taxikar, chlapik ktory vyzeral skor ako Thajcan. Moj spolucestujuci z Bangladesa s nim vyjednaval, za kolko nas vezme do Shillongu. Vyvolavacia cena bola 2000 rupii, co mi prislo echt vela, cakala som max 1000(14€). Ja teda vravim, ze je to moc a ak by sme boli iba dvaja tak tolko nedam. Strasne dlho sa tam dohadovali..
Vzal nas teda na Dawki bazaar, co je prva dedina 2km od hranic. Tam nakoniec chalan z Bangladesa vravi, ze za 1800 to spravi. A ze on to zaplati, ze si nemam robit starosti. Pytam sa ho ci je taky bohaty, ked aj mne to prislo vela..on ze nie, ale nauctuje to na firmu:) ze vraj ta cesta je super scenik a chce si to uzit. Tak fajn..
Cesta bola ozaj super, mietami som mala dojem, ze som vo Svajciarsku. Aj ked fotky nevyzeraju idealne, bola hmla.

Kopce, fajn nadmorska vyska, super klima..co viac si priat. Mali sme aj par zastavok, porobili sme fotky. Bangladesan si vypytal moj facebook, inak bol velmi mily a gentleman. Priam neobvykle na tamojsie pomery, nie ze by neboli mili aj ostatni, ale su ovela doternejsi
Dorazili sme do Shillongu, kde to vyzeralo dost odlisne od toho na aku Indiu som zvyknuta. Ludia ineho etnickeho povodu, modernejsi, vsade kopa mladych bab..zaujimave.
Sla som na net, bookla si vlak do New Jalpaiguri na dalsi den. V Jalpaiguri budem musiet mat stastie a chytit dalsi vlak niekam pod Nepal. Idem teda pohladat nejaky odvoz zo Shillongu do Guwahati, kde budem muset prespat, rano 7.50 mam vlak.
Hm, chcem stihnut baby, ktore su uz v Kathmandu..zrusila som teda vylet na Cherapungee, root bridges, na ktore som sa tesila viac ako na hocico ine. Samota v Sylhete na mna nejako dolahla. Strajk, ziadni turisti, sami chlapi na uliciach, nikto mi nerozumie.. chcela som teda ist za babami asap. Alebo aspon niekam, kde su nejaki turisti. Baby boli v Cherapungee, kym som bola v Bangladesi. Tak, vzdy si v nejakej krajine nechavam nejake resty, aby som mala dovod sa vracat. Do vychodnej Indie sa rozhodne oplati ist na dlhsie, je to tam velmi zaujimave. Pravdupovediac, lutujem, ze som zabila tolko casu a energie niekde na juhu a pod..ale tak minulost uz nezmenim. Nabuduce idem rovno do vychodnych statov.

Takze teda v Shillongu beriem sumo(ich nazov pre shareovany jeep). Je to rychlejsie ako bus a nie o moc drahsie.

Cesty su ozaj vo velmi zlom stave, tuktuky v tejto oblasti su iba vynimocne, prevladaju tu taxiky.
Vecer o 7mej sme v Guwahati. Hlavna dvojprudovka a miliarda modernych obchodov. Som to vlastne v Indii? Hned vedla stanice je ulica posiata hotelmi. Vleziem do asi 6tich, vsetko je full. To sa mi tu tiez este nestalo. Skusam nejaky 2**, izba za 25$, idem sa pozret zo srandy. Izba pekna, ale dvojpostelovka a kupelka plesniva. Tak za take prachy, nech to je uz tip top:) iba dufam, ze sa tam nebudem musiet vratit a najdem nieco lacnejsie. Skusim este dalsie 2-3, v nejakom zastrcenom maju izbu. 350rupiek za single izbu s kupelkou. Jasne, berem. Izba bola v pohode, aj s telkou, pri ktorej som zaspala asi o 22.

Zobraci, spicy jedlo, hluk, spina, smrad, otravni ludia.. To mi moj sedliacky rozum vravel, ze nadavat bude clovek skor na zaciatku, neskor si uz na to zvykne..ale tu to bolo skor opacne. Od pociatku vela veci tolerovali, teraz na to uz iba nadavaju, co nie je zrovna prijemne stale pocuvat, ak zazivate rovnake situacie, ale komentovat to nepotrebujete. Uz predtym som vravela, ze by sme mali cestovat nie tak uponahlane, lebo daleko tymto stylom nedojdeme..pozerali na mna ako na padavku..
Nas pocet sa zvysil, pribudla Miskina kamoska Lucia, ktora sa pripojila v Delhi. Takze sme 4 baby. Na ulici neprehliadnutelne. Na odvoz uz potrebujeme dva tuktuky, do jednej izby sa uz nezmestime a na ulici po nich vykrikujem, ze uz maju odbocit. 3x rovnaka otazka, ze kedy ide vlak/ako pojdeme. Hm, ok sice chcem mat neskor cestovku, no tento zajazd nebol dohodnuty a tak si to chcem uzit radsej v mensom pocte.
Po Indii sa este pohybuje kamarat JF, takze sa v Kolkate od bab na chvilu odpajam a idem s nim do Bangladesu a potom sa stretneme s babami bud este v Indii, alebo v Nepale.

Skratka – prvy mesiac cestovania je vsetko priam idealne. Je to taka predlzena dovolenka. Aj ked treba uviest na pravu mieru, ze podmienky v akych zijeme nemaju s klasickou dovolenkou moc spolocne, ale vzdy to moze byt aj horsie. Zatial sme vzdy mali kde sklopit hlavu, kde si hodit sprchu a teda zakladne potreby boli splnene.
Aj co sa tyka medziludskych vztahov, bolo to v norme, snazili sme sa. Urcite sa kazdy uz stretol s tym, ze sa na dovolenke s niekym rozhadal do krvi, a vzhladom na to, ze sme predtym spolu necestovali, pocitala som so vsetkym.
Preco som teda nic nepisala? Lebo to vsetko zacalo byt ako stereotyp. Nic, co by nadchlo citatela, aj tie zazitky, ktore tu clovek ma, mozno ich 1000x citat, ale kym to clovek nezazije na vlastnej kozi, tazko si to predstavit.
Nechcelo sa mi pisat 10ty krat o tom, ze v Kochi je strasne vlhko a zase sa potime ako somari, alebo ze Mumbai ma naozaj atmosferu a aj celkom obstojnu architekturu, alebo ze Goa nema dokopy s Indiou okrem klimy a meny nic spolocne. V old Goa su dokonca kostoly, ktore tam zanechali Portugalci a Panjim ma taktiez kolonialnu architekturu.
Posledny rok mojho zivota na Slovensku som sledovala mnozstvo blogov a cestovatelskych online magazinov a neboli to zrovna prispevky typu „kde sme co videli“, ktore by ma zaujimali. Islo skor o globalnejsie clanky typu „ako dat vypoved a ist na cestu okolo sveta“:) alebo vypovede ludi, ktori si zbalili svestky, co im to dalo a co vzalo, ako sa zaclenit naspat do zivota po tom ako sa clovek vrati..no to je az prilis daleka buducnost (aspon dufam).
O vela veciach sa lepsie pise az s odstupom, ked si utrasiete myslienky, odpoviete na nejake predtym otvorene otazky. Takze prisiel prvy polcas upratovania myslienok…
Kazdopadne, rada by som sa vratila k dennemu pisaniu prispevkov. Nie kvoli citatelom, uznavam ze nie vzdy to bude zaujimave citanie, ale kvoli sebe. Lebo tu toho zazivam prilis vela na to, aby som si to vsetko z rukavu pametala aj po rokoch.