twentyfifteen bolo spustené príliš skoro. Toto je zvyčajne indikátor toho, že nejaký kód v plugine alebo téme sa vykonáva príliš skoro. Preklady by sa mali načítať pri akcii init alebo neskôr. Prosím pozrite si Debugovanie vo WordPress pre viac informácií. (Táto správa bola pridaná vo verzii 6.7.0.) in /home/backpackeri/public_html/wp-includes/functions.php on line 6170Viza uz nepotrebujeme, ak letite dostanete 30 dni na vstupu, ak prijdete z vedlajsej krajiny po zemi, 15 dni.
Pocet dni: 13
Ubytovanie: 45.34€ (priemer na den 3.49)
Doprava: 70.45€ (priemer na den 5.42) a to sme sa ani tolko nehybali. Na kazdom mieste sme kvasili 3-4dni
Jedlo/pitie: 119.72€ (priemer na den 9.20)
Ine (posta, lieky, kozmetika, internet): 17.65€ – kozmetika stoji cca tolko co u nas, lieky proti hnacke boli dost drahe v porovnani s inymi krajinami
Nakupy (suveniry, oblecenie): 10.20€ – jedno tricko z HM
Zabava: 23.42€ – Lucia mala narodky, tak sme oslavovali :/
Viza: 0€
Vstupy: 2.76€
Letenky: 83.15€ (prelet z Indie Kolkata-Bangkok)
Spolu: 289.54€ bez leteniek / 372.69€ s letenkami
Priemerne denne naklady (bez letenky): 22.27€
]]>
Turistov je aj tak vela, pariky a zenske skupinky. Shit.. Ziadni chlapi k maanii, hehe. Este aj ti miestni su prezleceni za zeny – shemales:d no ale thajci su absolutne mimo mojho vkusu. U nas v bungalowoch byvaju dvaja svalovci, co sli s nami vo vane. Jeden s ruzovym trickom, dalsi tiez slizky. Ked nas vysadil van v Krabi, my sme sa hodili rovno pod strechu do chladku, keby sa dalo, vleziem aj pod zem, a tito chlapci v tielkach si presunuli stol z chladku na slnko, aby sa mohli opalovat:) no bozske.
Poobede este bezime na plaz, okupat sa. Naposledy som si macala nohy v Bengalskom zalive v Bangladesi.
Voda tu ma asi 34 stupnov:) osviezenie sa teda nekona..
Vecer ukoncime nejakym tym chillovanim.
Na webe som citala rady od ludi, ze cestovka vraj berie 250bathov a pritom to iste mate za 150 ked vezmete government bus. Pruser ale bol, ze ta autobuska, z ktorej mal ist government bus bola 12km od vlakovej. Tak sme si nakoniec kupili listok u cestovky, tvrdili ze vyrazaju o 7mej a ide velky bus. Bolo uz nieco okolo 6hodin, ze tak ok. Sedeli sme v cafe zatial. O 7mej sa pytame co sa deje. Chlap tvrdi, ze sa caka na dalsi vlak s turistami. Scenar sa opakuje aj o hodinu, tvaria sa smutne, ze musime cakat, ale opat to chce dalsich turistov z meskajuceho vlaku. Asi o pol 9tej nas naviguju, ze mame ist za nejakou zenskou, ta nas chcela hodit na mhdcku, poslat do mesta a pak na public bus. Ze takto sme sa nedohodli, to stoji 150 bathov. Tych 250 platim vam, aby sme tu nemuseli sachovat jak idioti, ale vidim, ze ti ludia neopindavali tuto CK na webe iba z recesie. Take indicke odrbavanie, len v peknom obale. Tak nakoniec cakame dalej, ze co sa bude diat. O chvilu nas nakladaju do velkeho busu, ze wau, ideme. No asi po 20 minutach kricia Krabi – Get out. Presadame na nejaky dalsi pickup, ktory nas vezie nevedno kam. Tato organizacia je na mna prilis zlozita. O par minut nas pickup vyhadzuje v dalsej cestovke, kde nam zenska berie listok a prilepuje cedulky s „Krabi“ na tricko. A ze nam robi laskavost, ze sme mali ist velkym busom (za ten sme platili), ale kedze ide az za dve hodiny, pichla nas do vanu, tie chodia kazdu chvilu. No aj tak cakame dalsiu min hodinu. Uz je asi 10hodin, to sme sa za 4h moc nepohli.
Nakoniec dosiel van, kde sme sa napchali asi 12ti. Tie vany su celkom ok, nove toyoty s klimou, takze sa konecne blizike do ciela. Aj cesty su fajn, pripadam si minimalne ako v Rakusku. Akurat tie palmy, kopce naokolo su skor tropickeho charakteru.
Van nas vyhodil v cestovke v Krabi, taxik sa uz nuka, no chce nejake sialene prachy, tak ze tych trapnych 10minut prejdeme aj peso. Je vlhko ako v pralese, s ruksakom na chrbte, v 35stupnoch z nas celkom solidne leje.
Nasli sme nejaky hotel za prijatelnu sumu a konecne sa mozme zlozit. Hmm, dnes ma Lucia narodky, musime to oslavit. A tak vecer zakotvime v bare, kde nas oslovila tabula Happy hour, drinky za 100bathov. Barman robi zaroven aj DJa, no ide mu karta, cely vecer hra rock, 90te roky. Kazda si dala asi po 4 drinky, no boli sme viacmenej iba ukecanejsie, evidentne na Korejcov pri vedlajsom stole to malo lepsi efekt. Po par minut od odchodu sa vratili a pytali na cestu domov, asi boli dezorientovani, to sa vlastne stava aj mne:)
Posledna zastavka bola v 7/11, sladky rozok s parkom, thajska specialitka. Zabalili sme to asi o 1nej, zajtra vstavame na lodku na Railay beach.
Tuktuky su tiez modernejsie, idu potichu, rychlo, vzadu si sedite ako grof. Typek chcel najprv dve stovky, zabudni. Mala som rovno povedat 100 a nie 150, s ktorymi suhlasil a aj tak to bolo vela. Stanica nebola daleko, dojdete tam aj peso, avsak s ruksakmi je to uz na odvoz.
A tak cakame v hale, dole je taka stanicna vyvarovna, kde sa najete za 50-60 bathov. Sme si vzali take away na veceru.
Vlak pozostavajuci z klasickych voznov na sedenie a spiacich vagonov. Hm, druha trieda v thajsku je ako prva v Indii, iba bez klimy. Cez den su dole dve sedacky vzdy oproti sebe, je tam dost miesta aj pre dospeleho s mensim deckom. A o 7mej vecer pracovnik robi postele – tj hornu vyklopi a z dolnych dvoch sedadiel vykuzli druhe lozko. Plachty, prikryvky, vankus su v cene. Zavesy na boku, jedine minus bolo vecne zapnute svetlo. Na batozinu je tam konstrukcia, ktora ma aj bocny rebrik pre tych, co lezu hore. Horne miesta nie su asi pre domacich atraktivne, kazda z nas dostala horny berth.
Ujo co mal ma starosti moj vagon si uz pamatal, ze idem do Surathani, gestikuloval, ze sa musim zobudit uprostred noci.
Niekedy je to vcelku narocne, lebo ked pocuvate hudbu, spite a zrazu v tom mobile zacne zvonit budik- obvykle iba odlisna melodia, vobec sa na to nezobudite. Stalo sa nam to uz zoparkrat v Indii. Ja som si preto budik nedavala a vzdy som sa zobudila cistou nahodou 20min pred nasou stanicou. Alebo mal vlak 2-3 hodiny meskanie, takze sme nemuseli vstavat o 5tej, ale az o 8mej.
Vcera bolo na programe stare mesto, dnes ideme presne opacne. Skytrainom sa odvezeme pre nejaky shopping. Vobec sme si neuvedomili, ze je zrovna sobota 10 hodin doobeda a tak davy, co cakaju pred branou shoppingu nam pripominaju slovenske davy, ktore travia vikendy v nakupnych centrach. No nic, ideme sa pozret aj my, ako travia vikendy Thajci. Trochu sme sa pomotali, dali si obed a tak klasika.. cestou este skok do parku. Mestske parky su udrziavane. Vlastne sme tymto stylom obcas behali aj po indickych mestach. Vidim na google mape park, tak sme sa sli pozret. Akurat ze v Indii to bola vacsinou iba vysusena pustatina uprostred mesta, par stromov, ale nic, kde by sa dalo sadnut, schovat sa pred slnkom. Na namesti je nejaka show, teenagerska kapela tancuje. Hmm, sikmooki tancuju, celkom vtipna podivana:)
Vlastne som si myslela, ze Thajci su lepsie odlisitelni od Cinanov, ci inych narodov tohto druhu. No zacina sa to dost mixovat. Je tam hlavne vela pristahovalcov, turistov, netusim kto je domaci. Naivne som si myslela, ze budem vediet lepsie rozlisit narodnost, no ani omylom. Som iba viac zmatena.
Nic teda, tak ideme si pozret aspon Wat Pho. Vstup je 100bathov, to mam este v budgete. Do niektorych casti vas nepustia v tielku a kratasoch, ale maju tam take erarne plaste, co je fajn. Nie ako na Sri Lanke, kde ste si nieco na zakrytie mohli ledatak kupit.
No cely den sa stradujeme po starom meste, poobede sme zasadli do nejakej restiky na obed – klimatizovanej. Hm, to teplo z vas skratka vysaje energiu ani neviete ako. Iba si potom davate otazky, ze ako mam v tomto prezit dalsich x mesiacov :/ Energia sa nam coskoro vratila, minimalne v duskoch ladoveho kava frape. Cestu domov absolvujeme na ferry, tiez fajn zazitok. A posledny ukol na dnesny den – ist na vlakovu stanicu Hua Lamphong, vlastne hlavna stanica a booknut vlak do SuraThani. Hned vo vchode vas odchyti niekto, kto sa tvari ako pracovnik stanice a ako turistovi sa vam snazi vsetkymi silami pomoct. Samozrejme vidi, ze chcete ist na plaz, takze klimatizovany bus rovno na plaz stal nejakych 1200bathov, co je moc. Potom ponukala este nejake moznosti, ale stale sa mi to zdalo vela, ceny vlakov som pozerala uz predtym a bolo to menej. Ked sme jej povedali, ze sme uplne ok s druhou triedou, snazila sa nam to vyhovorit, ze je teplo a blabla. Heh, nech ide do Indie a preveze sa v sleepri:) tak sme jej podakovali a sli k okienku.
Mali posledne 3 miesta na spanie v druhej triede za 460bathov, akurat ze vlak mal prichod do Surathani o 3.25. Ze sa este mame spytat hore v cestovke, no ti mali iba tie busy za 1200, ktore spominala tetka pred vchodom. hmm, tak co uz, berieme 3 posledne. 2 v jednom vozni, kazda na inom konci, a tretia x voznov uplne mimo. Tak sme si vylosovali kazda miestenku, aby to bolo spravodlive, samozrejme mi ostala ta separovana:)
Veceru sme poriesili v poulicnej vyvarovni. Toto Thajsko, same supermarkety, seven/eleven, vymozenosti zapadneho sveta od vymyslu sveta, ani mi to nejak nechybalo. Tym, ze je vsetko moderne si ani nepripadam na nejakej exotickej dovolenke.