Vlak ide az poobede o 3 tej, ale doobeda kym sa vymotame, pobalime, pocas toho asi 5x spotime, je 12 hodin, cas checkoutu, bereme tuktuka a ideme na stanicu.
Tuktuky su tiez modernejsie, idu potichu, rychlo, vzadu si sedite ako grof. Typek chcel najprv dve stovky, zabudni. Mala som rovno povedat 100 a nie 150, s ktorymi suhlasil a aj tak to bolo vela. Stanica nebola daleko, dojdete tam aj peso, avsak s ruksakmi je to uz na odvoz.
A tak cakame v hale, dole je taka stanicna vyvarovna, kde sa najete za 50-60 bathov. Sme si vzali take away na veceru.
Vlak pozostavajuci z klasickych voznov na sedenie a spiacich vagonov. Hm, druha trieda v thajsku je ako prva v Indii, iba bez klimy. Cez den su dole dve sedacky vzdy oproti sebe, je tam dost miesta aj pre dospeleho s mensim deckom. A o 7mej vecer pracovnik robi postele – tj hornu vyklopi a z dolnych dvoch sedadiel vykuzli druhe lozko. Plachty, prikryvky, vankus su v cene. Zavesy na boku, jedine minus bolo vecne zapnute svetlo. Na batozinu je tam konstrukcia, ktora ma aj bocny rebrik pre tych, co lezu hore. Horne miesta nie su asi pre domacich atraktivne, kazda z nas dostala horny berth.
Ujo co mal ma starosti moj vagon si uz pamatal, ze idem do Surathani, gestikuloval, ze sa musim zobudit uprostred noci.
Niekedy je to vcelku narocne, lebo ked pocuvate hudbu, spite a zrazu v tom mobile zacne zvonit budik- obvykle iba odlisna melodia, vobec sa na to nezobudite. Stalo sa nam to uz zoparkrat v Indii. Ja som si preto budik nedavala a vzdy som sa zobudila cistou nahodou 20min pred nasou stanicou. Alebo mal vlak 2-3 hodiny meskanie, takze sme nemuseli vstavat o 5tej, ale az o 8mej.
