Po divnej noci plnej prehadzovania sa, o chvilu zvoni budik. Resp ja som ziadny nastaveny nemala a so stuplami v usiach mi uniklo kedy baby vstali. Budia ma aby som vstala..3.45 ci kolko je to hodin, som zvedava ci dojde tuktukar

4.30 uz klopka chlapik z guesthousu, ze tu mame odvoz. Neveriiim:) tak ideme na stanicu, kde to samozrejme uz zije. Prebrodime sa spiacim davom pred stanicou a hladame tabulu s nastupistami. Ideme na prvu platformu. Opodial ide nejaky par belochov, pozeraju na nas, chlapik sa potom pyta na vlak, overuje ci idu tiez z rovnakeho nastupista ako my. Vlak klasicky meska asi hodinu. Po chvili stania vedla seba sa nam prihovaraju, konverzacia zacina zlahka o tom co kto videl, kde bol, on je american, ona ruska, ziju spolu v Rusku. Vlakom idu prvy krat, doteraz mali auto so soferom, zaujimave, bohvie aky budget maju na den, asi minu trochu viac ako my tych 15e na den:) ruska sa zacina rozhorcovat nad indiou, vlastne to vcelku graduje, nadava, farbisto opisuje situacie, rozprava o tom ako prvy tyzden plakala, ze chce ist domov. Rozprava dost nahlas, sleduje ju cele nastupiste, no pohybujem ze viac ako 5% aj rozumie. Hmm, zaujimave. India je len jedna a stale ta ista, no je krasne ako ju kazdy vnima po svojom. A kde je pravda? Nikde. Je to velmi subjektivne. No uz chapem, kde vznikaju tie predsudky, tie strasidelne historky – u cestovatelov ci turistov podobnej natury. Ten jej frajer to bral uplne s nadhladom. Cestuju AC2, keby sla v klasickom sleepri, asi by vyskocila za jazdy:)
Nevadi. Prichadza vlak, kazdy hlada svoj vagon, poprajeme si vela stastia a nase cesty sa rozchadzaju.
Vlak je poloprazdny. Cesta ubieha ako obvykle. Pi citani knihy obvykle zaspim, zobudzam sa do natrieskaneho vlaku. Stale mam kde lezat, je to fajn. Z jedalenskeho mame ryzu, lepsie ako nic a lepsie ako utekat na stanicu a dufat, ze vlak nezdrhne skor ako mi stihne tu ryzu vydat. Ludia najprv zaplatia, no ked tam maju vydat 20 porcii a vlak je v stanici 5minut, uz som videla bezat ludi spat aj bez jedla
Podvecer sa zacina blyskat, uz cestujeme asi 11hodin, obloha sa zamracila, leje. Dazd v indii som naposledy zazila 19.3 v Chennai, dalsi mesiac bol bez oblacika. Leje ako z krhle, vonku je taky ten klasicky pach ked prsi, rovnaky ako na slovensku. Az teraz vidim, ako tesnia okna vo vlaku. Kaluze vody sa pomaly prelievaju ulickou podla toho, ako sa vlak naklana. Pred 8mou sme v Kolkate. Po dazdi je o cosi prijemnejsie ako ked sme tu boli pred mesiacom. Z howrah berieme taxika za 300 stovky rovno na letisko. Vecerna zapcha znamena, ze tych mozno 10km ideme vyse hodiny.
Letisko je krasne ciste nablyskane. Hned vo vchode vam kontroluju pas a nejaku letenku. Nas odlet je az zajtra, ale rozhodli sme sa prespat na letisku v klime. Kym sa rano vytrepes z hotela, spotis sa asi za 5 sekund.:)
Asistent v hale sa ma pyta, kam letim, chcel ma navigovat. Ja ze “az zajtra”. Je to tam poloprazdne, skapal pes. Aspon nieco s jedlom bolo este otvorene, ale ceny bliziace sa europskym, klasika na letisku.
Nasli sme si nejake sedacky, spojili s protisediacimi a spali ako paragraf. Bola som nejaka znicena, zaspala som uz v sede kym bola miska na wecku..inak sa tam spalo dobre. Nikto tam nehlasil ziadny let kazdych 5minut ako na inych letiskach, bolo tam ticho ako v hrobe.
V minulosti som si vyberala letenky aj podla toho, kedy je odlet/prilet. Ak to bolo velmi skoro rano, bolo mi jasne, ze inak ako predrazenym taxikom sa na letisko nedostanem. Spanie na letisku byvala posledna moznost. No po tomto tripe to letisko clovek radi medzi prve moznosti. Je to klimatizovany luxus zadarmo:)