Rano som sa vytrepala z hotela na vlak. Uz bol pristaveny. V kupecku, kde som mala miestenku vyzeralo byt sice plno, ale potlacili sme sa. Bola tam particka mladych ludi, nejake baby, chalani, vyzerali samozrejme ako ti uz spominani Thajci, ci Myanmarci, ale boli to Indovia.

Bola to ale taka vesela kopa, vypytovali sa kam idem, odkial som..klasika. Ale jeden tam daval peniaze kazdemu zobrakovi, ktory dosiel, az som zacala mat vycitky svedomia. Vyzerali vcelku pri peniazoch, baby mali odhalene lytka aj dost kratke rukavy na trickach. Sli shoppingovat do Kolkaty.
Cesta inak ubehla pomerne rychlo, vystupila som 16.30 v new jalpaiguri a sla som zhanat listok na dalsi vlak niekam pod nepal. Myslela som, resp naivne som dufala, ze pojde este nieco v ten vecer, ale tetuska v rezervackach ma schladila, ze ide az o 6tej rano, v muzafarrpure je 16.30 a v gorakpure pred polnocou. Toz dilema. Z muzarafpuru ide vlak na hranicu iba o 5tej rano, takze by som tam musela trcat nevedno kde. Z gorakpuru crossovali hranicu aj baby a je to popularny prechod, takze by bol predpoklad, ze tam nejakych backpackerov stretnem. Tetuska nakoniec konstatuje, ze vlastne nie su volne miesta. Kolko ludi je vo waitingu? Odbehla..
Isla situaciu konzultovat s niekym, kto mal prehlad o tom, kolko lui zrusilo rezervacku a kto pripravuje final chart, ktory mal byt uz o 2 hodiny. Mala jedine AC2 triedu, 3x drahsiu ako za sleeper, kostovalo to 1320rupiek, cize 19eur. Je to 18hodin cesty. Potrebovala som sa tam dostat pokial mozno s miestenkou, po noci stravenej na stanici sa mi nechcelo sediet nikomu na kolenach ani viset z dveri. Ok, beriem. Aspon raz sa poveziem ako burzuj, aspon mozem porovnat prvu a druhu triedu.
O 2 hodiny som sa mala vratit do okienka, aby mi povedala cislo lozka. Predala mi listok na waiting, ale tak hadam vie co robi.
Vysla som zo stanice, tamojsia atmosfera ma moc neuchvatila. Mesto onicom, roztahane, ale mali aspon internetcafe, kde som pochatovala s nataly leziacou na izbe v kathmandu. Nie je to s nou dobre..pozistovala som pozitivne veci, ze v gorakpure vystupili z vlaku a rovno sa viezli jeepom na hranicu v strede noci a potom do kathmandu, nikde necakali a nemuseli nocovat v gorakpure.
No kiezby sa take nieco podarilo aj mne. Chatovala som aj so segrou, vravela, ze greta (dvojrocna neter) uz stepuje v tych papuciach, co som jej poslala ako Maharadza. A ze sa pyta kde som?..az ma to dojalo, ze niekto si tam doma na mna aj spomenie:d preco to tu vlastne spominam? Lebo su chvilky kedy cestovatelom velmi chyba to, co nechali doma..mala neter, 10rocny pes..
V kaviarni ma pomaly zeru komare, takze idem prec, naspat na stanicu. Este sa poobzeram po dakom hoteli, kde by som teoreticky isla spat, ale vsade je prazdno a staff o pocte 10 indov na mna posobi, ze nemaju co na praci, asi by to nebol moc kludny spanok. Anyway, kupila som si listok za cely denny rozpocet, takze musim na niecom usetrit. Na kazdej stanici su cakarne separatne pre ladies a gents. Takze tam budem okey. Je tam par zenskych, dokonca 2 sikmooke turistky, ktore ako som neskor zistila su z Taiwanu a vlak im ide 3 nieco. Cca do polnoci sme boli v cakarni dokopy asi 5 kusov. Ale potom dosiel nejaky vlak a zrazu tam doslo x rodin s kuframi, skoncilo sa lezanie cez stolicky, musela som sediet. Muzi asi opat nepochopili, ze nie su ladies, niektori tam pospavali na zemi na plachtach. Napriklad tento chlapik si myslel, ze ked je tehotny tak tam moze byt

image

No nejako som to tam prezila do 5tej, potom som sla hladat nejake jedlo na rano a pomaly prisiel aj vlak.

You might also like these post :

Share this post, let the world know:
Posted in Blog, India | Tagged