India – alebo prečo už nič nepíšem

Po dlhej dobe cca jeden mesiac sa opat pustam do pisania. V hlave mi bezi neustaly tok myslienok, ale je velmi tazke vyselektovat nieco tak, aby to malo aj hlavu aj patu.

Skratka – prvy mesiac cestovania je vsetko priam idealne. Je to taka predlzena dovolenka. Aj ked treba uviest na pravu mieru, ze podmienky v akych zijeme nemaju s klasickou dovolenkou moc spolocne, ale vzdy to moze byt aj horsie. Zatial sme vzdy mali kde sklopit hlavu, kde si hodit sprchu a teda zakladne potreby boli splnene.
Aj co sa tyka medziludskych vztahov, bolo to v norme, snazili sme sa. Urcite sa kazdy uz stretol s tym, ze sa na dovolenke s niekym rozhadal do krvi, a vzhladom na to, ze sme predtym spolu necestovali, pocitala som so vsetkym.
Preco som teda nic nepisala? Lebo to vsetko zacalo byt ako stereotyp. Nic, co by nadchlo citatela, aj tie zazitky, ktore tu clovek ma, mozno ich 1000x citat, ale kym to clovek nezazije na vlastnej kozi, tazko si to predstavit.
Nechcelo sa mi pisat 10ty krat o tom, ze v Kochi je strasne vlhko a zase sa potime ako somari, alebo ze Mumbai ma naozaj atmosferu a aj celkom obstojnu architekturu, alebo ze Goa nema dokopy s Indiou okrem klimy a meny nic spolocne. V old Goa su dokonca kostoly, ktore tam zanechali Portugalci a Panjim ma taktiez kolonialnu architekturu.
Posledny rok mojho zivota na Slovensku som sledovala mnozstvo blogov a cestovatelskych online magazinov a neboli to zrovna prispevky typu „kde sme co videli“, ktore by ma zaujimali. Islo skor o globalnejsie clanky typu „ako dat vypoved a ist na cestu okolo sveta“:) alebo vypovede ludi, ktori si zbalili svestky, co im to dalo a co vzalo, ako sa zaclenit naspat do zivota po tom ako sa clovek vrati..no to je az prilis daleka buducnost (aspon dufam).
O vela veciach sa lepsie pise az s odstupom, ked si utrasiete myslienky, odpoviete na nejake predtym otvorene otazky. Takze prisiel prvy polcas upratovania myslienok…
Kazdopadne, rada by som sa vratila k dennemu pisaniu prispevkov. Nie kvoli citatelom, uznavam ze nie vzdy to bude zaujimave citanie, ale kvoli sebe. Lebo tu toho zazivam prilis vela na to, aby som si to vsetko z rukavu pametala aj po rokoch.

Autor:

Jana Bartovicová

A tak som si začala písať denníček zo svojich výletov, neskôr z toho vznikol blog, nech je na čo spomínať, keď ku mne dorazí Alzheimer

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *