Táto téma je dosť rozsiahla, dalo by sa písať o rôznych dobrovoľníckych prácach priamo počas cestovania, alebo aj aké sú možnosti lepších zárobkov na Slovensku, resp ako peniaze vedieť ušetriť. Aby ste článok dočítali do konca, tak vypichnem len tú Austráliu a schválne tam pridávam Rakúsko.

Nie je to úplne nereálne. Ale má to zopár úskalí, na ktorých to môže veľmi ľahko stroskotať. V Austrálii som pracovala v roku 2009 5 mesiacov, takže sa k tomu môžem zľahka vyjadriť. Odvtedy išlo všetko hore. Platy, nájom aj doprava.

A bola som tam na turistické víza a pracovala som tam na čierno, čo samozrejme nikomu neodporúčam, lebo keď na vás prídu, tak vás čaká okamžité vyhostenie a kopec problémov.

S hľadaním práce v Sydney je to asi ako všade inde. Záleží od schopností, dravosti, vašej schopnosti sa predať a od šťastia. Niekto si hľadá hocikde prácu 2 týždne, iný je prieberčivý a tak sedí aj rok na zadku. V Sydney aj v iných veľkých mestách je strašné kvantum prisťahovalcov z ázijských krajín. Berú lacnú prácu a idú aj pod cenu, za ktorú vy pracovať nechcete. Neoplatí sa hľadať prácu v ázijských reštauráciach ani v ničom podobnom pokiaľ neovládate mandarínčinu a nemáte dostatočne šikmé oči. Je to strata času, berú len svojich. Naopak, veľa reštaurácií, kaviarní, barov atď pozná Slovákov a ako sú ochotní makať, takže nás prijímajú radi.

• Počítaj však s tým, že ti to pár týždňov môže trvať. A vôbec sa ti nemusí podariť zohnať prácu na 5 dní v týždni a dostatočný zárobok. Veľa ľudí pracuje v jednom bare piatky a soboty a niečo iné robí cez týždeň, prípadne má ešte tretiu robotu.
• Pre predstavu hodinovej mzdy si pozri napríklad ponuku práce na gumtree. Spočítaj, koľko týždňov budeš musieť pracovať, aby si zarobil iba na ubytovanie, stravu, týždennú električenku a odložil na ďalšie cestovanie. Zdieľaná izba stojí okolo 150-200 AUD na týždeň. To je dôvod, prečo kopec mladých Nemcov, ktorí sú tam na working holiday žijú x mesiacov v hosteloch. Lebo je to lacnejšie.
• Ak sa ti podarí to spočítať, odrátaš úspory, ktoré si minul za prvé 2 týždne pobytu, kým si hľadal robotu, zistíš, že budeš potrebovať viac ako 3 mesačný pobyt. Ty máš však víza len na 3 mesiace. To znamená buď odletieť z krajiny na visa run, alebo predĺžiť víza (komplikovanejšie, nutnosť dokladovať peniaze na účte atď atď)

Ešte ostáva možnosť pracovať aj na Novom Zélande, kde máme oficiálne working holiday visa. Či sa dá zarobiť na nejaké nabaľovanie peňaženiek, to neviem, ale minimálne je to spôsob ako vidieť a precestovať túto úžasnú krajinu.

Čo však odporúčam z vlastnej skúsenosti, ako sa pomerne rýchlo a jednoducho dostať k obnosu peňazí je sezónna práca v Rakúsku. Ideálne v Alpách v hoteli, kde neplatíte ubytko, ani jedlo a muklujete o 106. Takže zarobíte celkom dosť na slovenské pomery aj bez špeciálnych znalostí a ušetríte väčšinu z toho. Chodia tam robiť aj Nemci, lebo sa tam zarába viac. Aby som teda bola konkrétna za 5,5 mesiaca som zarobila cca 9 000 €, plus cez 700 tringelty (tie som minula na jedlo, lebo hotelový repertoár sa po pár týždňoch nedal jesť) a 1500 vrátenie daní. Z toho sa dá cestovať dooosť dlho.

Články o hľadaní práce v Alpách a čo obnášala moja práca ale aj aká otročina to bola nájdete tu:

http://backpackeri.sk/category/rakusko-2/

Ak máš skúsenosť, alebo otázku, s ktorou sa chceš podeliť, napíš do komentára, alebo mi pošli mail.

Tak som si dnes išla posledný krát natankovať dole do 15 km vzdialenej dediny Solden. Cestou domov som ešte chcela skočiť do potravín, pre nejaké neštandardné pitie, na ktoré som mala strašnú chuť. Rakušáci však v nedeľu moc nemávajú otvorené, ale keď má otvorené náš miniobchod v Obergurgli, kvôli turistom, tak som tam išla ako na hotové. Solden je predsa megaveľké stredisko, niekam turisti chodia nakupovať aj v nedeľu. Trt makový. Už keď som na parkovisku našla iba jedno auto, bolo mi to podozrivé. Išla som však ku vchodu..a jasné obchod bol zavretý, ale asi tak 4 metre od vchodu bol suspension bridge, ktorý som si nikdy predtým nevšimla. Most, 55 metrov nad zemou, idem teda naň, hmm dole sa radšej nekukám. V Nepále denne prejdete x mostíkmi, ktoré vyzerajú menej bezpečne, ale tento bol fakt dosť vysoko.

No a ako poznám, že došla tá jar? Potoky zurčia ako bláznivé, fajnový horský vzduch ulahodí každému astmatikovi, ako som ja.

Po snehu v dedine ostal iba mastný flak.

Lesík je príjemné miesto na prechádzku aj o 6tej večer.

Lavička však po zime potrebuje natrieť aj opraviť.

A vykukli prvé kvetinky, koľká to romantika…

Všetko sa topí, tráva je premočená, kukám okolo seba, fotím a ani sa nenazdám, stojím v blate, ponožky mokré…

Keď je lúka posiata týmto a neviete kam šlapiť, aby ste ich nezničili…

A potom sa to stane! Láska na prvý pohľad. Drevenica sťaby z rozprávky…

Lyžiarske stredisko Solden…vyzerá zdola ako Talianske letovisko na konci septembra…

A začína kvitnúť aj mach obecný

A na stromoch sú nové šišky, skôr iba také šištičky

A potôčik žblnkoce kam sa len pozrieš…

Som sa vraj ocitla na nejakom turistickom chodníku? Veď som išla iba do obchodu…

Podľa čoho vieme, že prišla jar? Že táto značka je dávno za zenitom

A miestni vytiahli okrem stateboardov aj motorku. Narúbané drevo sa ešte zíde na chladné večery alebo rána…Ale tie lopaty mohli ozaj zbaliť do šopy…

A podľa čoho teda vieme, že došla jar keď vedľa cesty sú furt tie 2-metrové záveje?

Toľko na dnes. Ospravedlňujem sa za nekvalitné fotky mojím starým mobilom, no išla som si iba kúpiť pitie do obchodu…akurát bol zavretý, tak som si našla lepší program

1. Tvoj život tu je iba práca. Pracuješ 200 hodín mesačne (6 dní v týždni po 8,5 hod). Kto ste doma a pracujete od pondelka do piatka, predstavte si, že zrazu vám zrušia víkendy. Ten 1 deň voľna máme iba každé 2 týždne, nakoľko nás je tu málo a keď má 1 voľno, 1 ju zastupuje. Je nás tu 10, cez víkendy nemá voľno nikto, lebo je vela roboty, preto na vás voľno vyjde raz za 2 týždne. Všetci ostatní, ktorí nemajú až takú ťažkú robotu – čašníci, kuchári, údržbári atď majú voľno každý týždeň.

2. Zimmerka tu za tých 200 hodín v hrubom zarobí skoro 2 000 eur. Čo myslíte koľko stojí pobyt pre 2 hostí na týždeň s polpenziou? No je to viac ako tých 2000 euro. Myslíte, že by hotel prestal profitovať ak by zamestnal ďalšiu osobu, aby ste mohli mať každý týždeň 1 deň voľna a ráno sa vyspať? Ak by tu niekto v sobotu skolaboval od vyčerpania, asi by to nikoho netrápilo. Však tu máš makať a nechať sa zneužívať, za to ťa predsa platia. Ľudia prídu radšej sem, lebo tu zarobia bez zapojenia svojho mozgu, hlavne, že majú aj vysoké školy a zabili tam 5 rokov života, aby mohli makať od rána do večera tu. Na Slovensku okrem dretia sa treba vedieť obracať aj predať – to je zrejme príliš žlozité.

3. Boli by ste vy doma ochotní pracovať nadčasy a mať 1 deň voľna každé 2 týždne, aby ste zarobili ďalšie 3-4 stovky? Ak ste odpovedali áno, niečo robíte zle.

4. Ak nie ste dostatočne rýchly, prípadne ste niekomu nepohodlní, nikto nemá problém poslať vás domov. A je jedno, či je to na začiatku sezóny v skúšobnej, alebo po vianociach potom ako vás využili na sviatky, kedy bolo veľa roboty, alebo 3 týždne pred koncom sezóny, aby potom nemuseli vyplácať bonusy za sviatky a vianoce. Koľko ľudí vo vašom okolí dostalo výpoveď a v akom časovom horizonte? Na Slovensku z čias HP to bol iba 1 môj bývalý kolega, ktorý spôsobil dosť značnú škodu. Tu tých ľudí za 5 mesiacov bolo asi 10.

5. Všetko musí byť tip top, ale keď spraví chybu vedenie, to sa nepočíta. Za každú maličkosť vás tu buzerujú, ale keď napríklad slečna z recepcie pošle hostí do inej izby, ktorú potom vy musíte upratať, lebo nakoniec spia inde, to nikomu nevadí, alebo iné veci.

6. Je to business ako každý iný a vy ste iba otrok. Viete v čom spočíva úspech vybookovaného hotela na 100 % – 120 % po celú sezónu? V tom, že niektorí hostia sa sťahujú sa týždeň aj 3x do inej izby. Nakoľko žiadna izba nebola voľná týždeň, recepcia spraví čachre machre a je. Kto si to opäť odserie, že má 3 x tolko roboty? zimmerky. Najvtipnešie je, že tú robotu nám pridávajú hlavne vtedy, keď už aj bez tak je jej veľa. V sobotu sa tu človek nabehá a naposiluje ako závodný športovec. Poobede vás tak všetko bolí, že neraz zaspíte aj pred večerou, a v nedeľu vás čaká to isté, len trochu viac light verzia. Checkin je tu o 14tej. No ak je pekné počasie, hostia prichádzajú skor a z recepcie vám volajú iba na mobil, že ktorú izbu treba ísť okamžite!! upratať lebo tí magori sú už dole. Vy na poschodí beháte ako splašená koza a neviete čo skôr. Začnite si sťažovať a môžete ísť domov, lebo na vaše miesto príde iný zúfalý Slovák, alebo Maďar. Maďarky nie sú také dôkladné, ale aj tak sem chodia a iste prídu aj ďalšiu sezónu.

7. Ponorka tu robí svoje. Kolektív – záleží kto má kde koľko šťastia na akých ľudí. No stále sa tu niekto ohovára, kto čo spravil, nespravil, ideálne v jeho neprítomnosti. Však inak by popri žehlení nebolo o čom sa baviť.

8. Voľný čas tu ľudia trávia spaním, praním (na otázku, čo si dnes robila častokrát niekto odpovie „prala som“, v praxi to znamená idem dole k práčke, strčím prádlo, prášok a stlačím gombík – záležitosť na 5 minút), občas vleziete do hotelového bazéna alebo sauny (čo je úspech, lebo vo väčšine hotelov tam nemá personál povolený vstup), ešte môžete ísť lyžovať (čo tu využívam ako jedna z mála, nakoľko tu dokopy nikto nelyžuje), ak máte auto, tak idete aj nakúpiť (chodiť na výlety sa tu moc nedá, nakoľko tu v okolí nič nie je), no a po večeroch tu veľa ľudí od nudy chlastá (čo naopak mne pripadá v danej spoločnosti vcelku nudné a tak sa realizujem na svojom webe, vrhla som sa do blogovania a vymýšľania aktivít, čo budem robiť po návrate domov).

9. Tento problém pozorujem viacmenej iba na sebe, nie u svojich kolegýň. Manuálna robota síce prečistí myseľ, oslobodí, ale po pol roku ste tak prečistený a slobodný, že vás to deptá, ste unudený k smrti, chýba vám intelektuálna činnosť. Robota sa zautomatizuj a vy aj počas dňa naozaj seriózne premýšľate nad business plánmi. Potom sa po večeroch (keď vaši kolegovia chlastajú) veľmi ľahko chopíte príležitostí a neviete ani ako, zrazu máte program, spoluprácu a ďalších X projektov, ktoré vás čakajú na tom „hnusnom“ Slovensku, odkiaľ by všetci radi išli do paže. A to ste ani nemuseli dvihnúť telefón.

10. Niektorí ľudia sú takí chudobní, že jediné, čo majú, sú peniaze. Nemajú však čas si ich užiť, chuť a energiu s nimi nejak rozumne naložiť. Môžete ísť do nákupného centra kúpiť si v ošiali 5 handier, ktoré aj tak nevynosíte, lebo v lete máte dohodnutý job na sezónu inde, alebo do potravín si kúpiť milku v akcii, dobrú na nervy. Alebo nakupovanie cez internet je tu veľmi obľúbené. Alebo si nechať peniaze na účte a šetriť na niečo. Viete koľko ľudí tu trávi 5, 10 alebo aj 20 sezón, nemajú žiadny osobný život, deti odrastené niekde inde, možno postavený barák v svojej domovine, ktorý si však nemajú kedy užiť?

Skúsila som, potila som tu krv, ale keď sa ma šéfka spýta, či prídem budúcu sezónu, moja odpoveď bude jasná: NIE. Nemám záujem počítať týždne do konca sezóny, do dôchodku, do konca svojho života. Bola to jednorázová fuška a dovidenia. Ušetrené peniaze využijem na príjem ďalších peňazí, na sebarealizáciu a na vytváranie ďalších možností. Nebudem mať každý rok nový iPhone ani tablet, ani každý mesiac nové handry, ale tie sú mi už tak nejak ukradnutné Teším sa na Slovensko!

Tákže začnime tou pracovnou stránkou:

Makáme 51 hodín týždenne. Každý deň od 8:00. Niekedy 6 dní + 1 deň voľna, niekedy 7 dní a 2 x poobede voľno od 12:30. Doobedu sa upratujú izby, Ráno naklusáme s vozíkmi na chodbu a čakáme, kedy sa zazobanci prevažne nemeckej národnosti uráčia ísť na raňajky. Každá má na starosti tak 10 až 15 kusov izieb, podľa počtu postelí. No kolotoč… Poobede trčíme v práčovni, skladáme uteráky, žehlíme posteľné prádlo, nakladáme práčky a sušičky. Ten kto má poobede pauzu, pokračuje až večer. Horšie je, keď v nedeľu odchádza 90% hostí z kapacity cca 280 lôžok, tak to naozaj máme čo robiť. Poschodia su obložené novým prádlom, županmi a inými hlúposťami, ktoré dostávajú hostia. Poobede už každú bolia ruky, nohy, zadok, potíme sa tu ako robotníci v auguste na brigáde. Prvý mesiac som sa každé ráno budila s opuchnutými a stŕpnutými rukami, občas zvyknú boleť aj kríže.

Najbližší obchod je 4 km dole serpentínami v dedine, bez auta si človek moc neužije. V okolí sú iba ďalšie hotely. Život tu ide ozaj rýchlo. Čas sa počíta na počet rezňov, lebo každú nedeľu je na obed rezeň, takže ešte nejakých 18 rezňov?…Blbé je, že v nedeľu je tolko roboty, že si človek ten rezeň ani nevychutná. Napráskaš sa a ideš opäť makať, lebo o 2 hej ti budú vyvolávať inteligentné slečny z recepcie, že či nevieme, že do druhej majú byť všetky izby hotové. Nuž, mali si najať robotov a nie ľudí. Holt, naša recepcia hosťom sľúbi aj východ slnka o 3tej ráno..A neraz sú hostia na checkin v hotely už ráno o 9tej. Tak, môžu ísť budiť tých, čo ešte spia v ich posteliach, že očuj Feri, vypadni odtial, to je moja izba…

A teraz tá druhá strana mince:

Tento kolotoč je veľmi rýchly. Aj stres, ktorý občas máte sa skončí veľmi rýchlo. Netočíte v hre žiadne milióny, nikomu nejde o život, a zajtra sa začne opať nový a úplne iný kolotoč. Môžete spávať úplne kľudne a s vedomím, že sa iba poriadne namakáte a večer padnete mŕtvi do postele.

Do práce dochádzam minútu pešej chôdze. Medzitým sledujem východ slnka a lamentujem nad tým, aké je dnes počasie, v závislosti od toho či robím, alebo mám aj voľno. Počet pekných dní je tu však toľko, ako tých zahmlených na Chopku. A to sme v nadmorskej výške 2200 m nad morom. Do hotelového fitka chodiť nemusím. Denne toho vypotím a poposilujem až až. Energiu chodím dobíjať na svah. Vrámci svojho voľna sa naň dostanem 2-3x do týždňa. Celosezónny pass ma vyšiel na 230 €. Keď mám 2 hodiny voľna a svah nestíham, idem si zaplávať. Alebo sadnem do auta, pustím si hudbu a idem do dediny, do inej dediny, do mesta, skrátka hocikam vypadnúť z tohto komplexu a mať pocit, že som úplne normálny človek, ktorý tu nie je nonstop uväznený v tejto zlatej klietke. Keď som na svahu, zabudnem na všetko, cítim sa ako tí ostatní – čo vycálujú liter za týždňovú lyžovačku.

Výplatu mám 5teho na účte. Niekedy sú aj trinkgelty. A niekedy pivo alebo chipsy, či oriešky čo nechajú hostia na izbe. Čo, oproti mojej poslednej robote, kde mi peniaze meškali aj dva mesiace, je úspech. A keď prežijem do konca sezóny, tak aj 13ty plat.

Ubytovanie je čistý luxus. Už som sa čo to napočúvala o personálnych kuticiach bez okien, spoločných weckách, sprchách, prípadne oknom do garáže, izbe veľkosti 2 x 2 metre a pod. Aj tu sa nebývalo predtým takto luxusne. Ale tak či tak, keď človek vyskúša 2eurové izby na Srí Lanke, v Indii a pod, tak luxus nájde asi všade, že jo. Náš personal haus je tu od leta. Ešte to tu smrdí od malovky. V izbe mám novú kingsize bed, skriňu, stôl, telku, ktorú nekukám a kúpelku. Na izbe som sama – tento štandard som tiež nečakala. Výhľad na kopec, za oknami počujem iba snežné delá, prípadne skútre a ratraky. Vlek začína 20m od budovy a lanovka asi tak 150m. Zjazdiť sa dá rovno ku vchodu.

Tak čo poviete, celkom obstojný deal nie? A nie som tu jediná upratovačka s titulom

Prípadne ste už absolvovali svoj „trip of a lifetime“ po tom, čo ste dali výpoveď, už ste sa aj vrátili domov, no neviete sa zaradiť naspäť do spoločnosti aj napriek tomu, že ste si doplnili životopis. Problém môže byť aj v tom, že zaujímavých pozícií s ľudským vedením je na Slovensku ako šafranu? (ak také poznáte, kľudne píšte do komentárov). Po tom, čo ste obcestovali pol zemegule sa Vám už akosi nechce tráviť svoj drahocenný čas tak nejak stereotypne a chcete od života viac. Prípadne v tom lepšom prípade máte jasnú predstavu o tom, čo chcete robiť, len Vám je tiež jasné, že taký job neexistuje a budete si ho musieť vymodelovať sám (začať robiť sám na seba, nájsť si klientov, atď atď). A skôr než sa do toho pustíte, chýba Vám skratka nejaký kapitál na fungovanie, kým začnete byť ziskový. Alebo veľmi jednoduchý dôvod – proste potrebujete prachy

Ja som sa teda rozhodla hľadať u susedov z viacerých dôvodov. Z nemčiny viem iba nejaké základy z čias ZŠ. O túto robotu som sa snažila už minulý rok, toho času bez výsledku, rada by som sa s Vami podelila o to, čo mi pomohlo tentokrát.

1. samozrejmosť je CV v nemčine (danom jazyku krajiny). K CV priložte fotku tváre. Nejakú formálnu, ale nemusí byť zrovna v obleku. Predstavte si, že dostanete 100 žiadostí. 50 z nich je bez fotky, 50 s fotkou. Aj Vy ste radšej, keď viete s kým máte tú česť. Prípadne, či Vám je niekto sympatický. Návod ako si zostaviť CV v inom jazyku nájdete napr. TU.

2. Taktiež, keď budete niekomu písať žiadosť, mali by ste písať v nemčine. Ak neovládate jazyk, pomôže Google translator. Aj keď daná pozícia nevyžaduje jazyk (nebudete v priamom kontakte s klietmi), vždy je vo výhode ten, čo sa minimálne tvári, že jazyk ovláda. Môžu a väčšinou si to aj budú telefonicky overovať. Nebojte sa byť úprimný, že viete iba základy, ale že sa chcete aj naučiť. Problém môže nastať, ak neviete žiadny iný cudzí jazyk (napr. angličtina). Pretože ak budete naozaj niečo potrebovať riešiť, je veľká šanca, že vyššie postavení vedia aj po anglicky.

3. Skúste sa doučiť aspoň slovíčka, frázy, ktoré viete, že sa Vám zídu. Záleží od pozície, či idem robiť čašníčku, upratovačku, alebo šúpať krumple do kuchyne, spíšte si nejaký ťahák, ktorý sa Vám na začiatku zíde, nakoľko nie každý bude vedieť po anglicky. Dobrá metóda na učenie jazykov online je Rosetta Stone. Pohrabte sa niekde na nete a nájdete.

4. v prípade, že sa uchádzate o sezónne práce, skúste zistiť, kedy sú uzávierky pohovorov. Príklad – zimná sezóna začína v novembri-decembri. No gro pozícií sa naberá už v auguste, prípadne ak im ľudia nakoniec miesto nevezmú, preobsadia v septembri. No koncom septembra už zamestnávatelia posielajú pracovné zmluvy. Ak máte super CV, skúsenosti z nemecky hovoriacich krajín na danej pozícií, skúšať môžete asi aj neskôr.

5. Hľadajte na weboch typu profesia a posielajte životopisy. Veľa životopisov!
http://www.jobisjob.at
http://www.hotelcareer.com
http://at.indeed.com
http://www.rollingpin.at
http://www.hogastjob.com
http://www.careerjet.at

Ak viete, akú pozíciu hľadáte, o to lepšie, napr. čašníčka: http://www.rollingpin.de/stellen/hoteljobs/service/Kellner

6. Ak poznáte dobré agentúry, môžete sa obrátiť aj na ne. Ja žiadne dobré seriózne slovenské nepoznám a tak sa na ne zo zásady na nich neobraciam Prípadne občas sledovať skupiny na Facebooku, kde sa ponuka práce objavuje tiež (Slováci v Rakúsku, Slováci v Hornej Dolnej, Slováci v Taliansku atď..).

7. Hľadajte, posielajte, poprajte si veľa šťastia a čakajte na ponuky Tí serióznejší Vám zabezpečia aj ubytovanie a stravu zdarma, takže berte čo je výhodnejšie.

Mojim cieľom a víziou je v budúcnosti realizovať zopár vlastných podnikateľkých plánov, no zatiaľ k nim postupujem iba pomaly. Keď som sa minulý rok vrátila nečakane domov v lete, dostala som takú ideu, ze keď sa v novembri vrátim zo Zélandu, mohla by som ísť na sezónu do Rakúska do Álp. Hory, sneh, vo voľnom čase brázdiť svahy. Jasne, idem do toho!

Háčik bol jedine v tom, že keď som v polke septembra 2013 začala rozposielať životopisy, ničoho iného, ako odpovedi, že ďakujeme, ale miesto sme obsadili niekym iným, som sa nedočkala. Výsledok = nula bodov. 

Potom som odletela k protinožcom, pobudla chvíľu v Austrálii a mesiac na Zélande. Keď som sa vrátila domov, hľadala som niečo urýchlene, lebo som si domov priniesla sekeru. Bola som v rovnakej pasci ako už x-krát predtým. Zase som si hľadala job pod časovým tlakom a vo finančnej tiesni, kedy človek berie čokoľvek. Možnosť vrátiť sa do starej office práce som zatiaľ zavrhla. Vrhla som sa na slovenský pracovný trh. Poslala som maily do všetkých cestoviek, ktoré produkovali aj niečo iné ako Egypt a Tunis, s výnimkou CK Bubo (som alergická na p. Fellnera a on na batôžkárov, ktorí mu asi kradnú business, takže táto alergia je vzájomná). Na pohovor ma pozvali viacerí, no ponuku som dostala iba od jednej, kde o týždeň končím. Že prečo? To je tiež iný a oveľa dlhší príbeh. Vlastne za posledné 2 roky mám toľko príbehov, že by to bolo už na knihu!

Zmeniť pracovisko som sa tento rok pokúšala už viackrát. No už ma nechceli ani v tých korporáciach, kde som ešte nerobila. (bola som už v IBM, HP, Accenture) Na pohovore som už nikoho nedokázala presvedčiť, že ma daná robota bude baviť, bodaj by aj, keď dobre viem, že nebude. A povedať im do očí, že potrebujem job, lebo potrebujem peniaze, mi prišlo ako dosť prízemná motivácia. To by im bolo jasné, že ako náhle zarobím nejaký budget, tak im ujdem. Pritom to nie je pravda. Ušla by som asi z iných dôvodov Chcela som len job, ktorý by ma ako tak uživil a popri ktorom by som pomaly mohla rozbiehať vlastné veci. Začala som však nadobúdať dojem, že som nezamestnateľná. Terajšia robota v CK ma aj bavila, no boli tam iné problémy a veľa problémov.

Takže Rakúsko – pokus číslo 2 – August 2014. Ešte som sa mohla snažiť o francúzske, talianske či švajčiarske alpy, ale po francúzsky viem 5 slov, po taliansky (keď si domyslím zo španielčiny) možno aj 8. Z nemčiny toho neviem viac, naposledy som sprechovala v 5.tej triede na ZŠ, čo už je tých 20 rokov ale k našim susedom ma to asi lákalo najviac, nie je to domov tak ďaleko a keď sa naučím niečo po nemecky, v budúcnosti to zúročím.

Sezónna práca ma nesporne svoje výhody. Po skončení sezóny idete domov, alebo kam len chcete a nemusíte nikomu vysvetľovať, že to nie je zrovna to, čo ste hľadali. Dôležité je iba vydržať! Vydržať makať, robiť manuálnu robotu, lebo bez jazyka nič lepšie asi človek nemôže čakať. Manuálnu robotu, kde za mesiac zarobíte 1350 € v čistom, bonusy a sviatky preplácané na konci. Nielen, že ako upratovačka zarobím viac ako stredný manažment na Slovensku, ale je dosť pravdepodobné, že nebudem mať ani kde mínať. Maximálne tak na šnicle na svahu. Ubytko a stravu mám zadarmo, celosezónny skipass za 200 €, taktiež hotelové vymoženosti mozem využívať for free. A vedzte, že 4* spa hotel uprostred svahu v nadmorskej výške 2200 m má tých vymožeností dosť! Ale aby ste mi nezávideli, tak budem mať na starosti čistotu cca 20 izieb, ktoré treba obehať za doobedie, lebo poobede sa robí už niečo iné, takže to nebude žiadne leháro.

Upratovanie na fulltime som si vyskúšala už aj v Sydney 5 rokov dozadu. A kombinácia fyzickej záťaže cez deň a psychickej (pri PC) po večeroch mi vyhovuje asi najviac. Večery budem mať voľné, takže okrem tých spominanych aktivít sa môžem venovať tomu pomalého rozbiehaniu vlastných projektov, na čo sa už teším

A čo bude potom, to sa uvidí. Vždy je ľahšie venovať sa vlastným veciam, keď má človek z čoho financovať réžiu a bez výčitiek svedomia dumať, vymýšľať, realizovať a zase dumať nad realizáciou.

A konečne si kúpim potom ten karavan!