Vraj po vela vela rokoch spojazdnili nejaku pravidelnu lodnu dopravu z colomba, ale po asi polroku prevadzku zrusili. Anyway, stalo to nejakych 60e a ludia pisali aky zmatok tam bol pri nalodovani a vylodovani, trvalo to skoro celu noc.
Medzi severnou castou Sri Lanky a nejakym indickym pristavom na juhu je iba cca 30km. Vedie tam pomyselny adamov most. V minulosti pocas odlivu bola hladina tak nizko, ze sa dalo prejst aj peso (ak ste to stihli do prilivu).
Ale posledne info su, ze vraj tam postavia zeleznicu, India dala Sri Lanke peniaze na vystavbu, tak mozno raz sa dockame.
Po vyluceni vsetkych hypotetickych moznosti ostane ta posledna – klasicky prelet.
Najlacnejsie lety z Colomba su do Chennai a este nejakych 2 miest na juhu. Stoji to okolo 40-70e, v zavislosti od akcii a ake aerolinky si vyberiete. V tychto krajinach sa neoplati az tak setrit kazde euro a brat najlacnejsi let, nie vsetky spolocnosti su spolahlive a splnaju bezpecnostne normy. Uplne najlacnejsiu Air India Express za 40e som vylucila potom co som si precitala vo wikipedii. Spicejet bol minuly rok nejaky najlepsi lowcost a letenka vysla dakych 54e, takze sme vzali ten.
Z Galle sme sa na letisko v Colombe trepali skoro cely den. Jednak nam domaca povedala, ze vlak ide o 10tej a siel az 11.15. Trval asi 3 hodiny, stali sme cely cas v ulicke. Celu cestu vlakom sa tam straduju predavaci jedla a inych hluposti, takze im treba stale uhybat. Je ich tam vela, navzajom si konkuruju a po chvili toho u mate po krk. V ulicke sa sem tam objavi aj svab, miestni maju vo zvyku stat tak, aby vam dychali na chrbat, aj ked inde maju miesto. Z colomba ide na letisko bus 187, z hlavnej dvojprudovky pri autobuske. Uzivam si teda posledny prepoteny ceylonsky autobus aj s hudbou na plne pecky.
Na letisku su 3 skenery. Jeden rovno pri vstupe do terminalu, dalsi pred checkinmi, vraj miestni zvykli chodievat sa iba pozerat. A treti je uz pri gate-e. Privita vas aj napis, ze na letisko mozu ist iba dvaja navstevnici k jednemu pasazierovi. Asi sa chodievala lucit cela 50 clenna rodina. Po 3 tyzdnoch klima, fuuu, konecne raj. Zacina byt priam zima. Leti nam to az o 3 tej, takze mame asi aj 9 hodin do odletu. Vytahujem zatuchnute oblecenie, ze snad ta klima z neho vytiahne smrad. Cim neskorsia hodina, tym vacsi trmol na letisku.
Na checkine najprv kontroluju cislo kreditky s tou, ktorou som bookovala letenky. Potom kontroluju Indicke viza. Nakoniec nam vezmu tasku s nebezpecnymi vecami (kozmetika,noziky atd) a mozme ist.
Samozrejme ta posta, ktora mala byt na letisku (maju to na stranke) neexistuje. Chcela som rovno poslat domov moj tazkovyjednany suvenir spolu s hrubymi ponozkami. Suvenir – dreveny rybar ala symbol Sri Lanky. Ked som sa pytala na cenu, ze 2800. Nehrozi. Aj tak sme mali viacmenej posledne rupie a nechceli sme uz tahat z bankomatu. Vravim, ze tak za 1000. Ten zdeseny, ze to je rucna praca, ze za 2000 mozno. Tak idem prec, ze viac nemam. Ide za mnou ze 1800, 1600, „nechapes, ze viac nemam“? Tak mi daj eura, dolare… No cash at all. Presla som dalsich 20 metrov krici „madaaam! 1200! Smejem sa a idem dalej. Ako sa tak prechadzame ulickami, o par minut sme sli okolo obchodnika znova, ten uz na mna ukazuje.. Kracame dalej a za chvilu dobehol jeho spolocnik za 1000, a uz to mal aj zabalene v sacku. Tak som to nakoniec vzala. Suveniry netreba zhanat, pridu za vami aj sami, ako aj ubytko vo vacsine pripadov.
Letiet sme mali o 3tej, ale nejaky let do Chennai so Sri Lankan airlines posunuli ku nam kedze ani jeden z nich sa nenaplnil a lietadlo dokopy bolo obsadene asi na 30%. 2.40 uz odlietame, sympaticky letus predvadza technicky uvodnik. Inak sme dost rozbite, minimalne ja, chodime spavat tak o polnoci, vstavame okolo 8mej, takze uz robim nadcasy par hodin. Spomenula som si na nocne v HPcku..nastastie je to za mnou a teraz mam najlepsie obdobie zivota.
Po nejakej hodke a pol pristavame v chennai. Let prebehol velmi hladko, aj pristavanie. O 4tej v noci sme vystupili do vykurenej truby, v buse co nas vezie na terminal je plno komarov. A ze najlepsia prevencia proti malarii aj horucke dengue je nenechat sa postipat. To mi pride ako scifi. Na imigracnom uz stoji par stoviek ludi s pasmi, no asi jedina tam mam kratke gate, tak sa vsetky komare vrhnu na mna. Pred halou vytahujeme rupie z bankomatu, do hotela chceme ist prepaid taxi, akurat ze nas tam strasne doleziti policajti odmietaju znovu pustit, lebo tade sa iba vychadza. No vysvetli mu, ze sme si museli najprv predsa vytiahnut prachy.
S ustrizkom o zaplateni a adresou ideme uz k taxikarom, kde beha nejaky organizator a naviguje ludi metodou FIFO. Dockali sme sa aj my, nastupujeme do stareho anglickeho auta (autickari by hned vedeli) a navigator uz nacahuje ruku, se chce tringelt. Jesus maria, som v tomto state/meste 5minut dokopy a uz ma zacinaju vytacat. Od ostatnych/miestnych nic nepytal..clovek aby chodil vo vreci ako moslimovia, nik neuvidi ze ste turisti.
Nakoniec sme sa dostali na hotel, vcelku luxus s klimou, ale aj za patricnu cenu, ale nic lacnejsie s akymi/takymi recenziami nebolo. 9e na hlavonoc. Na indiu dost. A to som requestla extra bed, kedze vsade mali iba dvojky. Nakoniec nam povedali, ze izba je moc mala a tu tretiu postel nemaju kam dat. Este ze bol za nu priplatok.
No nic, o 5tej uz spime.

Viza – 20$|15€
Ubytovanie 19 noci – 15931 LKR| 93.71€
Vstupy – 1433 LKR | 8.43€
Jedlo pitie – 12258 LKR | 72.1€
Doprava – 3633 LKR | 21.37€
Ostatne(repelent, suvenir,atd) – 3340 LKR | 19.64€

Priemer na den 1926 LKR | 11.33€

Dokopy 19 dni 36595 LKR | 215.26€ + viza

Percentualny pomer:
Ubytko 43.52%
Vstupy 3.91%
Jedlo pitie 33.49%
Doprava 9.92%
Ostatne 9.12%
Na Slovensku teda z podobnej sumy moc nevyzijem

Ideme sa odviest niekam z mesto na plaz a pohladame tych rybarov visiacich na tyciach. Tradicne rybarcenie alebo uz miestami taktiez turisticka atrakcia. Vystupili sme v nejakej dedine Habaraduwa, krasna cista plaz, vlny aka raj surferov, ale plaz je viacmenej rozdelena medzi hotelove komplexy kde chytaju cervenu farbu europania.

Snazim sa dostat z tohto hoteloveho bludiska, ale na konci je to ohradene a tak mi neostava nic len vyliezt cez hotel. Skoda ze som necvakla tie velryby pri bazene, bola by to pekna fotka.
A pomaly sa dostavame k rybarom. Idem blizsie, robim dake fotky a zrazu za chrbatom nejaky pan podnikatel, ze foto stoji peniaze. Ziadne take moj mily. Posielam ho do prdele, ak je nejake „vstupne“ tak to mal povedat dopredu, nefotila by som. Ostal bez slov a ja idem prec. Je tam nejaky parik miestnych, nejaky dalsi sikovny im prisiel vyvestit buducnost. Par minut im tam nieco tlkol do hlavy, potom uz len platili.
Dali sme si na zaver este kokosy, najprv vypijes mlieko, je ho dost, take 2.5dcl, nie ako tie zosusene kokosy, ake pozname z hypermarketov. Potom kokos rozpoli a mozte vyjest aj vnutro, je vcelku makke.
Vraciame sa este k ubytku do pevnosti na zapad slnka.

Je zamracene, ale za to je vcelku dusno. Ubytko klasicky zabookovane nemame, ved ono si nas najde. V Galle je toho vela.
No k pocudovaniu, vsetko cenovo dostupne je vybookovane, ked sa n ulici niekto pyta na budget, vravim ze izba za 2 tisic. Zacal tam plietat, ze tu je izba za 6000, ved sme tri, to si rozdelime, na osobu je to 2000. Stretol nas potom nejaky miestny, dovliekol do dakho hotela, predtym vravel nieco ze 1500. V hoteli zrazu izba stoji 3500. Niekedy clovek fakt nevie, ci su tak blbi, alebo sa iba robia. Musite sa pytat jak male deti – Room three people? For that price? Budu kyvat hlavou. Samozrejme pocty treba vzdy ukazovat na rukach. No des.
Nakoniec sme stretli dalsieho, ten nas odvliekol do dakeho lightview Inn, tetka sa pyta odkial sme. Czechoslovakia? You’re looking for something cheap right? Teta hned vedela. Mala krajsie izby na poschodi, a 2 zatuchnute na prizemi so shareovanou kupelkou. Jedna plesniva s oknom a druha zatuchnuta bez okna. Tak si vyberame tu plesnivu, ze za 2000. Hodnu chvilu este bojujem s internetom, ktory je strasne pomaly, snazim sa zabookovat hotel v indii. Aj ten internet je iba upon request. Niekto z rodiny donesie router, strci ho do siete a mas internet. Potom ked dosurfujes, odvlece ho prec. No otravne.
Poobede sme sa sli prejst do mesta mimo opevnenia, ktore ostalo po Holandanoch, v starom meste bolo vsetko turisticke. Vecer sme sa vratili na izbu a nechapeme, ako sme si predtym nevsimli ten strasny kandel od plesni. Celkovo prizemie domu je cele plesnive, akurat to tam maluju a zatieraju ich. Druha izba bez okna ostala prazdna, tak sme sa nakoniec prestahovali tam. Ako sa zotmelo, v kupelke vyliezli spod pracky kamosi svaby. Yes, sme kompletni. V noci je v izbe napriek zapnutemu ventilatoru strasny hic. Moskytiera neobopne ani postel..lepim sa na postel, fuj..idem sa radsej lepit na vlastny spacak. Otestujem repelent ci funguje a tak vystrkujem nohy zpod spacaku. Rano asi o 3tej svietim mobilom na baby, tie su v spacakoch a moskytieru maju aspon cez hlavy. Zaujimave, ta moja kombinacia, ze zerem uz 3 tyzdne B forte (vraj to komarom nesmakuje) + repelent, vcelku zabera. Vysledok je iba jeden novy stipanec. Baby tvrdia, ze su dostipane.

Opat je strasne dusno. Zaplatime ucet a ideme na hlavnu cestu chytit bus do Galle. Prisiel rovno nejaky, pokladnik krici kam chceme ist, kyve hlavou, ze dobre naskakujte, lebo nezastavujeme. Doslova. Celu cestu ide ako besny, stale trubi a vsetci musia uhybat. O chvilu prechadzame nejake dediny, kde su v mori na drevenych paliciach rybari – tradicny rybolov, to je to co som chcela fotit na juhu, ale zatial sme na nich nemali stastie, iba na ich prazdne palice v mori. Vystupujeme v dedine pred Galle, Unawatuna. Je tu kopa guesthousov, ostaneme este chvilu pri vode, radsej ako v meste v Galle. Tak sme vystupili, tuktukarom sme sa nechali odviest do nejakeho lonely planet ubytka – Village Inn. Jednak to bola diera, bolo to daleko od vody a teta pytala dost penazi. Inak vcelku turisticka dedina, kopa bielych dovolenkarov, resp uz aj do ruzova pripecenych. Ubytka tam boli drahe alebo vybookovane. Tak som ostala strazit ruksaky a baby sa sli prejst jedna jednym smerom, druha druhym. Nataly zohnala nejaku chajdu rovno na plazi za 2000, izba sa celkom dala, iba ak okna sa nedali zavret, po chvili bola na podlahe tona piesku a jelikoz to bolo doslovne meter od vody, na kamennej vyvysenine, vlny tam plieskali vodu aj cez okna. Plesnivy cierny strop v kupelke som si vsimla az neskor. Kachlicky boli nove, ale plesniviet im to stihlo dost rychlo. Voda v umyvadle netiekla. Na co majitel povedal, resp ked zapol privod, zacalo to striekat odvsadial len nie z umyvadla. Takze zuby sme si umyvali v kohutiku, ktory bezne pouzivaju na umyvanie noh.
Jest sme boli v nejakej turistickej restike, ceny trochu poskocili, ale stale sa to dalo prezit. Uz sme asi rozmaznane, ked cakame ubytko za 2e na osobu a jedlo za 1e cela dedina je turisticky zamerana, doteraz som sa pytala, kde su vsetci ti turisti, ktori sem utekaju z Europy za teplom a tu sme ich nasli. Je tu kopa obchodikov, suvenirov, ale hlavne jewellery shopov, ktore boli plne kedze bolo toho Valentina. Zenske len ukazovali co chcu a chlapi len zaplakali ked trebalo ist platit. Na ulici sme stretli, resp prihovoril sa nam Cech na bicykli, ze uz je na ceste od aprila 2011, ma plachetnicu a je sam, takz mu to trva dost dlho. S vynimkou istanbulu ide stale na zapad a vyrazil z Grecka. Taky vysmazeny 40tnik, akurat cakal na indicke viza.
Vecer to bolo zaujimave. More strasne hucalo, clovek len caka v posteli kedy ho vytopi. Tak do 3tej som sa iba prehadzovala, nad ranom ma to prestalo bavit a zaspala som.

Paradoxne je strasne dusno, takze sa potite po par metroch. Kukli sme si teda plusminus mesto a na obed sme uz aj naspat.

Cez den sa motame okolo plaze, na balvanoch pobehuju nejake zivocichy z rodu klepetacov. Chalani z hotela potom ukazuju nakladene vajicka o korytnacky, vraj tu bola minulu noc a ze trva 6tyzdnov kym sa vyliahnu mlade. Vratili ich spat aj zasypali, nemajte strach

Na veceru sme si objednali jedlo, no cakame nan asi hodinu a pol, medzitym prisla ciernava a spolu s nou aj burka. Syn domacej oslavuje narodeniny a tak rozdava zakusky. Kupodivu vyborne, chutia ako slovenska cokoladova torta. Koniec filmu.

Vstali sme pred 8mou, vlastne tak vyzera bezne vstavanie, niekedy sme hore aj pred 7mou.. Rano sme skocili kupit placky na ranajky, dzem sme mali este zo vcera. Na autobuske nam ujo vravi, ze bus do Wellawaya chodi kazdu hodinu, tam musime prestupit a ist dalej na juh. Uvidime kam sa dostaneme. 9.20 teda uz sedime v buse, po kratkej dobe niekde zastavujeme a cakame asi 10minut len tak. Cesta ide serpentinovou jednosmerkou na ake sme si uz zvykli, musime sa dostat z hor niekam do nizin. Za 2 hodiny sme dorazili Wellawaya, autobuska ako v hocijakom malom Slovenskom meste. Vsetci domaci tam nejako postavaju, kazdy jeden do rady je strasne otravny a okrem toho, ze nas zdravia sa kazdy pyta kam ideme. Problem tychto small talks je, ze vacsinou sa pytaju ti, ktori vas potom chcu niekam odviest alebo uz vymyslaju nejaky super business a chybali ste im zrovna vy. Takze clovek sa musi spravat obcas aj neslusne a proste ich ignorovat. Otazky typu kam ideme prichadzaju v zlom case – vacsinou sa poflakujeme po meste/dedine a tak tazko odpovedat. Alebo ak mierite prave na wc a niekto vas zacne spovedat kam idete, no ako keby ste mali stale nad sebou policajta. Podarilo sa nam nastupit na bus do Matare, co bolo nejakych dalsich 120km. Bus bol prepchaty uz ked sme don nastupili. Par miest bolo volnych, tak sme si sadli, aj ked skor nasilim, lebo ludia nemohli inak prejst ulickou. Bol to ten bus ktory ma 2 a 3 sedacky cez asi 25cm siroku ulicku. Na dvojke som sedela s dakym mensim chlapikom, nedalo sa ani trcat do ulicky, lebo tam bola kovova opierka na boku. No boli sme este radi, ze sedime. Hm, dalsie 3 hodiny v tejto polohe? Cool. Bus nesiel ani tak pomaly, ale kazdu chvilu je zastavka, rve sa dnu dalsich xy ludi, pomedzi to vystupuju, ku koncu bol bus naplneny asi na 130%. Ked niekto vystupoval s taskou na pleci, otrieskal hlavy tym, co sedeli pod nim. Ludia stojaci v ulicke su nacapeni smerom k ludom na sedadlach, takze castokrat mate pred hlavou niekoho brucho apd. Vzduchu bolo vnutri malo, kedze prsalo, okienka boli poztvarane, za to nejaka miestna hudba na plne pecky, tak som iba pospavala. No po asi 2.5 hod mi vcelku zacalo treba ist na wc. Tak ze ok, tu polhodinu nejak vydrzim. No po polhodine sme stale neboli v cieli. Prisediaci ujo vedla mna vystupuje a pusta ma sedet ku oknu. Tak zapinam gpsko, ze kedy uz do slaka budeme v tom Matare. GPSko ukazuje iba Tangallu, kukam, ze tymto stylom minimalne polhodinu. Ide to strasne pomaly a zacinam byt dost nervozna, uvazujem, ze vystupim a pridem dalsim busom do Matare. Po asi polhodine moje zufalstvo vyustilo v to, ze sa dviham zo sedadla, Miske nechavam 2000 rupii keby nieco, s tym, ze ruksak nechavam v buse, je vpredu pri vodicovi a dostat sa k nemu je scifi. Zvonim teda na znamenie, bus zastavuje a ja idem von. Pokladnik vystrkujuci sa z prednych dvier iba nechapavo kruti hlavou kam to idem. Nastastie zastal pri nejakom volnom pozemku s tropickymi rastlinami, takze mozem ‚v sukromi‘ vykonat svoju malu potrebu. Idem naspat, par metrov dalej stoji rovno bus, tak nastupujem. Dejavu. Baby tam sedia, a chlapik mi uvolnuje moje predosle miesto, aj ked mu vravim, ze kludne postojim. Po tom ako som vystupila sa pokladnik siel spytat Misky, kam som sla, ona diplomaticky, ze som potrebovala ist von, tak sa rozhodli ma pockat. Mile od nich. O 10 minut sme uz v Matare na autobuske, rozhodli sme sa podla bedekru, ze byvat pojdeme do Polheny, je tu rovno plaz aj viacere guest housy. Tuktuk stoji 3 stovky, je to asi 3km od mesta. Pyta sa, ci mame ubytko, ukazuje nejaku vizitku so Sabine guesthouse, je aj v Lonely Planet. Vravi, ze izba 1500. Tak fajn, ideme. Na mieste su mladi miestni chalani, ukazuje nam izbu a ze 2500. Hmm, tuktukar vravel, ze 1500. No, to je tak za single bedroom. Tak ja na to, ze co tak 2000. Ze ok. Moskytiera je iba nad dvojpostelou tak ich poprosime aby dodali sietku aj nad jednopostel.

Objedname si este nejake jedlo z menu plus dzus a veget sa moze zacat.

Pomaly je aj 6hodin, tma. Vecer konecne perieme veci, ktore nam zatuchli v horach. Tak ako sme kedysi v juznej amerike nasli raz za tyzden laundry, alebo nam opral hotel, tak to teraz musime robit manualne, lebo tu podobne sluzby nefunguju. Este ze existuju prostriedky ako Travel wash, wash&wild atd, oblecko v tom nechate chvilu plavat, funguje aj v studenej vode, a netreba to ani 5krat preplachovat, cuduj sa svete, funguje to.

V plane nebolo defakto nic. V bedekri sme vycitali, ze nedaleko je Tea plantation kam sa da zviest v buse s robotnikmi. Stale ale prsalo a nas este stale boleli nohy z vystupu na adamovu horu, takze ozaj zla kombinacia. Boli sme sa akurat prejst po jedlo do miestnej vyvarovne, inak sme kvasili na izbe a citali si bedeker.

Takze opat sa treba dostat z Nuwara Elyia do Nanu Oya, kvoli vlaku. Vytrepali sme sa od hotela na hlavnu cestu, autobus tade musi chodit a ked zastavuju podla dopytu, postavili sme sa teda na cestu, ale zacali nas klasicky otravovat tuktukari. Preslo okolo nas asi zo 5 autobusov, ale kedze sme nevedeli rozlustit kam idu a ani nezastavili, bola to challenge. Tak ze ideme peso na autobusku, odtial bude snad vacsia sanca. No presli sme par krokov a bus s napisom Nanu Oya zrazu oproti nam. Tak naskakujeme ako dochodkyne, stale indisponovane od vystupu na Adam’s peak. O chvilu sme v Nanu Oya, je asi 10.30 a vlak ma ist 12.30. Tak posedavame na stanici, bufetime nejake stanicne placky (posuchy) a Nataly kupila nejaku novinku – sladke gule, napln vyzera ako sosovica ci soja ci nejaky zazrak a je to strasne sladke.

Asi 12.20 prisiel nejaky vlak na nastupiste, chceli ho odparkovat na opacny smer, ale vlak je akysi pokazeny.

Tak sa zchadzaju vsetci sudruhovia, kazdy sa snazi prispiet rukou k dielu, ale marne. Vlak iba strasne cmudi, tie vypary ma tusim aj uspali. Miestami sa budim, pozeram ci baby este sedia vedla mna. Nas vlak zatial v nedohladne. Medzitym prisiel nejaky osobak, ale to tiez nie je nas. Vlastne uz asi treti den sa prepravujeme vlakmi a kazdy den to ma asi hodinu meskanie. Nakoniec dosiel aj ten nas vlak, prepchany uz ked sme nastupovali. Sme radi, ze sme si mohli vyhodit aspon ruksaky nad sedadla, ulicky su uz beztak dost uzke. Vo vlaku je kopa turistov s nejakymi sprievodcami a smeruju do Ella. Ako dobre, ze my ideme inde.
O hodinu a pol sme v Haputale. Dedina v nadmorskej vyske 1500 a nejake drobne, 5000 obyvatelov. Na stanici vystupujeme iba my a este 4 Francuzi, business mani sa na nas hned vrhaju. Dohadujeme ubytko, dava nam citat nejaku Recommendation’s book kde pisu Cesi, ze ak to citame, tak nas asi polapil chlapik..a ze je v pohode
V tom zmatku nam dava vizitku nejaky dalsi, kseftujeme cenu. Nas chlapik vravi, ze ma dobre ubytko, za 600 na hlavu. Tak sadame do mikrobusu, nas odchytavac tlaci auto a sofer sa snazi nastartovat. Ideme moc pomaly, na ulici ukeca dalsich 3 muznejsich aby pomohli, naberame rychlost a motor konecne nabehol. Dedina je inak strasne mala, o par minut sme v hoteli. Prechadzame ulicou, nie moc vabnou, za normalnych okolnosti by ma nenapadlo tam vobec hladat hotel. V LP pisu, ze je to jeden z tych drahsich. Typek nam uz ukazuje izbu, ktora nie je priamo b hoteli, ale v pristavanom komplexe. Celkom pekna, kupelka cisty luxus. 600 na hlavu? To je asi 3.50 eura. A ze nemame nikomu hovorit za aku cenu to mame. Na fotke miestna benzinka – diesel stoji 115 rupii a benzin 160. € = 170 rupii. Pri miestnych platoch vcelku drahe.

Hladame este nieco, kde by sme sa najedli, no nic okrem jednohubiek sme nenasli. Tak holt, dnes koncime v hotelovej restike. Dala som si vysnene chicken sweet’n’sour

K tomu pokus o kavu. Jedlo bolo fajn, trochu viac okorenene ale ok.
Este sme si kupili pivo v miestnom Bottle shope

V tejto dedine je dost vlhko. Dala som si prevetrat par triciek a skoncili mokre. Este ze som si nezmyslela umyvat hlavu, do rana by nevyschla ako v Nuwara Eliyia.

Ak je tu nieco sweet, tak je to echt presladene. Necakajte, ze ak je nieco robene na sladko na Slovensku, tak tu to bude rovnake. Respektive, ak ma panko v menu nejake „zapadniarske“ jedlo, pokial to neni fakt nejaka seriozna restika na turistickom mieste, na 99% to bude grc. Cize radsej si objednajte nieco miestne, to aspon vedia robit.
Mliecnu ryzu teda doniesol asi o polhodinu. Bola pripalena a bez chuti. V tom mlieku to bolo mozno vyvarene. K tomu 3 male bananiky a nejake oprazene kusky ryby v kari, co vyzeralo ako slaninka. Mozno to je ich sposob mliecnej ryze. Pravdupovediac, necakala som ziadny zazrak, ale baby boli trochu sklamane.
So svalovicou od vcerajsieho vystupu, podotykam, ze nikdy som takuto svalovicu nemala, sa trepeme ako postihnuti kryplovia na autobus do Hattonu.

Na skoro poslednej zastavke sa pytam pokladnika, ci sme na vlakovej stanici. Tvrdi ze ano, ale evidentne mi nerozumie, iba mi chcel spravit radost. Vlak je este asi 500m, s nasimi kryplavymi nohami teda nic moc. Vlakom ideme do Nanu-Oya, kusok odtial je Nuwara Elyia, vsetkymi ospevovane mestecko v duchu Little England. V nadmorskej vyske skoro 2000 m nad morom poskytuje idealnu klimu podobnu tej v Anglicku. Briti tam zanechali kus svojej anglickej architektury.
Vlakom sme teda dorazili do Nanu Oya, uz nas odchytava jeden miestny otrava, ze nas odvezie za 100vku na hlavu do mesta a samozrejme rad nas aj ubytuje. Vravim, ze ziadne ubytko nechceme, ib transfer. Na stanici je pristavenych xy taxikov a tuktukov, ktore sa tam zhromazdia vzdy ku prichodu vlaku. S typkom sme dorazili do mesta, ale centrom iba prefrcime. Dovliekol nas do svojho ubytka, je to pekne, ale mierne drahe. Tak mu vravime, ze chceme nieco blizsie centra a ze nech nas vezme spat. Vlecie nas do dalsieho hotela. Uz ho mame pokrk, chceme sa ho zbavit. Vystupujeme teda. Ujo sa citi dotknuty, pokazili sme mu business. A my sme vystupili trochu odruky a tak slapeme cez mesto k dostihovej drahe, kde su dalsie hotely.
Nakoniec sme nezohnali o moc lacnejsie ako u neho, ale bol prilis nasilny, co nam liezlo na nervy. Hotel Single Tree, ktory bol aj v Lonely Planet, cenu sme zjednali na 3000 za izbu. Wifi zial nesla, 5krat sme sa boli pytat na recepcii, preco nejde a ci vobec pojde, stale tvrdili, ze pojde. Dnes som zo srandy pozerala booking.com a ta izba stala aj s ranajkami cez 5000.

Na to, ze je v meste kopa turistov, nebolo tam moc zapadniarskych restik. Jedna sa mierne priblizovala, okrem ryze mali aj sandvice, ale zapekat ich nezapekaju a hranoliek bolo asi 5.
Vecer kaprime klasicky na hoteli, kupelka ma spolocnu stenu s hotelovou kuchynou, takze pocujeme ako sa bavia typci v kuchyni, trieskaju taniermi a pod.

Ubytovanie: hotel Single Tree na mieste ho zjednate isto lacnejsie